Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211722
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317211722.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karffom v spore žalobcu v 1. rade: K.. Ľ. I.,

R.. XX.X.XXXX, D. I., F. XXX/X v 2 rade: A. I., R.. XX.X.XXXX, D. I., F. XXX/X proti žalovanému v 1.
rade: Stavebné bytové družstvo Sereď, IČO: 30 997 755, so sídlom Sereď, Dionýza Štúra 2946, v 2.
Rade: EX-FIN Slovakia, s.r.o., IČO: 47 631 198, so sídlom Trenčín, Záhumenská 1806/3, žalovaný 1,
2 zastúpený: Mgr. Sylvia Kohútová - advokátka so sídlom Trenčín, Palárikova 7, IČO: 42 285 429, v 3.
rade: F.F. Plus, s.r.o., IČO: 36 827 771, so sídlom Leopoldov, Emila Skákalu 1753/5, zastúpený: JUDr.
Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Hlohovec, Pribinova 46 o neplatnosť dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dražba konaná dňa 31.03.2017, predmetom ktorej bola dražba

nehnuteľnosti bytu zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom
úrade Z., katastrálny odbor, okres Z., obec I., katastrálne územie I.
ako: bytový dom súpisné číslo XXX, vchod X., podlažie X., byt č. XX, nachádzajúci sa na
parcele č. XXXX; na parcele č. XXXX; na parcele č. XXXX; PARCELY registra ".
parcelné číslo XXXX o výmere 159 m2, parcelné číslo XXXX o výmere 158 m2, parcelné
číslo XXXX o výmere 159 m2 zastavané plochy a nádvoria; Podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícký podiel k pozemku : 727/10000; Spoluvlastnícky podiel:

1/1 je n e p l a t n á

II. Žalobcovia v 1, 2 rade majú voči žalovaný v 1, 2, 3 rade právo na náhradu trov
konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

III. Slovenská republika má voči žalobcom v 1.a 2. rade právo na náhradu trov konania
vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade svojou žalobou došlou na súd 2.5.2017 žiadali, aby súd určil, že dražba

konaná dňa 31.3.2017, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v bode I. petitu rozsudku je
neplatná. Žalobcovia tiež žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania.

2. Neplatnosť dražby žalobcovia odôvodňovali tým, že žalobkyni nebolo doručené oznámenie o
začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, že žalobkyni nebol oznámený nedoplatok
na preddavkoch a službách spojených s užívaním bytu. Pričom tento nedoplatok uhradil na účet
žalovaného v 1. rade syn žalobcov a to bankovým prevodom vo výške 3000 EUR dňa 6.3.2017.

Strana žalobcov namietala, že znalecký posudok k nehnuteľnosti stanovený odhadom nezodpovedá
skutočnosti, že nebola splnená podmienka, aby dražobník zaslal vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, oznámenie o dražbe sa nenachádzal na
stránkach Notárskej komory SR v registri dobrovoľných dražieb, nebolo dodržané, aby dražobníkoznámilnavrhovateľovidražby,dlžníkovizáložnéhoveriteľa,vlastníkovipredmetudražbytermínkonania
dražby, bola zmanipulovaná prezenčná listina vlastníkov bytov v dome, ktorou sa navrhla dobrovoľná
dražba, nebola dodržaná podmienka, aby výška pohľadávky prevyšovala 2000 EUR, nakoľko ku dňu

začatia dražby bola pohľadávka voči žalobcom vo výške 63 EUR.

3. Strana žalobcu namietala, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť o tom, že bývalý manžel žalobkyne
nebýva v predmetnej nehnuteľnosti a keď vznikol nedoplatok mal žalovaný v 1. rade povinnosti doručiť
vyúčtovanie aj žalobkyni v 1. rade.

4. Strana žalobcu v žalobe tvrdila, že dobrovoľná dražba je účelovo vykonštruovaná a to s úmyslom
získania nehnuteľnosti a získania finančných prostriedkov za fiktívnu dobrovoľnú dražbu.

