Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115212268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu H.. K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. XXX/XXX, F., zastúpeného advokátom J. V., so sídlom X. XXXX/XX, L., proti žalovanému S. L., so
sídlom L.. XX, IČO XX XXX XXX., zastúpenému E.. C. F., advokátom so sídlom J. XXXX, V., o určenie
neplatnosti odvolanie z funkcie riaditeľa školy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. decembra 2018, č. k. 11Cpr/4/2015-240, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa žalobou
domáhal určenia, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa Základnej školy v L. vykonané listom zo dňa
26.3.2015 je neplatné. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný
ako zriaďovateľ Základnej školy v L. dňa 31.10.2013 vymenoval žalobcu za riaditeľa tejto základnej
školy na päťročné funkčné obdobie s účinnosťou od 1.11.2013. V súlade s § 42 ods. 2 Zákonníka
práce uzavreli žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v ktorej

druhom práce bola pedagogická činnosť - riaditeľ Základnej školy v L.. Listom zo dňa 26.3.2015 žalovaný
odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa Základnej školy v L. ku dňu 1.4.2015. Súd prvej inštancie dospel
k právnemu záveru, že odvolanie z funkcie riaditeľa školy nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale
je právnym úkonom, teda je prípustná možnosť súdnej ochrany z funkcie odvolávaného zamestnanca
cestou určovacej žaloby, pričom súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o preukázanie naliehavého
záujmu, žalobca uniesol dôkazné bremeno.

1.2 Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve osobitne neupravuje náležitosti odvolania riaditeľa školy z funkcie. Nerobí tak ani zákon č.
552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, a ani Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).
Odvolanie z funkcie je jednostranným právnym úkonom (§ 34 Občianskeho zákonníka). Pre jeho určitosť
a zrozumiteľnosť sa vyžaduje, aby v ňom bola uvedená funkcia, z ktorej sa zamestnanec odvoláva,
a deň, ktorým sa z nej odvoláva. Žiadne z ustanovení uvedených predpisov ale neustanovuje, aby v
odvolaní z funkcie boli uvedené dôvody, pre ktoré je zamestnanec odvolaný. Sankciou neplatnosti pre

nedodržanie obsahových náležitostí ale môže byť právny úkon postihnutý iba vtedy, ak to výslovne
ustanovuje zákon. Odvolanie z funkcie riaditeľa školy teda pre svoju formálnu platnosť nevyžaduje
uvedenie dôvodov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 253/2007 z 25.2.2009;
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 178/2004 uverejnený v Justičnej revue, príloha 8-9/2006 av časopise Zo súdnej praxe č. 2/2005). Pri odvolaní z funkcie riaditeľa školy nemožno ani analogicky
použiť právnu úpravu týkajúcu sa okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani výpovede. Platný
právny poriadok nikomu nepriznáva právo na funkciu. Právo zotrvať vo funkcii založenej menovaním nie

je súčasťou základných práv upravených v druhej hlave Ústavy SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 796/2000). Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalobcu o
neplatnosti odvolania z funkcie pre absenciu uvedenia skutkových dôvodov odvolania priamo v odvolaní
z funkcie.

1.3 K tvrdeniu žalobcu, že k jeho odvolaniu došlo z dôvodov, ktoré v skutočnosti neexistovali a išlo
o účelový akt, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že kontrola Štátnej školskej
inšpekcie v 1/2014 zistila porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, a to školského zákona.
V konaní nebolo preukázané, že sa odporúčania inšpekcie prejavili v ďalšom období v činnosti školy
a vytýkané nedostatky boli v období do odvolania žalobcu z funkcie odstránené. Napriek sťažnostiam
a pripomienkam rodičov nedošlo k zmenám pri vyučovaní, čo viedlo k zorganizovaniu mimoriadneho

rodičovského združenia, petície rodičov k odvolaniu riaditeľa, ale aj k prehlasovaniu niektorých žiakov
najmä 1. ročníka do inej školy v roku 2014, pričom znižovanie počtu žiakov nepochybne ohrozuje
existenciu málotriednej školy. Jedna trieda nemala učiteľa, výučbu uskutočňovala učiteľka podľa
pracovnejzmluvyvykonávajúcafunkciuasistenta,odmeňovanázoštátnychprostriedkovposkytovaných
na asistenciu pre dieťa. Práca asistenta u integrovanej žiačky vykonávaná nebola, pričom mzdové

