Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/277/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207229
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815207229.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: 1/ F. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. L. I., F.
X Y.roti žalovanému J. N., V.. XX.XX.XXXX, P. L. I., I. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, IČO: 43 023 096, o zaplatenie
250,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.

marca 2018 č.k. 10C/239/2015 - 85 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 2.
rade a žalovaným a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o osobitných nárokoch pôvodnej žalobkyne v
1. rade F. Š.I., V.. XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2. rade F. Š.I., V.. XX.XX.XXXX proti žalovanému a to tak,

že tohto zaviazal zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 250,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
09.06.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni v 2. rade priznal
plnú náhradu trov konania. Zároveň zastavil konanie ohľadom nároku žalobkyne v 1. rade a vo vzťahu
medzi ňou a žalovaným nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Zároveň uložil Slovenskej pošte
vrátiť žalobkyni v 2. rade súdny poplatok vo výške 71,30 eur.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania, a to výpoveďou
svedkyne E. H. zistil, že táto je sestrou žalobkyne v 2. rade a bývalou družkou žalovaného. Táto uviedla,
že so žalovaným spolu žili, pričom ona pracuje v Rakúsku a podľa jej tvrdenia žalovaného živila. Spolu
si zobrali auto na leasing, pričom ho nevládali splácať a ona mu už odmietala dávať viac peňazí, preto
si od žalobkyne v 2. rade jej sestry požičal 250,- eur. Podľa jej vyjadrenia sa takto malo stať v roku
2014 na jar, nevedela však presne uviesť dátum pôžičky. Potvrdila však, že spolu so žalovaným bola za

žalobkyňou a bola aj pri poskytnutí tejto pôžičky. Uviedla, že ona si od žalobkyne peniaze nepožičala,
bola iba prítomná pri pôžičke. Videla, ako žalovaný prevzal sumu 250,- eur a žalobkyňa v 2. rade vtedy
povedala, že ich môže vrátiť hoci aj po 10,- eur. Pri pôžičke boli prítomní iba oni traja a vo vedľajšej
miestnosti školy bola riaditeľka Petrová, ktorá počula ich rozhovor, keďže boli otvorené dvere. Ohľadne
okolností svojho rozchodu so žalovaným uviedla, že keď sa rozišli bola zima a ešte nejaký mesiac dva
spolu komunikovali, ale určite už na Vianoce boli rozídení. Svedkyňa si pamätala rok pôžičky 2013 a nie

2012. Konštatovala, že si kupovala byt a žalovaný tam s ňou žil, resp. chodil jej pomáhať s nábytkom a
plánovali tam budúcnosť. Po odchode z Rudnej so žalovaným udržiavala aký taký vzťah a práve v tej
dobe boli spolu za žalobkyňou v 2. rade za účelom poskytnutia pôžičky.

3. Ďalej súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku konštatoval, že vykonal aj dôkazy listinnými dôkazmi a
to výzvou žalobkyne zo dňa 25.05.2015 na vrátenie pôžičky z obsahu ktorej vyplýva, že v roku 2013 mu

požičala sumu 250,- eur a keďže sa nedohodli na termíne splatnosti, vyzvala žalovaného na vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 250,- eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Konštatoval, žeuvedenú písomnú výzvu žalovaný prevzal dňa 27.05.2015. Z potvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy
o financovaní zistil, že UniCredit Leasing potvrdil, že žalovaný ukončil leasingovú zmluvu 18.03.2015
a všetky záväzky mal vysporiadané. Z prehľadu splátok leasingu zistil, že žalovaný za obdobie od

