Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210213660
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2210213660.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: GPW s.r.o. Vysoká 16, Bratislava,
IČO: 35 951 796, zastúpený VIVID Legal s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti
koná advokát a konateľ Mgr. Dušan Mihaleje, proti žalovanému: DANUBIA, a.s., Kračanská 1186/47,
Dunajská Streda, IČO: 31 412 726, zastúpený Potásch & Potásch s.r.o., advokátska kancelária,

Jedľová 7/14037, Bratislava, o zaplatenie 96,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/139/2010-373 zo dňa 03.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 629,98 eur a náhradu trov konania žalovanému vo výške 16,- eur nepriznal.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 365,38 eur s poukazom na to, že z dôvodu nesprávneho stanovenia
všeobecnej hodnoty akcie vo výške 41,89 eur, namiesto správne uvedenej hodnoty vo výške 224,58
eur, čím nebol dodržaný zákonný postup pri stanovovaní všeobecnej hodnoty akcii v rámci povinnej
ponuky vyplývajúcej z ust. § 119 zák. č. 655/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách

(ďalej ako ZoCP) došlo k poškodeniu majiteľov akcií a tak i žalobcu. Emitentom uvedená kúpna cena
bola stanovená i v rozpore s Prílohou č. 16 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, podľa ktorej sa má určiť podiel všeobecnej hodnoty podniku pripadajúci na jednu akciu za
použitia podnikateľskej metódy. Rozdiel medzi hodnotou, ku ktorej dospel žalobca a hodnotou akcií,
ktorú uviedol žalovaný predstavuje pre žalobcu 182,69 eur. Žalobca na základe povinnej ponuky na
prevzatie zrealizoval predaj dvoch akcii žalovaného, za ktoré tak v rámci povinnej ponuky získal 83,78

eur (2 x 41,89 eur) oproti tomu, ak by bola kúpna cena vo výške 449,16 eur ( 2 x 224,58 eur), ktorú
by získal pri správnom určení všeobecnej hodnoty akcií a použití správneho vzorca. Rozdiel medzi
týmito dvomi hodnotami kúpnej ceny bol predmetom súdneho konania. V priebehu konania došlo k
čiastočnému späťvzatiu vo výške 268,72 eur, o ktorej hodnote súd konanie zastavil a predmetom sporu
tak zostal nárok na zaplatenie sumy 96,66 eur.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že návrh povinnej ponuky na prevzatie vlastných
kmeňových akcií dňa 01.03.2010 bol schválený Národnou bankou Slovenska v súlade s § 170 ods. 3 a §
119 ZoCP, žalovaný vyhlásil povinnú ponuku na prevzatie akcií, ktorá bola zverejnená dňa 12.03.2010 a
dňa 16.04.2010 žalobca predal svoje dve akcie žalovaného za kúpnu cenu uvedenú v povinnej ponuke,
t.j. 41,80 eur za akciu, čo znamená, že túto kúpnu cenu akceptoval a do uplynutia lehoty platnosti
ponuky od nej neodstúpil. K námietke týkajúcej sa nesprávneho stanovenia všeobecnej hodnoty akcii

žalovaný zdôraznil, že výpočet a postup jeho určenia je správny, bol vypracovaný k tomu oprávnenouznaleckou inštitúciou, ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 10/2009 na stanovenie všeobecnej hodnoty
akcii žalovaného a to spoločnosťou Interaudit Benetip s.r.o. Žilina.

4. Žalobca poukazoval na znalecký posudok vyhotovený Znaleckým ústavom HZ s.r.o., podľa ktorého
mala byť hodnota jednej akcie minimálne vo výške 150,- eur, preto žiadal, aby bolo vykonané ďalšie
znalecké dokazovanie, ktorým by znalecký posudok, z ktorého vychádzal žalovaný bol preskúmaný,
prípadne bol vyhotovený ďalší znalecký posudok.

5. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom súdneho konania je úhrada sumy 96,66 eur predstavujúca
rozdiel medzi kúpnou cenou za dve akcie v celkovej výške 83,78 eur zrealizovanou v rámci povinnej
ponuky na prevzatie a kúpnou cenou 180,44 eur, ktorú by žalobca dosiahol pri podľa neho pri správnom
určení všeobecnej hodnoty akcie.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, nariadil Výskumnému ústavu riadenia hodnoty

podniku a súdneho inžinierstva Bratislava zodpovedať, či podľa znaleckého posudku č. 10/2009
stanovená výška protiplnenia v rámci povinnej ponuky na prevzatie vyhlásenej žalovaným vo výške
41,89 eur za 1 akciu bola primeraná a či bola v súlade s postupmi podľa Prílohy č. 16 vyhl.č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, a ak takéto posúdenie pre
rozhodnutievovecisamejnepostačuje,stanoviťvšeobecnúhodnotuakciížalovanéhopreúčelypovinnej

ponuky na prijatie, ktorá bude zodpovedať všetkým náležitostiam a požiadavkám Prílohy č. 16 vyhlášky.

