Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614201354
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614201354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. C. Y. a členov senátu I.. X. T. a I..

O. O. v právnej veci žalobcu: C. J. AG, F. l, XXXX J., O. zastúpeného S. kanceláriou E., E. & partners, s. r.
o., T. XX, T., W. XX XXX XXX proti žalovaným: 1. Q. Q., s.r.o., E. XXX, D., W. XX XXX XXX zastúpeného
advokátskou kanceláriou J. & partneri, s.r.o., E. XXX, D., W. XX XXX XXX a 2. K. s.r.o., C. cesta XX, J.
J., W. XX XXX XXX o zaplatenie XXX XXX,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.2.2016 č. k. 10Cb/3/2014-293 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v l. rade priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania
rozhodne samostatným rozhodnutím do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným
na zaplatenie náhrady škody vo výške XXX XXX,- eur s prísl. spôsobenej nedodaním prepravovaného
tovaru žalovaným v l. rade, ktorú prepravu obstarával žalovaný v 2. rade. Škoda bola spôsobená
nedoručením žalobcovi vlastnícky patriaceho tovaru CU anód, ktoré vyrábal spracovaním medeného

šrotu v závode spoločnosti T. T. a prepravoval späť do O., a to v počte XX kusov o hmotnosti XX XXX
kg prepravovaných nákladným motorovým vozidlom ev. č. KN-XXXDN/KN-XXXYL a v počte XX kusov
o hmotnosti XX XXX kg prepravovaných nákladným motorovým vozidlom ev. č. KN-XXXDN/KN-XXXYL
v celkovej hodnote XXX XXX,- eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je jediným akcionárom spoločnosti
T., a.s., J., ktorá vo svojej prevádzke v T. spracováva pre žalobcu medený šrot na CU anódy a zasiela

ho späť žalobcovi. Prepravu tovaru zabezpečovala prevádzka T., pričom preprava bola fakturovaná
priamo žalobcovi, ktorý vykonával úhrady. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie tiež
zistil, že žalovaný v l. rade má v predmete činnosti prevádzkovanie cestnej nákladnej dopravy,
medzinárodnú prepravu tovaru a tiež zasielateľstvo; žalovaný v druhom rade takýto predmet činnosti
nemá v obchodnom registri zapísaný, napriek tomu sa spoločnosť T. a.s., J. rozhodla zabezpečovať
prepravy prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie
zistil, že spoločnosť T. a.s, J. dňa XX.XX.XXXX vyhlásila výberové konanie na výber dopravcu na rok

XXXX. Žalovaný v l. rade už v predchádzajúcich rokoch zabezpečoval prepravu tovaru pre T. a.s. ako
dopravca, v predmetnom výberom konaní však neuspel vzhľadom na požadovanú cenu prepravy. T.
a.s. dodatočne po skončení výberového konania do zoznamu dopravcom doplnili žalovaného v 2. rade,
ktorý nespĺňal podmienky výberového konania na dopravcu, a preto ako príkazca uzavrel žalovaný v2. rade dňa XX.X.XXXX so žalovaným v 1. rade ako zasielateľom zasielateľskú zmluvu podľa § 601
a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej boli zasielateľské služby, a to obstaranie prepravy
veci v medzinárodnej preprave, vnútroštátnej preprave a služby colných deklarácií. Cena za prepravu

bola určená podľa cenníka, prípadne dohodou, pričom cena za prepravnú reláciu T. - J. bola stanovená
dohodou vo výške XXX,- eur a cena za trasu T. - J. - T. bola dohodnutá vo výške X XXX,- eur s
tým, že podkladom pre platenie zasielateľských výkonov bola faktúra vystavená zasielateľom. Listom z
XX.X.XXXX žalovaný oznámil T., a.s. J., že potvrdzuje spoluprácu so žalovaným v 2. rade a zaviazal sa
pre žalovaného v 2. rade poskytnúť vozidlá.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní sa zúčastnili výberového
konania spoločne ako konzorcium s poukazom na list žalovaného v l. rade z XX.X.XXXX a list zo
dňa X.X.XXXX, nebolo preukázané, pretože žalovaný v 2. rade sa výberového konania nezúčastnil.
Žalobcom predložený list zo dňa X.X.XXXX je zápisom zo stretnutia, na ktorom sa mali zúčastniť W.. J.,
člen predstavenstva T. a.s., W.. C., obchodný riaditeľ žalovaného v l. rade a C. S., zástupca žalovaného v

2. rade. Pri konfrontácii týchto osôb na pojednávaní svedok W.. J. uviedol, že p. S. a p. C. nepozná, nikdy
ich nevidel a nebolo zvykom v spoločnosti, aby sa zo stretnutí robili zápisy. Súd prvej inštancie zamietol
overenie pravosti podpisov na tomto zápise, pretože aj keby došlo k takémuto stretnutiu, zo zápisu
nevyplýva, že bolo uzavreté konzorcium, je v ňom iba konštatované, že v prípade priaznivej cenovej
relácie žalovaného v 2. rade zaradia v spolupráci so žalovaným v l. rade do evidencie prepravcov.

