Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202984
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116202984.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 114
101, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, o určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, o určenie neplatnosti dohôd
o poskytovaní služieb, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/51/2016-148 zo dňa 03. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14C/51/2016-148 zo dňa 03. 04. 2017 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluva o revolvingovom úvere: č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, č. 8500062751 zo dňa 19. 06.
2014, č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, č. 8500104908 zo dňa
25. 02. 2015, je bezúročná a bez poplatkov (I. výrok), ďalej určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č.
8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014,

Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda o poskytovaní služieb č.
8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500104908 zo dňa 25. 02. 2015 je
neplatná (II. výrok), ďalej určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062748
zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062751 zo dňa 19. 06.
2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500104908 zo dňa 25. 02. 2015, je neplatná (III. výrok), žalobkyni

priznal náhradu trov konania vo výške 100 % (IV. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 467 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 10, § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, §
2, § 9 ods. 2 písm. f) až k), § 9 ods. 13, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v časti trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
začatie konania podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov.3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti právnych
úkonov, a preto súd musel najskôr skúmať, či má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí byť
podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení je daný
hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia
sa stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Súd dospel k tomu, že žalobkyňa má na danom

určení naliehavý právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že
by bola naďalej podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo
mzdy. Súčasne žalovaný žiada od žalobkyne ako dlžníka plnenie, na ktoré by nemal nárok v prípade,
že by zmluvy boli bezúročné a bez poplatkov, keďže žalobkyňa na jednotlivých zmluvách o úvere
zaplatila žalovanému len poskytnutú istinu. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že zmluvy o revolvingovom
úvere sú bezúročné a bez poplatkov. Súd po preskúmaní predmetných zmlúv dospel k záveru, že

tieto nespĺňajú všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom sa uvádza,
aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka. Predmetné formulárové zmluvy v bode 5., kde sú vpísané jednotlivé údaje o
poskytnutom úvere, neobsahujú údaj o termínoch splatnosti splátok a tiež o konečnej splatnosti úveru.
V zmluve je uvedená len: splatnosť úveru (počet splátok) : 36 a o termíne splatnosti splátok nie je žiadna

zmienka. Je zrejmé, že konečná splatnosť úveru určite nie je dostatočne zadefinovaná, ak je možné ju
vyvodiť iba z dohodnutého celkového počtu splátok úveru. V danej zmluve o revolvingovom úvere je
v kolónke „splatnosť úveru / počet splátok“ uvedené číslo „36, resp. 42“, čo bezpochyby nezodpovedá
dikcii § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o konečnej splatnosti úveru. Žalovaný poukazoval na to, že tieto
údaje sú uvádzané v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde oznamuje dlžníkovi všetky

náležitosti zmluvy a kde je aj uvedený dátum splatnosti 1. splátky, ako aj splatnosť úveru (36 mesiacov).
Uvedené oznámenie však nie je súčasťou zmluvy pri jej podpise dlžníkom, nakoľko toto je vyhotovené
až dodatočne a zasielané na adresu dlžníka, ako to uviedol sám žalovaný, to znamená, že ide iba o
dokument jednostranne informujúci dlžníka o schválení úveru. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa
ako dlžník pri uzatváraní zmluvy nepoznala všetky náležitosti zmluvy, a preto v zmluve jednoznačne

chýbali § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné
s poukazom na § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Nakoniec pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový
je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych)
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných § 9 ods. 2 zákona (rovnako aj rozsudok KS

Banská Bystrica sp. zn. 15Co/39/2016 zo dňa 24. 02. 2016). S poukazom na vyššie uvedené súd určil,
že predmetné Zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov.
Žalobkyňaďalejžiadalaurčiť,žedohodyoposkytovaníslužieb,ktoréboliuzatvorenéspolusjednotlivými
zmluvami o úvere, sú neplatné. Súd zistil, že jednotlivé dohody sú vždy naviazané na uzatvorené zmluvy
o úvere, majú rovnaké číslo a aj deň podpísania dlžníkom. Poskytované služby sú v dohodách totožné a

veriteľ si za ich poskytovanie účtuje odplatu vo výške 2,51 % (2,56 % ) mesačne zo sumy schváleného
úveru, zníženého o sumu poplatku za úver. Právna zástupkyňa žalobkyne správne poukázala na to,
že predmetom týchto dohôd boli aj služby, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť aj bez uzavretia takýchto
dohôd, napr. informácia o zostávajúcich záväzkoch, pričom tieto informácie je veriteľ povinný poskytovať
spotrebiteľovi v zmysle § 9 ods. 2 písm. m/ zákona č. 129/2010 Z. z. V týchto dohodách boli upravené