7. Znalecký posudok č. 108/2011 z decembra 2011 vyhotovený ústavom nemal k znaleckého posudku
č. 10/2009 výhrady, až na výšku plánovaných investícií od roku 2009 do 2014, ktorú upravil tak,
aby zodpovedala požiadavkám na dlhodobé zabezpečenie jednoduchej reprodukcie prevádzkovo-

nutného dlhodobého majetku, upravil výšku finančného majetku ako prevádzkovo-nutného objemu časti
pracovného kapitálu a k určeniu všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku dospel podnikateľskou
metódou s tým, že všeobecná hodnota jednej akcie vo výške 90,22 eur.

8. Žalobca znalecký posudok vyhotovený na základe pokynu súdu č. 108/2011 označil za dôkaz

preukazujúci, že znalecký posudok č. 10/2009, podľa ktorého bola stanovená všeobecná hodnota akcie
nie je správny, plánované investície na roky 2009-2014 nezodpovedajú dostatočnej výške na to, aby
bola zabezpečená tvorba odčerpateľných zdrojov a hodnota plánovaného finančného majetku bola
neprimerane vysoká, preto bola stanovená hodnota jednej akcie žalovaného nesprávne a mala byť
vo výške 90,22 eur. Na základe týchto záverov žalobca upravil výšku žalovaného nároku ako rozdiel

medzi kúpnou cenou za dve akcie v celkovej výške 83,78 eur zrealizovanou v rámci povinnej ponuky
žalovaného na prevzatie, to je 2x41,89 eur a kúpnou cenou 180,44 eur, čo je 2x90,22 eur, ktorú by
žalobca dosiahol pri správnom určení všeobecnej hodnoty akcie .

9. Prvoinštančný súd rešpektujúc povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 100 ods. 1 O.s.p. v rámci

predbežného právneho posúdenia veci zdôraznil, že je potrebné vec posudzovať podľa § 118h ods. 2
ZoCP s tým, že neprimeranosť náhrady nespôsobuje neplatnosť zmluvy, príjemca ponuky na prevzatie
je oprávnený domáhať sa na súde doplatenia rozdielu medzi výškou náhrady uvedenou v ponuke na
prevzatie a primeranou náhradou. Skutkovo však súd nemá celkom doriešenú otázku spomínanej
neprimeranosti a poukázal na Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 z 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel

hospodárskej súťaže podľa ktorého sa zakazuje neprimerané chovanie voči hospodársky závislým
podnikom.

10. Žalobca na žalobe trval s tým, že uzatvorením zmluvy o kúpe akcií, pri ktorej žalovaný porušil
povinnosti mu vznikla škoda, ktorú je žalovaný povinný nahradiť vo výške predstavujúcej rozdiel

medzi primeraným plnením a plnením skutočne poskytnutým, k čomu poukázal na závery vyslovené
znaleckým posudkom č. 108/2011, podľa ktorého cena jednej akcie žalovaného je na úrovni 90,22 eur.
Nárok žalobca odvodzoval z právnej úpravy uvedenej v § 116 ods. 5 a § 118g ods.5 a 6 ZoCP, podľa
ktorých za správnosť údajov uvedených v návrhu ponuky zodpovedá žalovaný ako navrhovateľ, i keď
cena jednej akcie bola podhodnotená znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný.

11. Súd prvej inštancie v konaní vypočul spracovateľa znaleckého posudku č. 108/2011 Ing. Jozefa
Greňu PhD., ktorý sa vyjadril, že znalecký posudok č. 10/2009 vykazuje viaceré rozpory pri výpočtoch
a nezohľadňuje všetky pre určenie všeobecnej hodnoty akcií na rozdiel od posudku č. 108/2011 aleuviedol, že nie je oprávnený posúdiť, či znalecký posudok č. 10/2009 je v rozpore s vyhl. č. 492/2004
Z.z. a jej prílohou č. 16.

