Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205300
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1418205300.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. X., nar. XX.XX.XXXX, zast.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky
J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U. a otca R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné na maloletého D. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne, na

sumu 150,- eur mesačne, počínajúc dňom 21.11.2018, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k
rukám matky.
II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
III. Zročné výživné za obdobie od 21.11.2018 do 30.06.2019 v sume 498,-eur je otec povinný zaplatiť
do 31.12.2019.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2009
v časti o výživnom na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 21.11.2018, postúpeným na tunajší súd dňa
29.01.2019, matka žiadala zvýšenie výživného na maloletého D. X. zo sumy 90,- eur na sumu 200,-
eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý D. má 13 rokov a jeho potreby a záujmy sú podstatne vyššie

ako boli v roku 2009, kedy bolo súdom rozhodnuté výživné vo výške 90,- eur. Maloletý D. žije v spoločnej
domácnosti s matkou, s jej druhom a ich dvoma maloletými deťmi v prenajatom 3-izbovom byte, kde
mesačne platia nájomné vo výške 650,- eur. Matkin druh je zamestnaný ako železiar s minimálnou
mzdou, riadne sa stará a vychováva spoločne maloleté deti. V čase vydania posledného rozsudku
maloletý navštevoval materskú školu. Od septembra roku 2011 maloletý navštevuje M. Š. J. T. U., v
dôsledku čoho sa zvýšili náklady spojené s výchovou maloletého D. (na školské potreby ako aj na voľno
časové aktivity). Matka je nezamestnaná na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou. Jej mesačný

príjem je 284,- eur aj s rodinnými prídavkami na 3 maloleté deti. Otec maloletého D. má súdom určené
výživné vo výške 90,- eur od roku 2009, ktoré si riadne neplní.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, prednesom kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rozsudkom Okresného súdu Bratislava
Izodňa22.06.2006,č.k.XPXX/XXXX-XX,rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa26.11.2009

č. k. XX R. XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.4.2010 č.
k. XXCoP XX/XX-XX, prehľadom výdavkov na maloletého D., rodným listom maloletého, nájomnou
zmluvou zo dňa 06.03.2015, rodnými listami N. Y., nar. XX.XX.XXXX a Y. Y.X., nar. XX.XX. XXXX, sďalšími dcérami matky maloletého, potvrdením o návšteve školy maloletého D., potvrdením o poberaní
rodičovského príspevku za roky 2018, 2019, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za roky 2018,
2019, daňovým priznaním k dani k príjmov otca maloletého D. za rok 2018, potvrdením o zdaniteľných

príjmoch J. Y. (partnera matky maloletého) zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roky 2018, 2019
i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2006, č.k. XP XX/XXXX -XX, právoplatným
dňa 25.07.2006, súd maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť

výživné od 17.8.2005 vo výške 2.500,- Sk (82,98 eur) mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci. Zaostalé výživné za obdobie od 17.8.2005 do 30.6.2006 vo výške 25 210,- Sk (836,82 eur) bol
otec povinný zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnenie zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok bolo priznané matke, styk otca s maloletým upravil neobmedzene.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.11.2009 č.. XX R. XXX/XXXX-XX súd zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. zo sumy 2 500,- Sk (82,98 eur) mesačne na sumu 90,-
eur mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Rozhodnutím zmenil výrok rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. XP /.-XX zo dňa 22.6.2009 v časti o výživnom, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého. Krajský
súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 20.4.2010 č.k. XXCoP XX/XX-XX potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

6. Z prehľadu výdavkov na maloletého (č.l. 16 - 17) súd zistil, že matka vyčíslila priemerne mesačné
výdavky na maloletého D. v roku 2016 a 2017 na sumu 105,- eur, v roku 2018 o 26.- eur vyššiu ako v
predchádzajúcom roku a v roku 2019 na sumu 137,- eur mesačne.

