Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200874
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519200874.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK so sídlom Mýtna
48, Bratislava proti žalovanej: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX O. D., pr. zast.: JUDr.
Peter Vachan, advokát, AK so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina v konaní o zaplatenie 1 833,41 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 360,36 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 360,36 eur od 2.12.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, vystupujúca ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné
námestie 12, Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
sumu 1 833,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 2.12.2016 do

zaplatenia a nahradil mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 16.11.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 2 500 eur. Žalovaná mala podľa zmluvy splácať pôžičku v 72 mesačných splátkach
po 59,88 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4 311,36 eur. Do dnešného dňa uhradila sumu
1 247,99 eur. Vzhľadom na porušenie povinností žalovanej platiť splátky riadne a včas, žalobca listom

zo dňa 28.9.2016 - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne
poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo
dňa 26.11.2016. Žalovaná doposiaľ dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu
1 833,41 eur. Žalovaná mala ku dňu podania žaloby uhradiť žalobcovi sumu 2 982,76 eur (11 splátok
po 59,88 eur + suma po zosplatnení vo výške 2 324,08 eur). Po pripočítaní nákladov na vymáhanie vo
výške 98,64 eur a po odpočítaní úhrad žalovanej vo výške 1 247,99 eur činí dlh 1 833,41 eur. Zmluvnú

pokutu si žalobca neuplatnil.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe notársku zápisnicu spísanú u notárky JUDr. Ľubici
Floriánovej č. N 3283/2017, NZ 54215/2015, NCRIs 55029/2015 zo dňa 11.12.2017, zmluvu o pôžičkeč. 6610502407 zo dňa 13.11.2015, predžalobnú upomienku zo dňa 28.9.2016, doklad o jej doručovaní
žalovanej, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016 a prehľad splátok a
úhrad.

4. Na výzvu súdu na špecifikáciu položky MP3 vtedajší právny zástupca právneho predchodcu žalobcu
súdu oznámil, že ide o náklady na vymáhanie, s ktorými žalovaná súhlasila. Sú upravené v čl. 13
bod 13.4. zmluvných podmienok. Ide o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a to o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, ktoré

sú dané percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky. Napr. pre rok 2018 predstavuje
percentuálny podiel 10,8 %. Trval na tomto nároku.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Namietla absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.

l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 5Co/247/2018 zo dňa 29.10.2018. Takisto namietala, že termín konečnej splatnosti podľa
žalovanejmusíbyťurčenýmkonkrétnymčasovýmokamihom,abyspotrebiteľpredvstupomdoprávneho
vzťahu zohľadniť dĺžku riadneho trvania. Uvedenie dátumu poslednej mesačnej splátky je nedostačujúci.
Odplatu vo výške 1 811,36 eur za poskytnutý úver vo výške 2 500 eur považovala za rozporný s dobrými

mravmi. Ďalej namietala, že žalobca v žalobe neuviedol, ako skúmal bonitu žalovanej, pričom citovala
§ 7 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca tiež nepreukázal, že by nárok na náklady na vymáhanie
označené ako MP3 boli v súlade so zákonom. Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vznik
týchto nákladov a v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Okrem platieb uvedených v žalobe uhradila
ešte 6 splátok po 43,62 eur, teda sumu 261,72 eur. Na záver namietla aj splnenie podmienok na

vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruvzhľadomnanepreukázanie,žeoznámenieozosplatneníúveru
sa dostalo do jej dispozičnej sféry, v dôsledku čoho zosplatnenie nemôže spôsobovať právne následky.
Namietla preto premlčanie splátok splatných od 20.12.2015 do 20.6.2016 pokiaľ neboli uhradené a
zároveň žalobca nemá nárok na splátky splatné od 20.7.2019 do 20.11.2021.