5. V súvislosti s obstaraním spornej prepravy, pri ktorej došlo k vzniku škody, súd prvej inštancie zistil, že
dňa XX.X.XXXX T. a.s. vystavili zasielateľský príkaz č. XX/XXXX pre zasielateľa žalovaného v 2. rade,
v ktorom boli dohodnuté prepravné podmienky na XX. týždeň, t. j. na obdobie od 8. až XX.X.XXXX.
Dňa X.X.XXXX žalovaný v 1. rade objednávkou č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX objednal zabezpečenie

prepravy u spoločnosti S. s.r.o. G. z dôvodu, že kapacita vozidiel žalovaného v l. rade nepostačovala na
zabezpečenie všetkých prepráv. Spoločnosť S. s.r.o. G. objednala prepravu u spoločnosti MH B. s.r.o. Y..
Konateľka spoločnosti S. s.r.o. p. D. J. vo výpovedi na OR PZ G. uviedla, že spolupracuje so žalovaným
v l. rade, konkrétne s obchodným riaditeľom W.. C., ktorý jej ponúka zákazky na zabezpečenie prepravy
tovarov, ktoré nestíha žalovaný v l. rade realizovať vo vlastnej réžii. Tak tomu bolo aj X.X.XXXX, kedy ju

žalovaný v l. rade oslovil s ponukou zabezpečenia prepravy medených zväzkov zo spoločnosti T. T. do
O.. Uviedla, že dňa X.X.XXXX zverejnila ponuku p. C. na špedičnom portáli O. P., na ktorú sa ozval muž
zo spoločnosti MH B. s.r.o. a oznámil jej kód, pod ktorým našla údaje o tejto firme. Zaslal jej tiež potrebné
listiny, a to povolenie na medzinárodnú prepravu, koncesnú listinu, poistenie vozidiel spoločnosti T. a p.
J. vystavené záväzné objednávky, ktoré boli opatrené pečiatkou spoločnosti MH B., s.r.o. s podpisom

p. Y.. Súčasne jej boli oznámené ev. čísla dvoch vozidiel - ťahačov a návesov a mená vodičov, ktoré
oznámila zamestnancovi žalovaného v l. rade a ten tieto údaje oznámil prevádzke T. a.s. Vozidlá boli v
dohodnutom čase pristavené v T. a.s., na miesto určenia nedošli. P. J. uviedla, že sa pokúšala volať p.
Y. na čísla, ktoré jej dal, a z ktorých jej aj telefonoval, ale boli hluché.

6. Súd prvej inštancie preskúmal medzinárodné nákladné listy č. Sk XXXXXXX a č. XXXXXXX a z
vykonaných záznamov zistil, že tovar bol odoslaný zo spoločnosti T. a.s. dňa XX.X.XXXX a prepravu
vykonal dopravca MH B. s.r.o. Y. motorovými vozidla ev. č. KN XXX DN/KN XXX YL a ev. č. KN XXX
DN/KN XXX YL, ktoré do miesta určenia nedošli.

7. Žalovaný v l. rade preukazoval, že v čase objednania prepravy spoločnosť S. s.r.o. mala oprávnenie
podnikať - predložil G. č. XXXXX na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru platné od XX.X.XXXX do
XX.X.XXXX vydané Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR dňa XX.X.XXXX a certifikát o
poistení zodpovednosti medzinárodného dopravcu platný v čase predmetných prepráv. Predložil tiež
evidenčné karty obidvoch vozidiel, ktorých vlastníkom je I. Y., preklad výsluchu N. L. - vodiča jedného

vozidla, ktoré prepravovalo tovar, C. políciou, ktorý uviedol, že podľa dohody nechal tovar na stráženom
parkovisku v J.. Súd prvej inštancie poukázal tiež na oznámenie O., ktorý oznámil polícii, že spoločnosť
MH B. s.r.o. bola užívateľom databanky do XX.X.XXXX a evidovali čísla mobilných telefónov, ktoré
uviedla p. J., tiež poisťovňa Kooperativa potvrdila, že uvedené motorové vozidlá boli poistené. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že spoločnosť MH B. s.r.o. bola riadne preverená.

Z výsluchu konateľky spoločnosti MH B. s.r.o. na polícii zistil, že spoločnosť prestala vykonávať činnosť
v roku XXXX a konateľka sa snažila odpredať svoj obchodný podiel. Ozval sa jej záujemca, ktorému
poslala doklady a podpísanú zmluvu. Následne dostala zo súdu oznámenie, že prepis nie je možné
urobiť a potom mal už záujemca telefón vypnutý.8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 601, § 603 a § 605 Obchodného zákonníka, podľa
čl. l, čl. 3, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave

(CMR) - vyhláška č. 11/1975 Zb. a mal za preukázané, že žalobca dovážal jemu vlastnícky patriaci tovar
na spracovanie do spoločnosti T., a.s. prevádzka Krompachy a spracovaný tovar bol zasielaný späť
žalobcovi. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť T., a.s., ktorá pre rok XXXX uskutočnila výberové
konanie dopravcu. V tomto výberom konaní žalovaný v 1. rade (ako dopravca) neuspel pre vysokú
cenu. Po ukončení výberového konania bol dodatočne do zoznamu dopravcov zapísaný žalovaný v

2. rade, ktorý nespĺňal podmienky na výber dopravcu, pre zaradenie do zoznamu stačilo, že žalovaný
v l. rade potvrdil spoluprácu so žalovaným v 2. rade. Súd prvej inštancie konštatoval, že na prepravu
tovaru nebol žalovaný v 2. rade vybratý ako dopravca, ale ako zasielateľ podľa § 601 Obchodného
zákonníka. So žalovaným v 1. rade mal žalovaný v 2. rade uzavretú zasielateľskú zmluvu, na základe
ktorejžalovanývl.rademalvykonávaťprežalovanéhov2.radezasielateľskéslužbyaprepravnéslužby.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaní zúčastnili výberového

konania na dopravcu spoločne ako konzorcium, pretože v skutočnosti sa výberového konania spoločne
ani nezúčastnili.

