Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234993
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110234993.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ VENUS PROJECT Slovakia,
s.r.o., Limbová 3, Limbach, IČO: 31 342 841, X/ E. E., J. J. XX, J., obaja zast. C.. W.. I. D., B. X, B., proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I z 22. marca 2018 č.k. 7C/147/2010-343, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým boli žaloby žalobcov
1/, 2/ zamietnuté (výrok III.).

Odvolania žalobcov 1/, 2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej
na zloženie preddavku na trovy konania (výrok I.), sa o d m i e t a j ú .

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na
prerušenie konania z 30. 10. 2017 (výrok II.).

Odvolanie žalobcu 2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania z 30. 10. 2017 (výrok II.), sa o d m i e t a .

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca 1/ proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 eur z titulu primeraného zadosťučinenia a žalobu, ktorou sa žalobca
2/ proti žalovanej domáhal zaplatenia 440.962,29 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na

zloženie preddavku, zamietol návrh na prerušenie konania z 30.10. 2017 a žalovanej nepriznal proti
žalobcom nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie zo spisu tohto súdu sp. zn. 32Exre/16/2005 zistil, že súdny exekútor JUDr.
Jakubec vydal v exekučnej veci oprávnenej UNION poisťovacia a.s. vedenej pod sp. zn. EX 365/2002 na
vymoženiepohľadávkyvovýške1.000.000,-Skspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulurozsudku
Mestského súdu Bratislava sp. zn. 36Cb 179/94 proti povinnému SHS - Electronic - 1, W.. I. D. príkaz

na vykonanie exekúcie na obchodný podiel v Spoločnosti. V exekučnom príkaze bolo ďalej uvedené, že
je vydaný na základe poverenia vydaného Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie Č..
XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2002. Spoločnosti súdny exekútor nariadil, aby mu poukázala peňažné
prostriedky vo výške zodpovedajúcej vyrovnaciemu podielu povinného vo výške vymáhanej sumy naoznačené číslo účtu. Okresný súd Bratislava I uznesením z 19.5.2005 č. k. Sro 4397/B rozhodol vo veci
zápisu exekúcie obchodného podielu spoločníka v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. tak, že
povolil vykonať výmaz W.. I. D. z časti spoločníci a zápis ďalších právnych skutočností, a to exekúcie na

obchodný podiel spoločníka W.. I. D., zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005,
výšku vkladu spoločníka W.. I. D. ako voľný obchodný podiel. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
30.11.2005 sp. zn. 3Cob 206/2005 zrušil uvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava I a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, keď mal za to, že registrový súd po obdržaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005
začal konať bez návrhu a bez vydania uznesenia o začatí konania. Následne Okresný súd Bratislava I

uznesením sp. zn. 32 Exre 16/2005 zo dňa 28. 3. 2006 začal konanie o výmaz z obchodného registra
v časti zápisu spoločníci: W.. I. D., J. J. XX, J., obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia,
s.r.o. zapísanej vo vložke 4397/B, v oddiele Sro. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 1/ odvolanie.
Podaním zo dňa 10.4.2006 súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec zobral späť exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie na obchodný podiel. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.32Exre/16/2005 zo
dňa 24.4.2006 konanie o začatí výmazu z časti zápisu spoločníci: W.. I. D. v obchodnej spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zastavil. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené podmienky konania
podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. 2. 2007 č. k. 3Cob 389/2006,
3Cob 390/2006 odvolanie smerujúce proti tomuto uzneseniu odmietol a potvrdil doplňujúce uznesenie
okresného súdu zo dňa 27. 9. 2006 týkajúce sa trov konania ako vecne správne. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 19. 3. 2007 opravil záhlavie uznesenia zo dňa 19. 2. 2007 sp. zn. 3Cob389/2006,

