Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/164/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509211517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7509211517.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. J.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. R., F. U. XXX, právne zastúpenej JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou,
AK, Košice, Mlynárska 19 proti odporkyni: Obec Kokšov-Bakša, sídlo Kokšov-Bakša 178, Valaliky,
právne zastúpenej GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná č. 3, Košice, v konaní o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

V časti o zaplatenie sumy 3 883,86 eur súd konanie zastavuje.

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 11.10.2007 do 11.6.2009 vo výške 10 926,79

eur súd konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada mzdy s príslušenstvom.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi náhrady mzdy v súvislosti s neplatným

rozviazaním pracovného pomeru za obdobie od 1.9.2007 do 30.4.2009, a to vo výške 13 349,75 eur
s príslušenstvom.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľke vyplatil sumu
3 883,00 eur netto ako náhradu mzdy za obdobie 9 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámil sa s listinnými dokladmi-

rozsudkomOkresnéhosúduKošice-okoliesp.zn.8C/213/2007zodňa3.12.2008akoajďalšímspisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka pracovala u odporkyne na základe uzavretej pracovnej zmluvy ako učiteľka. Dňa
29.5.2007 odporkyňa písomne s navrhovateľkou skončila pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63
ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn 8C/213/2007 zo dňa 3.12.2008 súd určil, že výpoveď
daná navrhovateľke listom zo dňa 29.5.2007 je neplatná, a to z dôvodu, že nebola vopred prerokovanáso zástupcami zamestnancov, čo je podmienkou hmotno-právneho charakteru. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.1.2009.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo súdom bolo určené, že výpoveď, ktorú jej
dal odporca, je neplatná, domáhala sa od odporkyne náhrady mzdy a zároveň uviedla, že trvá na
ďalšom zamestnaní. Ďalej uviedla, že odporkyňa ju listom zo dňa 4.5.2009 vyzvala, aby nastúpila do
zamestnania, čo sa aj stalo, ale odporkyňa jej povedala, že pre ňu prácu nemá a navrhovateľka zotrvala
v práci 3 hodiny a nasledujúci deň si vybrala dovolenku. Túto dovolenku čerpala do konca mesiaca

máj 2009 a k 1.6.2009 požiadala o rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu, že jej nebola vyplatená
mzda. Ďalej navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na to, že pracovala ako učiteľka, v mesiaci jún sa končí
školský rok, pričom v priebehu mesiacov júl a august sa jej nepodarilo nikde zamestnať. Dňa 1.4.2008
sa zamestnala na trojštvrtinový úväzok na Základnej škole v Malej Ide a podľa jej tvrdenia jej hrubý
príjem v tom čase činil asi 10 000,00 Sk, t.j. 331,94 eur. Od tej doby pracuje naďalej na tejto základnej
škole a v súčasnosti už má 100 % úväzok a pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. Ďalej vo

svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že na tejto škole vyučuje jazyk anglický a potrebuje na to ďalšie
vzdelanie, a preto dochádza do Košíc, kde sa naďalej v tomto jazyku vzdeláva. Na základnej škole u
odporkyne pracovala 7 rokov a bola zaradená do 9.platovej triedy a dosahovala príjem asi 16 000,00
Sk, t.j. 531,10 eur. Ďalej uviedla, že odporkyňa jej niekedy v júli 2008 začala zasielať po čiastkach sumy
776,76 eur, avšak ona nevedela, či ide o čistú mzdu alebo hrubú mzdu a ona po dohode so svojím

právnym zástupcom tieto finančné čiastky odporkyni vrátila. Odporkyňa jej aj naďalej však zasielala po
dve splátky vo výške 776,00 eur, avšak z jej účtu nebolo možné zaslať vyššiu čiastku ako 1 000,00
eur, tak len v takejto výške zasielala odporkyni finančné čiastky, ktoré jej poslala odporkyňa. Potvrdila,
že doposiaľ na svojom účte má sumu 2 883,00 eur, ktoré jej zaslala odporkyňa. Ďalej uviedla, že sumy,
ktoré jej zasielala odporkyňa, vrátila každý mesiac, a to postupne až do januára 2010, pričom v januári

2010 jej odporkyňa naraz zaslala sumu 3 883,00 eur, ale z tejto čiastky jej už vrátila iba 1 000,00 eur
vzhľadom na vyššie uvedený dôvod.