5. Na základe návrhu strany žalobcu súd vo veci nariadil dňa 13.9.2017 neodkladné opatrenie, ktorým sa
žalovanému v 3./ rade nariaďuje zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva

č. 3536, vedenom na Okresnom úrade Z., katastrálny odbor, okres Z. V. I., katastrálne územie I. ako:
- bytový dom súpisné číslo XXX, vchod X, druhé poschodie, byt číslo XX, nachádzajúci sa na parcele
číslo XXXX, na parcele číslo XXXX, na parcele číslo XXXX, parcely registra "., parc. č. XXXX o výmere
159 m2, parc. č. XXXX o výmere 158 m2, parc. č. XXXX o výmere 159 m2, zastavené plochy a nádvoria,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k

pozemku : 727/10000, spoluvlastnícky podiel: 1/1,
najmä tieto scudziť, predať, darovať, akokoľvek zaťažiť, dať do zálohy, zriadiť zabezpečovacie právo, či
prenajať, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

6. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že strana žalobcu nijako nekonkretizuje a

žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by bola zmanipulovaná prezenčná listina zo schôdze vlastníkov
bytov najmä čo sa týka pani Š.. Prítomnosť pani Š. na schôdzi potvrdil overovateľ zápisnice. Žalovaný v
1. rade tvrdil, že pani Š. - matka žalobkyne v 1. rade nebola pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom.

7. Žalovaný v 1. rade poprel, že by na jeho účet bola za byt poukázaná suma 3000 EUR. Nebol
predložený výpis z účtu syna žalobcov. Strana žalobcu tvrdila, že suma 3000 EUR sa vrátil späť na účet
syna žalobcov. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nemal žiaden dôvod vracať sumu 3000 EUR osobe, ktorá
ho poukázala.

8. Žalovaný v 1. rade poprel tvrdenia strany žalobcu o tom, že nebol vyrozumený o výške nedoplatkov,
keď poukázal na korešpondenciu medzi žalobcom 1 a žalovaným 1 z novembra 2016 kedy žalobca
v 1. rade vystavil svoj nesúhlas s dražbou, avšak k úhrade dlhu nedošlo. Listom zo dňa 24.11.2016
doručený žalobcovi 1 dňa 6.12.2016 bol špecifikovaný dlh ku dňu 31.10.2016 z čoho je zrejmé, že o d
tohto dátumu mal žalobca v 1 rade vedomosť o výške svojho dlhu. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na

to, že v predmetnom byte býval žalobca v 1. rade a musel si byť vedomý toho, že jeho povinnosťou je
platiť mesačné preddavkové platby a musel si byť vedomý toho, že mu dlh narastá. Žalovaný v 1 rade
nie je povinný zasielať písomnosti každému bezpodielovému spoluvlastníkovi bytu samostatne, pokiaľ
mu skutočnosť o rozvode manželstva a odsťahovaní sa jedného z bývalých manželov, títo neoznámia.

9. Žalovaný v 3. rade pred vykonaním dokazovania sa k žalobe nevyjadril keďže z pozície dražiteľa
objektívne nemal na tieto skutočnosti a jednotlivé aspekty dražby dosah. Žalovaný v 3 rade však mal o
pravdivosti žalobcami tvrdených skutočností pochybnosti. Z opatrnosti bol popretý nárok žalobcov.

10. Žalovaný v 2 rade ako dražobník vo svojom vyjadrení uviedol, že oznámenie o výkone záložného

práva bol zaslaný obom žalobcom na adresu trvalého bydliska dňa 23.11.2016 a obe zásielky sa vrátili
žalovanému v 2. rade ako neprevzaté v úložnej dobe.

11. K námietke žalobcu, je oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby bolo doručené 18 dní pred
termínom dražby tak, k tomu žalovaný v 2.rade uviedol, že dražobník zasielal oznámenie o vykonaní

dražby spolu so znaleckým posudkom dňa 28.2.2017, čo bolo 31 dní pred konaním dražby. Zásielka bola
uložená na pošte 3.3.2017. Žalobca mal možnosť prevziať si zásielku, buď pri jej doručovaní poštovým
doručovateľom dňa 2.3.2017 alebo od 3.3.2017 na pošte. Pri doručovaní znaleckého posudku zákonukladá dražobníkovi povinnosť znalecký posudok zaslať vlastníkovi nehnuteľnosti a nie aj doručiť v
stanovenej lehote.

