Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202518
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5618202518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu PPS Bobrovec, s.r.o.,
so sídlom Jalovec 405, Bobrovec, IČO: 36 391 042, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA
& Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému
Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Baníkov, so sídlom Smrečany, IČO: 31
937 110, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, so sídlom F. sv. L. XX/X, H., o náhradu
škody 15.422,97 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
6C/20/2018-181 zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 25 písm. g/, § 25 ods. 1, písm. a/, d/, l/, § 69
ods. 1, § 70 ods. 1, 2 Zákona o poľovníctve a § 132 ods. 2, § 150 ods. 1 CSP zamietol žalobu žalobcu
na náhradu škody, ktorá mu vznikla na poraste silážnej kukurice v roku 2016 vo výške 5.030,00 Eur a
nákladov vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku za účelom vyčíslenia celkovej spôsobenej
škody 392,97 Eur. Mal preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že na poraste silážnej kukurice

v roku 2016 vznikla škoda, pričom jej rozsah a výška zostala medzi stranami sporná. Žalobca pritom
uviedol, že ohliadky kukurice vykonáva v priemere jedenkrát týždenne a kontroluje, či rozsah škody
nedosiahnehranicu3%,kedyjemožnéuplatniťsinároknajejnáhradu.Napriekuvedenémunevedelani
približne uviesť, kedy došlo ku škode na poraste kukurice, ktorú si uplatnil v konaní. Pokiaľ ide o začiatok
plynutia objektívnej dvojmesačnej lehoty (§ 70 ods. 1 Zákona o poľovníctve), neuniesol ani povinnosť
tvrdenia zakotvenú v ust. § 150 ods. 1 CSP. Začiatok plynutia 15-dňovej lehoty na uplatnenie nároku na
náhradu škody, ktorá začína plynúť od vtedy, keď žalobca zistil škodu (§ 70 ods. 1 Zákona o poľovníctve),

zostal medzi stranami sporný. Súd vychádzal z listinných dôkazov produkovaných samotným žalobcom
a z jeho tvrdení, keď uviedol, že požiadal znalca Ing. Pavla Ganzarčíka o vypracovanie znaleckého
posudku 31.08.2016, a to za účelom vyčíslenia celkovej skutočnej výšky spôsobenej škody, z čoho
logicky vyplýva, že najneskôr uvedeného dňa musel mať vedomosť o vzniku škody na poraste. Po tom,
akosúdvrámcipredbežnéhoprávnehoposúdeniavecipoukázalnaplynutieprekluzívnejlehoty,žalobca
tvrdil, že každoročne zadáva vypracovať znalecké posudky tomu istému znalcovi, aby zistil, či škoda
dosiahla hranicu 3 %, a to v mesiacoch jún, júl. Preto nie je zrejmé, prečo práve v roku 2016 objednal

vypracovanie znaleckého posudku 31.08.2016, keď navyše tvrdil, že týždenne vykonáva ohliadky
poľnohospodárskych pozemkov, dlhoročne podniká v poľnohospodárstve, takže musí byť schopný
posúdiť, či mu vznikla škoda na plodinách a v akom rozsahu, a preto je nelogické, aby si objednával
znalecký posudok len na zistenie, či mu škoda vznikla. Navyše zo zadanej úlohy znalcovi vyčísliť výškuškody spôsobenú lesnou zverou na poľnohospodárskom poraste kukurice na siláž v roku 2016 a vyčísliť
výšku nákladov, ktoré vznikli pri ochrane tohto porastu pred lesnou zverou, vyplýva, že o vzniku škody
vedel a z tohto dôvodu oslovil znalca so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca pritom

tvrdil,žeškodusiuplatnilužalovanéholistomzodňa23.09.2016,ktorýmuodoslalpoštou,pretozásielka
mohla byť odovzdaná na poštovú prepravu nasledujúceho dňa, t. j. 24.09.2016. Pretože zákon v § 70
ods. 1 písm. a/ stanovuje 15-dňovú lehotu na uplatnenie nároku u užívateľa poľovného revíru, jedná
sa o hmotno-právnu lehotu, v ktorej nárok musí byť žalovanému aj oznámený. Vzhľadom na uvedené
zistenia potom žalobcom navrhovaný dôkaz - podací lístok bol pre rozhodnutie vo veci irelevantný,

