Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220399
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317220399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubányho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: E. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX, o zaplatenie 1.828,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30Csp/388/2017-42 zo dňa 13.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1336,02 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2015 do zaplatenia. Vo výroku II.
uložil žalovanej povinnosť priznanú istinu, príslušenstvo a náhradu trov konania splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 86 Eur, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku a to až do úplného zaplatenia priznanej istiny, príslušenstva a trov konania. Nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť istiny, príslušenstva a trov konania. Vo
výroku III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vo výroku IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej v rozsahu 46,16 % a vo výroku V. uviedol, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že na

základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti.
Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010
Z.z. čo vyplýva zo samotného znenia zmluvy. V rámci prieskumnej činnosti súd zistil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j.
termíny splátok istiny, úrokov. Tieto skutočnosti vyplývajú až z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktoré žalobca vydal až 29.1.2015, teda tri dni potom ako žalovaná návrh/zmluvu podpísala.

Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. úver sa považuje za poskytnutý bez
úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. b)). Napriek skutočnosti, že v žiadosti o poskytnutie úveru,
ktorú žalovaná podpísala sa v článku 8. bod 14. uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvnédojednania,ktorévčlánku7.bod7.1písm.g)uvádzajú,žeichprílohoujeoznámenieveriteľaoschválení
úveru dlžníkovi, súd má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanej pri podpise žiadosti o poskytnutie
úveru odovzdané. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je datované až 29.1.2015,

teda potom ako žalovaná žiadosť o poskytnutie úveru podpísala. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť
oznámenie žalovanej odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru, zmluva teda neobsahovala
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu,
ktoré žalovaná nerozporovala mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k splateniu
poskytnutého úveru len vo výške 163,98 Eur. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá

predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a žalovanou uhradenými splátkami, t.j.
vo výške 1.336,02 Eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny súd žalobu z dôvodov uvádzaných
vyššie, ako nedôvodnú, zamietol. Súd zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy 1.336,02 Eur v zákonnej výške 5,05 % ročne od 5.8.2015, t.j. od prvého dňa omeškania, do ktorého
sa žalovaná dostala potom, ako v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia právneho predchodcu
žalobcu (list zo dňa 15.7.2015) neuhradila jej záväzky voči nemu. Oznámenie žalovaná prevzala dňa

20.7.2015. Aktuálne majetkové a osobné pomery žalovanej odôvodňujú povolenie splátok priznaného
plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že jediným príjmom žalovanej sú len dávky za opateru ťažko chorej
sestry vo výške 369,36 Eur a prejavenú vôľu žalovanej splatiť dlh v splátkach, súd vyhovel žiadosti
žalovanej a povolil jej splácať dlh v mesačných splátkach po 86 Eur. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si

žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.828,08 Eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia
sumy 1.336,02 Eur s prísl., vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku
bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 73,08% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 26,92% (73,08%
- 26,92%), čistý úspech žalobcu tak predstavuje 46,16%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, uplatniac si náhradu trov
konania, v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Súd pri rozhodovaní podľa

napádaného rozsudku vychádzal zo záveru, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101053
neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a o splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca napáda
tento záver, pretože je založený na nesprávnych skutkových zisteniach a aj na nesprávnom právnom
posúdení. V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a
ani nikdy nemohla dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15

vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať
tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť
do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.
Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017 konštatoval (bod 24 odôvodnenia) Smernica ako
špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ

sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí
transpozíciusmerniceuskutočniťspôsobomplnezodpovedajúcimpotrebámjasnostiaurčitosti.Natento
účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby
sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej

únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade
by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora

C-212/07, bod 110). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k
tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom
pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný
výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto

údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát
takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto,
lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa.
Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnymskutkovým a právnym záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola
v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods.

4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Žalovaný namieta záver súdu o neuvedení
termínu splatnosti splátok, kedy podľa záverovej súdu prvej inštancie nepostačuje uvedenie v oznámení
veriteľa o schválení úveru, poukazujúc na čl. 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť a obsah
zmluvy o úvere.

