Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241468
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:6118241468.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:

AIDER Slovensko s.r.o., Silvánska 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zast. : Silken Legal - advokátska
kancelária s.r.o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 236 469, proti žalovanému:
Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie sumy 10.402,37 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.806,77 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, D. B., O.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon o upomínacom konaní") domáhal vydania platobného rozkazu, ktorý by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 10.402,37 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu náhrady škody.
Uznesením zo dňa 06.11.2018, č. k. 52C/27/2018-161 tunajší súd pripustil, aby z konania vystúpil
pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2017 došlo k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej boli
právny predchodca žalobcu a U. E.. Pri dopravnej nehode prišlo k vzniku škody na majetku právneho
predchodcu žalobcu a následne vznikli aj ďalšie náklady, a to zapožičanie náhradného vozidla. Právny
predchodca žalobcu si u žalovaného ako poisťovateľa U. E. uplatnil nárok na poistné plnenie na základe
hláseniaškodovejudalosti U.E.zodňa02.07.2017.Poškodenébolovozidlopôvodnéhožalobcuznačky
R., model XG/LCGLCFX R. G., EČV: K.. Dňa 18.07.2017 žalovaný listom informoval žalobcu o výške

poistného plnenia, ktoré bolo na základe rozhodnutia žalovaného žalobcovi vyplatené v súvislosti so
škodou vzniknutou na predmetnom motorovom vozidle vo výške 5.097,23 eur. V oznámení nebolo
uvedené, ktoré nároky právneho predchodcu žalobcu boli zohľadnené, ktoré neboli priznané, alebo boli
znížené na základe posúdenia poistnej udalosti alebo ďalších okolností likvidátorom žalovaného. Dňa
13.10.2017 právny predchodca žalobcu namietal výšku poistného plnenia voči žalovanému, výzvou na
doplatenie poistného plnenia, prílohou ktorej bola cenová kalkulácia opravy vo výške 11.506,51 eur s
DPH vyhotovená servisným strediskom v systéme R., ako aj kópie dokladov o obstaraní náhradného

motorového vozidla. Žalovaný bol vyzvaný na doplatenie sumy 7.788,08 eur, čím malo poistné
plnenie dosiahnuť výšku skutočnej škody vo výške 12.885,31 eur. Dňa 13.11.2017 žalovaný oznámil
svoje stanovisko k riešeniu škodovej udalosti, ktorým oznámil žalobcovi, že predmetná udalosť bola
likvidovaná a odmietol doplatiť zvyšok. Žalovaný to odôvodnil tým, že neboli predložené faktúry, ktoré bypreukazovali vynaložené náklady poškodeného na opravu vozidla v uplatnenej výške. Žalovaný uviedol,
že skutočná škoda sú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Právny predchodca žalobcu si nechal vypracovať dodatočnú kalkuláciu nákladov na

opravu motorového vozidla v systéme DAT, ktorý vykalkuloval sumu 13.780,84 eur s DPH. Taktiež si
nechal vypracovať znalecký posudok od C.. U. K. č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že náklady na opravu
sú vo výške 13.740,84 eur s DPH a všeobecná hodnota vozidla je ku dňu havárie vo výške 15.142
eur, teda oprava je rentabilná. Rozsahom skutočnej škody sa podľa Občianskeho zákonníka rozumie
výška nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu alebo

zabezpečenie porovnateľnej veci v prípade zničenia poškodenej veci.

3.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa12.03.2018platobnýrozkaz,sp.zn.XXUp/XXX/XXXX,ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 10.402,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% ročne zo sumy 10.402,37 Eur od 03.08.2017 do zaplatenia. Voči platobnému rozkazu podal
žalovaný vecne odôvodnený odpor, a preto došlo v zmysle § 11 ods. 5 zákona o upomínacom konaní k

zrušeniu platobného rozkazu. Svoj odpor žalovaný odôvodnil tým, že žalobca má povinnosť preukázať,
že mu reálne vznikla škoda na vozidle vo výške 13.740,84 eur. Poistné plnenie má slúžiť na úhradu
nákladov na opravu poškodeného vozidla. Pokiaľ si žalobca opraví vozidlo svojpomocne, tak náklady
na opravu sú diametrálne odlišné, ako pri oprave v autorizovanom servise. Pokiaľ by žalobca získal
na poistnom plnení vyššiu sumu ako reálne vynaložil na opravu poškodeného vozidla, došlo by ma

jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Náhradu nákladov žalovaný vypočítal pomocou kalkulačného
programu, ktorý neobsahuje náklady servisu na zaobstaranie náhradných dielov a nezohľadňuje
výšku normohodiny servisu. Zároveň bolo pôvodnému žalobcovi oznámené, že ak preukáže výšku
platbami(faktúrami), ktoré zaplatil za opravu poškodeného vozidla, alebo za nákup náhradných dielov,
ktoré sú vo vyššej výške ako mu bolo poskytnuté poistné plnenie, je žalovaný pripravený prehodnotiť

náklady. Žalobca nepredložil žiadne doklady o tom, koľko finančných prostriedkov reálne vynaložil na
uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalobca predložil len znalecký posudok o výpočte
hodnoty vozidla, ktorý nebol potrebný, nakoľko žalovaný nenamietal účelnosť opravy vozidla vzhľadom
na jeho hodnotu. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno.

4. Vo vyjadrení k odporu žalovaného pôvodný žalobca uviedol, že žalobca preukázal žalovanému výšku
škody doloženou kalkuláciou nákladov na opravu, vyhotovenou v kalkulačnom systéme DAT, pričom
má za to, že v predmetnej kalkulácii sú započítané iba diely, ktoré boli pri dopravnej nehode na vozidle
žalobcupoškodené.Žalobcapoukazujenaskutočnosť,ževkalkulácii,ktorúžalobcadoložilkžalobnému
návrhu, sú uvedené ceny, za ktoré je možné zakúpiť náhradné diely rovnakej akosti, aké boli žalobcovi

pri dopravnej nehode poškodené. Žalobca a žalovaný použili na výpočet výšky škody rovnaký program
s rovnakou databázou náhradných dielov a ich cien, len s tým rozdielom, že žalovaný manuálne v
systéme DAT pri výpočte výšky škody (pri vyhotovovaní kalkulácie) paušálne a bezdôvodne znížil ceny
náhradných dielov o 30%. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z. z., v
zmysle ktorého sa poškodenému z poistenia zodpovednosti pri prevádzke motorového vozidla nahrádza