pretože žalobca netvrdil, že si škodu uplatnil u žalovaného skôr ako vypracoval listinu dňa 23.09.2016.
Žalobca nepreukázal, že by žalovanému nahlásil vznik škody v zákonnej 15-dňovej lehote, a preto jej
uplynutím jeho nárok podľa § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve zanikol. Z dôvodu zániku práva v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj žalobca uplatnil nárok v
zákonnej lehote, v konaní bolo preukázané, že strany uzatvorili po začatí súdneho konania 13.12.2018
dohoduourovnaní,ktorásatýkanároku,ktorýjepredmetomsporu,ktorúzažalobcuuzavreljedenzjeho

konateľov, ktorí sú v zmysle výpisu z obchodného registra oprávnení konať samostatne. Zo žalobcom
predloženej mandátnej zmluvy z 31.12.2002 pritom nevyplýva, že druhý konateľ by nebol oprávnený
uzatvárať niektoré typy dohôd, prihliadnuc aj k tomu, že žalovaný o takejto mandátnej zmluve vedomosť
nemal. Dohodu o urovnaní pritom akceptoval aj konateľ Ing. Ľudovít Urbanovský, pretože 22.03.2019
podpísal v mene žalobcu list, ktorým vyzval žalovaného na plnenie práve na základe tejto dohody.

Žalovaný navyše vykonal práce v zmysle dohody o urovnaní a žalobca ich prevzal na základe protokolu
14.04.2019, ktorý zaňho podpísal štatutárny zástupca Milan Gajan. Preto odstúpenie od tejto dohody
listom z 11.06.2019 je irelevantné, keď navyše odstúpenie od zmluvy bolo odôvodnené ust. § 507 ods.
1 OZ, pričom z obsahu listu vyplýva, že vykonané práce žalovaným boli považované za nekvalitné, čo
však neznamená, že vadu nebolo možné odstrániť. Sám žalobca teda nemá jednoznačný názor na danú

vec, čo však nemôže zaťažovať žalovaného. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nárok porušením povinností
užívateľa poľovného revíru v § 26 ods. 1 písm. a/, d/, l/ Zákona o poľovníctve, z jeho tvrdení a listinných
dôkazov nevyplýva, akým spôsobom žalovaný porušil povinnosť upravenú v § 26 ods. 1 písm. a/, t. j.
hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú
vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Výsluchom

poľovného hospodára D. E. a z listinných dôkazov bolo zistené, že žalovaný mal normovaných 19 ks
diviačej zveri, kde pri koeficiente prírastku 09 mu prináležal odstrel v počte 17 ks, pričom keď po sčítaní
na jar 2016 bol zistený jej väčší počet, došlo k navýšeniu odstrelu na 53 a keď v priebehu roka žalovaný
zistil väčší výskyt diviačej zveri, požiadal okresný úrad o ďalšie navýšenie o 20 ks, pričom všetky návrhy
boli okresným úradom aj chovateľskou radou schválené a plán odstrelu bol žalovaným dodržaný, čo

žalobca nenamietal. Tak isto nepreukázal, že žalovaný v roku 2016 postupoval v rozpore s ust. § 26
ods. 1 písm. d/, keďže vypočutím uvedeného svedka bolo preukázané, že v roku 2016 nebol vyhlásený
stav núdze, pričom zákon nezakazuje poľovníckemu združeniu prikrmovať zver, aj keď vyhlásený nie
je. Pokiaľ žalobca poukázal na nevhodný spôsob prikrmovania (z vlečky vysypaná hromada zemiakov v
blízkosti polí, ktoré obhospodaruje), žalovaný tvrdil, že predložené zábery neboli vykonané v roku 2016,

ale neskôr, pričom krmivo nevysypal on, ale iný subjekt, ktoré tvrdenie žalobca nespochybnil. Vypočutím
štatutárneho zástupcu žalovaného a uvedeného svedka bolo taktiež zistené, že krmivo pre diviaky je
uskladňované v 5 skladiskách a žalovaný ho nakupuje od pestovateľov, pričom ani toto tvrdenie žalobca
nespochybnil. Pokiaľ poukazoval na § 26 ods. 1 písm. l/, mal za to, že povinnosť uzavrieť zmluvu o
spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri mal nielen žalovaný, ale podľa

