Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118393662
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118393662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166,
zastúpeného právnym zástupcom: Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010
01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom:
JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 1 005,83 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 005,83 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 005,83 eur od 06.10.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 07.02.2019 domáhal voči žalovanému
rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 1

005,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 005,83 eur od 06.10.2018 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.08.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Y. XXX C. X., EČV: V. (poškodené vozidlo), ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Sk- techbi, s.r.o. (poškodený). K vzniku
spôsobenejškodydošloprevádzkoumotorovéhovozidlaŠkodaA.T.:Z.,vdanomčasepovinnezmluvne

poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal
vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy
o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2018, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo a to zn. Y. K., T.: Y. v čase od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX a
následne vozidlo značky Y. XAT T.: V. v čase od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
splatnú dňa 19.09.2018 na sumu 2 347,50 eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 14.08.2018

do 12.09.2018, t.j. 30 dní, pričom výška denného nájomného vozidla Y. K. predstavovala 79,17 eur a
vozidla Y. XAT sumu 76,67 eur. V sume 2 347,50 eur je zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie,
prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25 eur. Poškodený zároveň dňa 12.09.2018 postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnejudalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradnéhovozidlavovýške2347,50eurspoluspríslušenstvomaprávamisňouspojenýminažalobcu.
Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 14.09.2018. Z

oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2018 zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 20.09.2018
došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 24.09.2018 žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 1 341,67 eur.
Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v
rozsahu 23 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška

denného nájomného predstavovať 70 eur. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za
pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne
vynaložené náklady. Náklady vo výške 2 347,50 eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže
po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody
je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je
možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky

z omeškania. Dňa 20.09.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 06.10.2018, nakoľko je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Žalobca považoval postup žalovaného za nedôvodný nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím
nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 1 005,83 eur spočíva v rozdiele sumy

vo výške 2 347 eur uvedenej vo faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a
poskytnutého plnenia vo výške 1 341,67 eur.

3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 27.12.2018 vydal platobný rozkaz (č.l. 18
spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje
ho za nedôvodný. Namietal, že žalobca neuvádza o aké právne ustanovenia opiera svoj nárok. Mal za
to, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. a ani z OZ. Tvrdil, že, žalobca nepreukázal
existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Mal za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne

legitimovaný. Poukázal na § 524 OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, resp. postúpenie pohľadávky bolo
v rozpore s § 524 OZ. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu.
Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému

pred jej postúpením nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil
použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu
o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39 OZ. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé kto
a kedy ručne dopísal do zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu. K realizácii uvedeného došlo zjavne

až po podpise zmluvy o nájme. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla nie je vôbec zrejmé na
akom mieste došlo k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu a následnému odovzdaniu
náhradného vozidla. Nie je možné zistiť aká osoba konala za poškodeného a či sa jednalo o osobu
oprávneného.Žalobcanijakonepreukázal,žepoškodenýbolnáhradnévozidlonútenýužívať.Včestnom
prehlásení nebol dôvod, že poškodený nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný,

žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný. Dôvod tak považoval za zjavne účelový. Žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo
žalobcovi poukázané plnenie v sume 1 341,67 eur.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Uviedol, že svoju vecnú legitimáciu odvodzuje od §

524 OZ. Uviedol, že predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Mal
za to, že je možné postúpiť aj pohľadávku budúcu. Poukázal na § 580 OZ. Uviedol, že k zániku
záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté
náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia
budúcej pohľadávky. Jednalo sa o budúcu pohľadávku, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne

úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, a to odplatnosť a vzájomné započítanie.
Poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého vzájomné nároky na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo sa podpisom tejto
zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene ana vlastný účet. V nadväznosti na uvedené konštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných
podmienok pre priznanie uplatneného nároku podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15
ods. 1 zákona o PZP. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/2020/2017

zo dňa 17.01.2018. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods.
2 zákona o PZP. Svoj nárok právne odôvodnil aj § 427 OZ, § 420 OZ, § 442 ods. 1, § 4 ods. 1, § 15
ods. 1 PZP. Uviedol, že z dikcie § 4 ods. 1 PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak,
že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Mal za to, že v zmysle príslušných zákonných

ustanovení je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nesúhlasil s absolútnou neplatnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca
dohodlinapredmetenájmuavýškenájmu.Včaseuzavretianájomnejzmluvynevedeli,akobuderiešená
poistná udalosť, či ako totálna škoda alebo dôjde k oprave a ako dlho sa vozidlo bude nachádzať v
autoservise, teda aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového
vozidla. Tvrdenie, žalovaného, že nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu vozidla

považoval za zmätočné a bezpredmetné. Mal za to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva aj
to kto konal za poškodeného, a to konateľ spoločnosti. Zdôraznil tiež, že poškodený prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného,
a teda nájom náhradného vozidla bol nutný. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel
ako svoje vlastné vozidlo, a to v súvislosti so zabezpečením svojich pracovných potrieb. Nie je tak

možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený si
tak musel prenajať motorové vozidlo od žalobcu, nemal iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo
nahradilo. Žalovaný nepreukázal ani nepodložil priznanie nájmu len v dobe 23 dní. Uvedené krátenie
plnenia zo strany žalovaného tak označil za neoprávnené a svojvoľné. Žalovaný si svojvoľne určil dobu

trvania nájmu. Uviedol, že bežnou praxou je vydanie opraveného motorového vozidla až po vydaní
krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou. Dĺžka prenájmu je v priamej úmere
s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Namietal, že žalovaný neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy

poškodeného vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je tiež závislý od ďalších
faktorov ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie, technická vybavenosť, pričom ide o
objektívne okolnosti a nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Namietal, že žalovaný neposkytol
podrobnejšie vysvetlenie na neprodukoval žiadne dôkazy k dennej sadzbe nájomného za náhradné
vozidlo vo výške 70 eur. Z cenníka žalobcu vyplýva sadzba denného nájmu za náhradné vozidlo

125 eur. Žalobca predložil vzorku trhu. Zdôraznil, že poškodený nemá právnu povinnosť, na základe
ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné vozidlo, nie aritmetický priemer. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla je
paušalizovaný a jednorázový poplatok, ide o náklad spojený s prenájmom náhradného vozidla. Tento
poplatok tvorí skutočnú škodu. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci

každého prenájmu. Ide o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017.

6. Okresný súd po nariadenom pojednávaní dňa 16.05.2019 žalobe žalobcu vyhovel, vydal rozsudok
pre zmeškanie v súlade s § 274 CSP.

7. Žalovaný podal proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie.

8. Krajský súd, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 28.11.2019 (č.l. 148 spisu) rozsudok pre zmeškanie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, že neboli splnené podmienky v súlade s

§ 274 CSP.
9. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na deň 19.03.2020, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to bez účasti strán sporu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
neúčasť žalobcu na pojednávaní riadne a včas. Žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil.

10. Zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2018 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomca uzavreli zmluvu o nájme motorového vozidla Y. K. od 14.08.2018 do 22.08.2018 a Y. X N. od
23.08.2018 do 12.09.2018. Pri Y. K. bolo denné nájomné 150 eur, zmluvné nájomné 95 eur a pri Y. XN. denné aj zmluvné nájomné 92 eur. Jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol 30
eur, 25 eur bez DPH.

11. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli protokol o prenájme náhradného
vozidla č. XX/XXXX dňa 14.08.2018, a to Y. K. N. Y. XAT. Za poškodeného konal E. H., podľa výpisu z
OR SR konateľ spoločnosti. Motorové vozidlo Y. K. a Y. XAT bolo prevzaté dňa 14.08.2018, odovzdané
dňa 22.08.2018, následne prevzaté 23.08.2018 a vrátené dňa 12.09.2018.

12. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 19.09.2018 na sumu 2 347,50 eur
za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX, a to Y. K., Y. XAT, za obdobie od
14.08.2018 do 12.09.2018, ako aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Cena za jednotku bez
DPH bol pri Y. XX,XX eur a pri Y. XAT 76,67 eur.

13. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 12.09.2018 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 347,50 eur z titulu
poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 2 347,50 eur z titulu faktúry č. XXXXXXX. Vzájomné
nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa
podpisom zmluvy započítali. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

14. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 12.09.2018 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané
náhradné motorové J. Y. K. od 14.08.2018 do 22.08.2018 a Y. XAT od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX, z
dôvodu, že poškodené vozidlo bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu. Nemal k dispozícii iné
vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutý na zabezpečenie podnikateľskej činnosti.

15. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 12.09.2018.

16. Žalobca si u žalovaného listom zo dňa 14.09.2018 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

17. Žalovaný žalobcovi uhradil z titulu poistného plnenia sumu 1 341,67 eur.

18. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2018 žalovaný dňa 20.09.2018 ukončil šetrenie
poistnej udalosti. Vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy, zapožičanie náhradného vozidla
priznal iba 23 dní. Uviedol, že zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času
vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné

vozidlo vzhľadom na typ poškodenia bola upravená na 70 eur/deň podľa cenníka MD Bavaria Žilina,
s.r.o.. Poistné plnenie priznal vo výške 1 341,67 eur.

19. Podľa internetového portálu „auto na prenájom“ od 23.08.2018 do 12.09.2018 je cena za deň
prenájmu 93,60 eur, spolu 1 965,60 eur.

20. Podľa cenníka prenájmu vozidiel BMW MD Bavaria Žilina, s.r.o. je cena výpožičky vozidla od 83
eur do 200 eur/deň.

21. Podľa internetového portálu „MIBA CAR“ je cena výpožičky pri Y. cca 100 eur a viac/deň.

22. Podľa internetového portálu „havanacars“ je cena výpožičky pri Y. od 100 eur a viac/deň.

23. Podľa cenníka autopožičovne „MK CAR“ je cena výpožičky pri Y. od 115 eur a viac/deň.

24. Podľa aktuálneho cenníka žalobcu cena výpožičky je pri Y. XXX eur na deň a jednorázový poplatok
za pristavenia prevzatie vozidla 30 eur.