9. K dvom strateným zásielkam súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť T. a.s. si najprv objednala
u žalovaného v 2. rade obstaranie predmetných prepráv, čo následne v súlade so zavedenou praxou

žalovaný v 2. rade potvrdil dňa XX.X.XXXX písomným zasielateľským príkazom č. XX/XXXX na
vykonanie prepravy. Žalovaný v 2. rade na základe písomnej zasielateľskej zmluvy z XX.X.XXXX
poveril obstaraním prepráv žalovaného v 1. rade, ktorý, keďže jeho kapacita vozidiel nepostačovala,
objednalzabezpečenieprepravyuspoločnostiS.s.r.o.objednávkamič.XXXXXXXXXač.XXXXXXXXX.
Spoločnosť S. s.r.o ako zasielateľ objednala prepravu u spoločnosti MH B. s.r.o. Y. a táto spoločnosť

podľa medzinárodných nákladných listov prepravu aj vykonala. Súd prvej inštancie s poukazom na
predložené doklady zastával názor, že tohto dopravcu spoločnosť S. s.r.o. riadne overila, boli predložené
všetky potrebné doklady a až následne bolo zistené, že ide pravdepodobne o podvod, keďže v tom čase
uvedená spoločnosť žiadnu činnosť nevykonávala, čo je však predmetom šetrenia polície.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca najprv dňa XX.X.XXXX vyúčtoval žalovanému v 2. rade
škodu vo výške XXX XXX,XX eura a dňa XX.XX.XXXX vyfakturoval žalovanému v l. rade škodu vo výške
XXX XXX,- eur, poukázal súčasne na to, že ani jeden zo žalovaných pri preprave stratených zásielok
nevystupoval ako dopravca. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na prepravy cestnými motorovými
vozidlami, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch štátoch, platí

vyhláška č. XX/XXXX Zb. - CMR. Poukázal na to, že účastníkmi zmluvy o preprave boli spoločnosť T.,
a.s. ako odosielateľ, žalobca ako príjemca zásielky a spoločnosť H B., s.r.o. ako dopravca. Žalovaný v
l. rade a žalovaný v 2. rade vystupovali ako zasielatelia. Zdôraznil, že žalobca v tomto právnom vzťahu
vystupoval len ako príjemca zásielky, pričom podľa čl. 17 ods. 1 CMR za stratu zásielky počas prepravy
zodpovedá dopravca.

11.Súdprvejinštancieuzavrel,žepredmetomkonaniajeprávožalobcuuplatnenépodľačl.13Dohovoru
CMR proti žalovaným na zaplatenie škody z dôvodu zodpovednosti za úplnú stratu zásielky. S poukazom
na vykonané dokazovanie uviedol, že žalobca bol prijímateľom zásielky a žalovaní v 1. a 2. rade
vystupovali ako zasielatelia a neuzavreli zmluvu o preprave zásielok za odplatu, ktorá sa spravuje

Dohovorom CMR. Keďže sa nestali zmluvnou stranou v zmysle dohovoru CMR, nebolo možné tento
dohovor aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, a teda vyvodzovať zodpovednosť
žalovaných voči žalobcovi za vzniknutú škodu na prepravovanej zásielke jej odcudzením. Z dôvodu, že
medzi účastníkmi konania nevznikol žiaden právny vzťah, nedošlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci
ani zasielateľskej zmluvy, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. K nárokom podľa CMR súd prvej inštancie uviedol, že podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca
zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo jej poškodenie, ktoré vznikne od prevzatia
zásielky na prepravu až do jej vydania, táto zodpovednosť dopravcu je objektívna a zodpovednosti sa
môže zbaviť okrem iného z dôvodov uvedených v čl. 17 ods. 2 Dohovoru, túto zodpovednosť má však

dopravca len voči odosielateľovi.

13. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách konania
rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a uložil žalovaným v l. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi

sumu XXX XXX,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia a nahradili mu aj
trovykonania.Žalobcaodôvodnilodvolaniedôvodmipodľa§205ods.2písm.a/vspojenísustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O. s. p., § 205 ods. 2 písm. b/. písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. K
odvolacím dôvodom uviedol:

- Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie sa dopustil v konaní vád, ktorými mu odňal možnosť konať
pred súdom a zároveň nesprávne vec právne posúdil, pretože použil nesprávny právny predpis a
súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny, pretože súd
prvej inštancie v ňom uvádza skutočnosti, ktoré nemajú oporu v žiadnom dôkaze, konkrétne citoval
z posledného odseku str. 8 rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol spôsob objednávania
sporných prepráv spoločnosťou Kovohuty a.s. u žalovaného v 2. rade, ktorý obstaranie prepráv potvrdil

zasielateľským príkazom č. XX/XXXX na vykonanie prepravy. Žalobca tvrdil, že tento záver súdu prvej
inštancie sa nezakladá na žiadnom dôkaze, súd prvej inštancie neodôvodnil existenciu tohto tvrdenia
závažného pre rozhodnutie vo veci, preto žalobca nemohol v priebehu prvostupňového konania ani
produkovať dôkazy na vyvrátenie tohto tvrdenia. Pripustil, že žalovaný v 1. rade vo svojich podaniach
uvádzal, že mala existovať neformálna komunikácia medzi spoločnosťou T., a.s. a žalovaným, ale išlo

len o tvrdenie žalovaného v l. rade nepodložené dôkazmi. Poukázal na to, že žalobca predložil viacero
dôkazov o komunikácii medzi spoločnosťou T., a.s. a žalovaným v l. rade a aj zamestnanec žalovaného
v l. rade W.. C. potvrdil objednávanie spornej prepravy. Žalobca uviedol, že preprava na trase T. - J., O.
bola objednaná v termíne XX. - XX.X.XXXX, uskutočnila sa v termíne XX.-XX.X.XXXX, pričom prvotná
komunikácia prebehla medzi zamestnankyňou spoločnosti T., a.s. W.. T. a zamestnancom žalovaného

