Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211165
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617211165.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, P. O. Box 205, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XXX, o zaplatenie
4 686,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
6Csp/111/2017 - 156, zo dňa 11.09.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
2.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žežalobca(tedapôvodnýžalobcaVÚB,a.s.sosídlomMlynskéNivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155) sa žalobou podanou na súde dňa 25.09.2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 4 686,95 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru vyplývajúceho zo Žiadosti/
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej
pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu s úverovým rámcom 2400 eur, ku ktorej viedol
účet č. XXXXXXXX, pričom žalovaný mal žalobcovi mesačne platiť štandardné splátky vo výške 80
eur, bola dohodnutá štandardná úroková sadzba 1,9% mesačne/22,80 % ročne. Žalovaný si neplnil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa
08.10.2014 v zmysle bodu 35. písm. a) Obchodných podmienok a žiadal splatiť dlžný zostatok vo výške
4 686,95 eur (k 11.08.2017 žalobca vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
30.07.2017 vo výške 4 686,95 eur obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny 1 678,45eur, úroku 2
188,89 eur, poplatkov 334,94 eur, sankčného úroku 484,67 eur, s prihliadnutím na vykonané úhrady)
3. V priebehu konania súd uznesením č. 6Csp/111/2017-44 zo dňa 28.11.2017 pripustil zmenu stany
sporu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (od 16.02.2018
obchodný názov Intrum Slovakia s.r.o.), so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil
v časti do sumy 1 469,61 eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.06.2017
do zaplatenia (z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom dňa 21.08.2018 v časti poplatkov 334,94 eur,
sankčného úroku 81,61 eur a istiny 650,- eur s prislúchajúcim príslušenstvom) a vo zvyšku žalobuzamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/264/2018-129 zo dňa 18.06.2019 zrušil rozsudok okresného
súdu (v zamietajúcej časti a v časti trov) z dôvodu, že v konaní neboli splnené zákonné podmienky ust.
§ 278 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
5. V ďalšom konaní súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.09.2019, žalobca ani žalovaný
sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili. Súd rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti žalobcu aj žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Žiadosťou resp. zmluvou,
o aktiváciu pôžičkovej platobnej karty Quatro, podpísanou žalovaným dňa 23.10.2012 a veriteľom
dňa 30.10.2012, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., Výpisom z
pôžičkovej karty Quatro vyhotoveným so stavom k 11.08.2017. Súd mal za to, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú, o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (nie predchádzajúceho zákona č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch, na ktorý odkazoval žalobca), podľa ktorého musí aj posudzovaná zmluva
obsahovať obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2, inak je úver poskytnutý na jej základe treba
považovať za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 tohto zákona. Podrobiac uvedenú zmluvu
prieskumu z hľadiska dodržania zákonom o spotrebiteľských úveroch určených obsahových náležitostí
súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 a to písm. f) - dobu
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej písm. j) - ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN), tiež písm. y) - priemernú hodnotu RPMN. Potom, ako je vyššie uvedené, zo
zákona je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1).
7. Názor žalobcu, že RPMN sa pri revolvingovom úvere nedá určiť, je prekonaný, pretože veriteľ má v
zmysle zákonných ustanovení povinnosť informovať žalovaného o výške RPMN, ktorú vypočíta z údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy, aby bol žalovaný informovaný o výške odplaty, hoci uvedený údaj
sa môže zmeniť v závislosti od výšky vyčerpanej sumy. V danom prípade samotná žiadosť na spodnej
strane obsahuje indikatívny výpočet RPMN, avšak uvedené údaje sú napísané nečitateľným, drobným
písomnom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho možno takýto údaj
považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, teda v podstate neexistujúci. Zároveň tam uvedený výpočet
je platný za predpokladu, že úver bude čerpaný dňa 01.10.2012, žalovaný čerpal úver až 09.12.2012.