25. Podľa výpisu z OR SR poškodeného konateľom spoločnosti je E. H..

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

27. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie v spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú.

28. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil,

že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu,
pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie
právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie
pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 2 347,50 eur bez DPH.
V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie

a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 12.09.2018. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 12.09.2018 nepochybne vyplýva predmet
- postúpenie pohľadávky vo výške 2 347,50 eur bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v
zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 2 347,50 eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre
č.XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty

a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 9 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v
zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu
záväzkovmedzipoškodenýmakonájomcomažalobcomakoprenajímateľom,atedaúhradanájomného

supluje samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by
nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovaného o cesii
dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal
poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe
zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2018 poškodený užíval vozidlo v rozsahu 30 dní nájmu, na

základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúru č.
XXXXXXX s dátumom splatnosti 19.08.2018 na sumu 2 437,50 eur za nájom vozidla od 14.08.2018 do
12.09.2018, t.j. 30 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidlavovýške30eur.Záväzoknájomcuvznikolužívanímvozidla,nievyúčtovanímajeúplnenezávislý
od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 14.08.2018

poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom
náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného
vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 2 437,50 eur. Tým, že žalobca nadobudol
pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretlisa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd

nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený
voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči
nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka
voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

29. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

30. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 14.08.2018 uzavrel Zmluvu o nájme č.XX/XXXX,

na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. Y. K. N. Y. X N., a to na obdobie od
14.08.2018 do 22.08.2018 a od 23.08.2018 do 12.09.2018 pričom nájom skončil dňa 12.09.2018. Po
skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke
30 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 79,17 eur a 76,67 eur spolu s jednorazovým
poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25 eur predstavovalo celkovú sumu

za prenájom 2 347,50 eur (č.l. 8 spisu). Zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX ako aj z vystavenej faktúry
č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. Y. K. N. Y. XAT. Z oboznámeného listinného
dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa 21.09.2018 vyplýva, že žalovaný daným
listom oznámil žalobcovi, že dňa 20.09.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu
poukázal poistné plnenie vo výške 1 341,67 eur s odôvodnením výpočtu výšky plnenia 23 dní x 70

eur, t.j. 1610 eur - odpočet DPH 268,33 eur, t.j. 1 341,67 eur. Neprimerane účtovaná denná sadzba
na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodené upravená na 70 eur/deň. Zapožičanie náhradného
vozidla priznané do ukončenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za
nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný v Oznámení
o poistnom plnení uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového vozidla je 70 eur, na základe typu

poškodeného vozidla. K uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie
vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX vyplýva sadzba
denného nájomného za náhradné vozidlo Y. K. N. Y. X N. 79,17 eur a 76,67 eur. Súd skonštatoval, že
cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom
na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej

ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal skutočné vykonanie prieskumu trhu,
ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného
prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer,
s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na
stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd

posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené
náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Súd zároveň posúdil, že
aj jednorazový poplatok 30 eur (25 eur bez DPH) účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným
nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Spornou nebola ani skutočnosť, že
poškodený užíval vozidlo po dobu 30 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného

stavu. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko
priznal nárok v rozsahu 23 dní, čo odôvodnil rozsahom poškodenia, pracnosťou opravy, keď zo servisu
nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla.
Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého
vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 12.09.2018. Okresný súd

má za to, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa o objektívnu skutočnosť, na ktorú
nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis
opravoval motorové vozidlo dlhšie, resp. nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku
vozidla. Krátenie poistného plnenia v tomto smere však nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi
a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových

tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej
ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil,
čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany.
Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnejobrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany
uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a
výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení

protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa
článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené
tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej
ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené

a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť
iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj
neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“
najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 79,19 eur a 76,67 eur za deň je bežná cena, je obvyklá,
primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného,
ktorúsúdvzhľadomnavykonanédokazovanienemaldôvodspochybňovaťapovažovaťzaneprimeranú.

Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky a dĺžky nájomného z
ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

31. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

(R7/1992, R5/1978,
R71/1971, R12/1991...).

32. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 1
341,67 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1

005,83 eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 2 347,50 - priznaná suma 1 341,67 = žalovaná istina 1
005,83), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných
hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe
skonštatovania súdu vychádzajúceho

z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

33. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v
oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle
ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá
mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou

a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného
u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť
na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť

poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku
nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že
skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady
spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria
aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v

dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo
až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného.Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu
požičovňuapodrobneskúmaťpodmienky.Predsapoškodenýbolobmedzenýužsamotnýmpoškodením
vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal

a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou
osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“
hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku
denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako
nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku

prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a
opodstatnenosť dĺžky nájmu.

34. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 06.10.2018, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo
21.09.2018, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 20.09.2018,

a dňa 21.09.2018 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.10.2018.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti
na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov
z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval.
Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to
v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 06.10.2018, keďže súd posúdil skončenie šetrenia
žalovaným listom z 21.09.2018 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula
dňa 06.10.2018. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne

a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu
- poníženú o 1 005,83 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a
opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia (rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do

omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje).

36. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z

uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396
ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v
plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.