v l. rade W.. C., čo potvrdili uvedení svedkovia a tiež zástupca žalovaného v 2. rade C. S.. Za nesprávny
považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie uvedený na strane X rozsudku, že žalovaný v 2.
rade na základe písomne uzavretej zasielateľskej zmluvy z XX.X.XXXX poveril obstaraním prepráv
žalovaného v 1. rade, pretože žiaden z účastníkov netvrdil, že vo vzťahu k spornej preprave bol daný
žalovaným v 2. rade akýkoľvek pokyn alebo poverenie žalovanému v l. rade. Považoval za nesprávne

právne hodnotenie rámcovej zmluvy žalovaných z XX.X.XXXX, t. j. zasielateľskej zmluvy súdom prvej
inštancie tak, že žalovaný v 2. rade poveril žalovaného v l. rade obstaraním spornej prepravy, pretože
e-mailová komunikácia ohľadom spornej prepravy prebehla výlučne medzi spoločnosťou T., a.s. a
žalovaným v l. rade a spoločnosť T., a.s., resp. žalobca nemali žiadnu rámcovú zmluvu so žalovaným
v 2. rade, na základe ktorej mali všetky prepravy ísť cez žalovaného v 2. rade. Žalobca tiež tvrdil,

že zasielateľská zmluva žalovaných predpokladá existenciu objednávok minimálne XX hodín pred
nakládkou a vyžadovala aj osobitný písomný príkaz zo strany žalovaného v 2. rade, takéto listinné
dôkazy však žalovaní v konaní nepredložili. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že
dopravcom v predmetnej veci mala byť spoločnosť MH B., s.r.o, pretože za túto spoločnosť nekonali
osoby oprávnené konať v jej mene a aj žalobca a žalovaný v 1. rade uznali, že údaje spoločnosti

MH B., s.r.o. boli zneužité. Za uvedenú spoločnosť nekonal ani p. Y., pretože nebol jej štatutárnym
orgánom, ani splnomocneným zástupcom, nebol ani zamestnancom, preto nemohlo dôjsť k uzavretiu
právnych úkonov v mene spoločnosti MH B., s.r.o. a teda táto spoločnosť nikdy nemohla byť dopravcom,
lebo protiprávne konanie nemôže založiť postavenie dopravcu spoločnosti MH B., s.r.o. Žalobca
vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vyporiadal so zásadnou otázkou, a to či žalovaní sú

dopravcoviaalebozasielatelia,pričomsvojezáveryzaložilnatvrdeniach,ktorésúvrozporesozhodnými
stanoviskami strán sporu. S poukazom na právny názor Ústavného súdu SR v rozhodnutí I. ÚS X/
XX žalobca tvrdil, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k účasti spoločnosti MH B., s.r.o. ako
dopravcu, nemohol predpokladať, a preto nepovažoval za potrebné produkovať dôkazy na preukázanie,
že spoločnosť MH B., s.r.o. nikdy nebola účastníkom žiadneho právneho vzťahu ku ktorémukoľvek

účastníkovi súdneho konania.

- Žalobca odôvodňoval postavenie žalovaného v l. rade ako dopravcu a nie ako zasielateľa; poukázal
na právny význam zasielateľskej zmluvy pre žalobcu a T., a.s. a hodnotil postavenie žalovaného v 2.
rade ako člena konzorcia. *Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade vo vzťahu

k spoločnosti T., a.s. vystupoval od začiatku roka XXXX ako zasielateľ, žalobca vytýkal napadnutému
rozhodnutiu nedostatočné odôvodnenie, pretože z neho nevyplýva, ako k tomuto záveru súd prvej
inštancie dospel. Poukázal na to, že aj v minulosti žalovaný v 1. rade vystupoval vo vzťahu k spoločnosti
T., a.s. ako dopravca a právny vzťah medzi žalovanými založený zasielateľskou zmluvou je pre vzťahspoločnosti T., a.s. a žalovaného v 1. rade bez právneho významu. Tvrdil, že spôsob komunikácie a
zabezpečenia dopravy bol medzi spoločnosťou T., a.s. a žalovaným v 1. rade v roku XXXX rovnaký
ako pred rokom XXXX, zmena bola len vo fakturácii a úhrade odmeny, ktorá sa vykonávala cez

žalovanéhov2.rade.Zdôraznil,ževýberovékonaniebolovykonanézaúčelomzískaniadopravcu,čomu
zodpovedali aj doklady, ktoré mali účastníci predložiť, všetka komunikácia bola realizovaná výlučne
medzispoločnosťouT.,a.s.ažalovanýmv1.rade;zasielateľskýpríkazč.XX/XXXXbolprežalovanéhov
2. rade vystavený až XX.X.XXXX, teda po objednaní dopravy u žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v
2. rade nevykonával žiadnu činnosť, sprostredkovanie či oznámenie údajov žalovaného v l. rade, navyše

tento príkaz je podpísaný len za spoločnosť T., a.s. Žalobca tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že sa
nevyporiadal s inými súdnymi konaniami, v ktorých žalovaný v 1. rade uplatňuje proti spoločnosti T.,
a.s. nárok na odmenu za prepravy, ktoré boli vykonané za totožných podmienok ako sporné prepravy.
*Žalobca považoval záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v l. rade bol zasielateľom, za nesprávny a
ničím nepodložený, pretože zasielateľská zmluva bola uzavretá výlučne medzi žalovanými. Poukázal
na výpoveď svedka I. G., ktorý ako kontrolór spoločnosti T., a.s. súhlasil so vstupom žalovaného v 2.