12. K námietke žalobcov, že dražobník nepostupoval podľa § 17 ods. 3 a 5 písm. c) zákona o
dobrovoľných dražbách a nezverejnil oznámenie o dražbe v registri dražobník v lehote najmenej 30
dní pred začatím dražby, tak k tomu žalovaný v 2 rade pripojil kópiu potvrdenia o registrácii údajov a
uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 28.2.2017 čas vykonania zápisu o
15:05:14 hod. z čoho je zrejmé, že bola zachovaná lehota 30 dní pred začatím dražby. Z podacieho

hárku je zrejmé, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zasielané aj príslušným úradom v súlade s
§ 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. K námietke žalobcu, že znalecký posudok bol stanovený odhadom
a nezodpovedá skutočnosti, tak k tomu žalovaný v 2 rade uviedol, že bol nútený postupovať v súlade
s ustanovením § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. žalobca zaslal dražobníkovi list zo dňa 17.3.2017, v
ktorom vyjadril nesúhlas so znaleckým posudkom č. 6/2017 avšak nežiadal o vypracovanie znaleckého
posudku iným znalcom. K tvrdeniu žalobcu, že voči znaleckému posudku bolo podané odvolanie, tak

dražobník uviedol, že nesúhlas so znaleckým posudkom bol datovaný dňom 17.3.2017 a bol odoslaný
ako obyčajná listový zásielka. Dražobník mal pochybnosti o tom, či bola dodržaná 10 dňová lehota na
podanie odvolania.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1 rade, svedkov D.O., D., J.,

Š., T. I., Z., oznámením o dobrovoľnej dražbe, Notárskou zápisnicou o dobrovoľnej dražbe, registráciou
údajov v centrálnom registri dražbe potvrdením z tatra banky, rozvodovým rozsudkom žalobcov sp.z.5C
1663/03 prezenčnou listinou zo schôdze vlastníkov, znaleckým posudkom na zdravotný stav Š. a zistil
tento skutkový stav veci.

14. Ako to vyplýva z osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti spísanej dňa 31.3.2017
notárkou U. J. sp. zn. N 211/2017, NZ 10952/2017, NCRIs 11217/2017 predmetom dobrovoľnej dražby
bol byt č. 12 na 2. poschodí vo vchode č. X na ulici F. XXX/X C. I. zapísaný na LV 3536 kat. úz. I., ktorý
bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1/1 -ine. Ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku vo veľkosti 727/10000.

15. K bytu špecifikovanému v bode 14 tohto rozsudku bolo zriadené záložné právo v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.

16. Dobrovoľná dražba sa uskutočnila na základe oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.2.2017,

podľa ktorého dražobníkom dobrovoľnej dražby je obchodná spoločnosť EX - FIN Slovakia, s.r.o.
Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bolo stavebné bytové družstvo Sereď ako správca domu, v ktorom
sa dražený byt nachádza.

17. Cena predmetu dražby, podľa znaleckého posudku č. 06/2017 zo dňa 12.2.2017 vypracovaného X..

K. T. činila 44 900 EUR. Dražby nehnuteľnosti sa zúčastnili deviati účastníci. Účastníci dražby neurobili
najnižšie podanie a cena licitátorom bola postupne znižovaná. Nehnuteľnosti sa vydražila za 40 900
EUR na dražbe konanej dňa 31.3.2017 na Notárskom úrade S.. U. J., N. XX, T..

18. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/ 163/2003 zo dňa 4.5.2004, ktorý nadobudol

právoplatnosť 4.6.2004 súd zistil, že manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené. Keďže nedošlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov do troch rokov od zániku manželstva
nehnuteľnosť sa stala ich podielovým spoluvlastníctvo ma každý zo žalobcov je podielovým
spoluvlastníkom v 1/2-ici. Predmetom dražby by však bola nehnuteľnosť tvoriaca bezpodielové
spoluvlastníctvo.

19. Na byte, ktorý bol predmetom dražby správca bytového domu evidoval nedoplatok v celkovej výške
3191,59 EUR ku dňu 30.9.2016. Na základe toho boli žalobcovia ako vlastníci bytu opätovne vyzvaní
na uhradenie nedoplatku, čo však neučinili.

20. Správcom bytového domu, kde sa nachádza byt, ktorý bol predmetom dražby je Stavebné bytové
družstvo Sereď.21. Dňa 20.10.2016 o 18:00 hod sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov na F. B..
I.. Č.. XXX C. I. v zasadačke SBD I. B.. A.. Š.. Pozvánky na schôdzu obdržali všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov dňa 12.10.2016. V zápisnici sa konštatuje, že prezenčnej listiny bolo potvrdené,

že na schôdzu sa dostavili vlastníci a spoluvlastníci 10 bytov z celkového počtu 18 bytov. Na schôdzi bolo
konštatované, že vzhľadom na počet prítomných schôdza nie je uznášania schopná. Na tejto schôdzi
sa mali riešiť otázky úveru, komplexnej obnovy bytového domu a iné otázky pričom sa vyžadovala
dvojtretinová účasť vlastníkov, ktorá splnená nebola.

