Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212849
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6709212849.11

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátuJUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AmyOdalošovej,vprávnejvecižalobcu:J.,P..,sosídlomXXXXX
C.,N.XX,I.:XXXXXXXX,právnezastúpenéhoT..R.B.,J.,J.B.sosídlomXXXXXS.,M.P.XX/XX,proti
žalovanému: G. R. U. P., J.., so sídlom XXX XX S., M. P. XXXX, I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného
B. &., P.., so sídlom XXX XX Q. Q., B. X, I.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 87.729,55 € s prísl. titulom

náhrady škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/218/2009 - 1443
zo dňa 21. 05. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o výške náhrady trov konania.

2. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19. 10. 2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

109.661, 94 € s príslušenstvom. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14C/218/2009 - 906 zo
dňa 26. 11. 2013, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 87.729,55 € s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87.729,55 € od 07. 09. 2009 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného uznesením č. k.
16Co/618/2014-1050 zo dňa 07. 05. 2015 napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 87.729,55 € s príslušenstvom, vrátane výroku, ktorým
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zrušil
a v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo výroku , ktorým okresný súd vo
zvyšnej časti žalobu zamietol, zostal nedotknutý. Okresný súd v ďalšom prvoinštančnom konaní novým
rozsudkom č. k. 14C/218/2009-1127 zo dňa 24. 11. 2015 žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol,
že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to do 30 dní od právoplatnosti.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/319/2016-1263 zo dňa
21. 09. 2017 rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 11.
2017.

3. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP) aplikovaním ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP z dôvodu, že žalobca bol v konaní plne neúspešný.4. Žalobca podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. h) a f) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby v súlade s ust. § 257 CSP uznesenie
okresného súdu zmenil tak, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

5. V odvolaní žalobca namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal

aj postup pred odvolacím súdom, keď súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil výkon
jeho procesných práv tým, že v odvolacom konaní neboli ani raz vypočutí, čím došlo k porušeniu
ústavného práva žalobcu na spravodlivý proces. V odvolacom konaní navyše rozhodoval aj nesprávne
obsadený súd, keďže v ňom došlo k výmene sudcu. Ďalej v odvolaní namietal, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku,
ktoré v konaní neboli uplatnené. Súd sa podľa žalobcu dôsledne nezaoberal, kde zmizol kamerový

záznam, ktorý bol odovzdaný polícii a tiež prečo bolo pracovníkom P. - T. Q. Q. opakovane - 3x vypnuté
signalizačné zariadenie, čím žalobcu vypli spod ochrany a umožnili tak zlodejom vniknúť do zmenárne.
Majiteľom spoločnosti týmto konaním vznikla škoda značného rozsahu vrátane ušlého zisku a odvtedy
nemajú finančné prostriedky na ďalšie podnikateľské aktivity.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP včas podané odvolanie žalobcu prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil z nasledujúcich dôvodov:

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Uvedené zákonné ustanovenie § 257 CSP predstavuje pri rozhodovaní o trovách konania vždy
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP), prípadne zodpovednosti za
zavinenie zastavenia konania (§ 256 CSP). Inak povedané, v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania v súlade s ust. § 255 a nasl. CSP <., ale súd napriek

tomu dôjde k záveru, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná, súd nemusí úspešnej strane konania náhradu trov konania priznať. Musí
však ísť len o celkom výnimočný prípad odôvodnene vybočujúci z pravidla, pričom jeho výnimočnosť
spočívatakvokolnostiachdanejveci,akoajvokolnostiachnastranesporovýchstránvkonaní.Ustálená
rozhodovacia prax súdov v súvislosti s aplikáciou tohto ustanovenia zaväzuje súdy, aby pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa starostlivo prihliadali na podstatné okolnosti, ktoré
trebaposudzovaťvichvzájomnejsúvislosti,nezohľadneniektorýchbymohloviesťkunežiaducejtvrdosti
vo vzťahu ku strane, hoci táto bola v konaní neúspešná, resp. spôsobila vznik trov svojím zavinením.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd dbajúc na výnimočný charakter prípadu
prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj

okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Najčastejší dôvod pre
tento špecifický prístup súdu je možné nachádzať v pomeroch strán. Napríklad skutočnosť, že strana,
ktorá nemala vo veci úspech (prípadne ktorá procesne zavinila zastavenie konania), sa ocitne v takej
závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, že daná okolnosť predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa umožňujúci aplikáciu moderačného ust. § 257 CSP. Súd musí v súlade s vyššie uvedenými

závermi svoj postup aj náležite odôvodniť.

10.Vpodanomodvolanížalobcaneprodukovalžiadnerelevantnétvrdenia,aninepredložilžiadendôkaz,
ktorým by preukázal, že v jeho prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
úspešnej strane sporu. Všeobecné tvrdenie ako odvolacia námietka o tom, že okresný súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci neobstojí a rovnako neobstojí ani námietka, že odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi výkon jeho procesných práv z dôvodu, že v
odvolacom konaní nebol ani raz vypočutý. Skutočnosť, že žalobca sa so závermi okresného a aniodvolacieho súdu nestotožňuje, automaticky neznamená ich nesprávnosť. Okresný súd pri rozhodovaní
vo veci samej vychádzal z dostatočne vykonaného dokazovania, na základe ktorého dostatočne zistil
skutkový stav veci, potrebný pre zákonné rozhodnutie. Pri rozhodovaní vychádzal aj z právnych názorov

odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení č. k. 16Co/618/2014-1050 zo dňa 07. 05.
2015, v ktorom inštruoval postup okresného súdu v jeho ďalšom konaní a ktorým bol okresný súd
viazaný. Vo veci samej žalobca nebol úspešný a žalobu okresný súd zamietol, pretože zistil, že v
žalovanej veci neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky zakladajúce právo na náhradu škody
podľa § 420 OZ, keď žalobca v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal príčinnú