prostriedky na túto prácu boli škole poskytované. Žalobca tieto skutočnosti žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
a hmotnoprávne predpoklady, pre ktoré sa rozhodol akceptovať návrh na odvolanie žalobcu z funkcie,
boli dané. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia Rady školy pri Základnej škole L. zo
dňa 19.2.2015 vyplývajú výsledky hlasovania, t. j. že sa na zasadnutí zúčastnili všetci jej členia a všetci

boli za návrh na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy. Návrh rady školy bol náležite odôvodnený,
určitý a zrozumiteľný, bol prijatý a podaný v súlade so zákonom, v konaní bol teda preukázaný
platný návrh rady školy na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy.

1.4 Napokon pokiaľ išlo o kreovanie rady školy, súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v júni 2014

skončilo členstvo v rade školy dvom zástupcom rodičov, keď ich deti prestali byť žiakmi školy, písomne
sa vzdala členstva p. X. a p. G., a uskutočnenie doplňujúcich volieb v súlade so zákonom a štatútom
rady školy nebolo preukázané, nakoľko existujúce záznamy z volieb neobsahovali zákonom stanovené
náležitosti. Následne dňom 31.1.2015 skočením pracovného pomeru ukončila členstvo p. H.
(členka za p. X.) a na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva obce dňa 2.1.2015 sa vzdal

členstva v rade školy zástupca za zriaďovateľa p. H., ako vyplýva z jeho čestného prehlásenia. Keď
sa zriaďovateľ dozvedel v roku 2015, že rada školy bola zložená až zo šiestich členov a sú pochybnosti
o jej právnom a faktickom fungovaní, inicioval nové voľby do rady školy. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že následne sa uskutočnila riadne voľba zástupcov pedagogických, nepedagogických
zamestnancov školy a rodičov a spolu s delegovanou zástupkyňou zriaďovateľa na ustanovujúcom

zasadnutí rady školy dňa 19.2.2015 sa ujali svojich funkcií. Súd prvej inštancie uznal, že v zápisnici z
voľby zástupcov nepedagogických zamestnancov je nesprávne uvedený počet zúčastnených osôb 2,
kým v prezenčnej listine je podpísaný len p. H., ktorý mal byť v tejto voľbe zvolený do rady školy,
napriek tomu súd prvej inštancie nezistil, že by návrh na odvolanie podala rada školy, ktorej kreácia
neprebehla v súlade so zákonnými ustanoveniami, čo by jej znemožnilo podať platný návrh na

odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy.

2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie zdôvodnil tým, že právo zotrvať
vo funkcii založenej menovaním síce nie je súčasťou základných práv občana podľa Ústavy SR, avšak

odvolanie z funkcie riaditeľa školy otvára zamestnávateľovi dôvod na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
d) bod 2 s poukazom na § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý žalovaný voči žalobcovi v (následnej)
výpovedi z pracovného pomeru aj reálne uplatnil. Ak z rozhodnutí súdov (najmä rozsudkov Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 235/2011 z 18.9.2012 a sp. zn. 5Cdo 133/2011 z
29.10.2012) možno dovodiť jednak to, že v návrhu rady školy na odvolanie z funkcie musia byť pre

jeho určitosť uvedené skutkové dôvody, pričom skutkové dôvody musia byť uvedené aj v odvolaní z
funkcie zo strany zriaďovateľa podľa § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., potom podľa
žalobcu záujem na zachovaní právnej istoty vyžaduje, aby skutkové dôvody odvolania boli uvedené aj
v právnom úkone zamestnávateľa (zriaďovateľa), ktorým riaditeľa školy odvoláva na návrh rady školy,resp. aby bol k tomuto právnemu úkonu tento návrh ako jeho neoddeliteľná súčasť pripojený. Ak sa
súd prvej inštancie v rozsudku odvolával na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.
zn. 5Cdo 253/2007 z 25.2.2009) bez toho, aby sa čo i len pokúsil vysporiadať s právnou relevanciou

neskorších rozhodnutí Najvyššieho súdu pre rozhodnutie v tejto právnej veci, je jeho rozhodnutie je
podľa žalobcu nepreskúmateľné.