22. Dňa 20.10.2016 o 19:30 hodine v zasadačke správcu SBD I. sa konala schôdza vlastníkov bytového
domu F. XXX C. I.. Programom schôdze bolo schválenie podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražbybytuč.XXvovchodeč.X.Naschôdziboloodhlasovanéschváleniepodanianávrhunavykonania
dobrovoľnej dražby bytu č. XX. Odôvodnené to bolo tým, že pán A. I. a byt č. XX vo vchode X mal
k 30.9.2016 na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby, opráv a úhradách za plnenie spojené s
vlastníctvom bytu nedoplatok vo výške 3194,59 EUR. A. I. bol viackrát vyzvaný, aby svoj dlh uhradil,

čo však neučinil. V zápisnici sa konštatuje, že hodinu po začatí schôdze bolo prítomných 10 vlastníkov
bytov z 18 vlastníkov bytov.

23. Z prezenčnej listiny zo schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa konala 20.10.2016 o 19:30 hod. bolo
zistené, že na prezenčnej listine je uvedených 18 vlastníkov bytov pričom prezenčnú listinu podpísali

vlastníci bytu X, X, X, X, X, X, X, XX, XX, XX. Za byt č. X zápisnicu podpísali X. Š.. Za byt č. X, ktorého
vlastníkom je Natália J. zápisnicu - prezenčnú listinu podpísali T.U. J..

XX. K. J. vykonáva funkciu predsedu Stavebného bytového družstva v I. pričom na pojednávaní uviedol,
že túto funkciu vykonáva 15 rokov. Vlastníci bytov zúčastnení na schôdzi sa zapísali v prezenčnej listine

a niektorí aj predložili občianske preukazy, niektorých totiž poznal. Úlohou N. D.O. ako overovateľa bolo
overiť správnosť zápisnice ako aj to, že mal dohliadať na to, aby ten kto je prítomný, uviedol, že na
schôdzi dňa 20.10.2016 o 19:30 hod. sa nerobila prezenčná listina, že prezenčná listina zo schôdze
konanej dňa 20.10.2016 o 18:30 hod. sa preniesla na schôdzu o 19:30. Kolóny opätovne potvrdil, že
prezenčná listina zo schôdze o 18:30 hod. sa použila na schôdzi o 19:30. Čo sa týka R. J. ona sa schôdzi

nezúčastnila, avšak ešte v roku 2012 vydalo splnomocnenie, aby ju zastupovala na schôdzi matka a
to zrejme ukázala.

25. Svedok D. sa nepamätal na schôdzu, kde sa jednalo o byte I.. Poukazoval na svoj vek. Uviedol
však, že keď sa vlastníci zapisovali do prezenčnej listiny nekontroloval ich občianske preukazy. Ďalej

uviedol, že vie o tom, že na schôdzi sa prejednávalo, že byt I. má ísť na exekúciu. Nevedel uviesť, či na
schôdzi bola R. J. alebo jej mama. Na schôdze chodievala matka R.Á. J., nevedel však uviesť, z akého
dôvodu sna tieto schôdze ona chodila. S. D. vykonáva Funkciu domového dôverníka a má na starosti 18
bytov. Pán D. výslovne uviedol, že na schôdzi, kde sa jednalo o tom, že byt I. má ísť na dražbu nebola
prítomná pani Š.O.. Nevedel však uviesť, prečo sa nachádza jej podpis na prezenčnej listine. Svedok

D. opätovne potvrdil, že Š.O. na schôdzi nebola a vie to preto, lebo pani Š. je jeho susedou. Svedok
nevedel uviesť, či podpisoval zápisnicu ako overovateľ.

26. Svedok D. uviedol, že dňa 20.10.2016 sa zo schôdze konaných o 18:30 a 19:30 hod. robila len
jedna prezenčná listina. Svedok sa zúčastnil na uvedenej schôdzi. Čo sa týka bytu I., tak pán J.

predniesol riešenie a schôdza to odsúhlasila. Pri podpisovaní do prezenčnej listiny občianske preukazy
sa nekontrolovali nakoľko sa vlastníci bytov v dome poznajú. Svedok potvrdil účasť Š. na schôdzi, keď
sa jednalo o byte jej dcéry - žalobkyne. Svedok sa nepamätal, či na schôdzi bola R. J..