3Cob 390/2006 v časti označenia spoločnosti ako VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. Obe rozhodnutia
krajského súdu, t. j. zo dňa 19.2.2007, ako aj opravné uznesenie zo dňa 19. 3. 2007, napadol opravným
prostriedkom žalobca 1/. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť jeho podania ho okresný súd uznesením zo
dňa 24. 4. 2007 č. k. 32Exre 16/2005-144 vyzval na odstránenie vád tohto podania a na uvedenie, za
aký opravný prostriedok, t .j. odvolanie alebo dovolanie, má jeho podanie považovať. Toto uznesenie

napadol žalobca 1/ odvolaním. Z dôvodu zrejmej nesprávnosti okresný súd uznesením zo dňa 4. 6. 2007
č. k. 32Exre 16/2005-147 opravil chyby v písaní. Krajský súd v Bratislave rozhodujúci o odvolaní proti
uzneseniu zo dňa 24. 4.2 007 č. k. 32Exre16/2005-144 odvolanie žalobcu 1/ odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. c) O.s.p. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17. 8. 2009 dovolanie žalobcu 1/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/389/2006-140 a 3Cob/390/2006-140 zo dňa 19. 2.

2007 odmietol ako neprípustné.

3. Žalobca 1/ zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6.3.2012 postúpil pohľadávku vo výške 440.962,29
eur z titulu náhrady škody žalobcovi 2/. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu 1/ vyplynulo, že majetková
škoda vo výške 440 962,29 eur predstavuje stratu za účtovný rok 2006, ktorá mala vzniknúť žalobcovi

1/ nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX
368/2002, pričom k nesprávnemu úradnému postupu došlo tým, že exekútor vyfabuloval exekučný
príkaz na obchodný podiel zástupcu žalobcu 1/ ako jediného spoločníka.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca v 1. a 2. rade vyvodzovali
zodpovednosť žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu titulom obmedzenia práva podnikať od
nezákonného rozhodnutia - exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca zo dňa
19. 1. 2005, a rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 32Exre 16/2005, resp. aj zo
dňa 19. 5. 2005 sp. zn. Sro 4397/B a Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím sp. zn.

3Cob 389-390/2006, ako aj nesprávneho úradného postupu - vydanie exekučného príkazu podľa §
113b Exekučného poriadku súdnym exekútorom bez relevantného poverenia exekučného súdu. Pokiaľ
žalobcovia považovali exekučný príkaz súdneho exekútora I.. I. zo dňa 19. 1. 2005 za nezákonné
rozhodnutie, súd v uvedenom konštatuje, že exekučný príkaz bol vydaný v exekučnom konaní, ktorého
účastníkmibolinastraneoprávnenéhoUNION poisťovaciaa.s.,anastranepovinného-SHSElectronic-

1 W.. I. D., J. 67, Bratislava. Žalobca v 1.rade ako právnická osoba ako aj žalobca v 2. rade neboli
účastníkom tohto konania, z dôvodu ktorého mu v takom prípade chýbala aktívna vecná legitimácia
na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Naviac, exekučný príkaz súdneho exekútora

nespĺňal charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o vytýkaný
postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca, ktorý dňa 19. 1. 2005 vydal exekučný príkaz na predaj
obchodného podielu W.. I. D. ako povinného a súčasne spoločníka obchodnej spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o., tento podľa názoru súdu spĺňal charakter nesprávneho úradného postupu,keďže súdny exekútor vykonával exekúciu spôsobom odporujúcim zákonu tým, že v exekučnom konaní
začatom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. Er 59/1996 pred dňom 1.2.2002 postihol predajom
obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti podľa § 113b Exekučného poriadku, hoci tento

spôsob exekúcie bolo možné použiť v zmysle § 235 Exekučného poriadku len v konaniach začatých
po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku zákonom č. 32/2002 Z.z. účinným odo dňa
1.2.2002. Uvedená okolnosť vyplynula aj z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.
2007, podľa ktorého v konaní pod č. DK20/2006 disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov na svojom zasadnutí dňa 19. 3. 2007 uznal súdneho exekútora JUDr. Jakubca

za disciplinárne zodpovedného za spáchanie disciplinárneho previnenia a podľa § 221 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku mu uložil písomné pokarhanie ako formu disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ
považoval za nesprávny úradný postup aj to, že súdny exekútor JUDr. Jakubec prekročil svoju právomoc
a exekúciu pod sp. zn. Ex 365/2002 nevykonával na základe relevantného poverenia exekučného
súdu, ale na základe neexistujúceho poverenia Okresného súdu Nové Zámky č. XXXX XXXXXX zo
dňa 23.10.2002 tak, ako vyplýva z bodu 3. exekučného príkazu zo dňa 19. 1. 2005, súd uvádza,

