Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5812201945.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: M.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, E. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom,
Exekútorský úrad so sídlom V. I. XXXX/X, M., pod sp. zn. Ex 1213/2012, pre vymoženie pohľadávky vo

výške 82,29 eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 5Er/368/2012-35 zo dňa 25. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“, resp. „exekučný súd“)
pri aplikácii § 57 ods. 1 písm. h/, ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 a intertemporálneho ustanovenia § 243b
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej
len „EP“) exekúciu zastavil.
2. Exekučný súd vychádzal z toho, že dňa 22.3.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 19.7.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania

z dôvodu nemajetnosti povinného. Zdôraznil, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie
právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje
exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok
proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa
námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených
v § 62 a 63 EP. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii je však podmienený existenciou

postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce
ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom
konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP)
zastaviť. Inými slovami, aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené

v samotnom Exekučnom poriadku viacerými skutočnosťami, a to, že exekúciu možno vykonať len v
rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b EP), len
primeraným spôsobom (§ 69 EP a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a EP), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4
EP), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej

pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 EP) a podobne.3. Podľa okresného súdu, ak nie je čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená,
nemá inú možnosť než prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou

môžu v budúcnosti vyskytnúť (obdobne uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo
dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav
a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu
zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Okrem toho,
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,

ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie však musí mať reálny podklad.
4. Následne platí, že zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd zastaví exekúciu, upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
dané. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že existujú dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
5. Zhrnúc opísané, exekučný súd vyhovel podnetu súdneho exekútora a exekučné konanie zastavil
podľa§57ods.1písm.h/EPprenemajetnosťpovinného.Zpredloženéhošetrenia(vykonanéhosúdnym
exekútorom) majetkových pomerov mal (súd) preukázanú nemajetnosť povinného, keď tento nie je

poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny jeho majetok, ďalej
povinný nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a nemá vedený účet v banke.

6. Napokon exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému náhradu špecifikovaných trov
exekúcie v celkovej výške 70,06 eur (§ 203 ods. 2 EP).

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia
návrhu na zastavenie exekúcie, alternatívne zrušenia uznesenia a vrátania veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z
charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu

konania preto považuje za predčasné a upierajúce mu právo na uplatnenie svojho ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

8. Podľa odvolateľa právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha
oprávnenému.Zákonvýslovneneupravujesituáciu,keďvsúčasnostipovinnýsícenemážiadenmajetok,

ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že
pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie,
že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom
prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (35 rokov), čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu

zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
9. Oprávnený vytýkal súdnemu exekútorovi a súdu, že nezistili majetkové pomery povinného dôkladne.
Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Nie je tiež zistené, či
povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.

10. Záverom oprávnený zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený si vybral súdneho exekútora,
ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, nakoľko
oprávnený preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie

oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým
návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov.
11. Odvolateľ dodal, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,
pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení

povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

12.Vpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniusúdnyexekútoržiadalnapadnutérozhodnutiepotvrdiť.
Zdôraznil, že v súdenej veci bola lustrovaná priebežne od začatia exekučného konania negatívnamajetková podstata, okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Na základe
tejto lustrácie je možné konštatovať nemajetnosť, ďalšie vedenie exekučného konania by bolo preto
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V danej spojitosti poukázal na viaceré rozhodnutia

súdov Slovenskej republiky zdôrazňujúc, že súd je povinný vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia,
nie z domnienok.
13.Zároveňsúdnyexekútorargumentoval,žezákonodarcavoveciachnapadnutýchod1.4.2017striktne
ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, pri fyzických osobách 5 rokov), počas
ktorého, pokiaľ nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po jeho uplynutí súdny exekútor vydá

upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie uvedený časový úsek možno aplikovať aj v
skôrzačatýchkonaniach.Uzavrel,žerozhodnutiesúduozastaveníexekúcieprenemajetnosťnezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu.

14. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

16. Čiastočne účelovo vyznieva argument oprávneného, že on zvolením si súdneho exekútora preniesol
na tohto povinnosť sledovať zmenu majetkových pomerov povinného. Z uvedeného totiž nevyplýva
odvolateľom (minimálne) naznačované tvrdenie, v zmysle ktorého, ak súdny exekútor nezistil existenciu
exekvovateľného majetku povinného, nebol (zrejme) dostatočne dôsledný. Zodpovedá síce skutočnosti,
že súdny exekútor je prioritne tým subjektom, ktorý zisťuje existenciu majetkových hodnôt, z ktorých by

mohlabyťuspokojenávymáhanápohľadávka,alejerovnakosamozrejmé,žeisamotnýoprávnenýmôže
konkrétnou informáciou kedykoľvek v priebehu exekúcie výrazne prispieť k jej úspešnému zavŕšeniu.
Pokiaľ oprávnený v súdenej veci na takúto súčinnosť viac-menej rezignoval, je namieste akceptovať
štandardný spôsob činnosti súdneho exekútora; ktorý v prejednávanom prípade bol - ako vyplýva i z
exekútorského spisu - dodržaný.