škoda vzniknutá poškodením, sa žalobca s takýmto tvrdením žalovaného nestotožňuje, nakoľko podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda - čo je pojem odlišný
od "nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla". Žalobca ďalej poukazuje na § 442 ods.
3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Nakoľko sa

žalobca rozhodol, že poistná udalosť bude likvidovaná formou rozpočtu, mal záujem, aby mu žalovaný
uhradil škodu v peniazoch, s čím žalovaný súhlasil. Irelevantné je tiež tvrdenie žalovaného o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v prípade, pokiaľ by žalobca ako poškodený, získal vyššiu
sumu, ako reálne vynaložil na opravu svojho poškodeného vozidla, nakoľko v prípade, že by nikdy
nedošlo k oprave poškodeného motorového vozidla žalobcu, tak by nemohla byť nikdy ani vyplatená

náhrada škody. V prípade že poškodený hodlá zabezpečiť opravu aj s cenou práce a montáže, nie
nevyhnutne musí mať poškodený na to prostriedky a nie je povinný tieto prostriedky vynaložiť vopred a
následne dokladovať už vynaložené prostriedky poisťovateľovi - výšku skutočnej škody na poškodenom
motorovom vozidle a nároku na náhradu škody skutočné vynaloženie týchto nákladov neovplyvňuje.
Podľa názoru všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (nález ÚS

ČR z 20.11.2000, sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nie len majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp.
majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predošlého stavu. Žalobca má za to, že náklady servisu na zaobstaranie náhradných dielov a výška
normohodiny sú súčasťou skutočnej škody a tieto náklady treba započítať, nakoľko v prípade, že byžalobca svoje poškodené vozidlo opravoval, musel by vynaložiť finančné prostriedky vrátane nákladov
servisu na zaobstaranie náhradných dielov, pričom táto suma by bola započítaná vo vyúčtovaní (faktúre)
za opravu vozidla servisom. Žalobca má za to, že do výšky skutočnej škody nemôžu byť započítané iba

ceny za nové náhradné diely, ale aj náklady na demontáž starých poškodených dielov a montáž nových
dielov, vrátane lakovania a ostatných prác s tým súvisiacich. Nakoľko vo všeobecnosti nie je možné
žiadať po poškodených účastníkoch škodových udalostí svojpomocnú opravu poškodeného vozidla, je
logické, že svoje vozidlo nechajú poškodení opraviť v servisoch.

5. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu sa uvádza, medzi stranami sporu
nie je sporné, že dňa 01.07.2017 došlo k poistenej udalosti medzi žalobcom a pani U. E., ktorá bola
povinne zmluvne poistená u žalovaného. Žalovaný zaevidoval poistnú udalosť pod č. XXXXX-XXXX.
Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie poistného plnenia formou rozpočtu. Žalovaný stanovil po
prvotnej obhliadke vozidla, ktorá sa konala dňa 06.07.2017, svojou výpočtovou metódou výšku škody
vo výške 6737,52 eur s DPH a žalobcovi bolo zaslané poistné plnenie vo výške 5012,27 eur. Čiže

z výšky škody vypočítanej systémom DAT zo dňa 12.07.2017 bolo odpočítané DPH a amortizácia. K
danej škode bola v liste zo dňa 18.07.2017 pripočítaná suma vo výške 84,96 eur za odťah vozidla.
Žalovaný uvádza, že za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku

poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné
na uvedenie do predošlého stavu. Žalobca musí preukázať aká škoda mu vznikla v dôsledku konania
zodpovednostného subjektu. Skutočná škoda je reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu
a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcom sa úbytkom na hodnote zmenšením majetku.
Škoda musí byť objektívne stanovená a nie je možné akceptovať za prijateľné akékoľvek predkladanie

kalkulácii vyhotovených žalobcom. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca si prvotne
uplatňoval u žalovaného výšku škody podľa kalkulácie č. XXXXXXX vyhotovenej R. M. X. O. V. zo
dňa 20.07.2017, ktorá stanovila výšku škody na 11506,51 Eur s DPH. Žalobou si žalobca už uplatňuje
škodu vo výške 13740,84 Eur s DPH, ktorá bola vypočítaná Systémov DAT a obsahuje podstatne
viac opravených položiek ako prvotná kalkulácia. Žalovaný si dovoľuje dať do pozornosti konajúceho

súdu, že kalkulácie nákladov na opravu zo systému DAT vypracované žalobcom a žalovaným sa
nelíšia len v stanovenej cene za jednotlivé náhradné diely ako uvádza žalobca, ale kalkulácia žalobcu
obsahuje položky, ktoré sa v kalkulácii žalovaného nenachádzajú a žalovaný ich poškodenie rozporuje.
Navyše v kalkulácii nákladov na opravu zo systému DAT žalobcu sa uvádza, že lakovanie vozidla
stojí 944,94 Eur, pričom žalobca sám predložil žalovanému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.07.2018, v

ktorej je uvedená suma za lakovanie vo výške 840,- Eur, ktorú reálne aj žalobca zaplatil. Na základe
horeuvedeného žalobca do dnešného dňa relevantne nepreukázal výšku škody, ktorá vznikla na jeho
poškodenom motorovom vozidle. Žalobca si nenechal vypracovať znalecký posudok, ktorý by určil čo
všetko bolo poistnou udalosťou na motorovom vozidle poškodené a aká je výška reálnej škody. Žalobca
disponujelenznaleckýmposudkom,ktorýstanovujehodnotuvozidlavdeňpoistnejudalosti.Užsamotná

skutočnosť, že sám žalobca disponuje rôznymi kalkuláciami, ktoré stanovujú výšku škody rôzne, je
evidentné, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
6. Žalobca vzal podaním doručeným súdu žalobu v časti 1.806,77 eur, nakoľko žalovaný uhradil sumu
1.981,13 eur, t. j. čiastku nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla a amortizáciou. Zároveň
navrhol žalobu rozšíriť o sumu 174,36 eur. Súd uvedené podanie žalobcu vyhodnotil ako čiastočné

späťvzatie v časti uplatňovanej sumy vo výške 1.806,77 eur.