27.05.2010 do 16.03.2015 mal uhradené všetky leasingové splátky. Na základe toho súd prvej inštancie
s poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka vyvodil záver, že v prejednávanej veci súd mal
za preukázané, že medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu
250,- eur s tým, že žalovaný mal dlžnú sumu vrátiť bez uvedenia konkrétneho dátumu vrátenia, hoci
aj na splátky po 10,- eur. Konštatoval, že tvrdenie žalobkyne 2/ bolo preukázané výpoveďou dvoch

svedkýň a to sestry žalobkyne 2/ a nadriadenej žalobkyne 2/, z výpovedí ktorých vyplynulo, že žalovaný
požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 250,- eur, ktoré mu žalobkyňa 2/ poskytla s tým, že ich má vrátiť
hoci aj v splátkach po 10,- eur. Priamo pri požičaní bola sestra žalobkyne 2/ a vo vedľajšej kancelárii
nadriadená žalobkyne 2/, ktorá počula rozhovor o požičaní peňazí a vzápätí po odchode žalovaného jej
žalobkyňa 2/ povedala, že je ľahšia o 250,- eur, lebo ich požičala žalovanému. Za daného dôkazného
stavu konštatoval, že žalobkyňa 2/ preukázala, že požičala žalovanému sumu 250,- eur. Dokazovaním

sa jednoznačne nepodarilo ustáliť dátum požičania peňazí, nakoľko žalobkyňa tvrdila rok 2013, sestra
žalobkyne 2/ E. H. uvádzala rok 2014, resp. 2013 a svedkyňa F. Y. nevedela bližšie určiť čas požičania
peňazí. Žalovaný namietal skutočnosť, že so sestrou žalobkyne 2/ už od konca roka 2012 netvorili pár
a preto si nemohol požičať peniaze v roku 2013, alebo v roku 2014. Súd nepovažoval za dôležitý dátum
poskytnutiapeňazívtomtoprípadezdôvodu,žekpožičaniupeňazímohlodôjsťkoncomroka2012alebo

aj v roku 2013, ako to tvrdila žalobkyňa 2/ a malo to byť v čase, keď už žalovaný so sestrou žalobkyne
2/ ukončoval spolužitie, resp. spolu už nežili, ale ešte komunikovali. Za dôležitú okolnosť súd považoval
tvrdenie žalobkyne 2/ podporené výpoveďami dvoch svedkýň, že došlo k požičaniu peňazí 250,- eur
žalovanému a že tieto mal vrátiť bez toho, aby bol stanovený nejaký termín vrátenia. Konštatoval, že
žalovaný popieral vznik zmluvy o pôžičke a popieral prevzatie peňazí argumentujúc tým, že nebolo

ani ustálené obdobie, kedy sa tak malo stať a namietal aj okolnosť, že E. H. sa mu snaží ublížiť za
to, že sa s ňou rozišiel. Mal za to, že obrana žalovaného pri predložených dôkazoch žalobkyňou 2/
bola nedostatočná a preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne 2/, ktoré bolo podporené vypočutými
svedkyňami. Aj keď jedna svedkyňa je sestrou žalobkyne 2/ a druhá jej nadriadenou, nie je možné ich
výpovede považovať za nedôveryhodné len preto, že majú bližší vzťah k žalobkyni 2/ ako k žalovanému.

Žalobkyňa2/preukázala,žežalovanémupožičalafinančnéprostriedkyažalovanývkonanínepreukázal,
že by už vrátil žalobkyni 2/ požičanú sumu 250,- eur a preto ho súd zaviazal na plnenie. Žalobkyňa
2/ písomne vyzvala žalovaného na vrátenie požičanej sumy 250,- eur listom zo dňa 25.05.2015, ktorý
žalovaný prevzal 27.05.2015. Plniť mal v lehote 10 dní a následne sa dostal s plnením do omeškania a
preto súd priznal žalobkyni 2/ úroky z omeškania od 09.06.2015 do zaplatenia v súlade s ustanovením

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným založil na ust. § 255 ods. 1, 2
C.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na plný úspech žalobkyne v 2. rade priznali plnú náhradu trov konania.

5. Výrok o zastavení konania ohľadom nároku žalobkyne v 1. rade odôvodnil späťvzatím žaloby, s ktorým
žalovaný vyjadril súhlas.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku
zmeniť a nárok žalobkyne v 2. rade zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie

zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoj záver o nesprávnosti vyhovujúceho výroku
rozsudku odvodzuje z bodu 16. jeho odôvodnenia, v ktorom sa súd odvoláva na úpravu § 657
Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke. Má však za to, že jeho závery v tejto otázke sa nezhodujú