služby poskytované dlžníkovi, ktorých však väčšina mala byť poskytovaná bezplatne, ako už spomenutá
služba o zostávajúcich záväzkoch (zostatku neplateného úveru). Ostatné služby ako vyhotovenie a
zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta (spočívajúca len v osobných údajoch),
prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, podpora call centra (zákaznícka telefonická linka) by mali
byť služby poskytované automaticky dlžníkovi s úverom vzhľadom na to, že sú to činnosti, ktoré bežne

bankové či nebankové inštitúcie vykonávajú bezplatne. Služby ako informácia o prijatí platby, informácia
pred splatnosťou splátky, odklad splatnosti splátok (3 splátok!) sú síce doplnkové, avšak cena, ktorú
má zaplatiť spotrebiteľ za ich poskytnutie, je neprimerane vysoká, keď žalovaný si účtuje odplatu vo
výške 2,51 % (2,56 %) mesačne zo sumy schváleného úveru, čo u žalobkyni predstavovalo mesačnú
splátku 36,40 eura alebo 34,56 eura (v závislosti od typu úveru) pri splátke úveru 53,25 eura (47,43

eura). Celkovo pri splatnosti 42 mesiacov je výška odplaty z uzatvorenej dohody 1 451,52 eura. Tu
súd poukázal aj na vzájomnú prepojenosť zmluvy o úvere s dohodou, keď už aj v zmluve o úvere sa
uvádza celková výška splátky - mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb.
Žalovaný tvrdil, že dohoda o poskytovaní služieb predstavuje individuálne dojednaný právny úkon, ktorýbol uzatvorený v súlade so zmluvnou vôľou strán v čase uzatvorenia jednotlivých spotrebiteľských zmlúv.
Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá síce na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon,
to však neznamená, že bola individuálne dohodnutá, t. j. na základe slobodnej vôle dlžníka pristúpiť

na takéto osobitné zmluvné podmienky. Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára, pričom
dlžníkovi bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie je zrejmé, či dlžník
pochopil význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia
so Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej
obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o

individuálnom vyjednaní, že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto
Dohody o poskytovaní služieb. Aj keď je v dohode uvedené, že táto zaniká dohodou zmluvných strán
(ukončiť jej trvanie aj takýmto spôsobom), tak takáto možnosť je nepravdepodobná, keďže z uvedeného
vyplýva, že zmena zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán, teda k
zrušeniu Dohody sa vyžadoval súhlas žalovaného, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu
jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka platených nad

rámecúverovýchsplátok.Súdmalzato,žedohodaobsahujezmluvnépodmienky,ktorésúneprimerané,
neprijateľné, napr. nemožnosť jej ukončenia zo strany spotrebiteľa a dodávateľ (žalovaný) pri uzatváraní
zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú možno považovať za nekalú. Vzhľadom na takto koncipovanú
Dohodu o poskytovaní služieb a jej neprimerane vysokú odplatu, súd ju posúdil ako uzavretú v rozpore
s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal

a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané (veriteľ zinkasuje poplatok za
služby, hoci z uvedených služieb spotrebiteľovi môže poskytnúť napr. len jednu službu alebo dokonca
žiadnu - viď čl. 1 bod 1 posledná veta dohody). V danom prípade mal súd za nesporné, že dohoda
je závislou zmluvou na úverovej zmluve a veriteľ sa práve uzatváraním takýchto dohôd snaží obísť
najvyššiu povolenú hranicu úrokov a výšky RPMN a takto umelo zakrývať vysoké náklady dlžníkov.

Na základe uvedeného súd určil, že Dohody o poskytovaní služieb sú neplatné s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka.
V zmysle žalobného návrhu sa súd ďalej zaoberal posúdením platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, ktoré boli uzavreté v súvislosti s uzavretím úverových zmlúv v rovnaký deň.
Dohoda o zrážkach slúžila ako zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, nakoľko dlžník súhlasil, aby

sa uspokojenie veriteľovej pohľadávky zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby
jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku určenú v dohode vo výške splátky s tým,
že túto je možné aj zvýšiť, ak zrážka v niektorom mesiaci nebude vykonaná v požadovanej výške.
Dohoda o zrážkach je zabezpečovací inštitút, je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému právnemu
vzťahu, v tomto prípade k zmluve o úvere, keď dohodou o zrážkach sa má zabezpečiť splatenie dlžnej