2.2 Podľa žalobcu ani samotný návrh Rady školy pri ZŠ L. na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa zo dňa
1.9.2015 nie je určitý. V časti, kde konštatuje porušenie § 47, 81 a 82 Zákonníka práce, § 5 ods. 1, 2

písm. d), g) zákona č. 596/2003 Z. z., postráda akékoľvek skutkové okolnosti, ktoré možno kvalifikovať
ako porušenie označených zákonných ustanovení. Konštatované nedostatky spočívajúce v tom, že
jedna trieda nemala učiteľa a došlo k porušeniu práva na výchovu a vzdelávanie a nehospodárnemu
nakladaniusprostriedkamivsúvislostisintegrácioujednejžiačky,sútaktiežuvádzanéibavovšeobecnej
rovine bez bližšieho označenia obdobia, kedy k ním malo prísť, akej triedy, resp. akej integrovanej žiačky
sa týkajú, prípadne v akom rozsahu došlo k nehospodárnemu nakladaniu so štátnymi prostriedkami.

Okrem toho žalobca ako riaditeľ neplnoorganizovanej školy nemal tieto otázky vôbec v kompetencii
a naopak za tieto zodpovedal žalovaný ako zriaďovateľ ZŠ. Žalobca zdôraznil, že právny názor súdu
prvejinštancieumožňujezriaďovateľoviškolyvspoluprácisoškolskouradouuplatniťobštrukčnýpostup:
Žalovaný listom zo dňa 19.2.2015 upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovných povinností, sám
ho však z funkcie podľa § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. neodvolal, ale v rovnaký deň (skôr

ako žalobcovi) doručil toto upozornenie školskej rade a tá v ten istý deň odhlasovala návrh na
odvolanie žalobcu z funkcie z úplne rovnakých dôvodov, aké vyplývajú z upozornenia o závažnom
porušení povinností. Uvedený obštrukčný postup má podľa žalobcu jasný motív - znemožniť, resp.
zásadným spôsobom sťažiť žalobcovi možnosť relevantným spôsobom sa brániť a takýto postup je v
rozpore s dobrými mravmi (čl. 2 Zákonníka práce).

2.3Ďalejžalobcapoukázalnato,žesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudkukonštatovalpreukázanie
aj takých dôvodov na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa ZŠ, ktoré aj pri rozširujúcom výklade nie
sú v návrhu rady školy skutkovo vymedzené ako dôvody podaného návrhu (kontrolou štátnej školskej
inšpekcie vytýkaný nesúlad školského vzdelávacieho programu so školským zákonom, nedostatky v

učebných osnovách niektorých predmetov, v zapisovaní v triednych knihách a pod.). Ani neodstránenie
či opakovanie týchto aj podľa súdu bežných nedostatkov, nebolo súčasťou dôvodov na odvolanie z
funkcie riaditeľa ZŠ v predloženom návrhu, a to už aj preto, že žalobca už v tom čase funkciu riaditeľa
nevykonával a splnenie opatrení nemohol nijako ovplyvniť. Okrem toho kvalitu vzdelávacej činnosti a jej
zabezpečenia nie je kompetentný hodnotiť ani zriaďovateľ ani rada školy ani rodičia, ale kompetencie

v tomto smere patria Štátnej školskej inšpekcii.

2.4 Napokon žalobca v odvolaní upozornil na to, že z tvrdení žalovaného, prevzatých súdom prvej
inštancie, že nové voľby rady školy inicioval po zistení, že sa rada školy skladala až zo šiestich členov,
a že k novej voľbe muselo dôjsť po tom, čo sa členstva niektorí vzdali, resp. im skončilo zo zákonných

dôvodov, môže platiť iba jedno, pretože sa vzájomne vylučujú. Žalobca pokladá za preukázané, že
do rady školy nebol riadne zvolený H. H. a na zasadnutí rady školy sa dňa 19.2.2015 nezúčastnil ani
delegovaný zástupca zriaďovateľa - Obce L., keďže týmto zástupcom nemohla byť H.. C. G., ale ním aj
ku dňu 19.2.21015 bol E. H.. Žalovaný síce predložil čestné vyhlásenie E. H., že sa vzdal funkcie člena
rady školy na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zo dňa 2.1.2015, tomu ale odporuje

obsah zápisnice, kde toto jeho údajné vzdanie sa členstva nie je vôbec zaznamenané a zastupiteľstvo
toto jeho údajné vzdanie sa členstva ani nevzalo na vedomie. Je naviac nelogické, že hoci sa H. mal
vzdať členstva až priamo na zasadnutí, starostka už mala pripravený návrh na delegovanie nového
člena. Okrem toho ak by sa tak skutočne stalo, netvrdil by žalovaný v priebehu súdneho konania, že
menovanému členstvo v rade školy automaticky skončilo uplynutím poslaneckého volebného obdobia.