7. Z nájomnej zmluvy zo dňa 06.03.2015 uzatvorenej medzi U.. J. T. ako prenajímateľom a J. Y.
ako nájomcom č.1. a J. S. ako nájomcom č.2 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na prenájme
trojizbového bytu na U. I. T. U. za cenu 550,- eur mesačne vrátane platieb za energie a služby spojené
s užívaním spoločných priestorov domu.

8. Z rodného listu N. Y., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 23) súd zistil, že maloletá je dieťa matky J. S., nar.
XX.X.XXXX a otca J. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX.

9. Z rodného listu Y. Y., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 24) súd zistil, že maloletá je dieťa matky J. S., nar.

XX.X.XXXX a otca J. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX.

10. Z potvrdenia o návšteve školy (č.l. 25) súd zistil, že maloletý D. X. bol v školskom roku 2018/2019
žiakom 8.A triedy na M. Š., J. XX, U..

11.Zpotvrdeniaopoberanírodičovskéhopríspevkuzarok2018súdzistil,žematkamaloletéhopoberala
za rok 2018 rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur mesačne.

12.Zpotvrdeniaopoberanírodičovskéhopríspevkuzarok2019súdzistil,žematkamaloletéhopoberala
za obdobie 01/2019 do 03/2019 rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne.

13. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018 súd zistil, že matka maloletého poberala za
rok 2018 prídavok na dieťa vo výške 71,04 eur mesačne.

14. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 súd zistil, že matka maloletého poberala za

obdobie od 01/2019 do 03/2019 prídavok na dieťa vo výške 73,02 eur mesačne.

15. Z daňového priznania k dani k príjmov fyzickej osoby za rok 2018 súd zistil, že za uvedené
zdaňovacie obdobie otec vykázal základ dane vo výške 0,- eur.

16. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie
rok 2018 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti J. Y. (partnera matky
maloletého D.) za uvedené obdobie predstavoval sumu 2 106,67 eur, z toho poistné a príspevky celkom
vo výške 271,07 eur.17. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok
2019 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti J. Y. za uvedené obdobie

predstavoval sumu 400,- eur, z toho poistné a príspevky celkom vo výške 53,60 eur.

18. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného náklady na
maloletého vzrástli a jej sa narodili ďalšie dve deti, v súčasnosti štvorročné a dvojročné. Matka s
maloletým D., priateľom a ďalšími dvoma maloletými deťmi býva v trojizbovom prenajatom byte, kde

mesačne platí 650,- eur. Je na rodičovskej dovolenke s príjmom cca 300,- eur. Jej priateľ pracuje na
dohodu na stavbách s príjmom cca 150,- eur mesačne, ale zarobí si aj bokom, celkom cca až 800,- eur
mesačne. On má ďalšie dve deti, výživné platí len na jedno, druhé je v zahraničí. Výdavky na maloletého
D. predstavujú obedy, cestovné 50,- eur mesačne, obuv, oblečenie, drogéria, výdavky na voľnočasové
aktivity, výlety v škole, strava doma. Matka ďalej uviedla, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné
veci väčšej hodnoty. Výživné žiadala zvýšiť v na sumu 200,- eur mesačne, od podania návrhu. S výškou

výživného 130,- eur mesačne ako navrhol otec, nesúhlasila.

19. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žije s priateľkou v dome, ktorý majú na úver.
Má dve deti vo veku 10 rokov a 2 roky. Jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok vo výške 230,- eur mesačne. On pracuje ako živnostník v oblasti ťažby dreva. Jeho mesačný

príjem je cca 800,- eur netto, pričom daňové priznania sú nulové. Úver vo výške 180,- eur mesačne
bude splácať 30 rokov. Ako ďalšie výdavky uviedol odvody do poisťovne vo výške 200,- eur, výdavky
na dve deti ako škola, strava, oblečenie, elektrina 60,- eur, strava pre celú domácnosť, ako aj bežné
potreby. Dom je písaný na partnerku, ako aj úver. Otec ďalej uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Výživné je ochotný platiť maximálne vo výške 120,- eur mesačne.