6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike trval na podanej žalobe a navrhol jej
vyhovieť. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15 mal za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k náležitosti
rozpisu splátok odkázal na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR (NS SR) z 22.02.2018, sp. zn.
3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na

istinu, úroky a poplatky. V tejto otázke poukázal aj na rovnaký záver SD EÚ vo veci C-42/15, ako
aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018 alebo uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch (čiže pokiaľ ide o uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) žalobca znova poukázal na výrok rozsudku SD

EÚ vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok.“ Ďalej poukázal na to, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v

uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila,
sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle čl. V. Zmluvy do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými
podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadal

na dátum 20.11.2021.
K dobe trvania zmluvy uviedol, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania
zmluvy 72 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky, s čím bola žalovaná
oboznámená. Zároveň v tomto smere rozobral počítanie lehôt podľa § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Žalobca sa zároveň vyjadril k premlčaniu, pričom podľa jeho názoru uplatnený nárok nie je premlčaný.
Premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti
prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá
vyvolala zročnosť celého dlhu. Na podporu svojho názoru citoval z názoru JUDr. F. Sedlačka PhD.,z čl. 12, bod 12.2. zmluvných podmienok, ako aj z § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
ďalej uviedol, že žalobca ako veriteľ má právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie
ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. Na podporu svojho názoru odkázal na uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ako aj na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017. K dátumu zosplatnenia žalobca z
predpísaných 11 splátok evidoval úhradu necelých 6 splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania
so 6. v celosti nezaplatenou splátkou splatnou dňa 20.05.2016. Z hľadiska naplnenia podmienok
uvedených v čl. 12 bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej

splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu
k splátke splatnej 20.10.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2019.
Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Ďalej poukázal
na text predžalobnej upomienky, v ktorej sa nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k
splátke splatnej dňa 20.05.2016. Samotný text upomienky uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej
splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaná nepodnikla po výzve žiadne kroky

smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek
nasledujúcusplátku.Voznámeníovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruniejeuvedené,prektorúsplátku
bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Žalobca
zároveň ešte poukázal na skutočnosť, že ako veriteľ nemohol zosplatniť úver skôr než 19.11.2016,
nakoľko v predžalobnej upomienke bola žalovanej poskytnutá lehota na plnenie do dátumu 05.11.2016.

Kpremlčaniuspoukazomna§101a103Občianskehozákonníkaeštedoplnil,žeaksažalovanádostala
doomeškaniaprvýkrátsosplátkouzročnoudňa20.05.2016,žalobcabynemoholpristúpiťkzosplatneniu
a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej
splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ
prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 21.08.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania

splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby.
K overovaniu bonity žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky.
Poukázal na všetky vyhlásenia uvedené v zmluve, s ktorými žalovaná mala možnosť sa oboznámiť a
nerozporovala ich. Žalovaná zároveň preukázala výšku jej mesačného príjmu a mesačných výdavkov.
Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré vzniknú po uzavretí zmluvy, pričom žalovaná spočiatku

uhrádzala splátky v predpísanej výške a neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov.
Na záver zopakoval žalobca argumentáciu ohľadom uplatňovanej položky MP3. K doručovaniu
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru uviedol, že bolo doručované obyčajnou poštou,
pretožepredzosplatnenímbolažalovanejadresovanávýzvaajsdoručenkou.Žalovanásaozosplatnení
mohla dozvedieť najneskôr doručením žaloby, keďže predmetná listina má deklaratórny charakter.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v duplike trvala na neplatnosti zosplatnenia z
dôvodu nepreukázania doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti do jej dispozičnej sféry.
Ďalej citovala z čl. 8 ods. 1 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 a závery rozhodnutia SD
EÚ vo veci C-449/13 so zvýraznením, že článok čl. 8 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať v tom

zmysle, že jednak nebráni tomu, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na
základenímpredloženýchinformáciízapredpokladu,žesútietoinformáciedostatočnéažekobyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom. S poukazom na uvedený záver mala žalovaná
za to, že právny predchodca žalobcu neskúmal jej bonitu, ide o hrubé porušenie povinnosti podľa §

7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhovala preto
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov.