12. Ing. Roman Hirošš, ktorý bol spracovateľom znaleckého posudku č. 10/2009 uviedol, že ho
vypracoval podľa metodiky v súlade s Prílohou č.16 vyhl. č. 492/2004 Z.z. za použitia podnikateľskej
metódy a uviedol, že výsledná cena jednej akcie nie je matematickou veličinou, preto každý znalec mu
môže určiť rozdielne.

13. Žalovaný na svoju obranu zdôrazňoval, že správnosť znaleckého posudku č. 10/2009 a ňom použitú
metodiku potvrdila i NBS , čím je preukázaná jeho správnosť a vylúčené matematické pochybenia. Cena
jednej akcie určená znaleckým posudkom č. 10/2009 vo výške 41,89 eur nie je neprimeraná a nemôže
zakladať dôvodnosť žalobcom podaného návrhu.

14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa domáha nároku na náhradu škody v zmysle §

373 a nals. Obchod. zák., ktorá mu mala vzniknúť porušením §116 ods.5 ZoCP, k čomu uviedol,
že ide o špeciálnu zodpovednosť, kedy za správnosť údajov uvedených v návrhu ponuky zodpovedá
navrhovateľ, v tomto konaní žalovaný a porušenie právneho predpisu je jedným zo základných
predpokladov na vznik nároku na náhradu škody ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 373 a
nasl. Obchod. zák. v spojení s § 159 ods. 1 ZoCP, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením povinností podľa ZoCP sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Súd prvej inštancie zdôraznil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a vznikom škody, ktoré majú objektívny charakter a dôkazné bremeno nesie
poškodený. Existencia príčinnej súvislosti vychádza zo skutkového zistenia a v konaní sa zisťuje, či
protiprávny úkon škodcu a škoda na strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinná súvislosť je daná, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania škodcu a škoda musí
byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavnou príčinou. Všetky tri

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.

16. Z pohľadu posúdenie porušenia povinnosti žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorého konaním
mala vzniknúť škoda, je rozhodujúce podľa § 116 ods. 5 ZoCP stanovenie zodpovednosti navrhovateľa
povinnej ponuky - žalovaného za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, ako vyžaduje § 373 Obchodného zákonníka,
ako ani podľa § 116 ods. 5 ZoCP, ktoré ustanovenie žalovaný nijako neporušil. V ust. § 116 ods. 1 - 5
ZoCP sú uvedené povinnosti žalovaného, ktorých porušenie v tom, že by žalovaný neuviedol v návrhu
ponuky na prevzatie úplné a pravdivé údaje, vypracované s odbornou starostlivosťou, ktoré nesmú

mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom
časovom predstihu poskytovať všetky dostupné informácie, aby mohli prijať rozhodnutie o ponuke na
prevzatie žalobca tiež nepreukázal. Stanovenie hodnoty akcií v súvislosti s právom výkupu „squeeze-
out“ akceptuje špecifický spôsob stanovenia hodnoty akcií. Žalovaný predal zhodne s návrhom povinnej
ponuky na prevzatie 2 akcie po 41,89 eur, pričom s rozsahu rokov 2009-2014 bolo možné na základe

skutočných ekonomických ukazovateľov podniku žalovaného stanoviť všeobecnú hodnotu akcie, ktorá
je 33,86 eur, čiže akcie žalovaného neboli podhodnotené a návrh povinnej ponuky na prevzatie akcií
spoločnosti Danubia a.s. bol v súlade so zákonom a žalovaný žiadnu svoju povinnosť neporušil. K
stanoveniu všeobecnej hodnoty akcií na účely zistenia primeranej hodnoty protiplnenia poukázal súd na
článok uverejnený v odbornom časopise Ekonomické rozhľady, ročník 42., 4/2013.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi a
to trovy právneho zastúpenia, ktoré v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd vyčíslil s poukazom
na vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď v rámci nároku na iné trovy, ktoré žalovaný žiadal vo výške 16,- eur

priznať uviedol, že ide o súdny poplatok za odvolanie, ktorý bol súdom prvej inštancie vyrubený č.k.
11Cb/139/2010 zo dňa 24.09.2012, ktorý žalovaným ani uhradený nebol, pričom uvedená poplatková
povinnosť bola uznesením č.k. 11Cb/139/2010-221 zo dňa 25.09.2012 zrušená.18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolacích dôvodoch uviedol, že ich podáva s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 205 ods.

2 písm. a) O.s.p., podľa ktorého mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred
súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nesprávne skutkové zistenia a podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci.

19. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že nárok, ktorého sa domáha vznikol v súvislosti s

porušením povinnosti uvedenej v § 116 ods. 5 v spojení s § 170 ods. 3 ZoCP a to povinnosti žalovaného
ako navrhovateľa - emitenta, ktorý je povinný za akcie poskytnúť primerané protiplnenie, ktorá povinnosť
nebola zo strany žalovaného rešpektovaná a dodržaná, pretože nesprávne určil výšku všeobecnej
hodnoty akcii v znaleckom posudku, ktorá tak nezodpovedá zákonným kritériám primeraného plnenia
vyžadovaného podľa § 118g ods. 6 ZoCP a zdôraznil, že pri určení primeraného protiplnenia, ktorým
je kúpna cena za akciu , vychádzal zo všeobecnej hodnoty akcie, ktorá bola stanovená znaleckým

posudkom č. 10/2009 vyhotoveného pre účely povinnej ponuky na prevzatie, vypracovanom znaleckou
organizáciou INTERAUDIT BENETIP s.r.o. dňa 10.12.2009, podľa ktorého bola stanovená všeobecná
hodnota akcie vo výške 41,89 eur. K uvedenému žalobca predložil iný znalecký posudok vypracovaný
Znaleckým ústavom PKF s.r.o. dňa 25.11.2011, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu akcii na sumu 150,-
eur. V priebehu súdneho konania bola súdom prvej inštancie ustanovená znalecká organizácia a to

spoločnosť Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s., ktorá mala posúdiť,
či výška protiplnenia uvedená v znaleckom posudku č. 10/2009 bola stanovená v súlade s postupmi
podľa Prílohy č. 16 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov. Táto znalecká organizácia určila všeobecnú hodnotu akcie vo výške 90,22 eur. S poukazom
na vyššie uvedené odvolateľ zdôrazňuje, že znalecké posudky vykonané na žiadosť žalobcu a na

pokyn súdu stanovili všeobecnú hodnotu akcii výrazne vyššie ako znalecký posudok, ktorým bola
stanovenávšeobecnáhodnotaakciežalovaného,čonepochybneodôvodňujesprávnosťnázoružalobcu
o porušení povinnosti žalovaného ako navrhovateľa povinnej ponuky na prevzatie v zmysle ZoCP. Súd
prvej inštancie uvedené skutkové zistenia vyplývajúce z vyhotovených posudkov vôbec nevyhodnotil,
neakceptoval, neprihliadal na ne a teda sa nimi vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal,

sám dospel k iným skutkovým zisteniam, ktoré ale nevyplývajú z vykonaných dôkazov vykonaných
pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho je naplnený odvolací dôvod vyplývajúci z právnej úpravy
uvedenej v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

20. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení skonštatoval, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti

žalovaného, k čomu vychádzal z právneho záveru stanovenia neakceptovateľného protiplnenia za akcie
uvedené v návrhu povinnej ponuky na prevzatie a z právneho záveru, podľa ktorého pre posúdenie
porušenia povinnosti je relevantná všeobecná hodnota akcie zistená dodatočne na základe reálneho
ekonomického vývoja podniku žalovaného. Súd prvej inštancie sa ale žiadnym spôsobom nevyporiadal
s vyhodnotením zistených skutočností z hľadiska ust. § 118g ods. 6 ZoCP, účelom ktorej právnej úpravy

je poskytnutie ochrany minoritných akcionárov v prípade ukončenia obchodovania na burze cenných
papierov, kedy prostredníctvom vymedzených zákonných kritérií, ktoré musí primerane protiplnenie v
zmysle príslušného právneho predpisu spĺňať, je možné výšku spoľahlivo vypočítať a tým sa vylučuje,
aby emitent cenných papierov svojvoľne pri vymedzení primeraného protiplnenia konal inak a súčasne
sa zabezpečuje minoritným akcionárom také protiplnenie, ktoré zodpovedá konkrétnej situácii emitenta.

Kritérium neakceptovateľnosti protiplnenia za akcie na rozdiel od zákonných kritérií uvedených v §
118g ods. 6 ZoCP je subjektívnym kritériom, kedy výšku takéhoto protiplnenia z hľadiska subjektívneho
pohľadu nie je možné spoľahlivo určiť, preto práve právna úprava uvedená v § 118g ods. 6 ZoCP
poskytuje minoritným akcionárom ochranu. Súd prvej inštancie ale založil svoj právny záver na
konštatovaní, že nie je splnení predpoklad porušenia povinnosti žalovaného emitenta s tým, že k

porušeniu povinnosti podľa § 116 ods. 5 ZoCP dochádza iba v prípade neakceptovateľného protiplnenia
za akcie, čo ale odporuje právnej úprave uvedenej v § 118g ods. 6 ZoCP a tým popiera jeho účel,
čo znamená, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím je naplnený právny dôvod
odvolaniauvedenýv§205ods.2písm.f)O.s.p.IkeďsúdprvejinštancieprevzalvyjadreniaEkonomickej
univerzity Bratislava, ktoré ale na rozdiel od znaleckých posudkov neuvádza, z akých podkladových