§ 25 písm. g/ aj sám žalobca, pričom žalovaný preukázal, že žalobcovi predložil návrh zmluvy, ktorú
tento neakceptoval. Keďže zmluva je dvojstranný právny úkon, vyžaduje súhlas obidvoch zmluvných
strán, a pokiaľ sa tieto nedohodnú, nemôže sa jedna z nich domáhať nároku v dôsledku neuzavretia
takejto zmluvy. Pokiaľ si žalobca okrem náhrady škody spôsobenej na poľnohospodárskych plodinách
ako škodu uplatnil aj sumu, ktorú zaplatil znalcovi za znalecký posudok, tento nárok neodôvodnil tak, ako

mu táto povinnosť vyplýva z § 150 ods. 1, keďže zo žaloby nevyplýva, na základe akých skutočností a
podľaakejprávnejúpravypovažujenákladynaznaleckýposudokzaškodu,ktorúbymalhradiťžalovaný.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný
úspech vo veci, ho priznal proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie je predčasné, vychádza z neúplne zisteného skutkového
stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom odôvodnenie je nepresvedčivé, keďžesúd sa nevysporiadal so základnými predpokladmi vzniku škody. Nesúhlasil s jeho konštatovaním,
že neuniesol povinnosť tvrdenia, keďže v žalobe, aj v následných písomných podaniach, prezentoval
skutočnosti, z ktorých bolo možné jasne identifikovať a následne posúdiť dôvodnosť uplatneného

nároku, k čomu predložil aj dostatočné dôkazy, ktoré mohli byť základom pre vyhovenie žalobe. Súd na
podklade jediného nepriameho listinného dôkazu vyvodil záver, že najneskôr 31.08.2016 mal vedomosť
o tom, že vznikla škoda na poraste. Z objednávky na vypracovanie znaleckého posudku z 31.08.2019
vyplýva, že žiadal o zaslanie cenovej ponuky, pričom objednávka je vykonateľná až po jej odsúhlasení,
t. j. nejednalo sa o objednávku záväznú, ale predbežnú objednávku znaleckého posudku, keď škoda na

poraste ešte nevznikla, z dôvodu, že ešte nezozbieral úrodu obilnín, po ktorej sa lesná zver presúva do
porastov kukurice, a teda už v tomto období predpokladal, že ku škodám na jej porastoch s najväčšou
pravdepodobnosťou dôjde, ako aj z dôvodu, aby bol znalec nepretržite informovaný o aktuálnom stave
jej porastu. Následne 02.09.2016 listom zvolal na 08.09. 2016 stretnutie za účelom riešenia škôd
spôsobených zverou na poľnohospodárskych porastoch, ktorej sa zúčastnili aj štatutárni zástupcovia
žalovaného, znalec, starosta obce Jalovec a poverený zamestnanec okresného úradu. Stretnutie zvolal

preventívne z možného a predpokladaného presunu lesnej zveri z porastov obilnín do porastu kukurice,
čím chcel v spolupráci s prítomnými zamedziť (minimalizovať) vznik možných škôd. Znalec v deň
stretnutia vykonal záverečnú ohliadku porastu kukurice, na ktorom vznikla uplatňovaná škoda, pričom
až po nej nadobudol vedomosť o vzniku škody. Ohliadku vykonal za účelom, aby mohol na stretnutí
oboznámiť zúčastnené subjekty s aktuálnym stavom. Až týmto momentom nadobudol vedomosť o