8. V priebehu konania nový právny zástupca spol. Všeobecná úverová banka, a.s. aj spol. Intrum
Slovakia,s.r.o.predložilsúdupodanie,ktorýmoznámilpostúpeniepohľadávkyuplatnenejvtomtokonaní

na spol. Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil.
K návrhu bolo pripojené odvolanie splnomocnenia zo dňa 20.12.2019 a prílohu č. 1 k odvolaniu plnej
moci, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 17.12.2019, v ktorej sa postupník odvoláva na Rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, časť prílohy č. 3 so špecifikáciou postupovanej
pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2019 adresované žalovanej spolu s

kópiou podacieho hárku preukazujúceho odoslanie písomnosti žalovanej dňa 20.12.2019. Uznesením
č.k. 8Csp/61/2019-94 zo dňa 17.2.2020 súd pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného
návrhu. Uvedené vyjadrenie bolo zaslané protistrane na vedomie.9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho
právneho zástupcu a právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalovanej elektronickým
podaním odoslaným dňa 25.2.2020 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovanej na pojednávaní

s tým, že ide o právo žalovanej, nie jej povinnosť s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo
40/2011 zo dňa 14.9.2011. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím bez ich prítomnosti a z dôvodu
ich neprítomnosti nežiadal pojednávanie odročiť. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu nového žalobcu
vzhľadom na nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Poukázal na skutočnosť, že pohľadávku postupovala až VÚB, a.s. ako právny nástupca spoločnosti

ConsumerFinanceHolding,a.s.,tedajepotrebnépredložiťvýzvuvzmysle§92ods.8zákonaobankách
vystavenú spoločnosťou VÚB, a.s. Uvedené podanie bolo zaslané na vedomie právnemu zástupcovi
žalobcu.

10. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním odoslaným dňa 12.3.2020 ospravedlnil svoju
neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a hospodárnosti konania.

Pojednávanie nežiadal odročiť, ale súhlasil s rozhodnutím aj v ich neprítomnosti. Zároveň vzal žalobu
čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 261,72 eur s prislúchajúcim príslušenstvom z
dôvodu úhrad žalovanej zo dňa 10.5.2019 vo výške 43,62 eur, zo dňa 25.6.2019 vo výške 87,24 eur
a zo dňa 22.9.2019 vo výške 130,86 eur, ako aj v časti týkajúcej sa nákladov na vymáhanie vo výške
98,64 eur a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Po čiastočnom späťvzatí požadoval zaplatenie

sumy 1 734,77 eur s príslušným úrokom z omeškania zo súm zohľadňujúcich úhrady žalovanej.
Zároveň sa vyjadril sa k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej. Trval na tom, že zmluva má všetky
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. K splneniu podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách žalobca uviedol, že zosplatnenie bolo dohodnuté v čl. 12, bod. 12.2 zmluvných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Keďže žalovaná bola preukázateľne v omeškaní dlhšie ako 90

dní, bola formou predžalobnej upomienky upozornená na možnosť zosplatnenia pohľadávky a keďže
k obnoveniu platobnej disciplíny nedošlo, žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru k
19.11.2016. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 jeho právny predchodca potvrdil
perfektnosť postúpenia pohľadávky. Zároveň k preukázaniu doručenia poznamenal, že je potrebné
rozlišovať povinnosť písomného oznámenia a povinnosť zabezpečiť jeho faktické doručenie. Aktívnu

legitimáciužalobcuvtomtosporepreukazovalOznámenímopostúpenípohľadávky,ktoréboložalovanej
preukázateľne zaslané do jej dispozičnej sféry. V tomto podporne odkázal na judikát R 119/2003, v
ktorom bol vyslovený názor, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa bola dňa 17.02.2020

pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu. Mal preto za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo
riadneaplatne,čímjedanájehoaktívnalegitimácia.Nažalobepretotrval.Uvedenévyjadrenieprávneho
zástupcu žalobcu zaslal súd právnemu zástupcovi žalovanej na vedomie.