rade ako sprostredkovateľa do právneho vzťahu medzi spoločnosťou T., a.s. a žalovaným v l .rade
len po tom, ako mu bolo prisľúbené, že za všetky prepravy bude zodpovedať žalovaný v l. rade a to
aj v prípade, ak žalovaný v l. rade nebude vykonávať prepravu svojimi vozidlami, čo podľa žalobcu
zodpovedá úprave zodpovednosti dopravcu podľa čl. 3 a čl. 17 Dohovoru CMR. Žalobca vyčítal súdu
prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s listom žalovaného v l. rade z XX.X.XXXX,

ktorýmsazaviazalposkytnúťsvojevozidlážalovanémuv2.radekedykoľvek,zčohovyvodil,žežalovaný
v l. rade vystupoval vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako dopravca. Zopakoval, že zasielateľská zmluva
uzavretá medzi žalovanými je v tomto prípade bez právneho významu, lebo neexistuje žiaden právny
úkon, ktorým by došlo k obstaraniu prepravy za podmienok predpokladaných touto zmluvou.

*Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal so vzájomným vzťahom
žalovaných ako členov konzorcia, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločne oslovili
spoločnosťT.,a.s.poskončenívýberovéhokonaniaatentoúkonbynebolmožnýbezúčastiaspolupráce
žalovaného v l. rade, ktorý disponoval materiálnym a personálnym vybavením na vykonávanie dopravy.
Podľa žalobcu z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný v 1. rade vykonával prepravu a žalovaný

v 2. rade prijímal zasielateľské príkazy a úhradu odmeny, ktorú následne uhrádzal žalovanému v
l. rade, čo podľa žalobcu svedčí o faktickom vytvorení združenia dvoch podnikateľov, ktorý za dlhy
spoločne zodpovedajú tak, ako to vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 30/2007 z 26.2.2008.
Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozsudku, že žalovaný v 2. rade nemal v predmete
činnosti vykonávanie prepravy tovaru ani zasielateľstvo a napriek tomu sa spoločnosť T. a.s. rozhodla

zabezpečovať jeho prostredníctvom prepravné služby, žalobca uviedol, že činnosť žalovaného v 2.
rade ako sprostredkovateľa sa vzťahovala výlučne na sprostredkovanie pri dojednaní a zaradení oboch
žalovaných medzi spoločnosti, ktoré mali vykonávať prepravy na trase T. - J., keď žalovaný v 1. rade
pre vysokú cenu vypadol, a odplata, ktorú dostával žalovaný v 2. rade sa podľa žalobcu javí skôr ako
odplata za toto sprostredkovanie, keďže následne ako sprostredkovateľ už nevykonával žiadnu činnosť.

- Žalobca navrhol v konaní výsluch svedkyne D. J., konateľky spoločnosti S., s.r.o. a zotrval na jej
výsluchu pre prípad, ak by odvolací súd zastával názor, že obaja žalovaní boli v postavení zasielateľa.
Citujúc ustanovenia § 603 ods. 1 a 2 a § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že ak
by žalovaný 1. rade vystupoval voči objednávateľovi spoločnosti T., a.s. ako zasielateľ, tak by bol

zodpovedný za medzizasielateľa, ktorý pochybil pri výbere dopravcu. Mal za to, že výsluch S. J. by
mohol doplniť a ustáliť, či pri vykonávaní činnosti pre žalovaného v 1. rade postupovala s náležitou
starostlivosťou, súd prvej inštancie sa však uspokojil len s jej výpoveďou v trestnom konaní.

- Vzhľadom na to, že neexistuje žiaden dôkaz o neformálnom objednávaní obstarania prepravy

spoločnosťou T., a.s. u žalovaného v 2. rade a ani žiaden dôkaz o neformálnom objednaní obstarania
prepravy žalovaným v 2. rade u žalovaného v l .rade, žalobca tvrdil, že prebiehala len komunikácia medzi
spoločnosťou T., a.s. a žalovaným v l. rade. Z opatrnosti a vzhľadom na dôvody napadnutého rozsudku
posudzoval postavenie žalovaného v 1. rade ako zasielateľa. Zdôraznil, že účastníkom právneho
vzťahu voči žalovanému v l. rade bol žalobca, aj keď objednávky robila spoločnosť T., a.s., služba

však bola poskytovaná pre žalobcu, ktorý odmenu odsúhlasil a platil. Žalobca uviedol, že žalovaný
v 1. rade nedodržal náležitú starostlivosť (§ 605 ods. 2 Obchodného zákonníka) a je zodpovedný
aj za pochybenie ďalšieho zasielateľa spoločnosti S. s.r.o., zopakoval už skôr uvádzané dôvody pri
zabezpečovaní sporných prepráv s tým, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s hodnotením dodržanianáležitej starostlivosti na strane zasielateľa. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 214/2006 t
XX.X.XXXX. uviedol, že pochybením žalovaného v 1. rade a spoločnosti S. s.r.o. došlo k zazmluvneniu
dopravcu - spoločnosti MH B., s.r.o. takým spôsobom, že nebol uzatvorený žiaden právny úkon, pretože

za uvedenú spoločnosť nekonali oprávnené osoby a žalovaný v l. rade ani spoločnosť S. s.r.o. nemali
s dopravcom MH B. s.r.o. žiadnu dlhodobú spoluprácu.