s bodom 6. jeho odôvodnenia, v ktorom je potvrdené, že strany sporu nemali presný dátum splatnosti
pôžičky. Má za to, že mu nebolo preukázané prevzatie žiadnej hotovosti a rovnako nebol dohodnutý ani
žiadny dátum splatnosti „pôžičky“ a preto mu nie je zrejmé, ako mohlo byť takéto nepreukázané konanie
posudzované ako zmluva o pôžičke. Tvrdenia žalobkyne ako aj jej kolegyne, ktorá sa mala vyjadriť iba o
okolnostiach, ktoré počula z vedľajšej miestnosti považuje za medzi nimi dohodnutú argumentáciu, nie

však dôkaz, o ktorý by bolo možné oprieť celé rozhodnutie. Za nelogické považuje tvrdenia žalobkyne
o jeho odkázanosti na pôžičku z dôvodu potreby uhradiť leasingovú splátku, keďže on mal vždy včas
uhradené všetky leasingové splátky a s ich splácaním nemal problémy a za nelogické považuje aj
vyjadrenie jeho bývalej družby a sestry žalobkyne o tom, že žalobkyňu mala spolu s ním navštíviťz dôvodu pôžičky potom, ako sa s ňou rozišiel. Má za to, že nebolo preukázané reálne odovzdanie
peňazí a teda ani k naplneniu obsahu zmluvy o pôžičke. Zdôrazňuje, že žalobkyňa a ani svedkyne
ani v jednom prípade zhodne nepotvrdili dátum požičania, teda prevzatia peňazí. On ako žalovaný

takto nemal možnosť pred súdom preukázať, že si peniaze nepožičal a to z dôvodu, že zo strany
žalobkyne nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázaná pôžička. Mal za to, že súd svoje
rozhodnutie staval iba na názorových tvrdeniach žalobkyne, pričom nijakým spôsobom neprihliadol na
jeho tvrdenia, podľa ktorých nemal ako preukázať nepožičanie z finančných prostriedkov majúc za to,
že takéto tvrdenia nie je možné preukázať.

7. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania považuje za správny a preto ho žiada
potvrdiť.Odvolacienámietkyžalovanéhonepovažujezadôvodné.Mázato,ževykonanýmdokazovaním
bolo dostatočne preukázané, že medzi ňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu
250,- eur a aj to, že tieto peniaze si žalovaný skutočne požičal a teda, že došlo k skutočnému odovzdaniu

požičanej sumy v jej kancelárii v Rožňave na ulici Vajanského s tým, že nebol určený presný čas plnenia.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku
o trovách konania, ako aj konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo postupom podľa § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu pri hodnotení
prostriedkov procesného útoku žalobkyne z hľadiska splnenia jej povinnosti tvrdenia vo vzťahu k
hmotnoprávnej úprave zmluvy o pôžičke a v dôsledku toho aj nesprávne v tejto časti rozhodol.

9. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonávanie dôkazov, námietky k návrhu
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné.

12. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Z citovaného ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva jedna zo základných procesných povinností strán
sporu,atopovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažujebremenotvrdeniaajejschopnosťuniesťtotobremeno
spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.

nesplneniepovinnosti„relevantne“tvrdiť(uviesťtvrdeniazhľadiskaichkvalitypravdivé,úplné,podstatné
a rozhodujúce), má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu spočívajúcu v prehre v spore. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu
(čl. 8 C.s.p.).

14. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť, a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda
kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť
skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej
povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť
tvrdené skutočnosti. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje

ako povinnosť tvrdiť „substancovane“, resp. uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“
zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má
charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho kto má
procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti substancovane poprieť
tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod

konkrétnu právnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti
žalobcu substancovane tvrdiť, je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Nesubstancované tvrdenie sa
totiž nedá substancovane poprieť.15. Odvolací súd je s poukazom na vyššie uvedené zásady toho názoru, že závery súdu prvej
inštancie o unesení bremena substancovaného tvrdenia žalobkyne. V náväznosti na hmotnoprávnu
úpravu § 657 Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke nie sú správne. Žalobkyňa v konaní totiž