11. Vzhľadom na ospravedlnenie neúčasti strán sporu a ich právnych zástupcov na pojednávaní súd

prejednal vec aj v ich neprítomnosti. V tomto smere súd poznamenáva, že účasť strany na pojednávaní
je skutočne právom strany, nie jej povinnosťou (ak nie je potrebné ju vypočuť, čo v danom prípade nikto
nenavrhoval). Ak obe strany a ich zástupcovia súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, pričom
predtým sa mali možnosť vyjadriť k predmetu sporu, čo aj využili, prejednaním veci v ich neprítomnosti
nedochádza k porušeniu žiadnych práv strán sporu.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3 a 8
odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:

13. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., uzavrel so žalovanou dňa
13.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca žalobcu
evidoval pod číslom 9004795. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
ako fyzickej osobe bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2 500 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
požičané finančné prostriedky v 72 mesačných splátkach po 59,88 eur. Poistenia si žalovaná nezvolila. V

zmluve boli ďalšie náležitosti uvedené nasledovne: fixná ročná úroková sadzba vo výške 21,94 %, ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej aj RPMN) vo výške 21,94 %, priemerná ročná percentuálna miera
nákladovvovýške15,44%,odplata21,94%,najvyššiaprípustnávýškaodplaty21,94%,celkováčiastka
vo výške 4 311,36 eur, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1 811,36 eur, sadzba poistenia 0,0 %,splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2015, ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti
bol uvedený údaj 11/2021 a dobe trvania zmluvy bolo uvedené „do splatenia všetkých záväzkov klienta
podľa tejto zmluvy“. V zmluve boli dohodnuté ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, okrem iného

aj možnosť veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru za podmienok upravených v čl. IX, bode
12.2 zmluvy. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná uhradila po
poskytnutí úveru 5 splátok po 59,88 eur v období od 30.12.2015 do 27.4.2016. Následne uhradila
sumu 50 eur dňa 9.11.2016 a potom v období od 28.2.2017 do 21.3.2019 uhrádzala splátky v rôznych
výškach od 32,40 eur po 97,20 eur. Podľa prehľadu splátok uhradila žalovaná spolu sumu 1 247,99

eur. Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané ešte ďalšie úhrady žalovanej, a to dňa
10.5.2019 vo výške 43,62 eur, dňa 25.6.2019 vo výške 87,24 eur a dňa 22.9.2019 vo výške 130,86
eur, t.j. spolu 261,72 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s viac ako 3 splátkami právny predchodca
žalobcu listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 28.9.2016 vyzval žalovanú na úhradu
dovtedy dlžných splátok do 5.11.2016 s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016,
bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Túto upomienku si žalovaná neprevzala

v odbernej lehote. Keďže žalovaná na upomienku nereagovala, právny predchodca žalobcu vyhotovil
dňa 26.11.2016 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorým oznámil žalovanej, že dlh z
úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a žiadal žalovanú o jeho úhradu. Toto oznámenie
bolo podľa tvrdenia žalobcu doručované obyčajnou zásielkou. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní ku dňu 17.12.2019 postúpená spoločnosťou Všeobecná úverová

banka, a.s. (ako právnym nástupcom zaniknutej spol. Consumer Finance Holding, a.s.) na žalobcu.

14. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v časti po čiastočnom
späťvzatí žaloby nie je dôvodná.

15. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Súd zastavil konanie v časti, v ktorej žalobca vzal žalobe späť pred prvým pojednávaním, pričom
vzhľadom na späťvzatie pred prvým pojednávaním aj prípadný nesúhlas žalovanej nebol potrebný.