17. Súčasne opísaný argument - prenos povinnosti sledovať zmenu majetkových pomerov na exekútora
- nepredstavuje/neznamená (bez ďalšieho) absolútnu nemožnosť zastavenia exekúcie, inak by
(pripustením tejto argumentácie oprávneného) príslušné ustanovenie EP (o možnosti zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného) bolo - napriek svojmu vymedzeniu v rámci relevantnej právnej
úpravy - obsolentným (nepoužiteľným).

18. Určujúcimi preto, z hľadiska náležitej aplikácie predmetného ustanovenia budú individuálne okolnosti
(každého)prípadu.Inýmislovami,súdprihodnoteníopodstatnenosti/vhodnostizastaveniaexekúcie(pre
nemajetnosť povinného) vychádza z posúdenia špecifík tej-ktorej veci a (týmto spôsobom) vyhodnotí,
ktorý z dotknutých protichodných záujmov (pokračovanie v exekúcii c/a zrejmá bezvýslednosť exekúcie)
sa javí dôvodnejším/preukázanejším.

19. Vo svetle naznačeného prístupu nemožno za zásadný argument považovať tvrdenie odvolateľa o
možnom nadobudnutí majetku či získaní príjmu povinným v budúcnosti s poukazom na to, že ide o
fyzickú osobou v produktívnom veku. V otázke potenciality jeho budúcich príjmov možno poukázať na
to, že exekučné konanie voči povinnému je vedené od 13.3.2012 (poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané 22.3.2012), teda takmer 8 rokov. Po celé toto obdobie boli pritom splnené teoretické predpoklady

vyplývajúce z veku povinného, ktoré zdôrazňuje oprávnený v odvolaní, napriek tomu sa nepodarilo
vymôcť ani časť jeho pohľadávky. Po celú dobu pritom povinný nepoberal žiadny príjem, dokonca ani
sociálnudávku,nevlastnilžiadennehnuteľnýmajetok,motorovévozidlaanemalaniúčetvbanke.Možno
preto v danej súvislosti jednoznačne uzavrieť, že predmetná úvaha oprávneného/odvolateľa je teda
čistohypotetická,chýbajejakýkoľvekrelevantneverifikovateľnýreálnyzáklad.Inýmislovami,oprávnený

nevymedzil žiadne konkrétne okolnosti (neuviedol, napr. že by sa povinný medzičasom zamestnal u
konkrétneho zamestnávateľa, prípadne zdedil nejaký majetok, a podobne), ktoré by uspokojivo viedli k
dôvodnému predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok alebo príjem, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného.
20. Zároveň oprávnenému nič nebráni, aby sa návrhom na vykonanie exekúcie v budúcnosti opätovne

domáhal vymoženia svojho nároku. Nie je náležité jeho tvrdenie o (bezprostrednej) hrozbe premlčania
vymáhanej pohľadávky, keďže judikované práva nie sú výnimkou z hľadiska plynutia a spočívania
premlčacej doby.21. Zhrnúc konštatované, argumentácia odvolateľa ostáva v rovine všeobecných tvrdení nespôsobilých
vyvrátiť nosnú myšlienkovú konštrukciu predostretú/formulovanú okresným súdom. Tento tiež náležite
poznamenal, že relevantná právna úprava nepodmieňuje zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP predchádzajúcim súhlasom oprávneného. Z určujúceho
hľadiska teda platí, že stav nemajetnosti povinného nie je iba okamžitý (k určitému dátumu), resp.
prechodný. Naopak, ide o stav vlastný celému priebehu niekoľkoročnej exekúcie a teda dostatočne
relevantný na vyslovenie záveru o nemajetnosti povinného ako predpokladu zastavenia exekúcie. Je
vyložene neúčelné a v celospoločenskom meradle zahlcujúce systém exekúcií, nezastaviť exekúcie, v

ktorých počas niekoľkoročného trvania (v súdenej veci takmer 7 rokov) neboli vymožené žiadne sumy
na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.
22.Uvedené(akosprávnepoznamenalsúdnyexekútor)napokonpotvrdzujeaktuálnylegislatívnypostup
zákonodarcu, ktorý striktne vymedzil časové obdobie 5 rokov, po márnom (bez vymoženia) uplynutí
ktorého bude dochádzať k zastaveniu exekúcie. Nič na konštatovanom závere nemení ani odvolateľom
akcentovaná povaha vymáhaného nároku - verejných prostriedkov. Naznačené by totiž smerovalo k

porušeniu princípu rovnosti.

23. Odvolacie námietky oprávneného boli teda neopodstatnené a keďže neboli zistené ani nedostatky
v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.

24. Nadväzne ako závislý potvrdil aj výrok o trovách exekúcie, ktoré (§ 203 EP) pri zastavení exekúcie
z dôvodu nedostatku majetku povinného znáša oprávnený.

25. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,

povinný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil a prakticky mu, rovnako ako
súdnemu exekútorovi, v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli,
odvolacísúdpretosúhrnnýmvýrokomžiadnemuzúčastníkovkonanianáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.