škode,takistoakoznalec.Ajkeďvykonávalpravidelnéohliadkyporastu,kuškodemuselodôjsťvobdobí
medzi jeho poslednou ohliadkou znalca. Vzhľadom na odborné vyjadrenie č. 38/2019 vypracované
znalcom náhradu škody uplatnil podľa § 70 ods. 1 písm. a/ Zákona o poľovníctve včas, keďže táto v
súlade so závermi znaleckého posudku bola stanovená ku dňu 10.09.2016. O škode sa preukázateľne
dozvedel 08.09.2016 a túto si uplatnil listom zo dňa 23.09.2016. Keďže súd považoval navrhnutý dôkaz,

a to podací lístok, za irelevantný, predložil ho spolu s odvolaním, keď dovtedy skutočnosť z neho
vyplývajúca bola nesporná. Nesprávne je právne posúdenie, že povinnosť uzavrieť zmluvu o spôsobe
a forme minimalizácie škôd spôsobených lesnou zverou a na zveri mal nielen žalovaný, keďže podľa
§ 36 ods. 1 písm. l/ Zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a na tento účel najmä dohodnúť písomnou zmluvou

s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na
zveri. Podľa § 25 písm. g/ Zákona o poľovníctve užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť
s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.
Z uvedeného vyplýva, že povinnosť uzavrieť zmluvu má výlučne žalovaný, pričom on mu je povinný
poskytnúť potrebnú súčinnosť, čo aj preukázal listinnými dôkazmi pripojenými k jeho vyjadreniu k

vyjadreniu žalovaného, s ktorými sa súd nevysporiadal, pričom návrh zmluvy zo strany žalovaného bol
v rozpore so Zákonom o poľovníctve. Poukázal na zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu
spôsobenú jeho nesprávnym užívaním podľa § 69 ods. 1 Zákona o poľovníctve.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o počiatku plynutia
subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody. Poukázal na
účelovosť tvrdení žalobcu o začiatku plynutia subjektívnej lehoty vzhľadom na jeho protichodné tvrdenie,
že k predčasnej objednávke znaleckého posudku pristúpil aj z dôvodu, aby bol znalec nepretržite
informovaný o aktuálnom stave porastu kukurice, čo vylučuje jeho tvrdenie, že o stave porastu nemal

v čase objednávky vedomosť. Aj v prípade, že by sa pripustil tento účelový výklad, že vykonával kroky
ku konaniu o škode, hoci o nej nemal vedomosť, odvolacia argumentácia je nedôvodná, nakoľko vo
svojom odvolaní žalobca uviedol, že o škode sa dozvedel 08.09.2016 a lehota na uplatnenie nároku mu
začala plynúť 09.09.2016 a uplynula o 15 dní dňa 23.09.2016, t. j. v čase, kedy uplatnenie nároku podľa
podacieho lístka iba odovzdal poštovému doručovateľovi na prepravu, pričom prekluzívna lehota podľa

§ 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve je lehotou hmotno-právnou a nie procesno-
právnou a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia o doručovaní podľa CSP, ale OZ (§ 45 ods. 1). Uplatnenie
nároku sa považuje žalovanému za doručené až keď sa písomnosť dostala do jeho dispozičnej sféry,
čo mohlo byť najskôr nasledujúci pracovný deň 24.09.2016. Preto aj podací lístok 23.09.2016 o 11.26
hod. preukazuje, že žalobca mu nenahlásil vznik škody v zákonnej 15-dňovej lehote, uplynutím ktorej

jeho nárok podľa § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve zanikol. Zánik nároku žalobcu potvrdzuje aj
ním predložené a dodatočne vyhotovené odborné vyjadrenie č. 38/2019, z ktorého vyplýva, že znalec
žalobcu informoval o škode najneskôr 08.09.2016, t. j. už v čase, ktorý vo vzťahu k jej uplatneniu možnovyhodnotiť ako prekluzívny. Poukázal na to, že znalcovi neprináleží vykladať právne normy o plynutí
času, pretože to patrí do výlučnej kompetencie súdu.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie vo

