Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213643
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5712213643.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U. B., bývajúceho v S. S., J.. F. XX, 2/ B.
B., bývajúcej v S. S., J.. F. XX, zastúpených JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom v Martine, Ul.
Kukučínova l, proti žalovanému G. A., bývajúcemu v W. W., J.. P. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou
kanceláriou JUDr. Mário Buksa, právne služby s. r. o., so sídlom v Martine, Červenej armády l , v mene
ktorej koná JUDr. Mário Buksa, o odstránenie murovaného plota, vedenom na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. 7 C 184/2012, o dovolaní žalobcov l/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.
novembra 2018 sp. zn. 5 Co 148/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

l . Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. júna 2017 č. k. 7 C 184/2012-398
v spojení s uznesením z 22. januára 2018 č.k. 7 C 184/2012-437 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia l/
a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) domáhali v zmysle § 126 a § 127 OZ odstránenia plotu z betónových tvárnic
z dôvodu, že zasahuje do ich pozemku, a to konkrétne na par. č. XXX/X v rozsahu 30 až 40 centimetrov.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 27. novembra 2018

sp. zn. 5 Co 148/2018 v spojení s uznesením zo 6. februára 2019 č.k. 5 Co 148/2018-492 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou [§ 387 ods. 1 a
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)].

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie a navrhli ho v celom rozsahu zrušiť a

vrátiť vec na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. b/ O.s.p. K porušeniu
práva na spravodlivý proces a k vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. uviedli, že spočíva v nesprávnom
procesnom postupe súdu, nedostatku odôvodnenia a v nevykonaní navrhovaného dokazovania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje podané dovolanie za nedôvodné a navrhol
dovolanie žalobcov zamietnuť podľa § 448 C.s.p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), pristúpil k
skúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.

6. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľmi z § 420 písm.
f/ C.s.p.7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Pojem „procesný postup” bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu” možno teda

rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.

9. Pojem „procesný postup” súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

10. V súvislosti s námietkou týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

11. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri

Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl” (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

12. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým
nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala

svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,
v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav,
ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé úvahy odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k potvrdeniu

záveru súdu prvej inštancie o tom, že oplotenie žalovaného nezasahuje do parciel žalobcov a preto
neprichádza do úvahy ochrana ich vlastníctva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že po nahliadnutí do máp katastra
nehnuteľností mal preukázané, že hranica medzi spornými parcelami vlastnícky patriacimi žalobcom l/ a
2/ a žalovanému je vedená ako priamka. Treba mat' na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a

predodvolacímsúdomtvoríjedencelokaurčujúcaspätosťrozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali,
že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/C.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
ich predstáv.

13. Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľov, že súdy vypočuli svedka veľmi stručne a nedali
mu možnosť konfrontovať jeho zistenia so znalkyňou, uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie strany sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C.s.p. V tomto smere najvyšší súd
poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993.

14. V súvislosti so spochybňovaním správnosti skutkových zistení a spôsobom vyhodnotenia dôkazov
odvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové závery, pretože

v zmysle § 442 C.s.p. je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd
nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi
nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje
na skutkové a právne závery súdov nižšej inštancie, ktoré mali na základe vykonaného dokazovania
jednoznačne preukázané, že oplotenie žalovaného nezasahuje do parciel žalobcov a preto neprichádza

do úvahy ochrana ich vlastníctva v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Zo záverov znaleckého posudku G.. M.
a kontrolného znaleckého posudku G.. Š. vyplýva, že hranica medzi parcelami je rovná, nie lomená
ako tvrdil svedok G.. P.. Navyše odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (bod 12.) doplnil, že
„pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že po nahliadnutí do
máp katastra nehnuteľnosti mal preukázané, že hranica medzi spornými parcelami vlastnícky patriacimi

žalobcom v l/ a 2/ rade a žalovanému je vedená ako priamka.“

15. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci nie je podľa
§ 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.

16. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.