27. Svedkyňa R. J. na pojednávaní vypovedala, že jej matka mala oprávnenie na všetky právne úkony

ohľadne domových schôdzí. Toto splnomocnenie svedkyňa predložiť nevedela a odôvodnila h tým, že ho
stratila. Predmetný byt jej matka darovala a v byte nebýva 10 rokov. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť
o schôdzi, ktorá sa konala v roku 2016. Svedkyňa mala splnomocnenie stratiť v roku 2014, keď sa
sťahovala. Toto splnomocnenie nikomu nepožičiavala čo odôvodňovala tým, že také veci sa nikomu
nepožičiavajú. Okrem nej nikto iný splnomocnenie nemal. Ani svojej matke splnomocnenie nepožičala.

Svedkyňa sa nikdy žiadnej schôdze nezúčastnila, vždy sa na schôdzi zúčastnila jej matka T. J..

28. Bytové družstvo I. súdu predložilo evidenčnú tortu na meno T. J., F. XXX/XX, číslo bytu 6,
druhé poschodie, kde je uvedené: „Oznámený prevod vlastníctva bytu dňa 28.3.2012 o predloženésplnomocnenie k úkonom zúčastňovať sa na domových schôdzach o právnych úkonoch vo veci bytu v
osobnom vlastníctve na adrese F. XXX/XX, C. I. D. Č.. X, od nového vlastníka R. J. na matku T..“

29. Svedkyňa X. Š.O. bola vypočutá v zariadení opatrovateľskej služby SENIOR CARE GALANTA n.
o. dňa 22.5.2019. Svedkyňa nebola orientovaná v čase ani v priestore a nebola schopná vzhľadom na
svoje ochorenie zodpovedať otázky majúce význam pre daný spor.

30. Strana žalobcu súdu predložila súkromný znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. A. H.

Csc. Znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria - gerontopsychiatria č. 17/2018
vypracovaný dňa 23.11.2018. Uvedený súkromný znalecký posudok sa týka zdravotného stavu pani Š..

31. Podľa znaleckého posudku C. Š. trpí demenciou zmiešaného typu demenciou atrofického typu pri
alzheimerovej chorobe v kombinácii s vaskulárnymi zmenami a po cievnych mozgových príhodách v
pokročilom štádiu, ktoré sa museli vyvíjať už niekoľko rokov. Organické zmeny psychiky pri pokročilej

demencii podmieňujú každý intelektový deficit a tiež poruchy pamäte, orientácie, chápavosti, súdnosti
a ďalších psychických úkonov. Týmito poruchami trpela už v roku 2015. Tieto poruchy vykazujú stálu
progresiu a sú trvalého charakteru bez predpokladu zlepšenia. Znalkyňa v posudku uviedla, že aj keby
bola C. Š.O. na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 20.10.2016, jej duševný stav v
rámci procesu demencie musel byť už vtedy natoľko rozvinutý, že nemohla byť schopná kompetentne

vykonať žiaden právny úkon. V znaleckom posudku je konštatované, že C. Š. pri ochorení na demenciu
zmiešaného typu s prevahou Alzheimerových príznakov v pokročilom štádiu nie je schopná zodpovedne
vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti a tieto schopnosti zrejme nemala ani dňa
20.10.2016.

32. Svedok T. I.- syn žalobcov na pojednávaní uviedol, že o tom, že prebieha dražby bytu v ktorom býva
jeho matka sa dozvedel z oznámenia, ktoré bolo vyvesené na vchode ďalej uviedol, že v novembri alebo
decembri 2016 sa jeho matka z bytového družstva dozvedela o dražbe s tým, že ďalej má komunikovať
s dražobnou spoločnosťou. Podľa svedka všetky písomnosti čo sa týka vyúčtovania chodili na adresu
jeho otca. Svedok výslovne na pojednávaní uviedol, „Čo sa týka výpisu, z ktorého malo vyplýva, že

som poukázal bytovému družstvu 3000 EUR, tento som sfalšoval, predložil som ho matke, nevedel som
však, že ho použije. Svedok býval v byte, ktorý sa dražil. Vedel o schôdzi, ktorá sa konala 20.10.2016,
avšak nevedel, že predmetom schôdze bude aj súhlas dražbou. Pani Š. - jeho babka možno aj vedela
o schôdzi, avšak sa jej nezúčastnila, už bola mimo realitu. Svedok tiež uviedol, že okolo 18:30 hod. dňa
20.10.2016 išiel so synom a priateľkou a stretol pána H. ako chodí s hárkom. Pýtal sa svedka prečo

nejde na schôdzu a on mu odpovedala, že nie je vlastníkom bytu. Vtedy videl, že u jeho babky - pani Š.
sa svieti, že je doma. Svedok sa mal po predchádzajúcom pojednávaní rozprávať s pánom D.V. a pánom
D.. Pán D. mu vtedy povedal, že nevedel o tom, že R. J. je vlastníčkou bytu, oni si stále mysleli, že
vlastníčkou bytu je matka R. J.. Ešte mali uviesť, že zrejme predsedu družstva sa bude na nich hnevať
za to čo povedali na pojednávaní. Po dražbe bytu svedok svojej matke povedal o tom, ako to bolo s

