Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219166
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117219166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.

Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., id. č.: 649 48 424, Želetavská 1525/1, Praha 4, Česká republika,
vo veci organizačnej zložky jej podniku: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, Bratislava, proti žalovaným: 1. U. R., nar. XX. R.
XXXX, H. XXX/XX, Z., 2. H. R., nar. XX. R. XXXX, tamtiež, zastúpenej: VESTENICKÁ & BD advokátska
kancelária, s.r.o., Bratislava, o 219.768,93 € s prísl. zo zmenky, na odvolanie žalovanej v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36 CbZm 8/2017-277 zo 7. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
II. Žalobkyni sa nepriznáva voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, II. zaviazal žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobkyni 219.768,93 €
so 6 % ročným zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou 732,55 €, a III. priznal žalobkyni náhradu
trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Právna predchodkyňa žalobkyne - UniCredit Bank Slovakia, a. s., ako veriteľ a žalovaný v 1. rade
ako dlžník - podnikateľ uzavreli 5. marca 2013 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000078/CORP/2013
a neskôr viaceré dodatky k nej, ktorými veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade kontokorentný úver do
limitu 280.000 € na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb. Na zabezpečenie nárokov z tejto
zmluvy žalovaný v 1. rade vystavil vlastnú (blanko)zmenku na rad UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorú
podpísala žalovaná v 2. rade ako avalistka. Súčasne banka a žalovaní podpísali dohodu o vydaní a

vyplnení tejto zmenky, ktorou žalovaní dali banke právo doplniť blankozmenku o zmenkovú sumu aj v
prípade predčasného zosplatnenia pohľadávky. Listom zo 4. júla 2017 UniCredit Bank Slovakia, a.s.,
požiadala žalovaného v 1. rade o úhradu celého dlhu a zmluvy a následne 17. júla 2017 oznámila, že
vyplnila blankozmenku na sumu 279.768,93 € s termínom splatnosti 17. júla 2017.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmenka plní
zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného v 1. rade (vystaviteľa zmenky) zo

zmluvy o úvere. Zmenka bola vydaná ako blankozmenka podľa § 10 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. a po doplnení obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky. Žalovaná v 2. rade ako
aval preto za jej zaplatenie zodpovedá so žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne. Pretože vočižalovanémuv1.rademuselobyťkonaniezastavenépodľa§167eods.1zákonač.7/2015Z.z.,zaviazal
súd na zaplatenie len žalovanú v 2. rade.

5. Včas podaným odvolaním sa žalovaná v 2. rade domáha zrušenia tohto rozsudku. Namietla, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces tým, že ju súd na pojednávaní nevypočul, hoci chcela na
pravú mieru uviesť viacero nepravdivých tvrdení žalobcu. Hoci dlh chceli zaplatiť, dostali sa s manželom
- žalovaným v 1. rade do nepriaznivej sociálnej situácie. Časť dlhu pritom vyplatili z posledných peňazí.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola
žalovaná v 2. rade zaviazaná na zaplatenie žalovaných súm a trov konania (keďže vyhlásenie konkurzu
na majetok žalovaného v 1. rade nemá podľa § 166e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. žiaden vplyv na
možnosť vymáhať pohľadávku proti osobám, ktoré ju voči dlžníkovi zabezpečujú, teda aj zmenkovým

ručiteľom, ktorí sú podľa § 32 ods. 1 a § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového zaviazaní s dlžníkom
spoločne a nerozdielne - § 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie
bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje
to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích
dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru,

že jej odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak v otázke skutkovej, ako aj v otázkach právnych. Súd prvej
inštancie v rozsudku rozviedol zistený skutkový stav, ktorý za konania ani nebol sporný, a dostatočne

odôvodnil svoje právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

9. Nie je dôvodná námietka žalovanej v 2. rade, že nebol vypočutá na pojednávaní. Podľa § 178
ods. 1 C. s. p. totiž predovšetkým platí, že ak je strana zastúpená zástupcom pre celé konanie, súd
na pojednávanie predvoláva len zástupcu; stranu predvolá, len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