Štatutárny zástupca odporkyne uviedol, že on sa dohodol s vyšetrovateľom, že navrhovateľke bude
splácať po 776,76 eur mesačne, a to celkovo 3 883,83 eur, o čom urobil aj splátkový kalendár a

tento zaslal navrhovateľke na podpis, ktorá však odmietla tento splátkový kalendár podpísať. Ďalej
uviedol, že vlastne toto bola mzda za 9 mesiacov, ktorá patrila navrhovateľke, to znamená, od 1.9.2007
do 1.6.2008. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že navrhovateľka mu tieto finančné čiastky vracala,
odporkyňa má vyplatiť ešte navrhovateľke celkovo sumu 1 000,00 eur. V priebehu konania odporkyňa
uhradila navrhovateľke dňa 21.12.2011 opätovne sumu 1 000,00 eur a z toho dôvodu podľa jej tvrdenia

povinnosť odporkyne voči navrhovateľke z titulu náhrady mzdy zanikla.

Navrhovateľka túto skutočnosť potvrdila, že došlo k úhrade sumy 3 883,86 eur, a preto v tejto časti
zobrala návrh späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Taktiež zobrala návrh na začatie konania
späť v časti o zaplatenie príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania za obdobie od 11.10.2007 do 11.6.2009

vo výške 10 926,79 eur, a preto súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. v časti o zaplatenie sumy 3 883,86 eur
a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 11.10.2007 do 11.6.2009 vo výške 10 926,79
eur konanie zastavil. Odporkyňa sa k späťvzatiu návrhu nevyjadrila.

Upraveným návrhom zo dňa 9.2.2012 žiadala navrhovateľka, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť

jej náhradu mzdy vo výške 9 465,95 eur pozostávajúcu zo súm priemerných mesačných zárobkov za
obdobie od 1.9.2007 do 30.4.2009 s príslušným úrokom z omeškania za obdobie od 11.10.2007 do
11.6.2009 vo výške 933,37 eur. Ďalej žiadala, aby odporkyňa bola povinná jej zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 13 349,75 eur od 11.6.2009 do 14.8.2009, úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy 12 572,99 eur od 15.8.2009 do 16.9.2009, úrok z omeškania vo výške

9 % ročne z dlžnej sumy 11 796,23 eur od 17.9.2009 do 15.10.2009, ďalej úrok z omeškania vo výške
9 % ročne z dlžnej sumy 11 019,47 eur od 16.10.2009 do 24.11.2009, úrok z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej sumy 10 242,71 eur od 25.11.2009 do 9.12.2009 a úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy 9 465,95 eur od 10.12.2009 až do zaplatenia. Ďalej v tomto písomnom podaní
navrhovateľka zdôraznila, že u odporkyne bolo miesto výkonu jej práce v obci Kokšov-Bakša, ktorá

je susednou obcou s miestom jej bydliska (obec Valaliky). U jej terajšieho zamestnávateľa je miesto
jej výkonu práce v obci Malá Ida, ktorá je vzdialená od jej bydliska 23 km, pričom podľa jej udania
jednosmerný lístok stojí 1,80 a tak mesačné cestovné náklady do zamestnania činia 72,00 eur. Zároveň
u nového zamestnávateľa v obci Malá Ida vyučuje anglický jazyk, ktorý u odporkyne nevyučovala a ztohto terajšieho jej pracovného zaradenia absolvuje kurz anglického jazyka na Štátnej jazykovej škole
na ul. Komenského v Košiciach, za ktorý uhradila jednorazový poplatok 150,00 eur a zároveň si uhrádza
cestovné výdavky na dochádzanie do Košíc za účelom výučby anglického jazyka, a to dvakrát týždenne

počas celého školského roka. Tieto náklady by podľa jej tvrdenia nemala, ak by vykonávala zamestnanie
pre odporkyňu. Preto nemožno jej terajšie zamestnanie, ktoré vykonávala aj za rozhodné obdobie, z
uvedených dôvodov označiť za prácu za rovnocenných podmienok, ako vykonávala u odporkyne.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že návrh navrhovateľky na náhradu

mzdy je neoprávnený, keďže odporkyňa si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z neplatného skončenia
pracovného pomeru s navrhovateľkou v celom rozsahu splnila, a to dňa 29.12.2009, keď navrhovateľke
uhradila náhradu mzdy vo výške 3 883,86 eur. V dôsledku tejto úhrady povinnosť odporkyne voči
navrhovateľke z titulu náhrady mzdy zanikla. Poukázala na to, že iba v dôsledku konania navrhovateľky,
spočívajúcom vo vrátení v časti plnenia, bola suma 1 000,00 eur uhradená navrhovateľke až dňa
21.12.2011. Ďalej odporca žiadal, aby súd v súlade s ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce zamietol