úhradou za byt Bytovému družstvu I.. Čo sa týka oznámenia o dražbe, svedok to zvesil z vchodu a
odniesol to svojej matke.

33. Svedkyňa O. Z. pracuje na bytovom družstve na oddelení nájomného a má na starosti vymáhanie
pohľadávok. O žalobcoch uviedla, že boli dlhoročnými neplatičmi. Ohľadne nedoplatku za byt

telefonovala s pani I. a tiež pán I. bol s ňou v osobnom kontakte a zaujímal sa o výšku dlhu avšak tým
to skončilo. Istina dlhu na byt bola viac ako 2800 EUR a na základe toho navrhol predseda družstva
schôdze vlastníkov, aby sa byt dal do dražby. Listiny týkajúce sa bytu sa zasielali na adresu bytu, avšak
odozva nebola žiadna. Raz prišiel pán I. na bytové družstvo za svedkyňou a nahlásil novú kontaktnú
adresu do Q. a odôvodnil to tým, že vie že na byte je nedoplatok a berie si to na starosť. Bolo to asi

tak jeden rok pred dražbou. Keďže na byte bol vysoký nedoplatok, tak vyúčtovacie náklady sa posielali
doporučene na adresu v Q.. Pánovi I. sa nedoručovalo nič na adresu v I.. Za byt sa začalo znovu platiť
v roku 2018.

34. Tatra banka a.s. na žiadosť súdu oznámila dňa 6.11.2018, že doklady ktoré jej boli súdom zaslané

nie sú autentické. V oznámení bolo uvedené, že suma 3000 EUR nebola odoslaná z účtu I. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX a teda nebola na predmetný účet ani vrátená. Toto potvrdenie potvrdzuje
svedeckú výpoveď svedka T. I..XX. Žalovaný A. I. na pojednávaní uviedol, že absolútne nevedel o dražbe. Bytové družstvo mu všetky
písomnosti doručovalo na adresu v Q. a on to potom preposielal synovi do I.. A. I. býval v rozmedzí
rokov 2004-2018 v Q. a potom sa presťahoval späť do Serede. Žalobca však potvrdil, že mal telefonát

z bytového družstva, že bude odhad bytu a že podvečer mu bude telefonovať odhadca, ktorému potom
A. I. nadiktoval všetko čo bolo v byte urobené. Znalec oboznámil žalobcu s tým, že bude určený termín
dražby, s tým, že keď sa pred dražbou vyplatí dlh, tak dražba nebude. Žalobca uviedol, že všetky listiny
ohľadne bytu boli doručované jemu do Q. okrem listín týkajúcich sa dražby, ktoré listiny boli doručované
do I.. Žalobca nemal hlásený ani trvalý, ani prechodný pobyt v Q.. Na pošte si však vybavil doposielanie

pošty do Q..

36. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražbu je možné vykonať len na
základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Podľa
§ 16 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražby bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť. (§ 7 ods. 2)
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť, výšku, splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. v prípade ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bol dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadne ak dôvodu y neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci

vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt, podľa osobitného predpisu; v takomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
Podľa§33ods.2zák.č.527/2002Z.z.navrhovateľdražbyzodpovedázasprávnosťvyhláseniaotomže
predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá a pravosť výšku a splatnosť pohľadávky, pre

ktorú sa navrhuje výkon záložného právu. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti
podľa tohto odseku sa nemožno zbaviť.

37. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe

domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa
týkajú správy domu, spoločných častí odmenu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze
musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome
minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto

schôdzu vlastníkov zvolal a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v
dome obvyklým.

(2) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden
hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo

vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.

(3) Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na
prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 s 5 neustanovujú inak. Ak chôdza
vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie
rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4a 5, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3§ 8a ods. 1 a6 , §
8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1. A § 16 ods. 3 a 4.

