Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Jenis

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113222072
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113222072.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobkyne: A.. Ľ. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. V.. XX/E., Bratislava, zastúpená: advokátska kancelária R., K.. Q.. X., so sídlom
M. XX, Bratislava, proti žalovanému: Z. K. K. Q., B..K.., so sídlom Ž. H.. XX. Bratislava, o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2013 v znení neskorších zmien sa žalobkyňa domáhala určenia,
že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru č. XXXXX/XXXX/XX/XX doručená žalobkyni dňa

14.2.2013 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. Zároveň žalobkyňa žiadala zaplatenie
funkčného platu a odmien vo výške 48.673 € za roky 2013 až 2015 spolu s príslušnými úrokmi z
omeškania.

2. Žalobkyňa tvrdila, že od roku 1998 bola v pracovnoprávnom pomere so žalovaným a od roku
2004 bola vymenovaná do stálej štátnej služby. Počas trvania služobného pomeru bolo služobné
zaradenie žalobkyne viackrát menené, pričom naposledy bola zaradená do organizačného útvaru

"odbor civilného práva a dohľadu". Dňa 14.3.2013 bolo žalobkyni doručené oznámenie o zrušení
štátnozamestnaneckého miesta z 13.2.2013. Žalobkyni bolo dané na výber, či ukončí služobný pomer
dohodou alebo jej bude daná výpoveď. V rovnaký deň jej bola doručená výpoveď. Žalobkyňa dňa
8.3.2013 požiadala o preradenie na akékoľvek voľné vhodné miesto v rámci služobného úradu.
Žalovaný dňa 20.3.2013 žalobkyni oznámil, že ju nie je možné trvalo preložiť v rámci služobného
úradu alebo do iného služobného úradu a zároveň jej nariadil, aby sa z dôvodu prekážok na strane
žalovaného nedostavovala na pracovisko. Žalobkyňa dňa 25.4.2013 žalovanému oznámila, že trvá

na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú z dôvodu, že jej nebolo
poskytnuté rozhodnutie žalovaného ohľadne organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Žalovaný si nesplnil svoje zákonné povinnosti voči žalobkyni
aj tým, že jej neponúkol voľné vhodné miesto na odbore verejného obstarávania. Žalobkyňa namietala aj
skutočnosť, že ku dňu 10.3.2012 žalovaný evidoval 261 zamestnancov a ku dňu 10.3.2013 evidoval 281
zamestnancov, 59 štátnozamestnaneckých pomerov bolo v predmetnom čase ukončených a 79 nových
štátnozamestnaneckých pomerov bolo uzatvorených, z čoho usudzuje, že nedošlo k reálnemu zníženiu

počtu zamestnancov a žalovaný mohol žalobkyni ponúknuť iné vhodné miesto. Ďalšou nesplnenou
zákonnou podmienkou bolo riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. Zo zápisnice
zo dňa 14.2.2013 vyplýva, že k prerokovaniu došlo iba neurčito vo vzťahu ku všetkým zamestnancom,
ktorých sa organizačná zmena týkala, z čoho vyplýva, že neboli prerokované výpovede konkrétnychzamestnancov, teda tieto výpovede neboli riadne vopred prerokované zástupcami zamestnancov. Pre
nesplnenie si zákonných povinností považuje žalobkyňa výpoveď zo strany žalovaného za neplatnú a
z týchto dôvodov si uplatňuje žalované nároky.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.6.2017 určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru zo strany žalovaného č. XXXXX/XXXX/XX/XX, doručená žalobkyni dňa 14.02.2013 je neplatná.
Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume
1.280 € mesačne odo dňa 01.05.2013 do 31.12.2013, v sume 1.301 € mesačne odo dňa 01.01.2014 do

31.12.2014, v sume 1.316,50 € mesačne odo dňa 01.01.2015 do 30.06.2015, v sume 1.326€ mesačne
odo dňa 01.07.2015 do 31.12.2015, v sume 1.366,50 € mesačne odo dňa 01.01.2016 do 30.04.2016,
t. j. spolu sumu 43.215,25 €. Ďalej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
príslušné úroky z omeškania. V časti náhrady mzdy v sume 5.457,75 eur - v časti rozdielu uplatneného
a priznaného úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 77,58 %. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že predmetná výpoveď je neplatná z dvoch

dôvodov a to 1/ z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti a 2/ z dôvodu, že výpoveď nebola riadne
vopred prerokovaná príslušným odborovým orgánom. Odvolací súd vo vyhovujúcej časti rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Odvolací súd uviedol, že považuje zákonnú
podmienku prerokovania výpovede zo zástupcami zamestnancov za splnenú. Stotožnil sa s námietkou