údajovoekonomickomvývojipodnikužalovanéhovychádza,akémetódyohodnocovaniabolipoužité,ak
všeobecná hodnota akcie bola stanovená v sume 33,86 eur. Takéto vyjadrenie Ekonomickej univerzity
v Bratislave je absolútne nepreskúmateľné a nemôže byť použité ako relevantný dôkaz v danej veci.
Odvolateľ zdôraznil, že postupom súdu v zmysle ustálenej judikatúry došlo i znemožneniu realizácie jehoprocesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a medzi ktoré patrí i právo na riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, absenciou ktorého dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
pretože sa ním upiera účastníkovi konania možnosť skutkovo a právne argumentovať v rámci využitia

riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. Takýto postup súdu je i s poukazom na uznesenie NS
SR sp. zn. 2Obdo/18/2012 dôvodom, ktorý zakladá opodstatnenosť zrušenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný a žiadal, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý potvrdil. Vo vyjadrení zdôraznil, že
znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom PKF s.r.o. nie je pre účely dokazovania znaleckým
posudkom a to tak v rovine procesnoprávnej ako ani v hmotnoprávnej, pretože nebol obstaraný súdom,
ide o listinu, ktorá bola predložená žalobcom a nejde o znalecký posudok tak ako vyžaduje zák. č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Takéto podanie nie je možné považovať za
znalecký posudok, nespĺňa ani formálne náležitosti znaleckého posudku, preto ho nemožno považovať

za dôkaz, na ktorý by mal súd prihliadať. Práve pre tento nedostatok nebolo správne, aby bolo vytýkané
súdu, že sa nezaoberal informáciami, ktoré z tohto dôkazu vyplynuli a osvojil si argumentáciu, ktorá
vyplynula a bola preukázaná iným dôkazom. Nie je pravdivé ani tvrdenie uvedené odvolateľom, podľa
ktorého sa súd nezaoberal znaleckým posudkom vypracovaným Výskumným ústavom riadenia hodnoty
a súdneho inžinierstva č. 108/2011 zo dňa 05.12.2011, na ktorý súd prihliadol a ktorý detailne v texte

svojho rozhodnutia opísal a z ktorého vyplýva, že sa tento posudok odchýlil od údajov, s ktorými
pracoval znalec v znaleckom posudku vypracovanom v súvislosti s povinnou ponukou a určením
výšky protiplnenia pre žalovaného, keď sa ani v konaní vypočutý spracovateľ znaleckého posudku č.
108/2011 vyhotovovaného na základe pokynu súdu, nevedel vyjadriť či znalecký posudok, na základe
ktorého bola stanovená hodnota akcie je v rozpore s vyhl. č. 492/2004 Z.z. resp. s jeho Prílohou

č. 16. Ak znalec v tomto znaleckom posudku dospel k inej hodnote akcii, pričom ale vychádzal
z iných vstupných údajov, než s ktorými pracoval autor znaleckého posudku z ktorého vychádzal
žalovaný, nemôže byť opodstatnený odvolací dôvod žalobcu podľa ktorého jeho skutkové zistenia boli
pre rozhodnutie a vyhovenie návrhu opodstatnené. Za relevantný dôkaz nemôže byť považované ani
vyjadrenie Ekonomickej univerzity Bratislava - znaleckého ústavu, uvedené je bez právnej relevancie,

pretože medzi stranami nebol sporný rozsah škody. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne
vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základného
predpokladu a to vznik zodpovednostného vzťahu založeného na rozpore znaleckého posudku s
vyhláškou, pričom treba zdôrazniť, že zo súdneho spisu je zrejmé, že iné skutkové závery žalobcu
vyplynuli predovšetkým z toho, že subjekty vykonávajúce výpočty na základe žiadosti žalobcu sa

odchýlili od podnikateľského zámeru žalovaného, ktorý bol použitý v rámci povinnej ponuky na prevzatie,
pričom z vyjadrenia MS SR, ktoré je i súčasťou súdneho spisu vyplýva, že podnikateľský zámer
emitenta je pre príslušné výpočty, teda výpočet všeobecnej hodnoty akcii emitenta záväzný. Pre úplnosť
žalovaný zdôraznil, že NBS vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2014, teda už počas súdneho konania
opätovne potvrdila, že výpočty emitenta sú správne a znalecký posudok, ktorý obstaral na účely povinnej