že je síce pravdou, že v exekučnom príkaze označené poverenie pre JUDr. Ladislava Jakubeca na
vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX sa týka exekučného konania na strane oprávneného a na
strane povinnej iného subjektu, avšak z obsahu súdneho spisu rovnako vyplýva, že súdny exekútor
bol oprávnený vykonávať exekúciu vo veci oprávneného UNION poisťovacia a.s., proti povinnému W..
I. D. s predmetom vymoženia pohľadávky vo výške 33.193,91 Eur (1.000.000,-Sk) sp. zn. Ex 365/2002,

keďže disponoval poverením udeleným mu zo strany exekučného súdu a to Okresného súdu Bratislava
V dňa 6. 11. 2002 pod č. XXXX XXXXXX*. Skutočnosť, že v exekučnom príkaze zo dňa 19. 1. 2005
súdny exekútor (zrejme omylom)nesprávne označil listinu oprávňujúcu ho vykonávať jednotlivé úkony
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002 ešte nemá za následok a nemôže vyústiť
do záveru o neexistencii oprávnenia súdneho exekútora vykonať exekúciu proti povinnému. Naviac

označenie exekučného súdu a poverenia na vykonanie exekúcie nepatrí v zmysle § 53 Exekučného
poriadku k obsahovým náležitostiam exekučného príkazu. Žalobcovia vytýkali ako nesprávny i postup
sudkýň tak Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre 16/05, ako aj Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedeným pod sp. zn. 3Cob 389-390/06. Z obsahu žalobcových vyjadrení
možno vyvodiť, že namietal postup sudkýň, ktorý viedol a v konečnom dôsledku sa aj prejavil vo vydaní

rozhodnutí v týchto konaniach, a to Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 4. 2006, 32 Exre 16/05-94,
a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.2.2007 sp. zn. 3Cob 389-390/06. Podľa ustálenej súdnej
judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou
činnosťoupriamonesúvisí,nevyústidonejaneprejavísavobsahukonkrétnehorozhodnutia.Pokiaľteda
formálne namietali nesprávnosť postupu tak okresného, ako aj krajského súdu bezprostredne súvisiaci s

exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Jakubca zo dňa 19.1.2005, jeho posúdením a vydaním
jednotlivýchrozhodnutí,vskutočnostinamietalichnezákonnosť.Označenérozhodnutiasúdov(dokonca
ani žiadne iné vydané v konaní Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 32Exre 36/2005 vrátane
odvolacích konaní vedených Krajským súdom v Bratislave) však nemožno považovať za nezákonné
v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko ako právoplatné neboli zrušené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Dokonca ani uznesenie registrového súdu zo dňa 19. 5. 2005 sp. zn. Sro 4397/
B, ktorým súd povolil vykonať v obchodnom registri v oddiele Sro, vo vložke č. 4397/B pri obchodnej
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zápis o výmaze spoločníka Ing. C. E. a zapísaní exekúcie
na jeho obchodný podiel, zániku jeho účasti v obchodnej spoločnosti a o tom, že jeho obchodný podiel
sa stáva voľným, nespĺňa charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže

nenadobudlo právoplatnosť a v rámci odvolacieho konania bolo zrušené uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30.11. 2005 sp. zn. 3Cob 206/2005. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobcovia preukázali len existenciu prvotného predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora,
nepreukázali však existenciu nezákonného rozhodnutia.