7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti sumy 1.806,77 eur z dôvodu úhrady zo strany žalovaného,
konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko k späťvzatiu prišlo po prvom pojednávaní, bol potrebný súhlas
žalovaného, ktorý bol udelený na pojednávaní dňa 16.10.2019. Podmienky na čiastočné späťvzatie boli
splnené, preto súd konanie v uvedenej časti zastavil10. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Zo správy o nehode (č. l. 12) vyplýva, že dňa 01.07.2017 o 22:20 na križovatke O. a B. v K. U.
došlo k dopravnej nehode medzi vozidlami právneho predchodcu žalobcu a U. E.. Na vozidle právneho
predchodcu žalobcu bola poškodená predná kapota, svetlá, blatník, predné koleso, vodičove dvere.

12. Z Hlásenia o škodovej udalosti (č. l. 14) vyplýva, že U. E. bola vinníčkou dopravnej nehody a právny

predchodca žalobcu bol poškodený, ktorého nároky sú oprávnené.

13. Z likvidácie poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia (č. l. 15) vyplýva, že výška škody podľa
rozpočtu je 5.012,27 eur a odťah je vo výške 84,96 eur. Pnenie je vo výške 5.097,23 eur.

14. Zo stanoviska k riešeniu škodovej udalosti zo dňa 13.11.2017 (č. l. 16) vyplýva, že žalovaný uvádza,

že škodová udalosť bola zlikvidovaná v súlade so zákonom a so Všeobecnými poistnými podmienkami.
Žalovaný uhradil skutočnú škodu podľa rozsahu a charakteru nehodového deja, ktorá bola vyčíslená v
zmysle platnej vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a 626/2007 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Ak poškodený požiada o výpočet náhradu škody bez doloženia dokladov
na opravu, náhradu škody vypočíta likvidátor poistnej udalosti pomocou kalkulačného programu, ktoré

neobsahuje náklady opravovne, ktorá do nej zahŕňa náklady opravovne na zaobstaranie náhradných
dielov, nezohľadňuje výšku normohodiny opravovne, ktorá do nej zahŕňa okrem iného napr. náklady
na prenájom priestorov, náklady na energie, technológiu, zakalkulovaný zisk opravovne a podobne. Ak
preukáže účelne vynaložené náklady poškodeného na opravu vozidla v sume 11.506,51 eur uhradenými
faktúrami, výšku náhrady prehodnotí.

15. Z kalkulácie nákladov na opravu v systéme DAT (č. l. 17) vyplýva, že náklady na opravu sú vo výške
13.740,84 eur s DPH.

16. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného C.. U. K. (č. l. 21) vyplýva, že všeobecná

hodnota vozidla pred poškodením 15.142,00 eur s DPH. Náklady na opravu sú vo výške 13.740,84 eur
a všeobecná hodnota vozidla je ku dňu havárie je 15.142 eur s DPH, preto je oprava rentabilná.

17. Z faktúry č. XXXXXX (č. l. 29) vyplýva, že náklady na zabezpečenie znaleckého posudku v odbore
doprava cestná a na zabezpečenie kalkulácie nákladov na opravu vozidla boli vo výške 295 eur.

18. Z kalkulácie nákladov na opravu vypracovaného v systéme DAT u žalovaného (č. l. 49) vyplýva, že
náklady na opravu boli vypočítané vo výške 5.614,60 eur bez DPH.

19. Z výpočtu škody na cestnom vozidle ku dňu 01.07.2017 (č. l. 53) vyplýva, že výška škody na cestnom

vozidle je vo výške 5.012,27 eur.

20. Z faktúry č. XXXXXXX (č. l. 110) vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spoločnosťou N.
N. F., F..E..D.. fakturovaná cena za lakovanie vozidla R. K. vo výške 840 eur. Uvedenú sumu žalobca
uhradil.

21. Z posudku kalkulácie č. XXXXXX zo dňa 20.07.2017 vypracovanej R. M. X. O. V. (č. l. 114) vyplýva,
že náklady na opravu boli vo výške 11.506,51 eur vrátane DPH.

22.Zfaktúryč.XXXXXXXXXvystavenejpôvodnémužalobcovispoločnosťouR.R..F..(č.l.190)vyplýva,

že právnemu predchodcovi žalobcu bola fakturovaná suma 487 eur za vykonanú opravu. Uvedená suma
bola uhradená.

23. Z faktúry č. XXX XXXXXX vystavenej právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosťou R. R..F.. (č. l.
191) vyplýva, že bola fakturovaná suma 153,88 eur za vykonanú opravu. Uvedená suma bola uhradená.

24. Z faktúry č. XXX XXXXXX vystavenej právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosťou R. R..F.. (č. l.
192) vyplýva, že bola fakturovaná suma 203,42 eur za vykonanú opravu. Uvedená suma bola uhradená.25. Z faktúry č. XXX XXXXXX vystavenej právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosťou R. R..F.. (č. l.
193) vyplýva, že bola fakturovaná suma 137,42 eur za vykonanú opravu. Uvedená suma bola uhradená.

26. Z faktúry č. XXX XXXXXX vystavenej právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosťou R. R..F.. (č. l.
194) vyplýva, že bola fakturovaná suma 132,46 eur za vykonanú opravu. Uvedená suma bola uhradená.

27. Z predložených bločkov (č. l. 195) vyplýva, že uhradil na opravách vozidla sumu 304,90 eur.

28. Z informácie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti zo dňa 12.07.2017 (č. l. 196) vyplýva, že oznámili
právnemu predchodcovi žalobcu, že po ukončení šetrenia pristúpia k likvidácii formou rozpočtu.

29. Z likvidácie škodovej udalosti zo 25.02.2019 vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 1.378,80 eur za náhradné vozidlo a sumu 602,33 eur za doplatok amortizácie.

30. Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného C.. X. Š. (č. l. 219) vyplýva, že náklady na
opravu poškodeného vozidla predstavujú ku dňu 01.07.2017 pri dodržaní ceny náhradných dielov podľa
autorizovaného servisu je vo výške 13.915,20 eur s DPH.

31. Z porovnania produktov a nákladov na opravu (č. l. 325) vyplýva, že oprava formou náhradných

dielov nedosahuje úroveň a kvalitu opravy prostredníctvom originálnych dielov.

32. Z výsluchu svedka L. M. vyplýva, že zrážanie sumy 30% na náhradné diely je zaužívaný postup, ktorý
používal aj u predchádzajúceho zamestnávateľa. Aj cena 20 eur za práce je zaužívaná. Pokiaľ ide o
kalkuláciu ceny započítavajú sa diely, lakovania aj práca. Všetko sa prepláca pokiaľ sú doložené faktúry

na tieto položky. Cena práce je preplácaná bez ohľadu na typ auta. Zrážka 30% sa uplatní jednotne na
originály aj repliky náhradných dielov. Na ohliadku chodí technik, nie likvidátor. Či ide o originál alebo
repliku sa skúma v individuálnych prípadoch, keď majú podozrenie, alebo to technik uvedie v zápise
o poškodení.