úverovej sumy v prípade jej splatnosti. Po preskúmaní dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
mal súd za to, že dohoda o zrážkach zo zmluvy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože tento úkon je neurčitý v tom, aká pohľadávka má byť zabezpečená,
nie je zrejmá jej výška, žalobkyni nie je známa ani výška prípadných pohľadávok obsiahnutých v bode
VI. Dohody. Navyše, v bode IV. sa uvádza, že spoločnosť poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 1 500

eur, pričom v skutočnosti bola dlžníkovi poskytnutá podstatne nižšia suma, znížená hneď o poplatok za
poskytnutie úveru (o 50 eur alebo až 150 eur). Bod VI. dohody požaduje od žalobkyne plnenia, o ktorých
nebola pred uzatvorením dohody a ani po nej informovaná. Žalovaný môže od žalobkyne požadovať
pokuty, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a žalobkyňa by bola
v právnej neistote ohľadne výšky pohľadávky, nemala by prehľad, čo všetko zo zrazenej mzdy uhradila

a aký je jej skutočný dlh. V tomto videl súd aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorý sa vyžaduje pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP. Ďalej súd pokladal
dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú aj z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná, predstavuje
formulárovú zmluvu, pri podpise dohody o zrážkach zo mzdy nemala žalobkyňa na výber. Žalobkyňa si
uzatvorenie tejto dohody, ktorá mala zabezpečovať hlavný záväzok, osobitne nevyjednala, nemohla ani

ovplyvniť jej obsah, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
nepreukázal,žebyinformovalžalobkyňuakospotrebiteľapreduzavretímdohody,zčohovšetkéhomôže
pohľadávka, ktorú dohodou o zrážkach zabezpečuje, pozostávať (§ 53 ods.4 písm. v) Občianskeho
zákonníka). Dohodu o zrážkach zo mzdy Európska komisia už skôr posúdila ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy

je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Toto konštatovanie je podporené
aj samotným konaním žalovaného ako veriteľa, keď sám určil dlh žalobkyne v žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy na sumu napr. 3 138,13 eura, kde už bola zahrnutá aj odplata vyplývajúca z Dohodyo poskytovaní služieb, a to napriek tomu, že jej tieto služby poskytované ďalej neboli. Je zrejmé, že
táto suma určená žalovaným nezodpovedá skutočnej výške dlhu žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere. Súd tiež poukázal na obdobný prípad, a to rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo

dňa 6. mája 2008: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla
znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v
zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku toho vzniknutý

stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje
postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiadúci.“ Na základe vyššie uvedeného súd určil, že aj dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ich náhradu vo výške
100 %, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh výške 298,50 eura, keďže v konaní nebol úspešný a žalobkyňa ako spotrebiteľ je v
konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie v časti výroku o určení, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva

o revolvingovom úvere: č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014,
č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, č. 85000104908 zo dňa
25. 02. 2015 je bezúročná a bez poplatkov, odôvodnil tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom. Z napádaného rozsudku, konkrétne jeho bodu 16, vyplýva, že dôvodom tohto
rozhodnutia je to, že v predmetných zmluvách nie je splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f)

zákona č. 129/2010 Z. z, teda údaj o konečnej splatnosti úveru. Každá zmluva o revolvingovom úvere
je tvorená údajmi nachádzajúcimi sa na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru / zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania a oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Tento záver potvrdila aj súdna prax, keď žalovaný poukázal na rozhodnutie KS Prešov, sp.
zn. 13Co/111/2014. Na uvedené rozhodnutie počas konania aj poukázal, no z rozsudku nevyplýva,

ako a či sa súd prvej inštancie ním zaoberal. V súvislosti so záverom súdu o nedostatku náležitosti
(termín konečnej splatnosti) žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na konkrétne dôvody a skutočnosti,
ktoré podporujú ním prezentované stanovisko o tom, že uvedený údaj zmluva obsahuje. Súd procesnú
obranu žalovaného vôbec nehodnotil a neposudzoval. Z ustanovenia článku 4, ods. 4.6. zmluvných
dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára,

s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej
splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú
súčasť - čl. 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti

úveru obsahuje. Dôvod, pre ktorý súd na uvedené neprihliadal, z rozsudku nevyplýva. Povinnosťou
súdu síce nie je sa stotožniť s tvrdením sporovej strany, ale jeho povinnosťou je tvrdenie žalovaného
vyhodnotiť. Tvrdí preto, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a vecne neopodstatneným dôvodom
na to, aby rozhodol o tom, že ním označené zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.
Odvolanieprotirozsudkuvčastivýrokuourčení,žeDohodaoposkytovaníslužiebč.8500062748zodňa

19. 06. 2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda o poskytovaní
služiebč.8500080244zodňa17.09.2014,Dohoda oposkytovaníslužiebč.8500080245zodňa17.09.
2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500104908 zo dňa 25. 02. 2015 je neplatná, žalovaný odôvodnil
nesprávnym skutkovým a právnym posúdením. Ak súd konštatuje, že súčasťou služieb poskytovaných
podľa dohody o poskytovaní služieb, ktoré má žalovaný poskytovať bezplatne a poukazuje na službu

informácia o zostávajúcich záväzkoch ako o povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z.
z., potom súd dospel k nesprávnemu záveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z. z.
upravuje právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje
istinanazákladezmluvyospotrebiteľskomúverenadobuurčitú,atobezplatneakedykoľvekpočascelej
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Amortizačná tabuľka nie je informáciou o zostávajúcich

záväzkoch. Zákon jej poskytovanie bezodplatne priznáva len v prípadoch, ak ide o zmluvu na dobu
neurčitú (§ 9 ods. 2 písm. m), čo ani jedna z uzavretých zmlúv nie je. Preto záver súdu o tom, že služba o
informovaníozostávajúcichzáväzkochmábyťvlastnebezplatnouslužbouzozákona,jenesprávnyajpo
právnej stránke. Iné prípady, kedy by služby mali byť poskytované bezplatne, súd v rozsudku neuvádza(hoci konštatuje, že má ísť o viaceré takéto prípady). Súd pri posudzovaní dohôd síce poukazuje na §
9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z., avšak ten nadobudol účinnosť až dňa 23. 12. 2015, a preto sa z
pochopiteľných dôvodov na dohody ani použiť nemôže. Zároveň je zarážajúce, že súdu síce nebráni

poukazovať a tým de facto retroaktívne použiť uvedené ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z., ale
napríklad na to isté ustanovenie toho istého zákona (§ 9 ods. 13) v súvislosti s tým, že zákon uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy pripúšťa ako jeden z troch prípustných spôsobov zabezpečenia záväzkov z
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, už neprihliada. Javí sa, že postup súdu je selektívny a porušuje princíp
rovnosti strán sporu už len v tom, že súd pri aplikácii právnej normy postupuje rozdielne, použije ju, ak je

to na prospech spotrebiteľa a nepoužije ju, ak je to v jeho neprospech. Pokiaľ súd tvrdí, že nie je zrejmé,
či žalobcovi bolo vysvetlené, čo uzavretie dohody znamená, potom je potrebné zdôrazniť, že súd v tomto
smere nemal ani len oporu v tvrdeniach žalobcu, ktorý by spochybňoval možnosť uzavrieť či neuzavrieť
jednotlivé dohody, to či im rozumel a pod. V texte rozsudku sa neuvádza jediný príklad, ktorý by vôbec
nasvedčoval tomu, že obsah dohody mal byť pre žalobkyňu nejako nezrozumiteľný a pod.
Odvolanie proti rozsudku v časti, kde súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka

č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062751
zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080244 zo dňa 17. 09.
2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500104908 zo dňa 25. 02. 2015 je neplatná, odôvodnil
rozporom so zákonom. Opätovne, v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z., že aj

uvedený zákon uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pripúšťa ako jeden z troch prípustných spôsobov
zabezpečenia záväzkov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy, už súd neprihliada. Čiže na jednej strane
súd na uvedené ustanovenie prihliada, pretože sa to zjavne do konceptu pozitívneho rozhodnutia pre
spotrebiteľa hodí, ale v prípade, keď je to naopak, nie. Žalovaný napáda, že takýto postup súdu porušuje
rovnosť sporových strán ako základný procesný princíp (aj v spotrebiteľských sporoch). Neprijateľnou

podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje, preberá obsah zákonnej úpravy.
Toto vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej
neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu.

Výslovne to vyplýva z čl. 1 ods. 2 smernice, na ktorý odkázal. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento
spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Záverom žalovaný poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 6Co/142/2016 - 86 a navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že
Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, č. 8500062751 zo dňa 19. 06.