K účelovej zmene argumentácie žalovaného došlo až po zistení, že tento právny názor je neudržateľný.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznil, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne sa mu javí právny
úkon odvolania z funkcie riaditeľa školy neurčitý, neurčitosť tohto úkonu nekonkretizoval ani počas

celého prvoinštančného konania. Žiadne z ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve neupravuje náležitosti úkonu odvolania z funkcie riaditeľa školy, okrem
požiadavky odôvodnenia návrhu podaného radou školy zriaďovateľovi; zákon nevyžaduje ani uvedenie
dôvodu odvolania. Ani z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť žiadne ďalšie náležitosti. Sankciouneplatnosti pre nedodržanie obsahových náležitostí môže byť právny úkon postihnutý iba vtedy, ak to
výslovne ustanovuje zákon. V danom prípade nie je dôvodné aplikovať na daný prípad právnu úpravu
Zákonníka práce, ani odkazovať na jeho základné zásady (čl. 2 Zákonníka práce), ako to vyplýva z

obsahu odvolania. Žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 253/2007 s
tým, že odvolateľom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nedopadajú na prejednávaný prípad.
Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že vadou neurčitosti trpí už samotný návrh rady školy, tak podľa
žalovaného neúmerne a bezdôvodne rozširuje neurčitosť nielen na obsah samotného úkonu odvolania,
ale aj úkon návrhu na odvolanie prijatého radou školy, a tak porušuje koncentračnú zásadu skutkových

tvrdení. Ohľadom namietaných nedostatkov v kreovaní rady školy žalovaný uviedol, že v súdnom spise
sanachádzajúlistinnédôkazypreukazujúce,vakomstavesanachádzalaradaškoly.Žalobcaneponúkol
žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil čestné vyhlásenie pána H. predložené žalovanou. Žalovaný zastáva
názor, že bolo potrebné pristúpiť k voľbe členov rady školy a návrh rady školy na odvolanie žalobcu z
funkcie riaditeľa školy bol prijatý jednomyseľne za účasti všetkých členov rady, pričom všetci členovia
v čase hlasovania o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy boli platnými členmi tohto

orgánu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v právnom názore, že pri odvolaní z
funkcie riaditeľa školy podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z., teda na návrh rady školy, nie
je nevyhnutné, aby priamo v listine, ktorou zriaďovateľ odvoláva riaditeľa školy z funkcie, boli citované

dôvody, ktoré uviedla rada školy v návrhu na odvolanie riaditeľa z funkcie. Pre platnosť
jednostranného právneho úkonu odvolania riaditeľa školy z funkcie v tomto prípade (okrem splnenia
všeobecných požiadaviek na právne úkony podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) postačuje, ak v
ňom zriaďovateľ uvedie, že riaditeľa odvoláva na návrh rady školy (prípadne odkaz na ustanovenie § 3
ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z.). Zákon č. 596/2003 Z. z. v § 3 ods. 8 písm. a) neustanovuje

žiadne ďalšie požiadavky na odvolanie riaditeľa školy z funkcie. Naopak, vo vzťahu k návrhu rady školy
na odvolanie riaditeľa školy z funkcie citovaný zákon výslovne v § 24 ods. 5 písm. c) vyžaduje, aby
tento návrh bol odôvodnený. To znamená, že postačuje, keď je odôvodnený návrh rady školy, samotné
odvolanie riaditeľa školy zriaďovateľom (ak ide o odvolanie na návrh rady školy) už nevyžaduje
iné vecné odôvodnenie než odkaz na návrh rady školy. Odvolávaný riaditeľ školy má síce právo poznať

vecné dôvody, pre ktoré ho rada školy navrhla odvolať, avšak zákon pre platnosť odvolania nevyžaduje
ani citáciu vecných dôvodov uvedených v návrhu rady školy, ani to, aby návrh rady školy bol pripojený
k listine, ktorou zriaďovateľ riaditeľa školy odvoláva. Preto postačuje, ak sa odvolávaný riaditeľ školy
má možnosť s týmito dôvodmi oboznámiť, hoci aj dodatočne, čo v preskúmavanej veci bolo naplnené
najneskôr v konaní pred súdom prvej inštancie, kde žalovaný súdu predložil vecne odôvodnený návrh

rady školy na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy.