33. V priebehu konania žalobca ďalej uviedol, že ohľadom argumentácie žalovaného k dani z pridanej
hodnoty uvádza, že DPH poškodený zaplatil už pri kúpe vozidla a to predajcovi, od ktorého poškodený
vozidlo kúpil. V prípade, ak by poškodená osoba bola druhým resp. následným majiteľom vozidla,
teda ak by poškodený neplatil DPH predajcovi nového vozidla, poškodený by odkúpil od prvého
majiteľa vozidlo, pričom v kúpnej cene dojednanej medzi prvým majiteľom a druhým majiteľom, čiže

poškodeným, by bola DPH rovnako už započítaná, nakoľko všeobecná hodnota vozidla a teda aj
kúpna cena ojazdeného vozidla klesá vplyvom času a opotrebenia z pôvodnej kúpnej ceny s DPH. Má
za to, že žalobca ako neplatiteľ DPH má nárok na úhradu poistného plnenia vrátane DPH, nakoľko
náhrada škody má predstavovať všetky náklady potrebné k uvedeniu poškodeného majetku do stavu
pred vznikom škody. Výšku skutočnej škody teda predstavuje všetko, čo by bol poškodený povinný

zaplatiť v autorizovanom servise za účelom uvedenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu a to
vrátane DPH, nakoľko sa jedná preukázateľne o zníženie majetkovej hodnoty na strane poškodeného o
hodnotu vozidla spolu s DPH. Nepopiera tvrdenie žalovaného, že poškodený D. B. si vybral poskytnutie
poistného plnenia formou rozpočtu, pričom žalovaný sám uvádza, že ak si poškodený vyberie spôsob
likvidácie poistnej udalosti formou rozpočtu, nie je povinný predkladať žalovanému účtovné doklady.

A hoci žalovaný vypočítal náklady na opravu poškodeného vozidla v sume 5.614,60 EUR bez DPH
vo vlastnom kalkulačnom systéme DAT, takto vypočítaná výška nákladov na opravu nie je správna,
pričom v tejto veci predložil znalecký posudok na výpočet hodnoty vozidla pred poškodením znalca
C.. U. K., ktorý posudzoval rentabilitu opravy vozidla a následne Odborné vyjadrenie znalca č. XX/
XXXX C.. X. Š., ktorým boli presne stanovené náklady na opravu predmetného motorového vozidla.

Samotný žalovaný okrem svojej vlastnej kalkulácie zo systému DAT s účelovo zníženými sumami (napr.
paušálne o 30%, pričom toto paušálne znižovanie súm hodnoverne neodôvodnil) nepredložil žiaden
relevantný dôkaz a nepovažoval za potrebné zaobstarať si a pred ložiť súdu v rámci dokazovania
znalecký posudok. Žalovaný sám priznáva, že znížil paušálne vo vlastnej kalkulácii DAT 30% z cien
nových originálnych náhradných dielov stanovených importérom danej značky a typového radu údajne

preto, že "cena použitých dielov alebo neoriginálnych dielov by nezodpovedala cene originálnych
náhradných dielov". Žalovaný ale nijakým spôsobom nepreukázal na základe čoho stanovil zníženie
cien náhradných dielov vo svojej kalkulácii práve o 30% a prečo poškodeného zámerne ukracuje na
poistnom plnení v prípade "svojpomocnej opravy vozidla".Poškodený tým, že sa rozhodne o plnenieformou rozpočtu prejaví iba záujem o úhradu/náhradu škody v peniazoch a nie o uvedenie do pôvodného
stavu . Už vôbec tým poškodený nedáva najavo svoj zámer opraviť vozidlo za použitia neoriginálnych
dielov, ktoré nemajú ani zďaleka takú kvalitu ako originálne diely, ktoré mu boli poškodené. Poškodený

predložil faktúru za lakovanie na sumu 840 EUR, ktorú žalovaný sám predložil v konaní, a ktorá bola
poškodeným predložená počas likvidácie poistnej udalosti, pričom však žalovaný nedoplatil ani na
základe tohto účtovného dokladu poistné plnenie. V podanom odpore žalovaný vyčíslil lakovanie vozidla
na 441 EUR bez DPH, hoci pritom poškodený doložil faktúru na sumu 840 EUR s DPH. Rovnako tak
napríklad poškodený doložil faktúru za nadobudnutie dielu č. XGXXXXXXXF za sumu 139,65 EUR s

DPH avšak žalovaný mu uhradil iba 93,10 + DPH, teda iba sumu 111,60 EUR. Spočiatku žiadali iba
náklady vynaložené na opravu v rozsahu, aké by boli potrebné na odstránenie následkov škody v takom
rozsahu, ktorý by bol pre poškodeného aspoň čiastočne prijateľný, pričom poškodený si uvedomoval,
že uvedené/vyčíslené náklady by nepredstavovali výšku skutočnej škody, na ktorú má nárok. K tvrdeniu
žalovaného, že poškodený za čelné sklo zaplatil sumu 129, - EUR, pričom v kalkuláciach sa uvádzajú
sumy 450,- EUR uvádzame, že za sumu 129,- EUR poškodený kúpil neoriginálny diel a teda uvedená

suma nereprezentuje hodnotu resp. skutočnú výšku škody na čelnom skle, ktorá mu vznikla. Ide
výlučne o výdavok na uvedenie vozidla do prevádzky-schopného stavu avšak rozhodne nie do stavu
zodpovedajúceho stavu pred dopravnou nehodou / poistnou udalosťou. To isté sa týka aj žalovaným
namietanejsumezanovúkapotu(o300,-EURviacakouviedolvkalkuláciižalovaný)alakovaniavozidla.
V uvedených prípadoch sa totiž jedná iba o opravu vozidla do stavu, ktorý umožňuje vozidlo používať,

avšak jeho kvalita a vyhotovenie sú značne znížené v porovnaní so stavom, v akom sa nachádzalo pred
škodovou udalosťou. Čo sa týka ceny práce žalobca poukazuje na prílohu č. 6 k vyhláške 492/2004 Z. z.
bod 38, z ktorej vyplýva, že znalci pri výpočte výšky škody na cestnom motorovom vozidle postupujú tak,
že náklady na prácu potrebnú vykonať na opravu vozidla vypočítajú na základe ceny, v ktorej zohľadnia
hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Tým, že bolo poškodené

vozidlo opravené za pomoci alternatívneho dielu a nie originálneho, ktoré bolo pri poistnej udalosti
poškodené, nedošlo k dosiahnutiu stavu, ktorý malo poškodené vozidlo pred vznikom škody, nakoľko
dodaná kalkulácia bola vypracovaná na základe oficiálnych cenníkov autorizovaného predajcu dielov
značky vozidla, ktoré bolo pri poistnej udalosti poškodené. Žalovaný uvádza, že poškodený predložil
žalovanému faktúry v celkovej sume 2.259,08 EUR, ktorú vynaložil na opravu vozidla a vo zvyšnej časti