neuviedla také relevantné skutkové tvrdenia a zároveň neoznačila dôkazy z ktorých by bolo možné
jednoznačne uzavrieť skutkový stav do takej miery, aby ho bolo možné podriadiť pod hmotnoprávnu
úpravu § 657 Občianskeho zákonníka, predovšetkým z hľadiska označenia dátumu, kedy malo dôjsť
k uzavretiu tejto zmluvy. Z tohto ustanovenia je totiž zrejme, že zmluva o pôžičke je zmluvou
neformálneho charakteru, teda zmluvou reálnou, čo síce znamená, že zmluvné strany ju môžu

uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu dojednania, avšak k samotnému
založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním vecí. Povinnosťou žalobcu je teda v rámci
svojho prostriedku procesného útoku je označiť také vyčerpávajúce skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné ustáliť všetky podstatné okolnosti zmluvy, teda aj faktické odovzdanie peňažných prostriedkov
dlžníkovi aj z hľadiska toho, kedy k takémuto odovzdaniu malo dôjsť. Z takýchto skutkových tvrdení
musí totiž logicky vyplývať skutkový stav. Iba takto ustálený skutkový stav totiž umožňuje žalovanému

reagovať v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany na skutkové tvrdenia žaloby a to ich popretím
a uvedením vlastných skutkových tvrdení. Žalovaný teda toto svoje procesné právo nemôže splniť bez
toho, aby na základe skutkových tvrdení žaloby vyplýval konkrétny skutkový stav.

16. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na tvrdenie žalobkyne ohľadne dátumu uzavretia tejto

pôžičky, že táto si presný dátum nepamätala a termín poskytnutia pôžičky vymedzila časovým úsekom
v roku 2013 a v tomto smere uviedla iba skutkové tvrdenie, že jej sestra a žalovaný v čase poskytnutia
pôžičky už neboli spolu iba sa kontaktovali. V rozpore s jej tvrdením je svedecká výpoveď jej sestry
svedkyne H., ktorá sa taktiež nevedela presnejšie vyjadriť k dátumu poskytnutia pôžičky a podľa
nej k poskytnutiu došlo na jar 2014. Rovnako rozporné tvrdenia v tomto smere uviedla aj v tom,

že podľa jej vyjadrenia v tom čase boli ešte so žalovaným spolu a rozišli sa až po poskytnutí
pôžičky. K termínu uzavretia pôžičky sa nevedela vyjadriť ani svedkyňa Petrova, ktorá nedokázala
konkretizovať ani rok, kedy sa tak malo stať. Z obsahu skutkových tvrdení žalobkyne a ako aj z
obsahu svedeckých výpovedí nevyplývajú také skutkové tvrdenia a ani dôkaz vyplývajúci z vykonaného
dokazovania, ktorým by bolo možné nesporne ustáliť jednu z podstatných náležitosti zmluvy o pôžičke

a to okolnosti, kedy došlo k jej uzavretiu, teda k naplneniu zákonnej podmienky odovzdaním peňažných
prostriedkov. Bez ustálenia tejto skutkovej otázky nemal totiž žalovaný možnosť v rámci svojej procesnej
obrany vyvrátiť tieto podstatné skutkové tvrdenia vychádzajúc zo zásady o jeho nemožnosti preukázať
neexistenciu konkrétnej skutočnosti. Ustálenie termínu uzavretia zmluvy o pôžičke je právne významné
z viacerých hľadísk a to z hľadiska možnosti žalovaného označiť dôkazy na svoju obranu, z hľadiska

začiatku plynutia premlčacej lehoty a podobne. Výsledkom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie
je skutočnosť, že žalovaný bol zaviazaný na plnenie bez toho, aby mu bolo umožnené uplatniť v konaní
prostriedky svojej procesnej obrany.

17. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok v jeho vyhovujúcom

výroku ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Keďže s poukazom na záväzný právny názor
odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení je zrejme, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju
povinnosť zaujať stanovisko k skutkovým tvrdeniam, k navrhovaným dôkazom, ako aj povinnosť vykonať
predbežné právne posúdenie veci vyplývajúcemu ust. § 181 ods. 2 C.s.p., bude jeho povinnosťou po

vrátení veci odstrániť tieto nedostatky a stranám sporu umožniť reagovať na ne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.