6. Pokiaľ žalobca v odvolaní odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 133/2011, tam
najvyšší súd posudzoval situáciu, keď zriaďovateľ odvolal riaditeľa školy z funkcie pre závažné
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, teda podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č.

596/2003 Z. z., nie (ako v tu posudzovanej veci) na návrh rady školy podľa § 3 ods. 8 písm. a) citovaného
zákona. Ak v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR dospel k záveru, že je v súlade s princípom právnej
istoty, aby odvolanie z funkcie zo strany zriaďovateľa obsahovalo uvedenie skutkových dôvodov a
nepostačuje len odkaz na ustanovenie zákona, znamená to, že dôvody musia
byť skutkovo vymedzené, ak ide o odvolanie z funkcie pre závažné porušenie všeobecne záväzných

právnych predpisov, teda podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. To však neznamená, že
by aj v prípade odvolania z funkcie na návrh rady školy podľa § 3 ods. 8 písm. a) citovaného zákona
museli byť v odvolaní z funkcie výslovne uvedené skutkové dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu je
v tomto prípade postačujúcim skutkovým dôvodom návrh rady školy (pričom postačuje, keď je vecne
zdôvodnený tento návrh rady školy, ako to výslovne predpokladá § 24 ods. 5 písm.

c) zákona č. 596/2003 Z. z.).

7. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 235/2011 odvolací súd uvádza, že tam bolo dôvodom
vyslovenia neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy nepreukázanie platného písomnéhonávrhu rady školy, keďže zo zápisnice zo zasadnutia rady školy nebol zrejmý výsledok hlasovania o
návrhu na odvolanie riaditeľa školy z funkcie, t. j. koľko členov bolo za, koľko proti a koľko
sa hlasovania zdržalo. Aj tento skutkový stav je teda odlišný od skutkového stavu v tu posudzovanej

veci. Napriek tomu odvolací súd pripomína, že aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo 235/2011 Najvyšší súd SR
zopakoval, že pre platnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy je postačujúca určitosť a
zrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, ktorých naplnenie je dané uvedením konkrétneho ustanovenia
zákona.

8. Dôvody pre návrh rady školy na odvolanie riaditeľa nemusia spočívať v porušení všeobecne
záväzných právnych predpisov tak ako je to pri odvolaní zriaďovateľom podľa § 3 ods. 7 písm. c)
zákona č. 596/2003 Z. z. Preto ani nebolo potrebné v tomto konaní skúmať, či žalobca porušil alebo
neporušil právne predpisy. Vzhľadom k tomu, že rada školy pozostáva zo zástupcov zamestnancov
(pedagogických i nepedagogických), rodičov žiakov a zriaďovateľa, ide o reprezentatívny orgán, ktorý
má právo zákonom predpokladaným spôsobom podať zriaďovateľovi návrh na odvolanie riaditeľa školy

aj z iných dôvodov než pre ktoré môže zriaďovateľ odvolať riaditeľa školy sám, bez návrhu rady školy.
Na druhej strane však návrh rady školy na odvolanie riaditeľa nemôže byť prejavom svojvôle tohto
samosprávneho orgánu a aj samosprávny kolektívny orgán je povinný dodržiavať zákon. Ak zákon
č. 596/2003 Z. z. v § 24 ods. 5 písm. c) vyžaduje, aby návrh rady školy na odvolanie riaditeľa bol
odôvodnený, bolo by zrejmým obchádzaním zákona, ak by rada školy v návrhu uviedla také dôvody,

ktoré sú úplne irelevantné (s výkonom funkcie riaditeľa vôbec nesúvisia) alebo ktoré v skutočnosti
neexistujú.

9. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že bolo potrebné preskúmať, či dôvody
uvedené v návrhu rady školy na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy boli relevantné a skutočné,

ako to správne urobil súd prvej inštancie. Pre platnosť návrhu rady školy na odvolanie riaditeľa školy, v
ktorom je uvedených viacero dôvodov, pritom postačuje danosť jedného z nich. V preskúmavanej veci
boli v návrhu rady školy na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy (číslo listu 38 súdneho spisu)
okrem popisu menovania žalobcu do funkcie riaditeľa školy po tom, čo v dvoch výberových konaniach
neuspel (je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že toto nemožno vnímať ako dôvod na

odvolanie riaditeľa) uvedené sťažnosti rodičov na závažné nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti
žalobcu, ktoré viedli k zorganizovaniu petície za jeho odvolanie, ktorú podpísalo 97 % rodičov, ďalej
výsledky v januári 2014 vykonanej štátnej školskej inšpekcie, ako aj zníženie počtu žiakov takmer o
polovicu, čo ohrozuje existenciu tejto školy v sieti málotriednych škôl. Ako konštatoval už súd prvej
inštancie, štátna školská inšpekcia v januári 2014 zistila porušenie školského zákona, pričom návrh

rady školy na odvolanie riaditeľa odkazuje okrem iného aj na túto kontrolu štátnou školskou inšpekciou.
Podstatné však je aj konštatovanie štátnej školskej inšpekcie, že v škole neprevláda vzájomná podpora
a spolupráca medzi učiteľmi a žiakmi a medzi rodičmi a školou, čo negatívne ovplyvňuje výchovu a
vzdelávanie žiakov a činnosť učiteľov. To spolu s vyššie uvedenou petíciou rodičov za odvolanie riaditeľa
školy a prehlasovaním žiakov do iných škôl svedčí o nedôvere rodičov i učiteľov voči riaditeľovi školy.

Treba zdôrazniť, že rada školy je jedným zo samosprávnych orgánov, ktoré vyjadrujú a
presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov a okrem iného plnia aj funkciu
verejnej kontroly (§ 24 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z.). Vyššie citované skutočnosti, uvedené v návrhu
radyškolynaodvolaniežalobcu(ajbeznedostatkov,ktoréďalejuviedlaradaškolyvnávrhunaodvolanie
žalobcu iba citáciou z upozornenia starostky obce na závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom

žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolaní spochybnil svoju zodpovednosť za tieto
nedostatky) boli podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vážnymi dôvodmi na prejavenie
nespokojnosti rady školy ako samosprávneho orgánu s pôsobením riaditeľa školy, ktoré malo formu
návrhu na jeho odvolanie. Odvolací súd na základe toho dospel zhodne so súdom prvej inštancie k
záveru, že hmotnoprávne predpoklady, pre ktoré žalovaný na návrh rady školy odvolal žalobcu z funkcie

riaditeľa školy, vrátane vecných dôvodov uvedených v návrhu rady školy, boli dané.

10. Žalobca v odvolaní spochybnil zloženie rady školy v tom zmysle, že do rady školy nebol riadne
zvolený H. H. ako zástupca nepedagogických zamestnancov a delegovaným zástupcom zriaďovateľa
nemala byť H.. C. G., ale E. H.. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný predložil písomné vyhlásenie

E. H., že na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 2.1.2015 sa vzdal členstva v rade
školy (č. l. 210 súdneho spisu). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil toto vyhlásenie
ako dôkaz jednoznačne svedčiaci o prejavenej vôli E. H., pričom to, že vzdanie sa členstva v rade školy
nie je zachytené v zápisnici z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva neznamená, že ktomuto prejavu vôle nedošlo. Takisto skutočnosť, že na tom istom ustanovujúcom zasadnutí obecného
zastupiteľstva bol zvolený nový člen rady školy za zriaďovateľa neznamená, že tento návrh bol už
vopred pripravený, ako to naznačuje žalobca. Naopak, v pôvodnom návrhu programu ustanovujúceho

zasadnutia obecného zastupiteľstva (bod 1 v zápisnici z tohto zasadnutia; č. l. 215 súdneho spisu) voľba
člena rady školy nebola a tento bod bol do programu doplnený po príhovore starostky obce (bod 5 v
zápisnici zo zasadnutia), čo mohlo byť po tom, ako sa E. H. vzdal členstva v rade školy. Argumenty
a dôkazy predložené žalobcom teda neboli spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenie súdu prvej inštancie,
že E. H. sa na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 2.1.2015 vzdal členstva v rade

školy, teda H.. C. G., zvolená na tom istom ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, bola v
čase rozhodovania o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy (19.2.2015) riadnou členkou
rady školy.