- K aktívnej legitimácii žalobca uviedol, že je jediným vlastníkom tovaru a má súčasne aj postavenie
príkazcu, pretože sa plnilo pre neho a na jeho účet, keďže žalobca odsúhlasil cenové relácie jednotlivých

dodávateľov prepravných služieb a vykonával úhrady. Porušením povinností žalovaného v 1. rade
vznikla škoda v majetkovej sfére žalobcu, ktorý bol účastníkom právneho vzťahu ako príkazca, na čom
nič nemení, že samotný úkon vykonania objednávky urobila spoločnosť T., a.s., ktorá ho robila na účet
žalobcu.

- Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade zodpovedá aj titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa

§ 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, pretože to bol práve žalovaný v l. rade, ktorý oznámil spoločnosti
T., a.s. e-mailom ev. čísla vozidiel a iba na základe jeho stanoviska, že vozidlá má riadne preverené,
boli vozidlá naložené.

- Pokiaľ v konaní vznikli pochybnosti a nejasnosti o priebehu výberového konania dopravcu na rok XXXX

žalobca uviedol, že spoločnosť T., a.s. dlhodobo využívala služby žalovaného v 1. rade ako dopravcu
a považoval za nelogické nutnosť, aby do ich vzťahu vstúpila tretia osoba - žalovaný v 2. rade ako
sprostredkovateľ. Vyslovil názor, že vstup žalovaného v 2. rade bol v záujme žalovaného v l. rade, ktorý
neuspel vo výberovom konaní a predloženie dodatočnej cenovej ponuky inou sobou, t. j. žalovaným v
2. rade, ktorý ponúkol cenu XXX,- eur za prepravu (najnižšia cena XXX,- eur, žalovaný v 1. rade XXX,-

eur), mal zlepšiť pozíciu žalovaného v l. rade a získať prepravy. Žalobca tvrdil, že postavenie žalovaného
v 2. rade bolo len formálne a prepravy fakticky vykonával žalovaný v 1. rade za cenu prepravy XXX,-
eur. Z tohto dôvodu obranu žalovaného v l. rade, že mal postavenie zasielateľa, považoval za účelové a
takéto konanie považoval za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na záver žalobca zhrnul
argumenty, ktorými odôvodňoval postavenie žalovaného v 1. rade ako dopravcu spoločnosti T., a.s.

15. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie bolo doručené žalovanému v l. rade dňa
X.X.XXXX a zásielka adresovaná žalovanému v 2. rade na adresu uvedenú ako jeho sídlo v obchodnom
registri, sa vrátila súdu prvej inštancie dňa.X.XXXX s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát
na uvedenej adrese je neznámy.

16. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa XX.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo
podaním odvolania žalobcom súdu prvej inštancie XX.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku.

17. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C. s. p.“).

18. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

21. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniťdokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

22. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 C. s. p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

23.Pokiaľžalobcavpodanomodvolanínamietal,žesúdprvejinštancienedostatočnezistilskutkovýstav
veci, že v napadnutom rozsudku uvádza skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní

a vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, odvolací súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu
nezodpovedajú obsahu spisu ani odôvodneniu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v predmetnej
veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, keďže ani strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania; jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, pričom sa odvolával
len na dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, a to či už na listinné dôkazy alebo výpovede svedkov či
prednesy strán sporu; uviedol, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne

zistený skutkový stav posúdil.

24. V predmetnej veci žalobca uplatňuje proti žalovaným nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
tým, že výrobky od spracovateľa jeho medeného šrotu spoločnosti Kovohuty, a.s. dopravované dvomi
nákladnými motorovými vozidlami mu neboli doručené. Žiadal zaviazať žalovaných, aby škodu zaplatili

spoločne a nerozdielne ako členovia konzorcia, ktorí zabezpečovali prepravy, pri ktorých došlo k strate
prepravovaného tovaru.

25. Tvrdenie žalobcu, že žalovaní sa zúčastnili výberového konania na dopravcu vyhláseného
spoločnosťou T., a.s. ako konzorcium, žalovaný v l. rade poprel a poprel aj založenie konzorcia

so žalovaným v 2. rade. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výberového konania sa žalovaní
nezúčastnili spoločne a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vznik konzorcia
medzi žalovanými nebol v konaní preukázaný.

26. Konzorcium upravoval do roku XXXX Hospodársky zákonník ako združenie podnikateľov bez

právnej subjektivity, ktorí podnikali pod spoločnou firmou a na spoločný účet. V súčasnosti je to
neoficiálne označenie združenia právnických alebo fyzických osôb bez právnej subjektivity, ktoré vzniká
ako dočasné spoločenstvo na dosiahnutie určitého účelu. Aj keď ustanovenie § 829 Občianskeho
zákonníka pre združenie právnických osôb bez právnej subjektivity nestanovuje formálne predpoklady
(napr. písomnú zmluvu), nepochybne predpokladom vzniku takéhoto združenia je konsenzus všetkých

zúčastnených, v tomto prípade žalovaných, so vznikom združenia, účel, pre ktorý sa združenie zakladá,
doba jeho trvania a musí byť zrejmé, ako sa účastníci združenia majú pričiniť (každý svojou činnosťou)
k dosiahnutiu tohto účelu.