"nevedel výdavky vynaložené na opravu poškodeného vozidla zdokladovať, čiže nedokázal žalovanému
preukázať, že na opravu vynaložil vyššiu sumu ako mu vyplatil žalovaný". Týmto fakticky žalovaný
znemožňuje uplatniť zo strany poškodeného úhradu škody vo forme finančnej reparácie, ale podmieňuje
výplatu škody opravou vozidla, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Predošlý stav, prípadne náhrada
škody má reprezentovať dosiahnutie čo možno najbližšieho stavu v majetkovej sfére poškodeného

po oprave zodpovedajúceho stavu pred vznikom škody, a teda náhrada škody sa má vyplatiť vo
výške cien originálnych náhradných dielov, nakoľko práve oprava za použitia originálnych náhradných
dielov predstavuje dosiahnutie stavu najbližšie zodpovedajúcemu stavu vozidla pred vznikom škody.
Teda pokiaľ by došlo k finančnej náhrade, ktorá by predstavovala úhradu nákladov na zaobstaranie
neoriginálnych dielov, nebolo by ani do budúcna možné, aby poškodená osoba dosiahla stav čo

najbližší k stavu pred škodovou udalosťou. De facto by to znamenalo, že nedošlo k plnej náhrade
škody, ale iba k čiastočnému plneniu. Opravou veci súčiastkou nižšej hodnoty a kvality nedochádza k
spätnémuzhodnoteniuvecinapôvodnúhodnotu,alenahodnotunižšiu,akobolahodnotabezprostredne
pred vznikom škody, čo vyplýva už zo samotného porovnania ceny súčiastok. Čo sa týka faktúr a
pokladničných blokov, ktoré žalovaný doložil je potrebné uviesť, že nereprezentujú diely rovnakej akosti,

ako boli diely, ktoré boli pri poistnej udalosti poškodené. Argumenty žalovaného sú nedostatočné.
Predvolaný a vypočutý svedok p. Klas práve potvrdil uvádzané argumenty, že žalovaný v procese
likvidáciepostupujeúplnesvojvoľneabeztoho,abytentopostupmaloporuvzákone.Svedokpotvrdil,že
žalovaný paušálne určuje zrážku na náhradné diely vo výške 30% bez ohľadu na typ, značku a hodnotu
vozidla - svedok ani nevedel vysvetliť na základe čoho žalovaný určil takúto výšku zrážky nakoľko podľa

jeho tvrdenia ide o "zaužívanú prax", ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na to či pri poistnej udalosti bol
poškodený originálny diel alebo alternatívny diel. Existuje značný rozdiel medzi originálnymi náhradnými
dielmi a dielmi "alternatívnymi" obvykle pochybnej kvality. Žalovaný nedokázal vysvetliť prečo takúto
zrážku uplatňuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výpočet výšky škody zo strany žalovaného
nebolvykonanýosobou,ktorájeznaládanéhoodboru,prípadneboliuzástupcužalovanéhopovereného

likvidáciou predmetnej poistnej udalosti potlačené všetky logické úvahy smerujúce k zlikvidovaniu
poistnej udalosti v rozsahu náhrady škody v zmysle platnej legislatívy a ustálenej súdnej praxe, ktorou
sme v konaní argumentovali. Rovnako tak v prípade ceny práce 20 EUR svedok nevedel vysvetliť
prečo žalovaný uplatňuje takúto cenu inak, ako že opätovne ide o zaužívanú prax počas likvidáciupoistných udalostí u žalovaného. Svedok však opätovne potvrdil, že ide o rovnakú sadzbu pre akékoľvek
vozidlo od najnižšej triedy po najvyššiu. Pritom aj laikovi v oblasti motorizmu musí byť úplne zjavné, že
existuje podstatný rozdiel medzi opravou luxusnej limuzíny a vozidla, ktoré už je iba pojazdným vrakom.

Rozdiel musí existovať v použitých postupoch, komplikovanosti opráv ako aj nákladoch na zaškolenie
pracovníkov v špičkových zahraničných školiacich strediskách v prípade luxusných limuzín najvyššej
triedy. Argumentácia žalovaného preto v žiadnom prípade nemôže obstáť. Podmieňovať náhradu škody
predložením konkrétnych faktúr, ktoré následne preplatí vo výške ceny alternatívnych dielov bez ohľadu
na to, či bola skutočná škoda nahradená alebo nie považuje opätovne za konanie v rozpore so zákonom

a ustálenou súdnou praxou. Na skutočnú výšku škody preto nemôže mať vplyv to akú sumu vynaložil
v danom čase poškodený na opravu vozidla. Poukazuje tiež na skutočnosť, že aj samotný znalecký
posudok zameraný na stanovenie výšky škody na vozidle bol príslušným znalcom vypracovaný a to bez
toho,abybolonutnévozidloopravovať.Zuvedenéhovyplýva,žeajžalovanýbybolschopnývýškuškody
atedaajvýškupoistnéhoplneniavypočítaťsprávne,bezohľadunato,čidošlokopravevozidla,kebymal
záujem svoje záväzky z poistnej zmluvy plniť v správnej výške. Uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom

nerozporuje argumenty žalobcu a trvá na správnosti náhrady škody vypočítanej prostredníctvom svojho
zástupcu p. M., ktorý ako svedok v konaní uviedol, že nevie, prečo je výška škody vypočítaná tak, ako ju
on sám vypočítal. Likvidácia tejto poistnej udalosti zjavne bola v rozpore s platnými právnymi predpismi,
čoho je dôkazom aj konanie samotného žalovaného, ktorý uznal nároky na náhradné vozidlo, ktoré
poškodená osoba uhradila požičovni a ktoré pôvodne žalovaný neuznal. Agument žalovaného, že nie