Žalobca v priebehu konania tvrdil, že v danom prípade ide o úver revolvingového typu bez časového
obmedzenia, čomu nezodpovedajú údaje uvádzané v bode V. zmluvy, podľa ktorej klient vyčerpá úver
platobnoukartoudňa01.10.2012,ďalejjeurčenýpočetsplátok47-tedataktouvedenéúdajenasvedčujú
uzavretiu klasického spotrebiteľského úveru na pevnú sumu 2400 eur na obdobie 47 mesiacov.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný celkovo čerpal od žalovaného sumu
2 418,30 eur a žalobcovi zaplatil sumu 3 068,30 eur. Keďže žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako by
žalobca mal nárok, súd žalobu zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní
úspešný v plnom rozsahu a teda by mal nárok na ich náhradu, keďže však žalovanému preukázateľne
v konaní žiadne trovy konania nevznikli súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3217,34 eur, a
úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3867,34 eur od 21.08.2017 do 22.08.2017, úrok z omeškania 8 %
ročnezosumy3767,34eurod23.08.2017do03.10.2017,úrokzomeškania8%ročne zosumy3717,34
eur od 04.10.2017 do 03.11.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3517,34 eur od 04.11.2017
do 12.02.2018, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3467,34 eur od 13.02.2018 do 02.07.2018, úrok z
omeškania 8 % ročne zo sumy 3267,34 eur od 03.07.2018 do 01.08.2018, úrok z omeškania 8 %ročne
zo sumy 3217,34 eur od 02.08.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ
spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťahtak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa
používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu nie
je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu,
pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia vstupné údaje
pre výpočet RPMN. (viď. napr. rozhodnutie KS BB zo dňa 16.08.2018 sp. zn. 41Co/7/2018, KS Prešov zo
dňa 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010) Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú
dobu trvania úverového vzťahu predložená úverová zmluva v čl. V s označením „Vyhlásenie klienta“ bod
2. indikatívny výpočet RPMN vo výške 26,07 % s úverovým rámcom 2400 eur, štandardnou splátkou 80
eur mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 %. Zároveň indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj
celkovú čiastku úveru 3965,13 eur, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie,
vrátane všetkých nákladov spojených s úverom vo výške 1295,13 eur. s výškou úrokovej sadzby, aj
výškou RPMN bol žalovaný preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky
nákladov spojených s úverom vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Hodnota priemernej
RPMN je uvedená v zmluve taktiež, v časti V pod bodom3, 23,63 %. Žalobca poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C-42/2015 z ktorého možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinností veriteľa
podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny
predchodca žalobcu neporušil žiadne povinnosti, preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne
dojednanýchúrokovakoodplatyposkytnutéhoúveru.PodľarozhodnutiaSúdnehodvoraEÚC-565/2012
zo dňa 27.03.2014 tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, viď. aj
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-348/2014 zo dňa 09.07.2015.
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne,
rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v
súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán. Rozhodnutie je
odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
16. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom
amohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia.Snímnamietanýmiskutočnosťamisavysporiadalužokresný
súd.
17. Odvolací súd poukazuje na správnosť záveru okresného súdu o nezrozumiteľnosti a nečitateľnosti
zmluvnýchdojednanípredmetnéhospotrebiteľskéhozáväzku. Nauzavretiezmluvyovydaníapoužívaní
kreditnej karty právny predchodca žalobcu použil formulár s predtlačeným textom bez možnosti
žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je voľným okom takmer nečitateľný vzhľadom na veľkosť
písma. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa
s týmto textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako
spotrebiteľa. Použitie takéhoto typu písma vo formulárovej zmluve vzbudzuje dojem, že dodávateľ
ho použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť
s obsahom zmluvy a rozsiahlymi všeobecnými obchodnými podmienkami písanými bežne /voľným
okom) nečitateľným písmom. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby
spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností (napr. upravujúcich
čerpanie a splácania úveru, platenie úrokov, poplatkov, tiež následky prípadného porušenia zmluvy
dlžníkom ........) vznikajúcich mu uzavretím zmluvy, a aby priamo v zmluve boli jednoznačne,
zrozumiteľne, a čitateľne uvedené všetky základné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a taktiež, aby bolo zo zmluvy zrejmé aký druh spotrebiteľského úveru (klasický, revolvingový) - do akého
záväzkového vzťahu a za kých konkrétnych podmienok klient - spotrebiteľ s veriteľom vstupuje.18. Vyššie uvedené (zistenia súdu o nečitateľnosti a nezrozumiteľnosti zmluvy) je treba vzťahovať aj
na obsah bodu V. zmluvy, v ktorej súvislosti okresný súd osobitne poukázal na „neexistenciu údaja
RPMN“ v zmluve, ktorý sa má vypočítať z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, aby bol žalovaný
informovaný o výške odplaty, a to aj v prípade uzatvárania revolvingového úveru - žalobca tvrdil, že v
danom prípade malo ísť práve o takýto druh úveru. Okresný súd však vzhľadom na údaje vyplnené
v predtlači zmluvy konštatoval, že z formulovaného vzoru zmluvy nevyplývajú podmienky uzavretia
revolvingového úveru bez časového obmedzenia tak, ako tvrdil žalobca, že z vykonaného dokazovania
nemožno jednoznačne vyvodiť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
vo forme revolvingového, teda opakujúceho sa úveru. Nadväzne okresný súd konštatoval absenciu
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Z rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal aj vyhotovením zmluvy, konštatoval
nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť zmluvných dojednaní. Nielen obsah, ale aj spôsob formálneho
vyjadrenia zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku môže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, majúcom za následok neplatnosť takéhoto dojednania. Odvolací
súd sa s takýmto názorom stotožňuje. Má za to, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy sotva mohol
spotrebiteľ náležite vyhodnotiť rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi malým, bežne (voľným okom
bez technických pomôcok) nečitateľným písmom, navyše uvádzané aj inde nie priamo v zmluve, ale
iba vo VOP, ktoré navodzovali dojem, že išlo o menej relevantný obsah, ktorý nie je v rámci zmluvných
dojednaní účastníkov podstatný.
20. Odvolací súd rozsudok okresného potvrdil aj vo výroku o trovách konania (závislý výrok.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by
žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však
žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške
náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.
zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
22. Krajský súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.