28. Súd sa ďalej zaoberal charakterom zmluvného vzťahu uzavretého medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej právny predchodca žalobcu
konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovanej bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe

nepodnikateľovi. Táto skutočnosť ani nebola sporná.

29. Následne sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie
súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma vždy.
V danom prípade ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ktorá v čase postúpenia bola

pohľadávkou banky a ktorá bola postúpená tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko
súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na
splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona
o bankách (ďalej len „ZoB“)..

30. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverovje § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Jednouzpodmienoknapostúpeniepohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveruupravenejvtomtoustanovení
je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne

splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola
vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že
konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.11.2021, teda splatnou v
celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. §
53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z
dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. K žalobe bola pripojená predžalobná upomienka s dokladom
preukazujúcim jej odoslanie žalovanej, teda táto sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podobne k
žalobe bolo pripojené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu,

ani žalobca však počas celého konania nepripojili doklad o doručení alebo doručovaní oznámenia o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanej, pričom právny predchodca žalobcu iba oznámil súdu,
že toto oznámenie bolo doručované obyčajnou poštou. Je zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je
podstatným zásahom do práv a povinnosti zmluvných strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať a na
druhej strane dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celý zostatok úveru naraz. Vzhľadom na závažnosť

následkov spojených so zosplatnením dlhu je podľa názoru súdu dôvodné požadovať, aby takýto právny
úkon bol preukázateľne odoslaný dlžníkovi, teda aby bolo preukázané, že sa oznámenie o zosplatnení
dostalo minimálne do dispozičnej sféry dlžníka (podobne ako aj výzva veriteľa na úhradu dlžných
splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia dlhu, ktorej doručovanie v tomto prípade mal súd
preukázané). Takéto doručenie oznámenia, resp. minimálne jeho odoslanie na adresu žalovanej súd

nemal preukázané. Naviac žalobcom predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
neobsahujeuvedeniedňa,kuktorémubolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveru.Idepritomopodstatnú
informáciu pre dlžníka, keďže od tohto dňa sa menia práva a povinnosti zmluvných strán, a to jednak v
zmysle už vyššie uvedenej straty výhody splátok, ako aj vo vzťahu napr. k možnosti požadovať úrok z
omeškania z celého zvyšku úveru, právo požadovať prípadné ďalšie sankcie spojené so zosplatnením

úveru a pod. Táto informácia je samozrejme podstatná aj pre rozhodnutie súdu vzhľadom na potrebu
skúmania, od kedy má veriteľ právo na vyššie uvedené nároky, ako aj na ďalšie nároky vyplývajúce
z predčasnej splatnosti úveru, príp. aj pre účely posúdenia otázky prípadného premlčania nároku.
Toto oznámenie je preto potrebné považovať aj za neurčité. Aj keď je nepochybne právom veriteľa
rozhodnúť sa, pre ktorú omeškanú splátku zosplatní dlh a k zosplatneniu neprichádza automaticky,

na druhej strane je potrebné uviesť, že k tomuto úkonu môže veriteľ pristúpiť jednak iba za splnenia
podmienok upravených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ a jednak ak sa rozhodne úver zosplatniť, je potrebné
z vyššie uvedených dôvodov vyžadovať, aby takéto zosplatnenie bolo určité, čo zahŕňa aj uvedenia
dňa, ku ktorému dňu je úver zosplatnený. Za tohto stavu súd uzavrel, že neboli splnené podmienky na
platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie

pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne
s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za
predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úpravou lex specialis vo vzťahu k cit.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, a to pri pohľadávkach bánk. Už nesplnenie podmienok na platné
postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
Predsa však len je potrebné uviesť, že súd nemal preukázané ani splnenie podmienok na postúpenie
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní ani podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prípade postúpenia

pohľadávok súd skúma, či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky
musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Uvedené
podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB sú podľa názoru súdu podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby
bankamohlapohľadávkupostúpiť.Vopačnomprípadebankapostupujepohľadávkuvrozporesprávnou
úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka.