Výsluch strany je však podľa § 195 C. s. p. jedným z dôkazných prostriedkov. Súd pritom podľa §
185 ods. 1 C. s. p. vykonáva len navrhnuté dôkazy a bez návrhu môže vykonať dokazovanie len v
prípadoch uvedených v § 185 ods. 2 C. s. p. Okrem toho zo znenia § 195 C. s. p. zreteľne vyplýva,
že výsluch strany ako taký je prípustný len subsidiárne, ak nie je možné rozhodujúce skutočnosti zistiť
inak. V prerokúvanej veci žalovaná v 2. rade vo svojich podaniach (vyjadrenie č. l. 149 až 151), ani

na pojednávaní 7. novembra 2018 (zápisnica č. l. 273 a 274) nenavrhla vykonanie výsluchu strán (ani
seba samej) ako dôkazu a ani v odvolaní bližšie neobjasnila, aké sporné skutočnosti by mali byť týmto
dôkazom dokázané. V dôsledku toho tak súd prvej inštancie nemal dôvod vykonávať jej výsluch, ktorý by
vzhľadom na citovaný § 195 C. s. p. beztak nebol prípustný. Ak teda nebolo potrebné vykonať jej výsluch,
postupoval súd prvej inštancie správne, keď podľa § 178 ods. 1 C. s. p. predvolal na pojednávanie len

zástupkyňu žalovaných, ktorej udelili splnomocnenie na celé konanie (č. l. 152). Takýto postup je aj v
zhode s judikatúrou, ktorá nepovažuje právo na osobný výsluch bez ďalšieho za nevyhnutnú súčasť
práva na spravodlivé súdne konanie (porov. R 21/2017).

10. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. v zásade viazaný dôvodmi odvolania. Žalovaná

v 2. rade pritom žiadne iné dôvody než nevykonanie jej vlastného výsluchu nenamietla. Podľa čl.
38 Charty základných práv Európskej únie však politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa. Čl. 47 Charty potom zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
Podľa neho má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, za podmienok
ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Podľa judikatúry

Súdneho dvora EÚ je súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej v citovanom ustanovení aj
povinnosť zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo smernice 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok zo 17. júla 2014 vo veci C-169/14, Juan Carlos
Sánchez Morcillo, Maía del Carmen Abril García proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, ods. 35). Z
toho potom celkom nevyhnutne vyplýva aj požiadavka, aby v prípade, ak je nárok uplatnený zo zmenky,

konajúci súd ex offo vykonával dokazovanie na zistenie, či základom takto uplatneného nároku nie sú
prípadné nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa judikatúry SD EÚ je totiž úlohou súdu, ktorý
bez návrhu dospel ku konštatovaniu o nekalej povahe podmienky, jednoducho a úplne neuplatniť túto
zmluvnú podmienku tak, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, a to bez toho, aby počkal, či spotrebiteľnavrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená (rozsudok z 21. decembra 2016 v spojených veciach
C-154/15, C-307/15 a C-308/15, Francisco Gutiérrez Naranjo proti Cajasur Banco SAU, Ana María
Palacios Martínez proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, Banco Popular Espanol SA proti Emiliovi

Irlesovi Lópezovi, Terese Torresovej Andreuovej, ods. 57 a 59)