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Žalobca vyčerpal v konaní všetky
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré mu boli známe. Otázky, ktoré žalobca v odvolaní
otvára, už boli súčasťou súdneho prieskumu vo veci samej a zistené skutočnosti sa aj odrazili v
meritórnom rozhodnutí, ktoré sa dňa 09. 11. 2017 stalo právoplatným. Odvolací súd rozsudkom č. k.
16Co/319/2016-1263 zo dňa 21. 09. 2017 konštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a jeho
závery prevzal za svoje a od záverov okresného súdu nemal dôvod sa odchýliť. Skutkový stav bol

dôsledne zistený dokazovaním pred okresným súdom. Odvolací súd nemal žiaden dôvod zopakovať
alebo doplniť dokazovanie za účelom vypočutia žalobcu ako to žalobca v odvolaní uvádza, a preto
pojednávanie na prejednanie odvolania odvolací súd nepovažoval za potrebné (§ 385 ods. 1 (á contrario
CSP). Rozsudok okresného súdu z toho dôvodu potvrdil a právoplatným sa stal dňa 09. 11. 2017. Pokiaľ
ide o zloženie senátu odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodoval, tak jeho zloženie bolo v súlade so

zákonom. Člen senátu T.. J. L. postupoval v zmysle s ust. § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(dnes ust. § 50 ods. 1 CSP), ktorý ukladá povinnosť sudcovi neodkladne oznámiť predsedovi súdu
skutočnosti, pre ktoré je vylúčený. Člen senátu T.. J. L. tieto skutočnosti uviedol ako mu ukladá zákon, a
preto bol Opatrením predsedu krajského súdu č. XXX zo dňa XX. XX. XXXX (č. l. 1028 súdneho spisu) v
danej veci vylúčený z prejednávania a rozhodovania. Tým istým opatrením určil, že tretím členom senátu

sa stane sudca zo zastupujúceho senátu 13Co, ktorého určí riadiaci predseda zastupujúceho senátu.

11. Skutočnosť, že konatelia, resp. spoločníci obchodnej spoločnosti (žalobcu), ktorí v dôsledku
vzniknutej škody žalobcovi nemajú teraz finančné prostriedky na ich ďalšie podnikateľské aktivity, nie je
rovnako dôvodom hodným osobitného zreteľa. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že na aplikáciu ust. § 257

CSP by žalobca musel preukázať, že ako strana, ktorá má trovy konania uhradiť, má značné a najmä
odôvodnené problémy s ich úhradou. Táto skutočnosť z odvolania žalobcu nijak nevyplýva a nevyplývala
ani z konania vo veci samej. Žalobca je právnickou osobou založenou za účelom podnikania a v zmysle
§ 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník) je podnikaním sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Tým že je podnikateľská činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť, nosí v sebe trvalé riziko spojené
s finančným neúspechom, za ktoré zodpovedá sám podnikateľ. Podnikateľský subjekt preto musí
počítať aj s tým, že v rámci podnikania mu môžu vzniknúť výdavky napr. aj s neúspešným bránením
práva pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné navyše doplniť, že len skutočnosť, že žalobcovi ako
podnikateľskému subjektu vznikla škoda 109.661, 94 € tým, že mu neznámy páchateľ odcudzil z trezoru

finančnú hotovosť, automaticky nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že obchodná spoločnosť už nemá
žiadny iný majetok, napr. na úhradu náhrady trov konania úspešnej strane v konaní. Túto skutočnosť
žalobca tiež nepreukázal. Len na doplnenie odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že
žalobca v súdenej veci žiadal dvakrát okresný súd o priznanie oslobodenia od poplatkovej povinnosti,
pričom v obidvoch prípadoch súd oslobodenie nepriznal. Zo súdneho spisu vyplýva, že v obidvoch

prípadoch súd šetrením zistil, že dlhodobý majetok a priemerný zostatok na účte žalobcu nepredstavuje
majetkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov (viď rozhodnutia č. k.
14C/218/2009-1232 zo dňa 14. 04. 2016 v spojení s č. k. 16Co/378/2017-1343 zo dňa 14. 03. 2018 a č.
k. 14C/218/2009-1417 zo dňa 05. 03. 2019 v spojení s č. k. 14C/218/2009-1438 zo dňa 21. 05. 2019).

12. Podľa odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne o nároku na náhradu trov konania
v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci, keď na vec aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP, ktorým rozhodnutím priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, pretože
žalobca bol vo veci samej v plnom rozsahu neúspešný. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal, že na
jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili uhradiť trovy konania úspešnej

protistrane, a pre ktoré by bolo v tomto sporovom konaní dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery a s poukazom na ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorých je odvolací súd viazaný nie len rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania, pričom žalobca žiadneiné odvolacie dôvody neuviedol, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako uznesenie okresného súdu
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne, pretože v odvolacom konaní neboli dôvody
na jeho zrušenie ani na zmenu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).