ponuky na prevzatie je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Z hľadiska samotnej žaloby súd správne
postupoval, keď vec vyhodnotil ako spor o náhradu škody, preto nie je podstatné pre právne posúdenie
veci, že prvoinštančný súd na niektorých miestach v rozhodnutí používa označenie neakceptovateľné
protiplnenie. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd sa zaoberal predovšetkým právnym inštitútom
týkajúcim sa náhrady škody podľa Obchod. zák. a ZoCP, ale i inštitútom primeranosti plnenia v zmysle

§ 118g ods. 6 a § 116, ZoCP, preto mu nemôže byť vytýkané, že primerané plnenie, ktoré nespĺňa
zákonné predpoklady označuje ako neakceptovateľné. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní
nebolo preukázané, porušenie všeobecnej záväznej právnej úpravy zo strany žalovaného, ktoré by
založilo vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. S námietkou a odvolacím dôvodom odvolateľa,
ktorý poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne odôvodnené, žalovaný vo

vyjadrení zdôraznil a poukázal na rozhodovaciu činnosť ÚS SR, podľa ktorého všeobecný súd nemusí
odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, stačí ak odôvodnenie bude stručne a jasne
objasňovať skutkový a právny základ rozhodnutia ako vyplýva z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03
zo dňa 03.07.2003. Rovnako sa k tejto otázke vyjadril aj ESĹP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko (1994 ).
Odvolacia námietka smwerujúca k tomu, že odborná literatúra - článok obsiahnutý v odbornom časopise

Ekonomické rozhľady č. 42/2013, na ktorý poukázal v rozhodnutí súd prvej inštancie nie je súčasťou
spisu, resp. že nie je voľne dostupný, je potrebné vziať do úvahy, že ak súd poukázal i na odbornú
literatúru je nesporné, že predmetnú otázku právne a skutkovo posudzoval z viacerých uhľov pohľadu,
teda komplexne a tak ani rozhodnutie súdu nie je arbitrárne, ako to tvrdí odvolateľ.22. K vyjadreniu žalovaného sa v rámci odvolacej repliky vyjadril žalobca, ktorý zotrval na odvolacom
petite a reagovaním na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu sa pridržal

skutočnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto argumenty
opakovať. K názoru žalovaného, podľa ktorého súd nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia poskytnúť
odpovede na všetky otázky a argumenty sa odvolateľ nestotožnil s tým, že zistenia vyplývajúce z
ostatných znaleckých posudkov by boli nepodstatnými argumentmi, pretože práve nimi je spochybnená
správnosť stanovenia všeobecnej hodnoty akcii, oproti cene uvedenej v znaleckom posudku, ktorý bol

vyhotovený pre žalovaného ako emitenta a ktorým je preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti
žalovaným, čo sú rozhodujúce faktory pre súdne konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancietakniejemožnéustáliť,čisúdzohľadnilskutkovézisteniavyplývajúcezoznaleckýchposudkov,
resp. ako sa nimi vyporiadal, či ich považoval za správne alebo nesprávne, čím žalobcovi odňal možnosť
konať pred súdom.

23. Žalovaný v odvolacej duplike reagoval na odvolaciu repliku žalobcu a žiadal, aby odvolací súd
neprihliadal na novú skutkovú resp. právnu argumentáciu, ktorú žalobca uplatnil po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie odvolania, keď dodatočne spochybňuje listinné dôkazy až v odvolacej repliky, hoci
tak v samotnom odvolaní neučinil. K pojmu „neakceptovateľné protiplnenie“, ktoré súd v odôvodnení
rozhodnutia použil sa snaží žalobca vyvolať mylný dojem, že ide o nesprávne posúdenie právnych

otázok, pričom ale tak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že za neakceptovateľné plnenie súd považuje
plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, ktoré nie je možné považovať za tzv. „primerané plnenie“ podľa
§ 118g zák. č. 566/2001 Z.z., čím sa žalobca vyňatím iba časti odôvodnenia rozhodnutia z celkového
kontextu snaží poukázať na terminologické pochybenie súdu, ktoré odôvodňuje nesprávne právne
posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je ale jednoznačne deklarované,