vzťahu k použitiu ust. § 45 ods. 1 OZ upravujúce prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, z čoho vyplýva,
že sa nejedná o všeobecné ustanovenie, ktoré by upravovalo spôsob doručovania pre všetky právne
úkony. Uvedený výklad by bol v rozpore nielen s uvedeným ustanovením, ale aj Zákonom o poľovníctve,
pretože ak by aj bol žalobca uplatnil nárok na náhradu škody už v deň, kedy sa o tejto dozvedel, jeho
nárok by vzhľadom na obvyklý čas poštovej prepravy (3 pracovné dni) a vzhľadom na odbernú lehotu na

vyzdvihnutie zásielky na pošte (15 dní) zanikol, ak by si žalovaný zásielku nevyzdvihol bezodkladne po
jej uložení na pošte. Námietky žalovaného k odbornému vyjadreniu č. 38/2019 považoval za účelové a
nesúhlasil s jeho tvrdeniami, že by znalec zasiahol do činnosti súdov, alebo že by sa pokúšal o znalecký
výkladprávnychnoriemplynutiačasu,keďžeodpovedallennadoplňujúceotázkykznaleckémuposudku
č. 32/2016 v rozsahu, v akom mu to jeho odborná činnosť dovoľuje.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že ak v zákonom uvedených prípadoch nebolo právo uplatnené v určenej lehote, dochádza k
jeho zániku, resp. k preklúzii, na čo súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo) a nemôže ho

priznať (§ 583 OZ).
Z ust. § 70 Zákona o poľovníctve vyplýva, že poškodený užívateľ poľovných pozemkov, t. j. žalobca si
musí nárok na náhradu škody na poraste silážnej kukurice spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného
revíru uplatniť u užívateľa poľovného revíru, t. j. žalovaného do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch
mesiacov odo dňa, keď vznikla spolu s uvedením jej výšky a opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd

spôsobených zverou, inak jeho nárok zaniká.
Z tvrdení samotného žalobcu pritom vyplýva, že o škode sa dozvedel 08. 09. 2016, pričom si ju uplatnil
listom z 23. 09. 2016 podaným na poštovú prepravu pošte toho istého dňa, t. j. nie u žalovaného, pričom
ani len netvrdil, nieto preukazoval, kedy si nárok uplatnil u žalovaného, t. j. kedy sa jeho list dostal do
dispozície žalovaného. Vzhľadom na uvedené neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno,

že tak u žalovaného učinil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, čo už samotné ako správne
konštatoval súd prvej inštancie malo pre neho za následok rýchlu stratu sporu, keďže 15-dňová lehota
uplynula už dňom 23. 09. 2016, keď svoj list dal len na poštovú prepravu. Vzhľadom na nepriznanie
nároku na náhradu škody žalobcovi neprináleží ani od neho sa odvíjajúca náhrada nákladov na znalecký
posudok.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa,
že z obsahu spisu vyplýva uzatvorenie dohody o urovnaní medzi stranami sporu z 13. 12. 2018, na
základe ktorej si upravili práva medzi nimi sporné alebo pochybné vyplývajúce už z uplatneného nároku
na náhradu škody v súdnom konaní. Na základe urovnania však vznikol nový záväzkový vzťah, ktorý je

odlišný od pôvodného záväzkového vzťahu, a preto žalobca ani na základe tejto skutočnosti sa nemôže
domáhať splnenia pôvodného záväzku, pričom námietky žalobcu o prekročení oprávnení zo strany za
neho urovnanie podpisujúcej osoby sú irelevantné, keďže sa jednalo o jeho štatutárneho zástupcu, ktorý
za neho robí právne úkony vo všetkých veciach (§ 20 ods. 1 OZ) a ktorým je viazaný, keďže konanieštatutárnych orgánov sa považuje za vlastné konanie právnickej osoby a jeho interné obmedzenie voči
tretím osobám je neúčinné.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už
v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech žalovaného
v spore.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže tento bol aj v
odvolacom konaní plne úspešný.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).