je možné žalobu rozšíriť a že pohľadávka na terajšieho žalobcu z pôvodného poškodeného neprešla
(vôbec) alebo neprešla v danej výške považuje za neopodstatnený. Má za to, že pohľadávka platne
prešla a na jej prevod nemôže mať vplyv následné upresnenie skutočnej výšky škody, ktorá vyšlo najavo
v priebehu konania pred súdom počas dokazovania. V opačnom prípade by ani samotný poškodený
nemohol disponovať so svojou pohľadávkou a ani rozšíriť žalobu počas konania pred súdom na základe

výsledkov dokazovania. Iba v priebehu dokazovania sa totiž častokrát ustáli skutočná výška škody,
ktorú žalobca v čase podania žaloby nemusí poznať v presnej výške. V zmluve o postúpení pohľadávky
z 27.08.2018 bola pohľadávka dostatočne nezameniteľné špecifikovaná a konkretizovaná tak, aby ju
nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou, ktorú by prípadne postupca a žalovaný mohli medzi sebou
evidovať. Preto nemôže byť pochýb o tom, že na žalobcu prešla pohľadávka postupcu voči žalovanému

iba z práva na náhradu skutočnej škody a nie celý záväzkový vzťah, ktorý existoval medzi postupcom
a žalovaným.
34. V priebehu konania žalovaný ďalej uviedol, že dňa 26.02.2019 poukázal žalobcovi sumu vo výške
1.378,80 EUR, ktorá bola vynaložená za prenájom náhradného motorového vozidla v dňoch 02.07.2017
až 23.07.2017. Doplatil žalobcovi aj sumu vo výške 602,33 EUR, ktorú odpočítal od vzniknutej škody

ako amortizáciu. Poukázal na to, že poškodený D. B. požiadal žalovaného o poskytnutie poistného
plnenia formou rozpočtu, čo potvrdil svojim podpisom na zápise o poškodení vozidla zo dňa 06.07.2017.
V tomto prípade mal poškodený na výber nechať si škodu preplatiť formou rozpočtu, podľa faktúr
alebo kombinovane. Ak si poškodený vyberie spôsob likvidácie poistnej udalosti formou rozpočtu, nie je
povinný predkladať žalovanému účtovné doklady. Žalovaný na základe požiadavky poškodeného výšku

škody na poškodenom vozidle R. R., W.:K. vypočítal kalkulačným programom v systéme DAT, podľa
ktorého náklady na opravu poškodeného vozidla predstavujú sumu 5614,60 Eur bez DPH. Nakoľko
pri svojpomocne vykonanej oprave nedochádza k zdaniteľnému plneniu, daň z pridanej hodnoty sa
neodvádza. DPH je základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho
rozpočtu. V tomto prípade žalovaný nemôže žalobcovi poskytnúť plnenie aj s DPH, pretože by táto

DPH neplnila svoj účel, pretože by nebola následné odvedená do štátneho rozpočtu. Obdobný názor
týkajúci sa plnenia formou rozpočtu zaujal aj Okresný súd Bratislava IV vo veci sp.zn.: 10 Csp/24/2017.
Vzhľadom na to, že poškodený požiadal o plnenie rozpočtom, a teda sa rozhodol pre svojpomocnú
opravu vozidla vo vlastnej réžii, likvidátor pri výpočte náhrady škody uplatnil v kalkulácii v systéme
DAT zníženie o 30 % z cien nových originálnych náhradných dielov stanovených importérom danej

značky a typovej rady, pretože cena použitých dielov alebo neoriginálnych dielov by nezodpovedala
cene originálnych náhradných dielov. V prípade, ak by poškodený na opravu vozidla vynaložil vyššiu
sumu ako mu poskytol žalovaný, mohol poškodený žalovanému predložiť účtovné doklady a žalovaný by
bol doplatil vzniknutý rozdiel, na čom bol poškodený viackrát v komunikácii so žalovaným upozornený.
Žalobca svoje tvrdenia o výške škody postavil na dvoch kalkuláciách, ktoré si nechal vypracovať, pričom

žalovaný poukazuje na jasné rozpory medzi troma kalkuláciami predloženými konajúcemu súdu. V
kalkulácii predloženej žalovaným je uvedené, že žalovaný rátal s cenou mzdy za prácu za opravu
poškodeného vozidla v celkovej výške 358,- eur. Žalobca predložil do konania kalkuláciu č. XXXXXX,
v ktorej je uvedená mzda za prácu vo výške 372,60 eur, ktorá sa viac zhoduje s výpočtom žalovanéhoako suma za mzdu za prácu vo výške 887,80 eur, ktorú žalobca požaduje v zmysle neskoršej kalkulácie
zo systému DAT č. XXXXXXX. V procese likvidácie poškodený predložil žalovanému faktúry v celkovej
sume 2259,08 eur, ktorú poškodený vynaložil na opravu svojho poškodeného vozidla a v zvyšnej časti

nevedel výdavky vynaložené na opravu poškodeného vozidla zdokladovať, čiže nedokázal žalovanému
preukázať, že na opravu poškodeného vozidla vynaložil vyššiu sumu ako mu vyplatil žalovaný. Navyše z
faktúr predložených žalovanému vyplýva, že poškodený za čelné sklo zaplatil len sumu 129,- eur, pričom
v oboch kalkuláciách, ktoré nechal vypracovať žalobca sú uvedené sumy 450,- eur. Majetková škoda
poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov, a teda náklady vynaložené na opravu poškodenej

veci znamenajú náklady účelne vynaložené na vyváženie majetkových dôsledkov. Z predloženej faktúry
je evidentné, že poškodený nevynaložil na zaobstaranie nového čelného skla sumu požadovanú
žalobcom. Taktiež pri obhliadke vykonanej po oprave motorového vozidla sa zistilo, že predná kapota
zaobstaraná poškodeným je použitá a preto nemôže žalobca požadovať od žalovaného sumu za novú
kapotu vo výške 999,- eur. Žalovaný sa domnieva, že suma ktorú stanovil vo svojom výpočte vo výške
699,30 eur je vzhľadom na použitý diel primeraná. Taktiež poškodený predložil žalovanému faktúru č.

XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že za lakovanie vozidla zaplatil 840,- eur. Z tejto faktúry však nie je možné
ustáliť, či bolo lakované celé motorové vozidlo, alebo len jeho poškodená časť. V tomto prípade je
potrebné vziať do úvahy zásadu hospodárnosti opravy a že sa poškodený nesmie vykonanou opravou
obohatiť. Záverom uviedol, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy,
ak táto bola vykonaná a nie z odhadovanej cenovej kalkulácie. Dáva do pozornosti, že samotný žalobca

na svojej webovej stránke tvrdil, že škoda na motorovom vozidle poškodeného je vo výške 11 500,-
eur a až následne si nechal vypracovať kalkuláciu až na sumu 13 740,84 eur, ktorá nekorešponduje
s poškodeniami zdokumentovaný pri obhliadke poškodeného vozidla zo dňa 06.07.2017. Z daného
dôvodu žalovaný nepovažuje náklady vynaložené žalobcom vo výške 295,- eur (faktúra č. XXXXXX),
ktoré pozostávajú zo sumy 130,- eur za zabezpečenie znaleckého posudku v odbore cestná doprava

a zo sumy 165,- eur za zabezpečenie kalkulácie nákladov na opravu vozidla, za účelne vynaložené. V
tomto prípade ide o umelé navyšovanie výšky škody zo strany žalobcu v snahe obohatiť sa. aj z výsluchu
svedka pána M. - likvidátora žalovaného vyplynulo, že žalovaný uplatňuje jednotný postup v procese
likvidácie voči všetkým poškodeným. V prípade, ak poškodení prejavia nespokojnosť s výpočtom výšky
škody a predložia dôkazy, že na opravu poškodeného vozidla vynaložili vyššiu sumu ako im vyplatil

žalovaný, tak zo strany žalovaného prichádza k dobrovoľnej úhrade požadovanej sumy. Namietol
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a vykonanie zmeny žaloby zo strany žalobcu. Žalovaný je
názoru, že pohľadávka prechádza v takom rozsahu v akom je známa v čase postúpenia. Nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú
a individualizovanú) a existujúcu. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia,

vrátane jej príslušenstva, čiže predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na
plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla,
v ktorom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku." Taktiež
namieta uplatnené úroky z omeškania žalovaný urobil a oznámil túto skutočnosť poškodenému listom
zo dňa 18.07.2017. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č.

381/2001 Z.z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo
b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v
tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej

udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako
aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má
však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako

je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že
zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu - ako povinnosť, teda
bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa
posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov - OZ a jeho vykonávacieho nariadenia. Žalovaný je toho
názoru, že si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6. zákona č. 381/2001 Z.z. splnil a preto nie je povinný

uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr,
než sa pohľadávka stane splatnou a pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa stane splatnou až po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré
ešte nevzniklo.35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

36.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

37.Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

38.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

39. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

40. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

41. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

42. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto
zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej
len "poistná zmluva").

43. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto
zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

44. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

45. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený

má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

46. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

47. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu ( po čiastočnom späťvzatí) je voči žalovanému nedôvodná.

48. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a medzi stranami nie je sporné, že dňa
01.07.2017 prišlo k dopravnej nehode medzi vozidlom právneho predchodcu žalobcu a pani U. E..
Sporné nie je ani to, že na vozidle právneho predchodcu žalobcu došlo k vzniku škody, ktorej náhradu
si uplatnil u žalovaného, ktorý je poisťovateľom pani E.. Spôsob výplaty poistného plnenia bolo medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnuté formou rozpočtu. Medzi stranami sporu zostala
sporná výška škody, ktorá má byť poskytnutá. Žalovaný považuje za spornú aj skutočnosť postúpenia
pohľadávky z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu.49. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť postúpenia pohľadávky a rozšírenie žalobného nároku žalobcom,
tak tu súd uvádza, že k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní došlo na základe platne
uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky dospel

súd k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu
a preto uznesením zo dňa 06.11.2018, č. k. 52C/27/2018-161 tunajší súd pripustil, aby z konania
vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca. Ak došlo v ďalšom konaní k úprave
žalovaného nároku, teda či už išlo o späťvzatie žaloby alebo rozšírenie uplatneného práva, išlo o
realizáciu dispozičných oprávnení žalobcu vyplývajúcich s procesných predpisov.

50. Žalovaný namietal preukázanie skutočnej výšky požadovanej náhrady škody v peniazoch, keď
argumentoval nepreukázanie skutočne vynaložených nákladov na odstránenie škody. Súd k tomu vo
všeobecnosti uvádza, že v každom individuálnom prípade je treba starostlivo porovnať majetkový
stav poškodeného vozidla pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, pričom
rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných

k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný
vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľne nutné zvažovať i účelnosť a
nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Za škodu
sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Na právne relevantné posúdenie tohto

tvrdenia je potrebné najprv zadefinovať pojem skutočná škoda. V zásade možno rozlišovať medzi
škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho
pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Súdna prax a doktrína považuje za
skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov,
ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov.

Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením
dôsledkov vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov, a teda
náklady vynaložené na opravu poškodenej veci, znamenajú náklady účelne vynaložené na vyváženie
majetkových dôsledkov. Ide o škodu, ktorá sa má nahradiť a vyjadruje úbytok majetku poškodeného.
Pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ak táto bola vykonaná. Táto

zásada platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná a že išlo o účelne vynaložené náklady potrebné
na uvedenie veci do predošlého stavu bez zhodnotenia veci. Pri všetkých uvedených možnostiach sa
taktiež berie do úvahy zásada hospodárnosti opravy a zásada, že poškodený sa nesmie vykonanou
opravou obohatiť. Súd len na okraj uvádza, že "Ak odvolací súd vyvodil, že poškodenému nevznikla
škoda, pretože zatiaľ nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha,

posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne (porovnaj Rc 14/2005) (Uz NS ČR zo 7. 2. 2007,
sp. zn. 25 Cdo 2744/2006).
Z uvedeného výkladu vyplýva, že ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerieši len otázku
obsahu náhrady škody (hradí sa zásadne len skutočná škoda), ale v súvislosti s úpravou spôsobu
náhrady tejto škody obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie rozsahu náhrady škody. Ak totiž stavia na prvé

miesto úhradu škody v peniazoch a uvedenie do predošlého stavu len vtedy, ak o to poškodený požiada
a zároveň aj za splnenia možnosti a účelnosti uvedenia do predošlého stavu, je treba vychádzať z toho,
že náklady na uvedenie do predošlého stavu určujú aj rozsah náhrady. Prípadná peňažná náhrada
musí preto zodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia
podmienky účelnosti a nevyhnutnosti. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré

je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len
vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Opravou sa sleduje taká zmena poškodenej veci, ktorá vedie k
nadobudnutiu pôvodných vlastností, ktoré mala pred vznikom škody.