že v konaní nebolo preukázané porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného a súd prvej
inštancie právne otázky, ktoré súvisia s vecou správne posúdil, keď pre vznik zodpovednosti za škodu
vychádzal z predpokladu porušenia zákona zo strany žalovaného, čo v konaní preukázané nebolo. Z
rozhodnutia súdu tak vyplýva právny názor, podľa ktorého peňažné plnenie, ktoré nespĺňa podmienku
„primeraného protiplnenia“ podľa § 118g ZoCP je plnením neakceptovateľným, pretože predstavuje

rozpor so zákonom. Takéto porušenie zákonnej povinnosti ale v konaní preukázané nebolo, potom
ustanovená cena akcie nemôže byť považovaná za neprijateľnú. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia základného predpokladu pre skúmanie nároku na náhradu škody
a konanie, ktorým by žalovaný porušil pozitívne právo, je rozhodnutie o absolútnej hodnote akcii , i
keď z hľadiska časových súvislosti nepodstatné a irelevantné. Žalovaný vzhľadom na v čase podanej

odvolacej dupliky platný procesný poriadok poukázal i na článok 5 veta prvá Základných princípov
C..s.p. , podľa ktorého zjavne zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a článok 2 ods. 1, Základných
princípov C.s.p. , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol povinný prijať ponuku
žalovaného na prevzatie akcii ani povinný svoje akcie predať, urobil tak dobrovoľne bez toho, aby bol k

tomuto spôsobu a úkonu nútený, akcie previedol platne na žalovaného a prijal od neho peňažné plnenie,
ktorá skutočnosť, nie je medzi stranami sporná, pričom mal možnosť od tejto transakcie odstúpiť, čo
neurobil, napriek tomu, že voči NBS namietal nesprávnosť ceny akcie určenej žalovaným. Ponuku
akceptoval a predal svoje akcie žalovanému za cenu 41,89 eur/akcia v apríli 2010, hoci už vo februári
2010 údajnú neprimeranosť ceny vo vzťahu k NBS namietal. Žalovaný má za to, že takéto správanie sa

žalobcu nemôže požívať právnu ochranu v zmysle Základných princípov Civilného sporového poriadku.

24. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací muselrešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.

1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470
ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo

skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

26. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie
a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

28. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním musí
konštatovať, že odvolanie žalobcu založené na odvolacích dôvodoch hodnotených za účinnosti
Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) C.s.p. je opodstatnené a
zakladá argumenty odvolacieho súdu pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná akciová spoločnosť na mimoriadnom valnom zhromaždení,
ktoré sa konalo dňa 18.12.2009 prijala rozhodnutie, že sa s jej akciami prestane obchodovať na
regulovanom trhu cenných papierov ( § 170 ods. 3 ZoCP ), čím vznikla povinnosť uskutočniť povinnú
ponuku na prevzatie vlastných akcií. V súvislosti s uvedeným je pri povinnej ponuke povinné protiplnenie

vo forme peňažného protiplnenia, vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem (§
118g ods. 4 ZoCP).

30. Podľa § 118g zák.č. 566/2001 Z.z.(5) Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti;
primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva podľa osobitného
predpisu. 101) Ak povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i, je

znalec povinný stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou 101) a zároveň
podnikateľskou metódou, 101) pričom za primerané protiplnenie stanovené znaleckým posudkom sa
považuje vyššia z výsledných všeobecných hodnôt podniku ako celku určených majetkovou metódou
a podnikateľskou metódou pomerne rozrátaných na jednotlivé akcie cieľovej spoločnosti podľa ich
pomerného podielu na základnom imaní.

(6) Za primerané sa považuje protiplnenie, ktoré nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré
navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za
posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, a zároveň nie
je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom a zároveň nemôže byť nižšie ako hodnota
čistého obchodného imania vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku pripadajúceho na jednu
akciu podľa poslednej účtovnej závierky overenej audítorom pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú

ponuku na prevzatie. V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako
priemerný kurz týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred
vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

31. Právna úprava uvedená v § 118g ods. 5, 6 ZoCp definuje primerané protiplnenie. Zmyslom tejto

právnej úpravy pri povinnej ponuke na prevzatie je vlastne ochrana akcionárov v prípade, že na základe
zmeny akcionárskej štruktúry dôjde k zníženiu ich vplyvu na riadení spoločnosti a zároveň k vzniku
skutočností, ktoré môžu ovplyvniť hodnotu akcii, prípadne ju znížiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia síce popísal skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, opísal návrhy, ktoré boli stranami
sporu v konaní prednesené, označil listinné dôkazy, citoval právnu úpravu § 116 ZoCP, k čomu

skonštatoval potrebu vyporiadať sa s oprávnenosťou nároku žalobcu na náhradu škody, ktorý nárok
posudzoval podľa ust. § 373 Obchod. zák. a tak zisťoval, či sú naplnené zákonné predpoklady, z
ktorýchtakýtonárokmôževzniknúť.Prvoinštančnýsúdzistil,žežalujúcejstranesanepodarilopreukázať
porušenie právnej povinnosti žalovaného uloženej v §116 ods.5 ZoCP .