žalovaného, že miesta, na ktorých vykonávajú službu štátni zamestnanci v dočasnej štátnej službe
nemožno považovať za voľné miesta a ponuková povinnosť sa na ne nevzťahuje. Možnosť trvalého
preloženiapodľa§48ods.3zákonač.400/2009Z.z.jemožnosťouzamestnávateľaajenajehoúvahe,či
juvyužijealebonie.Vyslovil,žeponukovápovinnosťzamestnávateľamusíbyťsplnenákudňuvýpovede,
výberové konania zverejnené až po tom ako bola žalobkyni doručená výpoveď nemajú právny význam.

4. Žalobkyňa po vrátení veci namietala, že odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona.
V tomto rozsahu však námietky žalobkyne konajúci nepreskúmava (ani nemôže), preto sa námietkami
v tejto časti súd nezaoberal.

5. Žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii vo vzťahu k nesplneniu si ponukovej povinnosti zo strany
žalovaného. Poukazuje na znenie § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., ktoré podmieňovalo možnosť
dania výpovede ponúknutím iného vhodného miesta pre štátneho zamestnanca. Je toho názoru, že zo
zákona nevyplýva požiadavka, že na iné vhodné miesto musí byť možné preradiť zamestnanca už v
čase výpovede, ale je potrebné výklad rozšíriť aj na miesta, o ktorých zamestnávateľ vedel, že sa v čase

trvania výpovednej doby stanú neobsadenými. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 15.2.2019, sp. zn. XXCpr/X/XXXX, v ktorom súd rozhodoval o neplatnosti výpovede
bývalej kolegyne žalobkyne, pričom v danej veci sa súd tiež riadil názorom odvolacieho súdu, kde
však odvolací súd vo vzťahu k ponukovej povinnosti dospel k opačnému právnemu názoru. Žalobkyňa
ďalej namietala, že žalovaný vo vzťahu k miestu na odbore verejného obstarávania predložil iba opis

činností pre posledného zamestnanca (P.. Č.), ktorý uvedenú pozíciu zastával do 13.11.2012, ale už
nepredložil oznámenie o vyhlásení výberu na túto pozíciu, kde sú uvedené kvalifikačné predpoklady na
túto pozíciu. Žalobkyňa súdu predložila fotokópiu oznámenia o vyhlásení výberu na pozíciu hlavný štátny
radca na referáte verejného obstarávania, podľa ktorého mali uchádzači o miesto predkladať ponuky
do 13.12.2013 a žiadala, aby žalovaný uviedol predpoklady pre toto miesto v čase dania výpovede

žalobkyni pre posúdenie jeho vhodnosti vo vzťahu k ponukovej povinnosti.

6. Žalobkyňa naďalej zotrvala na svojich námietke, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so
zástupcami zamestnancov (T. X.L. X. T. A. N. K. Q. S. Z. K. K. Q.).

7. Záverom žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa tvrdí,
že k rozporu s dobrými mravmi došlo v tom, že sledovaná zmena nenaplnila deklarovaný účel a počet
zamestnancov u žalovaného vzrástol. Poukazuje na rozhodnutie o organizačnej zmene č. XXXXX/
XXXX/XX/XX z 13.2.2013, v ktorom žalovaný uvádza, že na príslušnom odbore sa ruší práve miesto
žalobkyne. Nebolo určené všeobecne zrušenie jedného miesta, ale konkrétne miesta žalobkyne, teda

jediným cieľom organizačnej zmeny bolo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou.
Žalovaný neponúkol žalobkyni ani dočasne obsadené miesto, ktoré sa malo uvoľniť, pričom žalobkyňa u
žalovanéhopracovala15rokovadeklarovalavôľupokračovaťvpráciprežalovaného,pričomuviedla,žeje osamelo žijúcou osobou v preddôchodkovom veku. Cieľom zmeny tak bolo za každú cenu ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou.

8. Súd na prejednanie veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom dal priestor stranám na vyjadrenie
sa k veci. Dokazovanie súd doplnil oboznámením sa so žalobkyňou predloženou listinnou - oznámenie
o vyhlásení výberu (ods. 5).

9. Žalobkyňa zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Na pojednávaní poukázala na to, že v apríli

2014 došlo k vyhláseniu výberu na obsadenie miesta na odbore dohľadu nad právnickými profesiami,
ktorá je obsahovo totožná s pozíciou žalobkyne, ako aj na to, že dňa 15.4.2013, teda počas plynutia
výpovednej doby bola na pozíciu hlavný radca odboru rekodifikácie civilného práva dočasne preložená
pani O. zo služobného úradu Okresný K.M. Bratislava P..

10. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, plne sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu a má za

to, že si splnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k žalobkyni. Vo vzťahu k ponukovej povinnosti
uviedol, že miesto musí byť k momentu dania výpovede v prvom rade voľné, aby bolo možné o ňom
uvažovať ako o vhodnom. K požiadavke na predloženie oznámenia o vyhlásení výberu, ako to navrhla
žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedol, že toto nie je možné splniť, pretože v rozhodnom čase výber
na toto miesto vyhlásený nebol. K otázke voľného miesta na odbore verejného obstarávania poukázal

na to, že žalovaný nie je úplne slobodný v podmienkach, ktoré uvedie. Zverejnené predpoklady a
požiadavky na výkon práce na konkrétnom mieste sú pre neho záväzné, pričom poukázal na opis práce
predchádzajúceho zamestnanca na tejto pozícii. V danom čase nebol vyhlásený výber na predmetné
miesto, preto je k dispozícii iba opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý bol v priebehu konania
predložený. Na toto miesto žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady. K otázke preloženia pani

O. uviedol, že išlo o dočasné preloženie na dobu od 15.4.2013 do 30.6.2015, do odboru rekodifikácie
civilného práva. Z charakteru toho miesta je zrejmé, že ide o dočasné miesto a preto nebolo vhodné
na ponúknutie. Žalovaný namietal, že by organizačná zmena bola v rozpore s dobrými mravmi. V
predmetnom čase došlo k zmene celej organizačnej štruktúry žalovaného. Nie je pravdou, že táto zmena
sledovala iba účel ukončiť štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou.

11. Podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení účinnom do 30.6.2013, ďalej len zákon č. 400/2009 Z.z.), Služobný úrad môže
dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto,
služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny

zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom
inak

12. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. č. 400/2009 Z.z., počas plynutia výpovednej doby možno štátneho
zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom

úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa
prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

13. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení účinnom do 30.6.2013), verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 je

povinná vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom fyzických osôb, ktoré získali
odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie podľa tohto zákona (ďalej len "odborná spôsobilosť") a sú
zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie úrad.

14. Vzhľadom na doterajší priebeh konania zostala vo veci sporná otázka splnenia si ponukovej

povinnosti vyplývajúcej z § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. a otázka namietaného porušenia
dobrých mravov. Žalobkyňa zotrvala aj na svojej námietke vo vzťahu k porušeniu povinnosti vopred
prerokovať výpoveď zo zástupcami zamestnancov, avšak v tomto smere súd poukazuje na záväzný
právny názor vyslovený odvolacím súdom (ods. 16 uznesenia z 20.12.2017, sp. zn. XCpr/XX/XXXX),
pričom v tomto smere nedošlo k zmene skutkových okolností. Súd opätovne poukazuje najmä za

predložený listinný dôkaz - záznam z mimoriadneho zasadnutia zástupcov odborovej organizácie zo
dňa 14.2.2013, z ktorého vyplýva, že výpoveď daná žalobkyni bola týmto orgánom prerokovaná so
zástupcami žalovaného, ako aj na zápisnicu z rovnakého dňa, z ktorej je zrejmé, že došlo aj kprerokovaniu organizačných zmien u žalovaného. Túto podmienku súd považuje zo strany žalovaného
za splnenú.

15. Žalobkyňa namietala nesplnenie si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, ktorý tvrdí, že nemal
pre žalobkyňu iné vhodné miesto. V tomto smere žalobkyňa namietala najmä existenciu voľného miesta
na odbore verejného obstarávania, poukázala na miesto obsadené od 15.4.2013 pani O. preložením z
Okresného K. Bratislava P. ako aj na miesta, ktoré boli ponúknuté jej kolegyniam.

16. Súd nepovažuje miesto na odbore verejného obstarávania za miesto vhodné a voľné. Primárne
sa stotožnil s preukázaným tvrdením žalovaného, že predmetnú pozíciu v čase dania výpovede
žalobkyni síce obsadenú nemal, ale ani neobsadzoval. Predmetná pozícia bola uvoľnená v roku 2012
a opätovne bola obsadzovaná až v roku 2014. Zároveň predmetná pozícia zo zákona bola podmienená
osobitným kvalifikačným predpokladom - odbornou spôsobilosťou v zmysle § 116 a nasl. zákona č.
25/2006 Z.z. platného v tom čase. V čase dania výpovedi žalobkyni nešlo o voľné miesto (aj zo

zápisnice o prerokovaní organizačných zmien zo dňa 14.2.2013 vyplýva, že došlo aj k zrušeniu voľných
štátnozamestnaneckých miest). Nejde teda o miesto, ktoré v danom čase musel žalovaný žalobkyni
ponúknuť. Otázka voľných vhodných miest vo vzťahu k pozíciám, ktoré boli ponúknuté jej kolegyniam
(A.. F., A.. Z., Z.. C.) je potrebné uviesť, že danom prípade nešlo o zamestnancov, s ktorými bol ukončený
pomer. Z predložených listín je zrejmé, že v ich prípade išlo o inštitút preloženia (§ 33 a nasl. zákona