27. Je potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalovaný v l. rade poprel, že by so žalovaným v

2. rade uzavrel podnikateľské združenie (konzorcium) a žalovaný v 2. rade konzorcium žalovaných
spomínal len v zápisnici z pracovného stretnutia žalobcu, spoločnosti T., a.s. a žalovaného v 2. rade
dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa žalovaný v l. rade nezúčastnil. Podľa názoru odvolacieho súdu chýba
základný predpoklad vzniku takéhoto združenia, a to prejav vôle právnických osôb združiť sa. Existencia
spolupráce medzi žalovanými ešte automaticky nezakladá vznik združenia, keďže vzájomné vzťahy

si môžu rôzne upraviť, v tomto prípade o charaktere vzťahu žalovaných a úmysle upraviť ho určitým
spôsobom svedčí zasielateľská zmluva, z ktorej vyplývajú pre žalovaných vzájomné práva a povinnosti.
Dojednaná odplata medzi žalovanými tiež svedčí o tom, že ide o odmenu za dohodnuté služby, a nie o
spôsobrozdeleniamajetkuzískanéhoprispoločnejčinnosti.Okremtohomávznikzdruženiaprávnických
osôb bez právnej subjektivity spoločne podnikajúcich aj daňový dopad (§ 10 ods. 2 zákona č. 595/2003

Z. z.) a v konaní žalobca nepreukazoval, že by žalovaní v daňovom priznaní uvádzali príjmy a výdavky
vzniknuté im pri spoločnom podnikaní.

28. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie správne posúdil aj postavenie žalovaných
vo vzťahu k žalobcovi a objednávateľovi prepravy spoločnosti T., a.s.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rokom XXXX žalovaný v 1. rade zabezpečoval pre
spoločnosť T., a.s. prepravu tovaru ako zasielateľ (Rámcová zmluva o poskytovaní zasielateľskýchslužieb v cestnej doprave zo X.X.XXXX) a súčasne, keďže bol vlastníkom nákladných motorových
vozidiel, mohol zabezpečovať prepravy na základe uvedenej zmluvy aj ako dopravca.

30. Pre rok XXXX spoločnosť T., a.s., aj keď vyhlásila výberové konanie na dopravcu, napokon zmenila
spôsob zabezpečovania prepráv, a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (výpoveď prokuristu
spoločnosti T., a.s. W.. I. D. v trestnom konaní, výpoveď zamestnanca T., a.s. p. G., výpoveď zástupcu
žalobcu W.. G. G. v trestnom konaní, že obchodným partnerom spoločnosti T., a.s. bol žalovaný v 2.
rade), rozhodla sa všetky prepravy zabezpečovať cez jednu spoločnosť, a to cez žalovaného v 2. rade.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v tomto vzťahu vystupoval len ako sprostredkovateľ, pretože nemal
oprávnenie vykonávať zasielateľstvo, tomuto záveru odporujú v konaní predložené listinné dôkazy.
Predovšetkým sú to zasielateľské príkazy, ktoré vyhotovovali T., a.s. pre žalovaného v 2. rade (napr.
zasielateľské príkazy č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX/XXXX) a následne žalovaný v 2. rade na základe
zasielateľskej zmluvy žiadal zabezpečenie prepráv žalovaným v l. rade. Skutočnosť, že faktúry za
vykonané prepravy vystavoval žalovaný v 2. rade žalobcovi, v ktorých uvádzal aj čísla zasielateľských

príkazov, na základe ktorých boli prepravy zabezpečené, nič nemení na tom, že žalovaný v 2. rade bol
v právnom vzťahu len so spoločnosťou T., a.s., ktorá určila spôsob vyúčtovania úhrad priamo žalobcovi.
Žalobcovi bolo teda nepochybne známe, že prepravy zabezpečuje žalovaný v 2. rade ako zasielateľ,
ktorému na základe jeho faktúr vykonával aj úhrady.

31. Z ustanovenia § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že platnosť právnych úkonov určitej
osoby (právnickej alebo fyzickej) nie je dotknutá tým, že táto osoba nemá oprávnenie na podnikanie. To
znamená,žeajkeďžalovanýv2.radenemaloprávnenienavykonávaniezasielateľstva,totovykonávala
príkazcombolakozasielateľakceptovaný.Úkonyžalovanéhov2.radeakozasielateľasapretopovažujú
za plné.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v posúdení postavenia žalovaného
v l. rade ako zasielateľa. Správne vychádzal zo zasielateľskej zmluvy žalovaných zo dňa XX.X.XXXX
uzatvorenej jej účastníkmi podľa § 601 a nasl. Obchodného zákonníka.

33. Obsahom záväzku zasielateľa je obstaranie prepravy príkazcu v mene zasielateľa na účet príkazcu.
Zasielateľ obvykle sám prepravu nevykonáva, jeho povinnosťou je len dojednať spôsob a podmienky
prepravy s využitím vlastných znalostí a na základe pokynov príkazcu. Ak zasielateľ použije na
obstaranieprepravyďalšiehozasielateľa(medzizasielateľa),zodpovedápritom,akobyprepravuobstaral
sám (§ 605 ods. 2 Obchodného zákonníka). V posudzovanej veci T., a.s. ako príkazca objednali

zabezpečenie prepravy u žalovaného v 2. rade, ktorý poveril zabezpečením prepravy žalovaného v
1. rade. Žalovaný v l. rade, keďže je aj vlastníkom nákladných motorových vozidiel, mohol vykonať
prepravu s vlastnými vozidla, a v takom prípade by mal postavenie dopravcu. Vzhľadom na to, že
v rozhodnom čase nemal voľné vlastné motorové vozidlá, poveril zabezpečením prepravy ďalšieho
zasielateľa (S., s.r.o.), ktorý dopravcu zabezpečil, pri vykonávaní prepravy však došlo k strate zásielky

prepravovanej dvoma kamiónmi. Z predložených listinných dôkazov ani z prejavu žalovaného v 1. rade
pritom nevyplýva, že práve tieto prepravy prevzal ako dopravca a na ich vykonanie (keďže nemal voľné
vlastné vozidlá), zabezpečil iného dopravcu, keďže sa zaviazal vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
zariadiť, zabezpečiť prepravu, nie ju vykonať.

34. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný vystupoval v označených dvoch sporných
prepravách ako dopravca, aj keď sám dopravu nevykonal. Pokiaľ žalobca odkazuje na priamu
komunikáciu medzi pracovníkmi spoločnosti T., a.s. a žalovaným v l. rade, je potrebné prihliadnuť
na predchádzajúcu dlhoročnú spoluprácu medzi nimi pred rokom XXXX, kedy na základe zmluvy
žalovaný v 1. rade zabezpečoval prepravy pre spoločnosť T., a.s. alebo ich aj priamo ako dopravca

vykonával. Na tom, že v sporných prepravách vystupoval ako zasielateľ, však priama komunikácia medzi
zamestnancami spoločnosti T., a.s. a žalovaného v l. rade nič nemení, pretože T., a.s. zabezpečovali
prepravy výhradne cez žalovaného v 2. rade, ktorý bol síce formálnym medzičlánkom, ale jeho
postavenie (ako výhradného zasielateľa) rešpektovali tak T., a.s., ktoré mu ako príkazca zadávali
objednávky na zabezpečenie prepráv, ako aj žalobca, keďže uhrádzal žalovaným v 2. rade vystavené

faktúry a tiež žalovaný v l. rade, ktorý sa vzhľadom na vôľu T., a.s. mohol dostať k ich prepravám (a to
či už ako zasielateľ alebo ako dopravca) len prostredníctvom žalovaného v 2. rade.35. Podanou žalobou uplatňoval žalobca proti žalovaným nárok na náhradu škody podľa ustanovení
Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Predpokladom
aplikácie ustanovení Dohovoru CMR je, že miesto odoslania a miesto dodania tovaru ležia na území

rozličných štátov. V predmetnej veci je nesporné, že tovar bol dopravovaný po ceste cestným motorovým
vozidlom zo Slovenska na územie Rakúska, takže spĺňa podmienky použitia ustanovení Dohovoru CMR.

36. Dohovor CMR upravuje práva a povinnosti z prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave, a preto v príslušných článkoch hovorí o odosielateľovi, dopravcovi a príjemcovi zásielky.

Vlastník, v tomto prípade žalobca, je vo vzťahu k zásielke v právnom postavení, ktoré nesúvisí s
prepravnou zmluvou. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že bol príkazcom zásielky, pretože sa plnilo pre
neho, on odsúhlasoval cenové relácie pre dodávateľov prepravných služieb a platil prepravné, tieto
skutočnosti sú vo vzťahu k prepravnej zmluve bez právneho významu, lebo upravujú len vnútorný vzťah
žalobcuaspoločnostiT.,a.s.,vovzťahukprepravnejzmluvevšakvystupovaliakoobjednávateľprepravy
T., a.s., čo vyplýva aj z nákladného listu CMR.

37. Podľa článku 17 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za stratu alebo poškodenie prepravovaného
tovaru a tiež za prekročenie dodacích lehôt. Zodpovedá tomu, s kým uzavrel prepravnú zmluvu, podľa
článku 13 ods. 1 Dohovoru CMR ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej
v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej

zmluvy. V posudzovanej veci bol príjemcom zásielky žalobca, nároky podľa uvedeného článku však
mohol uplatniť len proti dopravcovi, ktorými žalovaní neboli, preto súd prvej inštancie správne uzavrel,
že žalobca nemohol proti žalovaným ako zasielateľom uplatniť nároky podľa Dohovoru CMR.

38. Keďže žalobca nebol účastníkom prepravnej zmluvy podľa Dohovoru CMR, súd prvej inštancie

posudzoval jeho právo uplatniť nárok na náhradu škody proti žalovaným zo zasielateľskej zmluvy podľa
Obchodného zákonníka.

39. Podľa § 603 ods. 1 a 2 Obchodného pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej
starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu,

ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Zasielateľ zodpovedá za
škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení
odbornej starostlivosti.

40. Nárok podľa citovaného ustanovenia je nárokom zo záväzkového vzťahu, ktorého účastníkom

žalobca nebol, keďže je nepochybné z predložených listinných dôkazov, že príkazcom, ktorý u
žalovaného v 2. rade objednával zabezpečenie prepráv, bola spoločnosť T., a.s., dôvodne preto súd
prvej inštancie nevyhovel z tohto dôvodu žalobe, lebo žalobca na uplatnenie nárokov zo zasielateľskej
zmluvy nie je aktívne legitimovaný, a to bez ohľadu na to, že je vlastníkom zásielky a podľa dohody
so spoločnosťou T., a.s. odsúhlasil cenové relácie jednotlivých dodávateľov prepravných služieb a

vykonával úhrady prepravného.

41. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v l. rade zodpovedá aj titulom všeobecnej zodpovednosti za
škodu podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, lebo to bol práve žalovaný v l. rade, ktorý oznámil
spoločnosti T., a.s. evidenčné čísla vozidiel a iba na základe jeho stanoviska, že vozidlá boli riadne

prevedené, T., a.s. vozidlá naložili, odvolací súd zastáva názor, že ide o dôvody, ktoré sú relevantné pri
zasielateľskej zmluve medzi príkazcom a zasielateľom. Z judikatúry súdov vyplýva, že ustanovenia o
všeobecnejzodpovednostizaškodumožnopoužiťlenvprípade,aknetrebaaplikovaťustanoveniainého
zákona o zodpovednosti za škodu, v tomto prípade žalobcu voči spoločnosti T., a.s. ako spracovateľovi
ním dodaného tovaru a jeho dodávateľovi.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je
vo výroku vecne správny.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, úspešnému
žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, pretože len úspešnému žalovanému v l.
rade priznal odvolací súd nárok proti žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).