32. S takýmto právnym posúdením veci sa ale odvolací súd nemôže stotožniť. V prvom rade dáva
odvolací súd do pozornosti prvoinštančnému súdu, že žalobca nie je povinný právne posúdiť svoj
nárok, má iba povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti skutkového charakteru a súd nie je právnym
názorom účastníka viazaný (NS SR 5Cdo 196/2009). Z podanej žaloby a skutočností uvádzaných
žalobcom vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla ako rozdiel medzi žalobcovi

poskytnutým protiplnením pri povinnej ponuke na prevzatie a protiplnením, ktoré považuje žalobca za
primerané, ktoré je právne upravené v ust. § 118g ods.5,6 ZoCP. Súd prvej inštancie ale nárok na
náhradu škody posudzoval z hľadiska ust. § 116 ods.5 ZoCP , teda, či žalovaný uviedol v návrhu ponuky
na prevzatie údaje úplné a pravdivé, vypracované s odbornou starostlivosťou, ktoré nesmú mať klamlivý
alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu

poskytovať všetky dostupné informácie na to, aby mohli s plnou znalosťou veci prijať rozhodnutie o
ponuke na prevzatie, keď za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá
navrhovateľ. Žalobca ale namietal neprimeranosť protiplnenia, ktoré je upravené v ust. § 118g ZoCP a
ktorým sa mal súd prvej inštancie zaoberať i keď z h.

33. Podľa § 159 zák.č. 566/2001 Z.z.
1) Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa spravuje úpravou
náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 757 Obchod. Zák.

Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia
obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

34. Nárok na žalované plnenie je teda potrebné posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti
žalovaného podľa § 757 Obchod. zák. vyplývajúcej z ust. § 116 ods.5 ZoCP v spojení s porušením

povinností z iného ako záväzkového vzťahu, na ktoré porušenie povinností sa aplikuje Obchodný
zákonník (§159 ods.1 ZoCP).Názor vyslovený súdom prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania porušenia povinností uložených v ust. § 116 ods.5 ZoCP s tým, že nesprávnosť údajov
uvedených v návrhu ponuky na prevzatie nebola preukázaná, ale z vykonaného dokazovania nevyplýva,a je spochybnená práve znaleckým posudkom č. 108/2011 vyhotoveným na základe požiadavky súdu v
tomto konaní. Napriek rozdielnym stanoviskám znalcov súd prvej inštancie žiadnym spôsobom uvedené
rozdiely nevysvetlil, čo namietal odvolateľ v podanom odvolaní a s ktorým odvolacím dôvodom ako

opodstatnenýmsastotožniliodvolacísúd,zdôvoduktoréhojemožnésúhlasiťsodvolateľom,žetakýmto
odôvodnením rozsudku súd prvej inštancie porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a celé súdne
konaniesajavíakonespravodlivé.Pochybenímsúduje,žerozdielnezávery,ku ktorýmdospeliznalecké
organizácie , ktoré založili i pochybnosti o správnosti údajov uvedených v návrhu ponuky na prevzatie
súd ignoroval a žiadne právne stanovisko k nim nezaujal.

35. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný je v postavení
navrhovateľa, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená, a tým má
žalovanýzákonomposkytnutéprávopožadovaťodzostávajúcichakcionárov,abynanehosvojeakcieza
primerané protiplnenie previedli, ak spĺňa ostatné zákonom vyžadované náležitosti. Ak povinná ponuka
na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZoCP , je znalec povinný stanoviť

všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, ktorou
možnosťou sa súd tiež nevyporiadal a zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený aj NBS nie
je zrejmé, či predmetná povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa
§ 118i ZoCP a vtedy je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu podniku dvomi metódami, ku ktorým
skutočnostiam musí súd prvej inštancie vykonať relevantné dokazovanie, skutkové zistenia právne

posúdiť a na ich základe znovu rozhodnúť.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť
ani zmeniť ale ho musel pre opodstatnenosť odvolacích dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.
zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že následne súd prvej

inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).