návrh navrhovateľke na náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 9 mesiacov. Odporkyňa poukázala na
skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase prevyšujúcom obdobie 9 mesiacov, t.j. od apríla 2008 až do
apríla 2009, za ktoré požaduje priznať náhradu mzdy zamestnaná u iného zamestnávateľa, ktorým je
obec Malá Ida, kde vykonávala a aj v súčasnosti vykonáva prácu obsahovo totožnú ako u odporkyne.
Taktiež poukázala na doklady predložené navrhovateľkou, z ktorých vyplýva aj to, že v rozhodnom

období dosahovala u iného zamestnávateľa priemerný zárobok, ktorý (a to aj v prípade, ak sa pri jeho
výpočte berie do úvahy aj mzda, ktorú navrhovateľka u predmetného zamestnávateľa poberala v čase,
keď ešte nepracovala u iného zamestnávateľa na 100 % úväzok, a teda ak sa pri jeho výpočte vychádza
zo mzdy navrhovateľky od apríla 2008 do apríla 2009) predstavuje sumu 549,36 eur netto, ktorá je
podstatne vyššia ako je suma mzdy, ktorá by v čase, za ktorý požaduje navrhovateľka náhradu mzdy

prináležala navrhovateľke u odporkyne ako u zamestnávateľa - 431,54 eur netto.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 O.s.p. a
dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase okamžitého zrušenia pracovného pomeru
zamestnávateľom, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával. Zamestnávateľ jej povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase, v ktorom bol pracovný pomer s navrhovateľkou
neplatne ukončený, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy
presahuje 9 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd
pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného

zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil.

Súd z vyššie uvedených dôkazov zistil, že navrhovateľke bola v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka
práce po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 8C/213/2007

právoplatného 23.1.2009, ktorým bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľke listom zo dňa 29.5.2007
je neplatná, vyplatená zamestnávateľom náhrada mzdy za 9 mesiacov.

Pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady mzdy nad 9 mesiacov musí súd prihliadnuť k tomu, či
navrhovateľka mala možnosť obstarať si inú vhodnú prácu, za akých podmienok, či a aké zárobky

dosahovala, prípadne prečo sa po skončení pracovného pomeru do práce nezapojila.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo ukončila pracovný pomer u odporkyne k
1.6.2009 sa jej v mesiacoch jún, júl a august nepodarilo zamestnať. Predložila súdu rozhodnutieSociálnej poisťovne, pobočka Košice-okolie, že od 1.9.2007 poberala dávku v nezamestnanosti vo
výške 50 % denného vymeriavacieho základu 553,2749 Sk na obdobie 6 mesiacov. Zároveň predložila
potvrdenie, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2007 do 31.3.2008 a z

evidencie bola vyradená z dôvodu zamestnania sa.

Súd musí konštatovať, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní dôvodov,
prečo si nemohla nájsť zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a praxi a taktiež nepreukázala súdu,
že v súvislosti so zamestnaním mimo miesta bydliska jej vznikli zvýšené finančné náklady. Taktiež

súd prihliadol na skutočnosť, že za obdobie, od kedy navrhovateľka nepracovala, nepredložila doklady
preukazujúce jej snahu sa zamestnať, pričom pracovný pomer ukončila k 1.6.2009 a na úrade práce sa
zaevidovala až 1.9.2009. Navrhovateľka vôbec nepreukázala, že by sa o prácu aktívne zaujímala aj u
iných zamestnávateľov.

Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, presahujúca obdobie 9 mesiacov nemá reparačnú

funkciu, a teda charakter ekvivalentu mzdy, ktorú pracovník nemohol zarábať v dôsledku toho, že
mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ku ktorej
bol schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči k zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči
zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom neplatne.

Súd mal za to, že s poukazom na vyššie uvedené okolnosti a citované ust. § 79 ods. 2 Zákonníka
práce, keď odporkyňa žiadala prihliadnuť na toto ustanovenie, je priznanie náhrady mzdy navrhovateľke
za obdobie od 1.9.2007 do 30.4.2009 v sume 9 465,95 eur neprimerané a dostatočnou satisfakciou
navrhovateľke bolo vyplatenie náhrady mzdy odporkyňou za obdobie 9 mesiacov, preto jej návrh
zamietol.

Vzhľadom na to, že výpočet náhrady mzdy nebol medzi účastníkmi sporný a v tomto smere nenavrhli
žiadne dokazovanie, súd považuje sumu 3 883,86 eur z titulu náhrady mzdy za obdobie od 1.9.2007 do
30.4.2008 za primeranú. Z toho dôvodu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Keďže konanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku, ktorý v zmysle ust. § 156 ods. 2 O.s.p. musí
byť prítomným účastníkom doručený hneď po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený, súd po vyčíslení
trov účastníkmi rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice - okolie v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.