51. Pre úplnosť súd uvádza, že v prejednávanej veci si právny predchodca žalobcu ( poškodený)

sám zvolil možnosť plnenie formou rozpočtu. Uvedené plnenia sa používa z dôvodu rýchlejšieho
a pružnejšieho poskytovania poistného plnenia. Plnenie rozpočtom je plnením, v ktorého prípade
ide o výpočet poistného plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodenia vozidla pomocou
automobilového opravárenského softwaru. Je teda potrebné vziať do úvahy, že žalobca dobrovoľne
súhlasil s plnením formou rozpočtu, s vedomím, že uvedená suma môže byť nižšia ako keby si vybral

plnenie prostredníctvom predloženia faktúr alebo dokladov o úhrade zo strany poškodeného. Táto
skutočnosť t.j. výber spôsobu výpočtu náhrady škody však nemá podľa názoru súdu žiadny relevantný
vplyv na možnosť poškodeného uplatniť si náhradu skutočnej výšky vzniknutej škody spôsobenej
konanímpoistencažalovanéhovzmysleplatnejprávnejúpravyobsiahnutejvpríslušnýchustanoveniachObčianskeho zákonníka. Je však povinnosťou žalobcu ( poškodeného ) výšku reálne vzniknutej
škody( vyjadrenej v peniazoch aj riadne a bez pochybností preukázať. Reálna výška škody je suma
vyjadrená v prípade, že nejde o vrátenie do pôvodného stavu v peniazoch, ktorá vznikla skutočným

vynaložením ( uhradením nákladov na jej odstránenie poškodeným subjektom. Takéto preukázateľne
vynaložené náklady uhradené žalobcom ( alebo poškodeným) však žalobcom predložené v konaní
neboli. Preto sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania vynaloženia a úhrady skutočných nákladov potrebných na odstránenie škody a
teda opravu poškodeného motorového vozidla. Navyše aj z vyjadrení žalovaného v spore je zrejmé, že

pokiaľ by mu boli zo strany žalobcu predložené úhrady nákladov ,alebo vykonanie prác v súvislosti s
opravou motorového vozidla, tak by prehodnotil vyplatené plnenie a poskytol by ďalšie plnenie, ak by mu
boli zo strany žalobcu preukázané. V priebehu konania napokon takto prišlo k prehodnoteniu vyplatenej
náhrady za poskytnuté náhradné vozidlo a amortizáciu a doplateniu vzniknutého rozdielu.

52. Žalobca súdu síce preukazoval odborným vyjadrením č. 12/2019 zo dňa 05.03.2019, že náklady

na opravu sú ku dňu 01.07.2017 vo výške 13.915,20 eur s DPH, kde však boli zahrnuté ceny dielov
podľa autorizovaného servisu a hodnotu opravy kalkuloval v úrovni priemerných cien autorizovaných
opravovní. Teda uvedená škoda je počítaná na tom základe, že k oprave príde v autorizovanom servise
a za použitia originálnych dielov. Žalobca však súdu nepreukázal, žeby aj reálne vynaložil na opravu
poškodeného motorového vozidla viac, ako mu žalovaný uhradil a to bez ohľadu na skutočnosť kde si dal

vozidlo opraviť a aké náhradné diely použil. Samotná skutočnosť, že poškodený využil neautorizovaný
servis a neoriginálne náhradné diely nemá na vyššie uvedené závery žiaden právny vplyv. Skutočnosť,
že si poškodený dal namontovať lacnejšie neoriginálne diely nemožno dávať za vinu a zodpovednosť
žalovanému a požadovať od neho doplatenie rozdielu plynúceho z predpokladanej cenovej ponuky ( nie
reálnenaloženýchnákladovnaopravu),ajkeďurčenýchznalcom.Išlooslobodnérozhodnutie akonanie

poškodeného so svojim motorovým vozidlom. Súd teda môže uzavrieť, že k oprave škôd na motorovom
vozidle poškodeného došlo, tieto boli odstránené, vozidlo bolo uvedené do predošlého stavu a žalovaný
tieto vynaložené náklady aj uhradil.

53. Ak by súd uznal žalovaný nárok, tak by založil neprípustný a absurdný stav, kedy si poškodený

objednáčonajlacnejšiuopravupoškodenéhomotorovéhovozidla(veci),pričompredsúdombyskutočnú
vzniknutú škodu preukazoval znaleckým posudkom, v ktorom sa počíta s cenovou kalkuláciou v
autorizovaných servisoch s omnoho vyššou sumou (cenou) ako bola reálne vynaložená, čím by tak
poškodený na škodovej udalosti v konečnom dôsledku dokonca bezdôvodne obohatil, lebo vozidlo
by mal spojazdnené motorové vozidlo s neoriginálnymi dielmi a ešte peniaze z poistného plnenia,

ktoré majú pokryť náklady za originálne diely. Podľa názoru súdu je takýto nárok, ktorý poškodený,
resp. žalobca žiadal v priamom rozpore s inštitútom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Účelom náhrady škody podľa citovaného znenia totiž nie je generovať zisk na základe
škodovej udalosti, ale túto škodu prinajmenšom zmierniť, resp. odstrániť jej následky. V uvedenom
konaní boli následky na poškodenom vozidle odstránené, vozidlo bolo spojazdnené a poškodený ho

mohol používať

54.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostidospelsúdkzáveru,žežalobcaneuniesolvspore
dôkazné bremeno, Nakoľko nepreukázal, žeby reálne uhradil vyššiu sumu za opravu poškodeného
motorového vozidla, ako mu žalovaný uhradil. Žalovaný svoje povinnosti neporušil, uhradil poistné

plnenie na základe dohody vo forme rozpočtu, ktorý vypracoval v súlade so svojimi vnútornými
predpismi, pričom v prípade predloženia oprávnených nákladov na opravu motorového vozidla by tieto
náklady uhradil. Nakoľko žalobca takto vynaložené náklady nepreukázal a teda neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, súd žalobu zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.58. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V spore
úspešný žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy
nevznikli, tak súd v súlade s princípom racionality žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.