So synom sa pravidelne stretáva, chodí k nemu cez víkendy, celé prázdniny býva u neho. Nad rámec
výživného mu kupuje napríklad oblečenie, darčeky a niekedy mu dáva aj peniaze.

20. Na pojednávaní kolízna opatrovníčka uviedla, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene
pomerov, kedy výživné bolo stanovené pred 10 rokmi. Navrhla zvýšenie na minimálne sumu 150,- eur

mesačne.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti a schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.28. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb

spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

31. Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností
ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od

poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch

svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,

zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

32. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával
okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne

zmenili. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému D. bola naposledy upravená v roku 2009 a to
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa26.11.2009,č.k.XXP/XXX/XXXX-XX,ktorýmsúdzvýšil
výživné na maloletého D. zo sumy 2 500,- Sk mesačne, sumou 90,- eur mesačne, počínajúc dňom
1.12.2009, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky zamietol.
Zároveň súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. X R.-XX zo dňa 22.6.2006 v časti o

výživnom pre maloletého.

33. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na tunajší súd dňa 21.11.2018, čo je dvanásť rokov od
poslednej úpravy, a to z dôvodu, že zo svojho príjmu nedokáže pokryť všetky potreby maloletého. Je
nezamestnaná, t. č. na rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou. Jej mesačný príjem predstavuje

sumu 284,- eur s rodinnými prídavkami na 3 maloleté deti. Spolu s deťmi a jej partnerom bývajú
prenajatom trojizbovom byte, kde mesačne platia nájomné v sume 550,- eur. Nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jej priateľ pracuje na dohodu na stavbách, s príjmom
cca až 800,- eur mesačne, má ďalšie dve deti, pričom výživné platí len na jedno z nich. Matka ako
výdavky na maloletého uviedla náklady na obedy, cestovné, oblečenie, obuv, drogéria, škola, voľno

časové aktivity a pod., ktoré vyčíslila vo výške 137,- eur mesačne.

34. Otec podniká v oblasti ťažby dreva, s mesačným príjmom cca 800,- eur. Má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, býva s ich matkou- priateľkou v dome, ktorý je financovaný cez úver (mesačne splácajú
splátky vo výške 180,- eur, úver sa bude splácať 30 rokov). Jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke

a poberá rodičovský príspevok vo výške 230,- eur mesačne. Podľa daňového priznania mal otec v roku
2018 základ dane 3 029,58 eur, s daňou povinnosťou 0,- eur. Ako ďalšie výdavky uviedol odvody do
poisťovne vo výške 200,- eur, výdavky na dve deti ako škola, strava, oblečenie, elektrina 60,- eur, strava
pre celú domácnosť, ako aj bežné potreby. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšejhodnoty. Výživné na maloletého D. je ochotný platiť maximálne vo výške 120,- eur mesačne. So synom
sa pravidelne stretáva, chodí k nemu cez víkendy, celé prázdniny býva u neho. Nad rámec výživného
mu kupuje napríklad oblečenie, darčeky a niekedy mu dáva aj peniaze.

35.Poukazujúcnacitovanézákonnéustanoveniaakoivzhľadomna vykonanédokazovanie,súdnávrhu
matky na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne, majúc za to, že k zmene pomerov došlo na strane
maloletého ako aj na strane rodičov. Matke sa narodili ďalšie dve deti, je na rodičovskej dovolenke s
najmladšou dcérou s príjmom predstavujúcim sumu cca 284,- eur mesačne (v čase predchádzajúceho

rozhodnutia bola zamestnaná s príjmom predstavujúcim sumu cca 272,- eur mesačne). Matka býva
v prenajatom trojizbovom byte spolu so svojim partnerom a troma deťmi, v čase poslednej úpravy
bývala v byte po jej otcovi, ktorý bol v tom čase predmetom dedičského konania, kde platila 233,- eur
mesačne. Otec podniká v ťažbe a približovaní dreva. Od posledného rozhodnutia mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Podľa daňového priznania mal otec v roku 2018 základ dane vo výške 0,- eur, v
porovnaní s tým v daňovom priznaní za rok 2008 bol základ dane 121.332,-Sk s daňovou povinnosťou