4. K výzve odvolacieho súdu v otázke možného použitia na vec súdom prvej inštancie neaplikovaného
ust. § 44 ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 29.01.2015, žalobca uviedol, že s ohľadom na spôsob
konštituovania zmluvného vzťahu (kedy záujemca o úver podáva návrh na uzavretie zmluvy a predkladá

ho veriteľovi a ten rozhoduje o jeho schválení/neschválení) je potrebné konštatovať, že schválenie
úveru s inými parametrami, ako je uvedené v bode 5, nie je takou zmenou, výhradou či doplnením,
ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa
žalobca odvoláva. Podľa uvedeného ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je

však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Zmyslom uvedeného ustanovenia je, aby sa zabránilo vzniku
zmluvy inak ako na základe konsenzu. Z tohto pohľadu teda každá „výhrada, obmedzenie, dodatok či
iná zmena“ musia byť takými, že menia predložený návrh do podoby, kedy nezodpovedá vôli oferenta.
To ale v tomto prípade nenastalo. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Zmluvné dojednania zmluvy

o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom
úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné
dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy
aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere
Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami

uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Poukazuje na bod 2 zmluvných dojednaní čl.
2.1, podľa ktorého Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po
vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného

úveru, ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. Zmluvné strany si výslovne
dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť
nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť
budepovažovanáakomaximálnemožnáspoukazomnavýškuaparametrežiadanéhoúveruanásledne

po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej
výške, ako žiadal resp. v nižšej. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv pritom
nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude
považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie
zmluvy.

5. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že
pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má
vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa žalobca
mylne domnieval ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože

žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). Podľa § 9 ods. 2 písm. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení ku dňu uzavretia zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa

prílohy č. 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch platí pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov:
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Ani zákon č. 129/2010 Z.z., ani iný právny predpis neurčujú,že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona
dohodnúť nedá. Zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani ust. § 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho
a kedy má byť určený, je formulovaná v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133,
22.05. 2008) nasledovne (článok 10, odstavec 2 písmeno g), podľa ktorého zmluva musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase

uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Aj únijné právo
jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj
bude vypočítaný a v čase uzavretia zmluvy (teda nie že tento údaj bude dohadovaný stranami).

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

10. Výrokmi I. a II. preskúmavaného rozsudku právoplatnou časťou (§ 367 ods. 2 Civilného sporového

poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1336,02 Eur spolu s
5,05% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2015 do zaplatenia. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť
priznanú istinu, príslušenstvo a náhradu trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 86 Eur, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to až do
úplného zaplatenia priznanej istiny, príslušenstva a trov konania. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa

stávasplatnoucelánezaplatenáčasťistiny,príslušenstvaatrovkonania.Vzhľadomnato,žežalovaná(a
ani žalobca v časti povolenia splátok) proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodala, v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok III. a závislý výrok IV.

o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku právne správne posúdil jeho
nárok.

12.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaakoveriteľuzatvorilsožalovanouakodlžníkomzmluvuoznačenú

ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. 8500101053, ktorú žalovaná podpísala dňa 26.1.2015 a žalobca dňa
29.1.2015. Žalobca sa v časti 6. „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“
zaviazal poskytnúť žalovanej úver (úverový limit) vo výške 1.500 Eur. Informatívny údaj o mesačnej
platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) je 81,99 Eur, úver

bol splatný v 42 mesačných splátkach po 47,43 Eur vrátane úrokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.142,06 Eur, RPMN za úver 26,01%, ročná
úroková sadzba úveru 18,08%, priemerná RPMN za úver 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500
Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN poposkytnutí revolvingu 26,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur. V „Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500101053 zo dňa 29.1.2015 sa uvádza nad rámec

údajov obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere nasledovné: rozčlenenie výšky mesačnej splátky
úveru 47,43 Eur na splátku istiny 35,71 Eur a na úroky 11,72 Eur, dátum splatnosti prvej splátky 2.3.2015
a dátum splatnosti poslednej splátky 2.8.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania
2 a odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytnutí služieb 1.451,52 Eur. Oznámenie o
zosplatnení bolo žalovanej doručované dňa 20.7.2015.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

14. Vzhľadom na to, že súd je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a bez ohľadu na aktivitu
spotrebiteľa, podrobiť zmluvu kontrole z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, bolo
potrebné, aby takúto kontrolu vykonal aj odvolací súd. Odvolací súd prieskumom predmetnej úverovej
zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle ust.