11. Pokiaľ ide o voľbu H. H. ako zástupcu nepedagogických zamestnancov v rade školy, súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku pripustil, že v zápisnici z voľby zástupcov nepedagogických

zamestnancov je nesprávne uvedený počet zúčastnených osôb 2, kým v prezenčnej listine je podpísaný
len H. H.. Žalovaný túto situáciu vysvetlil tak, že škola mala len dvoch nepedagogických zamestnancov
a po tom, čo sa jedna z nich písomne vzdala členstva v rade školy, nastúpil na jej miesto druhý
nepedagogický zamestnanec. Odvolací súd k tomu uvádza, že štatút rady školy z 25.5.2012, platný v
čase predmetných volieb (č. l. 179 súdneho spisu) počítal v prípade zániku členstva v rade školy s

nastúpením náhradníka (ktorý sa pri voľbe členov umiestnil na najvyššom mieste v poradí nezvolených
kandidátov), čo je možné vyložiť aj tak, že ak do úvahy pripadajú len dvaja kandidáti, po vzdaní sa
členstva jedným z nich nastupuje automaticky ako náhradník druhý z nich. Aj keby však takýto výklad
nebol akceptovaný, prípadná neplatná voľba H. H. za člena rady školy by nepredstavovala takú skutkovú
okolnosť, ktorá by viedla k neplatnosti hlasovania o návrhu rady školy na odvolanie žalobcu z funkcie

riaditeľa školy, keďže tento návrh bol prijatý jednomyseľne všetkými piatimi členmi rady školy, pričom
na prijatie návrhu postačovala nadpolovičná väčšina všetkých členov rady školy, teda tri hlasy, čo
znamená, že návrh by bol prijatý aj bez hlasu H. H..

12. Napokon k tvrdeniu žalobcu, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa školy otvára cestu k skončeniu

pracovného pomeru, odvolací súd uvádza, že si je vedomý tejto skutočnosti. Žalobca však v čase, keď
nastupoval do funkcie riaditeľa školy vedel, že okrem menovacieho dekrétu je s ním podpísaná pracovná
zmluva na vykonávanie práce riaditeľa Základnej školy v L. (keďže v tom čase nebol učiteľom tejto
školy), teda že ak prestane byť riaditeľom školy, môže s ním byť pracovný pomer skončený (za splnenia
podmienok ustanovených Zákonníkom práce, čo bude posudzované v súdnom konaní o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru, ktoré už tiež prebieha). Zo súdneho spisu vyplýva, že s prácou žalobcu
ako riaditeľa školy boli nespokojní zamestnanci, rodičia a (po komunálnych voľbách z 15.11.2014) aj
vedenie obce, pričom - ako už bolo uvedené vyššie - rada školy ako reprezentatívny samosprávny
orgán má zákonom danú právomoc prejaviť nespokojnosť s prácou riaditeľa školy, a to aj schválením
(odôvodneného) návrhu na odvolanie riaditeľa z funkcie. Ak sa starosta obce s týmto návrhom stotožní,

nemožno odvolanie riaditeľa školy považovať ani za obchádzanie zákona, ani za postup v rozpore s
dobrými mravmi. Ani doručenie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny rade školy a následné
odvolanie riaditeľa nie pre porušenie právnych predpisov podľa § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003
Z. z., ale na návrh rady školy podľa § 3 ods. 8 písm. a) citovaného zákona, nemožno považovať za
obštrukčný postup: Ak (podľa názoru starostu obce) existuje viacero dôvodov na odvolanie riaditeľa

školy (podľa § 3 ods. 7 písm. b) aj podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z.), môže riaditeľa
odvolať z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov (za predpokladu, že sa v prípade sporu tento
dôvod preukáže, čo v preskúmavanej veci bolo naplnené). Podnetom pre radu školy na prijatie návrhu
na odvolanie riaditeľa školy pritom môže byť aj upozornenie zo strany starostu obce. Aj v takom prípade
je návrh rady školy na odvolanie riaditeľa prejavom vôle reprezentatívneho samosprávneho orgánu

(zhodnej s vôľou starostu obce), čo je plne v súlade so zákonom a nemožno to považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom
výroku potvrdil ako vecne správny.

14. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobca v odvolaní neuviedol samostatné odvolacie dôvody.
Odvolací súd tento výrok preskúmal ako súvisiaci (závislý) výrok a dospel k záveru, že aj tento výrok
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie správne aplikovalustanovenie § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol vo veci samej plne úspešný, správne mu priznal
proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

15. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi)
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne (rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie) súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).