5. V súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou na nemajetkovou ujmou súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobca v 1. rade v konaní
nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora
spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného podielu nemohol podnikať. Túto

skutočnosť treba vnímať so zreteľom na uznesenie registrového súdu zo dňa 19. 5. 2005 sp. zn.
Sro 4397/B, podľa ktorého sa v obchodnom registri v časti spoločník síce mal uskutočniť výmaz
spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.- W.. I. D., a to v dôsledku exekúcie na
jeho obchodný podiel, avšak k predmetnému výmazu v skutočnosti nikdy nedošlo, keďže označenéuznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, a to práve v dôsledku odvolania žalobcu v 1.
rade a následného zrušenia uznesenia Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 30. 11. 2005
sp. zn. 3Cob 206/2005. Rozhodnutia súdu vydané na návrh súdneho exekútora majú konštitutívny

charakter, preto až nadobudnutím ich právoplatnosti, t. j. v danom prípade právoplatnosťou uznesenia o
výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze spoločnosti z obchodného registra, dochádza k právnym
následkomuznesenísúduaichrealizáciivobchodnomregistri,atobuďskutočnýmvýmazomspoločníka
alebo obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal, že by
ako W.. I. D. bol ako spoločník obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. bol skutočne

vymazaný z obchodného registra a nepreukázal ani to, že by k výmazu došlo u predmetnej obchodnej
spoločnosti. Súd v danej veci poukazuje na to, že obchodná spoločnosť ako subjekt práv a povinností
zaniká až jej výmazom z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka ), ktorému výmazu
predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). Je
zrejmé, že v prípade, že by skutočne došlo k výmazu W.. I. D. ako jediného spoločníka zo spoločnosti
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., táto spoločnosť by nespĺňala zákonom stanovené predpoklady

podľa § 105 Obchodného zákonníka a súd by v takom prípade musel pristúpiť k vydaniu rozhodnutia
o jej zrušení (§ 68 ods. 3 v spojení s ods. 6 Obchodného zákonníka). Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že k vydaniu takého rozhodnutia súdu nedošlo, a preto obchodná spoločnosť VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. nebola zrušená a nenastalo u nej ani štádium likvidácie, tak ako to v priebehu
konania tvrdil žalobca v 1. rade s odvolávaním sa na ustanovenie § 88 Obchodného zákonníka.

Predmetné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje, keďže sa týka úpravy zrušenia a likvidácie
verejnej obchodnej spoločnosti, a nie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorou bol a aj žalobca v 1.
rade. Naviac, v prípade likvidácie by spoločnosť nevyhnutne musela používať označenie s dodatkom
„v likvidácii" a v jej mene konajúci štatutárny orgán označenie „likvidátor", ktorá skutočnosť však i z
korešpondencie predloženej žalobcom v 1.rade nie je zrejmá. V konaní potom žalobca v 1. rade

nepreukázal, že by obchodná spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nemohla podnikať a tak
vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi.

6. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
zaujal stanovisko, že žalobca 1/ nepreukázal , že by mu vôbec vznikla nemajetková ujma a že ním

tvrdená nemajetková ujma mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorú
nebolo možné napraviť inak.

7. Škoda vo výške 440.962,29 eur má predstavovať stratu žalobcu 1/ za obdobie od 1. 1. 2016 do
31.12.2016. Ide teda o ušlý zisk. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku poukázal na to, že „v zmysle konštantnej judikatúry je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného(t.j.úbytkomaktív,akojetouskutočnejškody),alestratouočakávanéhoprínosu(výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri

pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu,
prípadne škodnej udalosti (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/200). Pre
výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie
škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (k tomu

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca
2/ vznik ujmy v podobe ušlého zisku v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie, nepreukázal.

8. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu výrokom III. zamietol a úspešnej žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol návrh na prerušenie konania z 30.10.2017. Tento výrok
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Žalobca podaním zo dňa 30. 10.
2017 doručeným súdu dňa 4. 12. 2017 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. Er/59/1996, nakoľko mal za to, že výsledok tohto

konania môže zásadným spôsobom prispieť k zákonnému rozhodnutiu v prejednávanej veci, t. j. k
vyriešeniu otázky, či je ním uplatnený nárok možné podriadiť pod nesprávny úradný postup alebo
nezákonné rozhodnutie. Druhý dôvod na prerušenie konania žalobca videl v tom, že žalovaný svojím
vyjadrením zo dňa 6.10.2011 zn. 07906/2011/151 navrhol konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmyzastaviť z dôvodu listispendencie, o ktorej námietke súd doposiaľ nerozhodol a zároveň z dôvodu, že
žalovaný navrhol konanie v časti 88 120,40 eur zastaviť z dôvodu absencie predbežného prejednania
nároku. K žalobcom navrhovanému prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er/59/96 súd konštatuje, že takýto návrh žalobcu je
nedôvodný. Predmet prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Jakubca a Okresného súdu
Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 pri výkone exekúcie na obchodný podiel spoločníka žalobcu
1/, W.. I. D. vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jakubca pod sp. zn. EX 365/2002. Žalobcovia v

prejednávanom konaní ako dôvod vzniku škody a nemajetkovej ujmy uvádzajú konkrétny nesprávny
úradnýpostupexekútoravčiastkovejčastiexekučnéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúdeBratislava
V pod sp. zn. Er 59/1996 a to v časti výkonu exekúcie na obchodný podiel. Posúdenie skutočnosti,
či exekútor postupoval pri výkone exekúcie konkrétnym spôsobom uvedeným v Exekučnom poriadku
správne alebo nesprávne nezávisí od toho, ako skončí samotné exekučné konanie, nakoľko aj pri
zákonne vedenej exekúcii môže dôjsť v jej priebehu ku konkrétnemu nesprávnemu postupu a naopak aj

pri dodržaní všetkých relevantných ustanovení exekučného poriadku súdnym exekútorom môže dôjsť
k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu, čo však neprezumuje nesprávne konanie exekútora. Navyše
žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca spočívajúci vo vedení
exekúcie na obchodný podiel spoločníka žalobcu 1/ medzi stranami sporu nie je sporným. Sporným
medzi stranami je len otázka vzniku žalobcami tvrdenej škody - straty žalobcu 1/ za účtovný rok 2006

a nemajetkovej ujmy, ako aj otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora a vznikom žalobcami tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. K uvedeným skutočnostiam však
výsledokkonaniasp.zn.Er59/1996nemážiadenvýznam.Kžalobcamitvrdenémunesprávnemupostup
Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 rovnako nemá výsledok konania sp. zn. Er
59/1996 žiaden význam. Vzhľadom na uvedené prerušenie prejednávaného konania do právoplatného

skončenia konania sp. zn. Er 59/1996 by v takomto prípade bolo v rozpore s požiadavkou rýchlej a
účinnej ochrany práv strán sporu, vrátane samotných žalobcov.“

10. Žalovaná podaním z 1.2.2012 (č. l. 68) navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle § 141a
O.s.p. žalobcom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd prvej inštancie výrokom I.

napadnutého rozsudku tento návrh žalovanej zamietol s týmto odôvodnením: „Pokiaľ ide o otázku súladu
ustanovenia § 141 a O.s.p., s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ústavy a ústavnosťou jeho štandardného pôsobenia,
ústavný súd vyslovil názor, že aplikáciou napadnutého ustanovenia § 141 a O.s.p. per se dochádza do
zásahu práv garantovaných ústavou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalovaného na uloženie
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania zamietol, nakoľko jeho návrhu nie je možné vyhovieť s

poukazomnanálezústavnéhosúduPL.ÚS30/2015-55zodňa11.5.2016(zverejnenývzbierkezákonov
pod. č. 194/2016), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov nebolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jednak
na súčasne platnú a účinnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorý neupravuje povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania, v podobe, ako ho navrhol žalovaný.“

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/ a napadol ním výroky I., II., III. rozsudku súdu
prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred
súdom a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Po zmene zákonnej sudkyne mu súd prvej

inštancie neumožnil vyjadriť sa k osobe novej sudkyne Mgr. I. J. a neumožnil mu uplatniť voči nej
námietku zaujatosti. Podľa žalobcu 1/ mal súd prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalovanej na zloženie
preddavku na trovy konania samostatným uznesením, vyčkať na jeho právoplatnosť a až následne
pokračovať v konaní. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa podľa žalobcu
1/ nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou a pochybil aj v tom, že si nepripojil spis OS Bratislava