č. 400/2009 Z.z.) a došlo k ich preloženiu v rámci organizačných zmien. Pokiaľ žalovaný rozhodol o
organizačnej zmene (zrušenie odboru, kde bola zaradená žalobkyňa) a zároveň k vytvoreniu nového
organizačného útvaru (odboru rekodifikácie občianskeho práva), bolo na žalovanom akým spôsobom si
upraví organizáciu a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov. Žalovaný nemal žiadnu povinnosť tieto
miesta ponúknuť práve žalobkyni. Rovnako aj vo vzťahu v prípade pani O. nešlo o obsadenie voľného

miesta ale o dočasné preloženie štátneho zamestnanca, navyše na dočasne vzniknutý organizačný
útvar. Na tomto mieste súd poukazuje aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom, že išlo o dočasné
miesto, na ktoré sa ponuková povinnosť nevzťahovala. Až v dôsledku týchto zmien sa stala žalobkyňa
nadbytočná, pričom rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom žalovaný ukončí štátnozamestnanecký
pomer bol výlučne na ňom. Vyššie označení štátni zamestnanci nikdy neboli v pozícii žalobkyne, teda

že by išlo u nich o skončenie služobného pomeru a v tom dôsledku vzniku povinnosti všetkým ponúknuť
iné vhodné miesto - ak by ním žalovaný disponoval. Zároveň je potrebné uviesť, že možnosť trvalého
preloženia vyplývajúca z § 48 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. nemá vplyv na otázku splnenia ponukovej
povinnosti, ide o dva rozdielne inštitúty. Ponukovú povinnosť si musí zamestnávateľ splniť pred daním
výpovede a tieto podmienky musia byť splnené ku dňu dania výpovede (ako to vyplýva aj z ods. 15

citovaného uznesenia odvolacieho súdu). Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané aj splnenie
ponukovej povinnosti zo strany žalovaného (a tým aj nadbytočnosť žalobkyne).

17.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov-organizačnýchporiadkov,rozhodnutíoorganizačnýchzmenách,
zápisníc o prerokovaní týchto zmien má súd za to, že nešlo o zmenu fiktívnu, majúcu za účel skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou. Organizačná zmena sa nemusí týkať len zníženia
počtu zamestnancov. Organizačnú zmenu nie je možné hodnotiť ani výlučne z hľadiska toho, či dosiahla
zamýšľaný účel, ale či v čase kedy bola organizačná zmena urobená sledovala legitímny cieľ (nie
či ho dosiahla) . To, že žalovaný rozhodol o tom, že bude zrušené práve miesto žalobkyne nemá
za následok záver o fiktívnosti alebo účelovosti tejto zmeny. Je to práve na zamestnávateľovi takéto

rozhodnutie urobiť a určiť prípadne aj konkrétneho zamestnanca, s ktorým prípadne ukončí služobný
pomer. Samotné organizačná zmena neznamená vznik ponukovej povinnosti voči všetkým, ktorých sa
takáto zmena dotýka. Nadbytočnosť znamená, že v dôsledku organizačnej zmeny došlo k zániku miesta
zamestnanca a služobný úrad
1/ nemá iné vhodné miesto (prípad žalobkyne) alebo

2/ služobný úrad má vhodné miesto, ale zamestnanec odmietne ponuku vhodného miesta.

18. Samotná úvaha žalobkyne, že žalovaný mohol postupovať inak a vzhľadom na jej osobu (dlhoročne
pôsobiacu u žalovaného, vo veku blízkom dôchodkovému) mohol v rámci organizačnej zmeny
uprednostniť ju je pravdou, resp. pochopiteľnou argumentáciou. Avšak táto úvaha nemá vplyv na

zákonnosť danej výpovede, ani nespôsobuje jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Preto súd
žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Vzhľadom na výsledok konania je možné konštatovať úspech žalovaného, ktorý však vyslovene

uviedol, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje, preto mu súd tento nárok, ktorý by mu inak
patril, nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.