11.Súdprvejinštancievprerokúvanejvecizistil,žezmenkaz5.marca2013bolavystavenážalovanýmv
1. rade ako podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a slúžila na zabezpečenie úverového
záväzku voči UniCredit Bank Slovakia, a. s., z kontokorentného úveru. Tento úver bol pritom žalovanému

v 1. rade poskytnutý na účely financovania jeho podnikateľskej činnosti. Ani UniCredit Bank Slovakia,
a.s., ani žalovaný v 1. rade tak pri uzatváraní tejto zmluvy nekonali v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, v dôsledku čoho ich nemožno považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.
účinného v danom čase a zmluvu o kontokorentnom úvere tak nemožno považovať za spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. Rovnako ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vystavenia zmenky. V dôsledku toho ani

zmenka vystavená na zabezpečenie tohto záväzku nezabezpečuje záväzok zo spotrebiteľského vzťahu.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ však zároveň vyplýva, že smernica 93/13/EHS sa uplatňuje aj na zmluvu
o založení nehnuteľnosti uzatvorenú medzi fyzickými osobami a úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa
za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré má táto spoločnosť voči uvedenej úverovej inštitúcii na základe
zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické osoby konali s cieľom nevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie

alebo povolanie a nemajú funkčný vzťah s uvedenou spoločnosťou (rozsudok zo 14. septembra 2016 vo
veci C-534/15, Pavel Dumitra? a Mioara Dumitra? proti BRD Groupe Société Générale). Z uvedeného
vyplýva, že sama okolnosť, že zabezpečovaný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom vznikol zo zmluvy,
ktorá nie je spotrebiteľskou zmluvou, neznamená, že aj zmluva veriteľa a osoby, ktorá zabezpečuje tento
záväzok, nie je spotrebiteľskou zmluvou.

12. V prerokúvanej veci žalovaná v 2. rade poskytovala zabezpečenie záväzku žalovaného v 1. rade
voči banke formou avalu zmenky na základe (spoločnej) dohody o vydaní a vyplnení zmenky z 5.
marca 2013. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že žalovaná v 2. rade toto
zabezpečenie poskytovala ako manželka žalovaného v 1. rade bez toho, aby mala funkčný vzťah k

podnikaniu svojho manžela (nebolo zistené, že by sa podieľala na podnikaní vkladom, prácou a pod).
V dôsledku toho tak dohodu o vyplňovacom práve banky a žalovanej v 2. rade možno považovať za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., ktorá podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nesmela
obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovanej v 2. rade. To však neplatilo, ak boli

tieto podmienky individuálne dojednané. Zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že
dohoda o vyplňovacom práve bola obsiahnutá na samostatnej listine, ktorú žalovaná v 2. rade podpísala.
Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaná v 2. rade nemohla ovplyvniť obsah tejto
podmienky,tedažebybolabezďalšiehopovinnápodpísaťtakútozmluvu.Nevyplývajúpretoznejžiadne
okolnosti, ktoré by naznačovali, že by táto dohoda nebola individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2

Obč. zák. Ani sama žalovaná v 2. rade nijako nespochybňovala okolnosti podpisu tejto dohody, naopak,
aj v odvolaní zdôraznila, že s manželom sa v rámci podnikania sa dostali do zlej finančnej situácie.

13. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov, ktoré by umožňovali
kvalifikovať dohodu o vydaní a vyplnení zmenky ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák.

voči žalovanej v 2. rade. Ak teda žalobca v súlade s touto dohodou vyplnil pôvodne neúplnú zmenku, na
ktorej žalovaná v 2. rade vystupuje ako zmenková ručiteľka, vznikla jej tým podľa už cit. § 32 ods. 1 a §
47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu a ďalšie nároky spoločne
a nerozdielne so žalovaným. Cezhraničným zlúčením UniCredit Bank Slovakia, a.s., prešli na žalobcu
podľa § 69a ods. 1 Obchodného zákonníka aj všetky práva zo zmenky. Nevymáhateľnosť pohľadávky

voči žalovanému v 1. rade pritom nemá na vlastný záväzok žalovanej v 2. rade ako jedného zo solidárne
zaviazaných žiaden vplyv.

14. Súd prvej inštancie teda vo vzťahu k žalovanej v 2. rade správne rozhodol, keď žalobe vyhovel, a
odvolací súd jeho vecne správne rozhodnutie v tomto smere podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil (výrok I).

15. Keďže plne úspešnej žalobkyni, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 396 C. s. p., žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal (výrok II).16. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.

p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.