§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSU účinného ku dňu 29.01.2015.

15. Odvolací súd tento prieskum realizoval po tom, ako akceptoval námietku odvolateľa, že poskytnutý
úver nemožno považovať ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU
na základe absencie rozčlenenia splátok, poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15

zo dňa 09.11.2016 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (por. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR čk.
4Cdo/211/2017-201 z 23.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018, uznesenie
Najvyššieho súdu 4Cdo/65/2018 z 26.9.2018).

16. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, je rozhodujúcim opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv). V danom prípade bolo pritom

preukázaným a nesporným, že žalovaný na tlačive žalobcu predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru zo dňa 26.01.2015 v časti 5, ktorá obsahovala RPMN rozdielnu od schváleného
úveru. Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti
- zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“. Keďže údaje o schválenom
revolvingovom úvere, obsahujú rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v

časti výšky RPMN za úver (v žiadosti 26,17% a v schválení 26,01%), nebolo možné toto prijatie návrhu
zo strany žalovaného obsahujúce zmeny, považovať za účinné a konečné, ale v zmysle citovaného §
44 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu v dotknutej časti a za
nový návrh adresovaný žalovaným žalobcovi. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobca tento nový návrh účinne v písomnej forme

prijal, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť
samé o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu. Zmluva je totiž viacstranný právny úkon, ktorý vzniká
konsenzom ako úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu. Text úverovej zmluvy tak fakticky obsahuje
2 rozdielne údaje o RPMN, pričom ani jeden sa účinne nestal súčasťou zmluvy, z čoho treba vyvodiť,
že zmluva o úvere riadne uvedenie RPMN neobsahuje.

17. Na uvedenom závere pritom nič nemení obsah bodu 13. danej zmluvy, podľa ktorého riadnym
vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami bola
uzatvorená zmluva..., ktorý nerieši prijatie návrhu so zmenami. Vyššie popísaný postup uzatvárania
a podpisovania zmluvy, pre rozpor so zákonom nemožno ani považovať za riadny. Ani skutočnosť,

že podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní dlžník mal súhlasiť s tým, aby veriteľ schválil iné parametre
požadovaného úveru ako dlžník uviedol v žiadosti, nemení nič na uvedenom závere, že prijatie návrhu,
ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý vyžaduje akceptáciu
zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa, k čomu v danom prípade nedošlo. V danej vecipritom nie je rozhodujúce, či údaj o RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere je alebo nie je predmetom
dohody zmluvných strán ako argumentuje odvolateľ, ale že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

18. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom, ako už bolo uvedené vyššie,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom
prípade žalobca nesporne a preukázateľne podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 26.01.2015,

a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere žalovaným dňa
29.01.2015 a žalobca tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere nepodpísal, predmetná
zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným
spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Z.z. o spotrebiteľských
úveroch... v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom
úvere nebola účinne obsiahnutá náležitosť a to RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ), v zmysle súdom
prvej inštancie, aplikovaného § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, je v dôsledku toho potrebné predmetný
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Už samotná absencia tejto náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a preto už bolo

nadbytočným a nehospodárnym (čl. 17 Základných princípov CSP) zaoberať sa absenciou prípadných
ďalších náležitostí zmluvy vedúcich k tomu istému následku.

20. Z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal súd za preukázané, že
zo strany žalovanej došlo k splateniu poskytnutého úveru len vo výške 163,98 Eur. Žalovaná je teda

povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami
a žalovanou uhradenými splátkami, t.j. vo výške 1.336,02 Eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny
súd prvej inštancie žalobu vecne správne ako nedôvodnú zamietol.
21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi/stranamikonania.Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vo výroku III., vrátane závislého výroku IV. o náhrade trov konania, odvolacími
dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.

23. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).