(4) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú
o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluveo zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve a o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a
o každom dodatku k nej, o zmluve a vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene

účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zaradení domu a o zmene formy výkonu správy;
ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje

písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na
hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec.

(5) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej
veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci do jedného roka od platného

hlasovania sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, okrem hlasovania o veci, pri ktorej sa vyžaduje dvojtretinová väčšina. Ak sa o veci
rozhodovalo dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov dome,
pri hlasovaní do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

(6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným
podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí
byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie
na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade
alebo zástupcovi vlastníkov, alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu, alebo nebytového priestoru v dome.

38. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstvo a na funkciu zástupcov vlastníkov nemôžu byť
splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich

voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.
Zákon deklaruje každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru jeden hlas, ktorý pripadá na jeho
byt alebo nebytový priestor. Zákon nediferencuje medzi podlahovou plochou bytu alebo nebytového
priestoru a tak na každý byt alebo nebytový priestor pripadá jeden hlas. Ak je byt vo vlastníctve viacerých
osôb, títo vlastníci majú vždy jeden hlas. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov majú manželia

jeden hlas. Na účely hlasovania na schôdzi alebo zhromaždení je zásadný počet bytov a nebytových
priestorov a nie počet spoluvlastníkov. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov je schopná ak
sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V porovnaní s minulou právnou úpravou došlo k
navýšeniu uznášania schopného kvóra na schôdzi vlastníkov. Cieľom tejto právnej úpravy zavedenej

novelizáciou zákona č. 205/2015 Z. z. bolo dosiahnuť čo najlepšiu informovanosť o veciach týkajúcich sa
domu a zároveň dosiahnuť, aby sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v čo najväčšej miere
podieľali na správe svojho majetku. Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných vlastníkov výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 4 a 5.

39. V prípade, ak na schôdzi nie sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí
majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, zákon
za predpokladaných podmienok umožňuje vykonanie hlasovania a prijatie rozhodnutia na schôdzi.
Komentované ustanovenie dáva možnosť prijať rozhodnutie aj nadpolovičnou väčšinou prítomných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi v prípade, ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu

po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášania schopná v súlade s prvou vetou komentovaného
ustanovenia.

40. Toto pravidlo neplatí bezvýhradne. Komentované ustanovenie výslovne odkazuje na ustanovenia
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri ktorých tento „zjednodušený“ spôsob hlasovania

nie je možné použiť. Ide o nasledujúce prípady:

a) Otázky podľa odsekov 4 a 5 komentovaného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov,b) Vyslovenie súhlasu dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so
založením spoločenstva pri uzatváraní písomnej zmluvy o spoločenstve pri pravom prevode vlastníctva
bytu alebo nebytového priestoru dome, ako aj pri udelení súhlasu vlastníka so zmluvou o spoločenstve

pri zmene formy správy domu (§ 7a ods. 1 ZoVB)
c) Schvaľovanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15 ZoVB zhromaždením vlastníkov (§ 7c ods. 2 písm. i) ZoVB).
d)Odvolaniepredseduspoločenstvazhromaždenímnadpolovičnouväčšinouhlasovvšetkýchvlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome (§ 7 c ods. 3 ZoVB),

e) Schválenie zmluvy o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (§ 8 ods. 1 ZoVB)
f) Rozhodovanie o vypovedaní zmluvy o výkone správy (§8a ods. 6 ZoVB),
g) Rozhodovanie o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 1 ZoVB),
h) Schválenie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15 ZoVB schôdzou vlastníkov, ktorá zakladá povinnosť správu (§8b

ods. 2 písm. i) ZoVB),
i) Udelenie súhlasu s prevodom vlastníctva nebytového priestoru v dome inej osobe ako jeho nájomcovi
(§ 16 dos. 3 ZoVB),
j) Udelenie súhlasu s prevodom vlastníctva nebytového priestoru podľa § 27 ods. 4 ZoVB z bytového
družstva do vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

Ustanovenie § 14 ods. 2 je kogentné a tak ho nie je možné obísť. Ak by došlo k porušeniu tejto právnej
normy, prijaté rozhodnutie by bolo ex lege neplatné, nulitné. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú sa ani
nevyžaduje jej potvrdenie súdnym rozhodnutím.
(Citované od autorov : Strapáč, Dušana, Sninčák, Sura, Takáč, Trščáková, Skortová. Komentár zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: Wolters Kluver Bratislava 2018).