2014, č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014 je neplatná; Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014,
č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014, č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, č. 8500080245 zo dňa 17. 09.
2014, je bezúročná a bez poplatkov. Uznesením č. k. 14C/51/2016 - 73 zo dňa 23. 02. 2016 súd prvej
inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500104908
zo dňa 25. 02. 2015, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia vo veci

samej sp. zn. 14C/51/2016. Zamestnávateľovi žalobkyne E. Y. A. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
V. 5, XXX XX A., uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062751 zo dňa 19. 06. 2014, Dohody o zrážkach zo mzdy(iných príjmov) dlžníka č. 8500080244 zo dňa 17. 09. 2014, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500104908 zo dňa 25. 02. 2015, uzavretých medzi žalobkyňou a spoločnosťou PROFI CREDIT s. r.

o. do právoplatného skončenia vo veci samej sp. zn. 14C/51/2016. Uvedené uznesenie bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/370/2016 - 90 zo dňa 02. 06. 2016. Uznesením č. k.
14C/51/2016 - 133 zo dňa 26. 01. 2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v znení: Súd určuje,
že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500104908 zo dňa
25. 02. 2015 je bezúročná a bez poplatkov. Súd určuje, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500104908

zo dňa 25. 02. 2015 je neplatná. Súd určuje, že Dohoda zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500062748 zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062751
zo dňa 19. 06. 2014, Dohoda zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080244 zo dňa 17. 09.
2014, Dohoda zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500080245 zo dňa 17. 09. 2014, Dohoda
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500104908 zo dňa 25. 02. 2015, je neplatná. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní následne rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Na
zdôrazneniesprávnostivydanéhorozsudkuvnapadnutejčastiI.výrokuodvolacísúdpoznamenáva,žev
žiadnej formulárovej zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený údaj o termíne splatnosti jednotlivých

splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti sa
poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov, čo správne ustálil aj súd prvej inštancie. Na rozdiel od právneho názoru
súdu prvej inštancie odvolací súd považoval údaj o počte 36 splátok úveru za dostatočný na to, aby z
neho bolo možné ustáliť konečnú splatnosť úveru. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery

rozsudku Súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C - 42/15, ktorý poskytuje výklad
smernice 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, čím dochádza k proeurópskemu výkladu aj zákona
č. 129/2010 Z. z. Ak teda zmluva obsahuje informácie, na základe ktorých je možné zistiť, kedy dôjde k
splateniudlhu,ajkeďtamkonkrétnydátumuvedenýnieje,nemožnotopovažovaťzarozporsozákonom
a aplikovať § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. že poskytnutý úver by sa z tohto dôvodu

považoval za bezúročný a bez poplatkov.
V časti vyslovenej neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb v rámci II. výroku napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo a jasne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k vysloveniu ich
absolútnej neplatnosti. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi plne stotožnil, a preto nepovažoval za potrebné
ich znovu opakovať.

VčastiIII.výrokuovyslovenejneplatnostidohôdozrážkachzomzdyodvolacísúduvádza,žepredmetné
dohody sú uzatvorené na osobitnej listine a nie ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, prípadne ako
súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytovateľa úveru, z čoho nemožno automaticky usúdiť,
že bola naplnená zákonná podmienka individuálneho zmluvného dojednania medzi spotrebiteľom a
dodávateľom. Z ich obsahu je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa

vpisovali konkrétne údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu
tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody,
prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad
jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či
neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Toto nebolo zo strany žalovaného žiadnym

dôkazom relevantne vyvrátené, čo nasvedčuje správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie, že
tieto dohody o zrážkach zo mzdy neboli so spotrebiteľkou individuálne dojednané, žalobkyňa nemala
možnosť ich svojou voľbou vylúčiť ani nepodpísať bez toho, aby jej súčasne nebol poskytnutý úver.
Odvolací súd poukazuje na zákonnú úpravu § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorejje dôkazná povinnosť preukázania opaku záveru o tom, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, na dodávateľovi. Žalovaný ako
dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by

vyvrátili tvrdenia o mechanizme uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, ako aj na neho nadväzujúceho
akcesorického zabezpečovacieho zmluvného vzťahu, a preto súd prvej inštancie správne považoval
dojednané dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné.
Odvolací súd sa plne stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti IV. a V. výroku napadnutého
rozsudku, ktoré s poukazom na plný úspech žalobkyne v konaní a jej postavenie ako spotrebiteľky

oslobodenej od platenia súdnych poplatkov považuje za vecne správne.

12. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bola úspešnou stranou žalobkyňa, mala
by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).