V sp. zn. Er 59/96. Súd prvej inštancie tiež výrok II. napadnutého rozsudku riadne neodôvodnil. Ďalej
žalobca 1/ v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že doposiaľ mu nie je známy výsledok dovolacieho
konania v zmysle jeho podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 2. 9. 2016. Existujú pochybnosti,
či toto dovolanie súd prvej inštancie predložil dovolaciemu súdu, pretože žalobcovi 1/ nebolo doručené
vyjadrenie žalovanej k nemu. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý

proces. V súvislosti s dovolacím konaním si súd prvej inštancie voči žalobcovi 1/ nesplnil poučovaciu
povinnosť v zmysle § 429 C.s.p.12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie aj žalobca 2/ a napadol ním výroky I., II., III. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k
výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok III. ) žalobca 2/ uviedol, že postup súdu prvej inštancie

vykazuje znaky neprípustnej svojvôle a šikany a jeho výsledkom je odmietnutie spravodlivosti. Súd
prvej inštancie tiež porušil právo žalobcu 2/ na spravodlivý proces. Podľa žalobcu 2/ súd prvej inštancie
si voči nemu v súvislosti s dovolacím konaním nesplnil poučovaciu povinnosť a napadnutý rozsudok
je preto predčasný a prekvapivý. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na
prerušenie konania (výrok II.) žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že tento jeho návrh súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil a nevysporiadal sa s tým, že žalobcovi 2/ doručil vyjadrenie žalovanej z
9.1.2018 nepodpísané. Napokon žalobca 2/ v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok nedostatočne odôvodnil.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania

nie sú dôvodné.
14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo nepovažuje
za dôvodnú žalobu žalobcu 1/, ktorou sa tento domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 eur z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa súdu prvej inštancie totiž žalobca 1/ nepreukázal naplnenie všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá mala žalobcovi 1/ vzniknúť v dôsledku

nesprávnehoúradnéhopostupu,resp.nezákonnéhorozhodnutia.Odvolacísúdsastýmitozávermisúdu
prvej inštancie stotožňuje. Žalobca 1/ v odvolaní tieto závery súdu prvej inštancie nespochybnil, resp.
jeho odvolanie neobsahuje argumentáciu, z ktorej by vyplývala nesprávnosť výroku III. napadnutého
rozsudku. Odvolanie žalobcu 1/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá
(výrok III.), nemožno vyhodnotiť ako dôvodné iba na základe všeobecných tvrdení, že súd prvej inštancie

mu odňal možnosť konať pred súdom, resp. že napadnutý rozsudok je predčasný a prekvapivý. Súd
prvej inštancie nebol povinný poučiť žalobcu 1/ „k povinnosti tvrdenia vo veci uplatnenej nemajetkovej
ujmy“, ako sa nesprávne domnieva žalobca 1/. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku
nevyplýva povinnosť súdu poučiť stranu o tom, že má povinnosť tvrdenia. Okrem toho, vo vzťahu
k nemajetkovej ujme v prejednávanej veci povinnosť tvrdenia žalobca splnil (tvrdil predsa, že mu

vznikla nemajetková ujma). Neuniesol však dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím (§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).
V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na ods. 41., 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ak bol
žalobca1/tohonázoru,žezákonnásudkyňavprejednávanejveciMgr.I.I.J.jevylúčenázprejednávania

a rozhodovania predmetnej veci, nič mu nebránilo v tom, aby uplatnil námietku zaujatosti. Na rozdiel
od žalobcu 1/ je odvolací súd toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p.

15. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny

vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu 1/ o zaplatenie 1.000.000 eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy (výrok III.). Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa §
387 ods. 1 C.s.p.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo nepovažuje

za dôvodnú žalobu žalobcu 2/, ktorou sa domáhal náhrady škody. Podľa súdu prvej inštancie totiž
žalobca 2/ nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Tieto závery súdu prvej inštancie
žalobca 2/ v odvolaní relevantne nespochybnil. Odvolanie žalobcu 2/ proti výroku, ktorým bola jeho
žaloba zamietnutá (výrok III.) nemožno vyhodnotiť ako dôvodné iba na základe všeobecných tvrdení

žalobcu 2/, že napadnutý rozsudok vykazuje známky neprípustnej svojvôle a šikany a že bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces. K týmto odvolacím námietkam sa odvolací súd nemôže vyjadriť
z dôvodu, že nie sú konkrétne. Žalobca 2/ totiž v odvolaní nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva
„neprípustná svojvôľa a šikana“ zo strany súdu prvej inštancie a tiež nevysvetlil, čím konkrétne súd
prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie si

v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným dovolacím konaním nesplnil poučovaciu povinnosť, že celkom
zjavne irelevantná. Neobstojí ani námietka žalobcu 2/, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne a
presvedčivo odôvodnený. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne
v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.17. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny
vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu 2/ zamietnutá (výrok III.). Preto odvolací súd tento výrok
napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

18. Žalovaná podaním z 1. 2. 2012 (č. l. 68) navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle § 141a
O.s.p. uložil žalobcovi 1/ povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd prvej inštancie výrokom I.
napadnutého rozsudku tento návrh žalovanej zamietol. Tým súd prvej inštancie rozhodol v prospech
žalobcov a preto týmto výrokom nebola žalobcom 1/, 2/ spôsobená žiadna a to ani minimálna ujma.

Odvolania žalobcov 1/, 2/ proti tomuto výroku napadnutého rozsudku preto nie sú subjektívne prípustné,
resp. žalobcovia 1/, 2/ proti tomuto výroku nemôžu podať odvolanie (§ 359 C.s.p.). Preto odvolací
súd odvolania žalobcov 1/, 2/ proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386 písm. c)
C.s.p. Okrem toho, odvolanie žalobcu 2/ neobsahuje žiadnu argumentáciu vo vzťahu k tomu výroku
napadnutého rozsudku, teda neobsahuje odvolacie dôvody, na doplnenie ktorých súd nevyzýva (§
373ods. 1 druhá veta C.s.p.). Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nebol povinný rozhodnúť o

návrhu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania samostatným uznesením. Nemožno
považovaťzaprocesnúvadupostupsúduprvejinštancie,ktorýrozhodolonávrhunazloženiepreddavku
na trovy konania v rozsudku o veci samej.

19. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu 1/ na prerušenie

konania z 30. 10. 2017. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku (ods. 10. odôvodnenia) a zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že konanie nie je
potrebné prerušiť. K odvolacej námietke žalobcu 1/, že súd prvej inštancie si mal pripojiť spis Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. Er 59/1996, odvolací súd uvádza, že v ods.10. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo výsledok konania vo veci sp. zn. Er 59/1996 nemá

pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny význam a na dôvody napadnutého rozsudku odvolací súd
poukazuje.

20. Z uvedeného vyplýva, že výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu 1/
na prerušenie konania, je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

21. Zo spisu vyplýva, že návrh na prerušenie konania podal žalobca 1/ (podanie žalobcu 1/ z 30. 10.
2017 na č. l. 296). Žalobcovia 1/, 2/ tvoria v prejednávanej veci samostatné spoločenstvo, pretože každý
z nich uplatňuje proti žalovanej samostatný nárok (§ 76 C.s.p.). Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol
návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania a toto rozhodnutie bolo teda vydané v neprospech žalobcu

1/ a nie v neprospech žalobcu 2/. Subjektom oprávneným napadnúť tento výrok rozsudku súdu prvej
inštancie odvolaním je teda žalobca 1/. Žalobca 2/ proti tomuto výroku nemôže podať odvolanie (§ 359
C.s.p.). Preto odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu 2/ proti výroku, ktorým
bol zamietnutý návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania (výrok II.).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.