41. Súd mal za to, že pani C. Š. sa nezúčastnila schôdze, ktorá sa konala dňa 20.10.2016. Túto
skutočnosť potvrdil domový dôverník S. D.. Pani Š. bola susedou domového dôverníka p. D.. Súd bol
toho názoru, že pani Š. zápisnicu - prezenčnú listinu podpisovala dodatočne pričom ani nevedela čo
podpisuje. Vzhľadom na zdravotný stav svedkyne Š. možno konštatovať, že v čase konania schôdze
nebola spôsobilá k úkonom o ktorých sa na schôdzi hlasovalo. Túto skutočnosť mal súd potvrdenú aj

súkromným znaleckým posudkom. Okrem toho je nelogické, aby svedkyňa Š. hlasovala za to, aby bol
daný na dražbu byt, v ktorom bývala jej dcéra a vnuk. Čo sa týka R. J. ako vlastníčky bytu tak ona sa
na schôdzi nezúčastnila na schôdzi dňa 20.10.2016 sa zúčastnila jej matka T. J., ktorá na to nemala
oprávnenie. Spôsob akým sa udeľuje plnomocenstvo a spôsob preukázania oprávnenosti vystupovať
za vlastníka rieši § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. V prípade údajného splnomocnenia pre T.U. J.

bolo postupované v rozpore so zákonom a T. J. sa neoprávnene zúčastnila schôdze a neoprávnene
hlasovala. Možno uviesť, že na schôdzi dňa 20.10.2016 o 19:30 hod. sa zúčastnilo okrem zástupcov
bytov z celkového počtu osemnásť. Keď na prezenčnej listine je uvedených desať zástupcov bytov tak
je nutné odpočítať J. O. Š.. Na schôdzi teda nebola prítomná ani polovica vlastníkov bytov, čím sa
hlasovanie stáva neplatným, nehovoriac o tom, že na platnú schôdzu sa vyžadovalo dvojtretinová účasť

vlastníkov bytov. Keďže schôdza nebola uznášaniaschopná nemalo dôjsť k hlasovaniu a keď k nemu
došlo, tak je neplatné. Predmet dražby - byt žalobcov - nemohol byť daný na dražbu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam súd žalobu zamietol.

42.Stranažalobcunamietalaneprimeranúvzdialenosťmiestavýkonudražbyoddraženejnehnuteľnosti.

Dražba sa konala v Trenčíne čo je 88 km od miesta draženej nehnuteľnosti. Obed mestá spája diaľnica
a čas presunu zo Serede do Trenčína netrvá viac ako 1 hodinu. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo
58/2018 zo dňa 5.6.2019 za neprimerané možno považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je
v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie,
miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa doručená nehnuteľnosť nachádza

( nie vzdialenosť do 100 km).

43. Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia
konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že
určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov

(predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe. Čo sa týka
doručovania písomností tak v spore bolo preukázané, že bytové družstvo doručovalo písomnosti, ako na
adresu draženého bytu v I., tak aj žalobcovi do Q.. Žalobkyňa si v miesto bydliska písomnosti neprevzala.
Dražobník listiny súvisiace s dražbou doručoval dotknutým osobám - žalobcom na adresu trvaléhobydliska. Čo sa týka doručovania písomností súd nevidel pochybenia na strane dražobníka. O dražbe a
jej príprave žalobcovia mali vedomosť čo vyplynulo aj z ich prednesov.

44. V spore bolo preukázané, že dlh žalobcov do dňa konania dražby uhradený nebol. Žalobkyňa mala
vedomosť o sfalšovaní prevodného príkazu jej synom. Napriek tomu v žalobe tvrdila, že dlh za byť je
vyrovnaný. Vzhľadom na to, že predmet dražby nebolo možné dražiť, nakoľko neboli splnené zákonom
podmienky na to, aby mohol byť byt daný na dražbu, súd sa bližšie nezaoberal námietkami strany
žalobcu, čo sa týka dražby. Pri právne posúdenie veci nemali význam formálne námietky strany žalobcu

o prípadných nedostatkoch dražby.

45. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd zaviazal žalobcov, aby nahradili trovy konania štátu. Súd zisťoval z bánk statočnosti uvádzané
stranoužalobcu,pričombolozistené,žedošlokfalšovaniulistínočomžalobcoviamalivedomosť.Banky
si účtovali za podané správy poplatky v súlade s cenníkom, čo im súd zaplatil zo štátnych prostriedkov
avšak štátu patrí náhrada týchto súm.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.