Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217206142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: I. M., L.. XX.X.XXXX, J. J. XX,
XXX XX J., zastúpeného Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01
Stropkov, IČO: 50280899, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Csp/211/2017-97 z 27.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne

vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 215,75 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca
má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca poukazujúc na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa

svoj nárok založil na úspešnosti v spotrebiteľskom spore vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.
3C/181/2014, v ktorom požadoval určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, čomu súd vyhovel, keď
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/115/2016 zo dňa 13.10.2016 určil, že
poplatok 215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzatváranie spotrebiteľských zmlúv je v réžii
dodávateľov, keď spotrebiteľ aj za cenu neprijateľných zmluvných podmienok podstúpi diktát zo strany
dodávateľa vo forme predpísanej zmluvy v snahe získať úver, ktorý je následne použitý na uspokojenie

(v prevažnej väčšine prípadov) základných životných potrieb. Tieto zistenia boli súdu známe z jeho
rozhodovacej činnosti. V týchto dôvodoch súd vzhliadol naplnenie relutárnej a satisfakčnej funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia. Okrem toho súd zohľadnil aj sankčnú funkciu, predovšetkým
preventívnu zložku priznania finančného zadosťučinenia, aby dodávateľa odradil od obdobných konaní,
ktoré by mohli v budúcnosti nastať. Podľa názoru súdu výška priznaného finančného zadosťučinenia
je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť
satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k

žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, ani zneužitie
práva. Súd považoval za legitímne a spravodlivé priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v
sume 215,75 eur, ktorá je matematicky zhodná s tým, o čo žalobcovi žalovaná reálne znížila poskytnutý
úver. Totiž žalobca na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 28.8.2012,požadoval úver v sume 1.500,- eur. Na zmluve je aj uvedený údaj, že úver je poskytnutý v požadovanej
výške. Druhá strana zmluvy však obsahuje údaj o poplatku za vyššie spomínanú službu v hodnote
215,75 eur. Žalobcovi bol napokon poskytnutý úver v sume 1284,25 eur, teda znížený o tento poplatok.

Súd sa nestotožnil s argumentmi žalovanej o tom, že žalobcovi žiadna ujma nevznikla. V rámci
rozhodovania o primeranom finančnom zadosťučinení ide o kompenzáciu ujmy, ktorá spotrebiteľovi
vznikla, a to či už vo forme skutočne utrpenej straty alebo v podobe nepohodlia, úzkosti či neistôt
alebo iných podôb ujmy. Ujma, ktorú žalobca utrpel, sa odrazila v jeho majetkovej, aj nemajetkovej
sfére (nepohodlie a zhoršený zdravotný stav) a ako taká odôvodňuje priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. V prevyšujúcej časti nad sumu 215,75 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal
odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a

prizná mu náhradu 100 % trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, aj pokiaľ ide o základ

priznaného nároku. Nezodpovedá ani vykonanému dokazovaniu, že na strane žalobcu došlo v súvislosti
s uplatnením odplaty podľa dohody o poskytnutí služby k zhoršeniu zdravotného stavu či k nepohodliu.
Žalobca uvedené nikdy netvrdil, a ani neosvedčil. V konaní nebolo, vo vzťahu k skutočnosti od ktorej súd
odvodzujesvojzáverosumezadosťučinenia,preukázanénič.Záversúdujezaloženýnahypotéze,ktorá
sa neopiera o žiadne reálne skutočnosti, ktoré by boli preukázané, a z ktorých by mohol byť záver súdu

odôvodňujúci výšku zadosťučinenia prijatý. Z rozsudku nie je zrejmé ani označenie práva spotrebiteľa,
ktoré malo byť porušené, ani z neho nevyplýva preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. v súvislosti s podanou žalobou.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v plnom súlade s judikatúrou odvolacieho súdu
Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákon č.
250/2007 Z. z.) alebo osobitnými predpismi a pre vznik tohto práva sa nevyžaduje, aby spotrebiteľovi

bola privodená nejaká ujma.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené a súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý výrok
odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).11. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne
vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne

nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

12.Vsúvislostisodvolacímiargumentmižalovanéhoodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žežalovaný
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

13. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je ochrana
spotrebiteľa proti porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa a z osobitných
právnych predpisov. Oprávnenou osobou je spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil svoje práva a má preto
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto spôsobil porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a ktoré sú spôsobilé privodiť mu
ujmu. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákon vznik práva nepodmieňuje vznikom ujmy, ale pre
jeho vznik stačí možnosť vzniku ujmy.

14. Odvolací súd konštatuje, že primerané finančné zadosťučinenie je považované za nástroj k

odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhradu za spôsobenú materiálnu škodu.
Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa
(nositeľazákonnýchpovinností).Tentoúčinokmôževyvolaťlenfinančnézadosťučineniezodpovedajúce
významu chráneného záujmu.

15. Žalobca v súdnom konaní musí preukázať, že žalovaný sa dopustil porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi.

16. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená
ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných

skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať.

17. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké
dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia

uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.
Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až
na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje,
že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti. Výšku peňažnej formy

primeraného zadosťučinenia uvedenú v petite nemôže súd prekročiť.

18. I podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne z obsahu
spisu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/181/2014-112 zo dňa 27.1.2016, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016, v spore žalobcu (v pozícii spotrebiteľa) voči žalovanému
(veriteľovi), okrem iného o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bolo určené, že poplatok 215,75
eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.19. Je nesporné, že žalobca v konaní vystupuje ako spotrebiteľ, pričom v konaní vedenom na Okresnom
súde Bardejov sp. zn. 3C/181/2014 úspešne sa domohol určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky -

poplatku 215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru voči žalovanému, v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou uzavretou so žalovaným.

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky priznaného primeraného finančného
zadosťučinenia postupoval v súlade so zákonom, keď poukázal na všetky relevantné skutočnosti, ktoré

zohľadnil pri určení primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie uvedených právnych úvah
a tieto odvolací považuje za rozhodujúce pre daný prípad. Okresný súd správne vysvetlil, aké kritériá
vzal do úvahy pri určení výšky finančného zadosťučinenia, a týmto záverom z hľadiska ich správnosti
nemožno nič vyčítať. Preto odvolací súd považuje jeho rozhodnutie v danom smere za správne a
vzhľadom na všetky okolnosti určujúce túto výšku ju odvolací súd považuje za primeranú.

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
jeho napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, vrátane výroku o trovách konania
(III. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).