4.338,-Sk, zníženie základu dane mal 22.836,-Sk. V čase poslednej úpravy býval v rodinnom dome
u priateľky spolu s jej rodičmi, bratom a sestrou, v súčasnosti býva v dome jeho priateľky, ktorý je
financovaný cez hypotekárny úver, pričom na splátkach hypotéky sa otec aktívne podieľa. Pokiaľ ide
o zmenu pomerov na strane maloletého D. v zmysle zvýšenia jeho potrieb, táto je nesporná, maloletý
je o 12 rokov starší (v čase posledného rozhodnutia mal 4 roky) , o rok pôjde na strednú školu.

Jeho náklady sa prirodzene zvýšili už nástupom do školského zariadenia ako i prechodom na druhý
stupeň základnej školy (cestovné, učebnice a školské pomôcky). Taktiež narástli náklady v súvislosti s
fyzickým vekom maloletého - ošatenie, obuv, záujmovo-kultúrne a rekreačno-športové potreby. Prechod
na školské štúdium ako i na druhý stupeň základnej školy predstavuje podstatnú zmenu pomerov
na strane maloletého dieťaťa, oproti času kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy. Zároveň súd

nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako
náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. Súd
pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov ako i s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého.

36. Odôvodnené výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu cca 137,-eur mesačne. V uvedenom
vyčíslenívšaktrebazohľadniťipodielmaloletéhonanákladochnanájomnézaprenájombytu,minimálne
v 1/5-ine. Výživné v sume 150,-Eur teda zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a po zohľadnení
dôvodnosti vyčíslených výdavkov otca, súd mal za to, že príjem otca, jeho možnosti a schopnosti
ako i majetkové pomery, plne odôvodňujú zvýšenie výživného o sumu 60,-eur mesačne. Je nutné

konštatovať, že oficiálny príjem otca je mimoriadne nízky a jeho výdavky sú vysoké, pričom jeho
partnerka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Otec však sám uviedol, že jeho príjem mesačne
predstavuje sumu cca 800,- eur. Pri posudzovaní výšky zvýšeného výživného súd zohľadnil i skutočnosť,
že otec sa so synom pravidelne stretáva, pravidelne ku nemu chodieva na víkendy a taktiež celé
prázdniny býva u neho, prispieva mu aj nad rámec určeného výživného, napr. synovi kupuje oblečenie,

dáva mu darčeky, prípadne finančné prostriedky.

37. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd mal za to, že príjem otca, jeho možnosti a schopnosti
ako i majetkové pomery, plne odôvodňujú zvýšenie výživného o sumu 60,- eur mesačne na maloletého
D., počínajúc dňom podania návrhu. Zároveň súd podotýka, že výška výživného určeného súdom na

maloleté dieťa môže vychádzať iba z reálnych možnosti na strane rodičov pri prihliadnutí i na potreby
rodičov. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc
v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič
podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

38. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur
mesačne, na sumu 150,- eur mesačne, od 21.11.2018, čím ku dňu 30.6. 2019 vzniklo zročné výživné v
sume 498,- eur (t.j. za 8 mesiacov a 9 dni, za 1 mesiac zročné predstavuje 60,- eur, za 1 deň 2,- eur, t.

j. 8 x 60,- eur + 9 x 2,- eur), ktoré je otec povinný zaplatiť do 31.12.2019. Časové obdobie približne pol
roka je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem
otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery.39. Nakoľko súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur za neprimerane
vysoký, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.

Protivýroku,ktorýmsúdschválildohodurodičov,rodičianiesúoprávnenípodaťodvolanie.(§122CMP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.