Na uvedenom nič nemení ani následne preukázanie postúpenia pohľadávky zaslaním oznámenia o
postúpení pohľadávky, keďže súd v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách skúma splnenie podmienok
pred postúpením pohľadávky, teda ak nie sú splnené podmienky pred postúpením pohľadávky, následný
úkon nesúvisiaci so splnením týchto podmienok nemôže konvalidovať ich nedostatok. Odkaz žalobcuna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003 v jeho poslednom
vyjadrení je preto bezpredmetný. Navyše toto rozhodnutie riešilo skutkovo inú situáciu. K poukazu
žalobcu na rozhodnutie súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu v súvislosti s preukázaním jeho

aktívnej legitimácie súd poznamenáva, že ide o procesné rozhodnutie, ktoré vychádza z návrhu žalobcu
aktorénebránisúdu,akniejepredrozhodnutímvovecisamejpreukázanésplnenievšetkýchpodmienok
na platné postúpenie pohľadávky (čo môže pristupujúci žalobca preukázať aj neskôr), vyhodnotiť
postúpenie pohľadávky ako neplatné.

32. Pokiaľ ide o podmienky na postúpenie pohľadávky banky, v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú okrem
iného upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, a to
omeškanie dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a písomná výzva banky
pred postúpením pohľadávky.

33. Omeškanie žalovanej aspoň s časťou dlhu dlhšie ako 90 dní mal súd ku dňu postúpenia pohľadávky

preukázané. Súd pritom vychádzal z toho, že zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti
vyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúverochvčaseuzavretiazmluvy,tedasúdnepovažovalzmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov. Termín konečnej splatnosti je zo zmluvy bez ťažkostí jednoznačne
zistiteľný (pri splatnosti splátky k 20. dňu v mesiaci a konečnej splatnosti v mesiaci 11/2021 je zrejmé,
že ide o termín 20.11.2019; v zmluve nie je odkaz iba na splatnosť poslednej splátky), podobne je v

zmluve uvedená doba trvania zmluvy a zo zmluvy nepochybne vyplývajú aj zárobkové a výdavkové
pomery žalovanej, teda tieto boli skúmané. Rozhodnutie SD EÚ, na ktoré žalovaná odkázala v duplike,
svedčí o tom, že veriteľ môže vychádzať aj z informácií od spotrebiteľa, čo v danom prípade učinil,
pričomžalovanápredložilaajdokladyosvojichpríjmoch.Odplatudohodnutúvsúladesprávnouúpravou
prijatou na ochranu spotrebiteľa (v čase uzavretia zmluvy upravenú už v § 1a nar. vlády č. 87/1995

Z.z.) súd nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi (aj keď táto v číselnom vyjadrení pôsobí vyššie,
čo zodpovedá úrokovej sadzbe a dĺžke splácania, s čím však žalovaná podpisom zmluvy súhlasila).
Podobnerozpissplátoksúdnepovažovalzanáležitosť,ktorábyvzmluvemalabyťuvedenápodhrozbou
sankciebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruspoukazomnanajnovšiurozhodovaciupraxNajvyššieho
súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018,

3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, 4Cdo/65/2018 zo dňa 26.9.2018, 5Cdo/132/2018 zo dňa 29.10.2018,
2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018, 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 zo dňa
23.4.2018), ako aj vzhľadom na záver SD EÚ vyslovený v rozhodnutí vo veci C 331-18.

34. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky - výzvy pred postúpením pohľadávky, žalobca predložil k

žalobe predžalobnú upomienku zo dňa 28.9.2016, a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 26.11.2016. Aj keď v § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je výslovne upravená lehota, kedy
je potrebné výzvu pred postúpením pohľadávky zaslať, z logiky veci (vychádzajúc z účelu, ktorý sa
týmto ustanovením má dosiahnuť, teda umožniť dlžníkovi odvrátiť postúpenie pohľadávky) je potrebné
vyvodiť, že by malo ísť o výzvu v primeranom čase pred postúpením pohľadávky, aby dlžník skutočne

aj mal reálnu šancu postúpenie odvrátiť (najmä ak sú pohľadávky banky postúpené inému subjektu,
ktorým vo väčšine prípadov nie je banka). Ak totiž banka doručí dlžníkovi výzvu na zaplatenie dlhu a
potom značnú dobu pohľadávku ani neuplatní na súde, ani s ňou inak nenaloží, nemôže dlžník po
uplynutí dlhšieho časového obdobia (ako tomu bolo aj v tomto prípade) predpokladať alebo predvídať
úmysel veriteľa pohľadávku postúpiť. Predžalobnú upomienku a v nej uvedenú výzvu na úhradu

aktuálneho dlhu, teda výzvu doručovanú viac ako 3 roky pred účinnosťou postúpenia pohľadávky,
nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Doručenie
alebo aspoň odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd nemal preukázané, pričom
aj pri tejto listine platí, že bola vyhotovená viac ako 3 roky pred postúpením pohľadávky (a ak
bola doručovaná, čo nebolo preukázané, tak to platí aj o doručovaní), teda ani táto by nespĺňala

podmienku zaslania v primeranej lehote pred postúpením pohľadávky. Navyše predložené oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd z vyššie uvedených dôvodov považuje za neplatné. Aj z tohto
dôvodu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže spĺňať podmienku písomnej výzvy pred
postúpením pohľadávky banky. Obe tieto písomnosti pritom doručoval právny predchodca pôvodného
žalobcu, ale pohľadávku už postupoval pôvodný žalobca ako banka, teda takúto výzvu je skutočne

potrebné vyžadovať od pôvodného žalobcu. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere zároveň súd poukazuje na rozhodovaciu líniu,
ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením
pohľadávky považujú za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutiaKrajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove
vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo

dňa 21.04.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn.
17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017, najnovšie aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 a
ďalšie).

35. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení
konania) zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na túto
skutočnosťsasúdužnezaoberalbližšieďalšíminámietkamistránsporu(zktorýchodpoveďneboladaná
vpodstateibananámietkupremlčania,ktorúvšaksúdnepovažovalnadôvodnúvzhľadomnaneplatnosť

zosplatnenia úveru, v dôsledku čoho sa každá splátka premlčuje osobitne odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti, pričom vzhľadom na priebežné úhrady žalovanej po neplatnom zosplatnení úveru ostali
neuhradené len splátky, ktoré neboli splatné viac ako 3 roky pred podaním žaloby).

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca vzal žalobu späť jednak pre čiastočné úhrady žalovanej (v celkovej
výške 261,72 eur, z ktorej suma 130,86 eur bola uhradená až po podaní žaloby) a jednak pre náklady
na vymáhanie na vymáhanie (98,04 eur), v ktorej časti späťvzatie žaloby neodôvodnil. V časti, v ktorej
vzal žalobca žalobu späť pre úhradu žalovanej pred podaním žaloby a bez uvedenia dôvodu, žalobca
procesne zavinil zastavenie konania, teda v tejto časti by mal žalovanej nahradiť trovy konania, čo pre

účely rozhodovania o náhrade trov konania pripočítal žalovanej ako úspech v konaní. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá, teda v tejto časti bola žalovaná takisto úspešná. Aj keď v časti bola žaloba
vzatá späť pre správanie žalovanej po podaní žaloby (jedna čiastočná úhrada vo výške 130,86 eur), v
ktorej by mala nahradiť trovy konania žalovaná žalobcovi, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania prihliadol na dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Ak by aj nedošlo k úhrade žalovanej po

podaní žaloby, výsledok konania by bol za okolností, ako boli v tomto konkrétnom prípade, rovnaký. Súd
preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Podľa § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako
aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred
súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie

opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.