Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618202518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu PPS Bobrovec s.r.o.,

so sídlom Jalovec 405, Bobrovec, IČO: 363 910 42, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému
Slovenskémupoľovníckemuzväzu,PoľovníckemuzdruženiuBaníkov,sosídlomSmrečany,IČO:31937
110, zastúpenému JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, Poprad,
o náhradu škody 15 422,97 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30. 08. 2018, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“)
elektronicky dňa 07. 09. 2018, žalobca, zastúpený advokátom, uplatnil voči žalovanému škodu vo výške
15 422,97 eura, z toho škodu, ktorá mu vznikla na poraste silážnej kukurice v roku 2016, vo výške 15
030,- eur a náklady, vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý si žalobca objednal „za
účelom vyčíslenia celkovej skutočnej výšky spôsobenej škody“, vo výške 392,97 eura. Žalobu odôvodnil

tým, že žalobca je užívateľom poľovného pozemku v k. ú. D. na parcele Dlžiny, štvorec Konská, kód dielu
č. 8503/2 o výmere 14,56 ha a žalovaný je užívateľom poľovného revíru Baníkov, uznaného Obvodným
lesnýmúradomLiptovskýMikulášrozhodnutímč.Poľ.:242/1994-35-B,doktoréhopatríajparcelaDlžiny,
štvorec Konská, kód dielu č. 8503/2 o výmere 14,56 ha (ďalej len „parcela Dlžiny“). Na parcele Dlžiny
žalobca v roku 2016 pestoval silážnu kukuricu, na ktorej došlo k značnej škode vo výške 15 030,- eur,
spôsobenej lesnou raticovou zverou. Vzniknutú škodu vyčíslil znalec,
O.. H. G. v znaleckom posudku č. 32/2016. Poukázal na článok V. ods. 1 Zmluvy o užívaní poľovného

revíru, uzatvorenej dňa 16. 09. 2013 medzi Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri Baníkov a Slovenským poľovníckym zväzom, Poľovnícke združenie Baníkov, podľa ktorého
užívateľ poľovného revíru zodpovedá podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) za podmienok stanovených
v tomto paragrafe za škodu, spôsobenú na poľnohospodárskych a lesných kultúrach nesprávnym
užívaním poľovného revíru. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) zákona
o poľovníctve, nakoľko lesná raticová zver v Poľovnom revíri Baníkov je premnožená, čo potvrdzuje aj

normovaný kmeňový stav lesnej raticovej zveri a plán lovu a chovu tejto zveri v Poľovnom revíri Baníkov,
v ktorom sa nachádza aj parcela Dlžiny. Žalovaný mal porušiť aj ustanovenie § 26 ods. 1 písm. d) zákona
o poľovníctve, nakoľko raticová zver bola prikrmovaná nesprávne, keďže krmivo bolo voľne pohodené
na zemi a v niektorých prípadoch len vysypané na jednej kope priamo na zem, pričom prikrmovanie sauskutočňovať prostredníctvom objektov, slúžiacich na prikrmovanie zveri. Takisto mal žalovaný porušiť
aj ustanovenie § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, pretože neuzatvoril so žalobcom písomnú
zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd, spôsobených zverou a na zveri. Tvrdil, že žalobca za

účelom minimalizácie vzniknutých škôd, v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve, vykonal
na zabránenie vzniku škôd, spôsobených lesnou raticovou zverou, viacero opatrení - tieto opatrenia
však neuviedol, len v rozpore s ustanovením § 32 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
odkázalnaprílohu4opatreniavykonanénaprimeranézabránenieaminimalizovanieškôd,spôsobených
lesnou raticovou zverou.

2. Žalovaný, zastúpený advokátom, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 12. 2018 uviedol, že žalobu
neuznáva a túto žiadal, ako nedôvodnú, zamietnuť. Poukázal na to, že dňa 13. 12. 2018 došlo medzi
stranami sporu k uzavretiu dohody o urovnaní, teda k pokonávke, v snahe predísť ďalším sporom.
Z obsahu tejto dohody vyplýva, že sa pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo ruší a
nahrádza sa novým záväzkom. Samotnú žalobu však žalovaný označil za nedôvodnú a v mnohých

smeroch neurčitú. Poukázal na 15-dňovú prekluzívnu lehotu, upravenú v § 70 ods. 1 písm. a) zákona
o poľovníctve. Z obsahu podanej žaloby však nevyplýva, kedy škoda na poraste vznikla, kedy sa o
tejto škode žalobca dozvedel, kedy si uvedený nárok uplatnil u užívateľa poľovného revíru a nevyplýva
ani splnenie tretej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to uvedenie opatrení, ktoré
vykonal na zabránenie škôd, spôsobených zverou. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„Obč. zák.“) preto došlo k zániku práva z dôvodu, že nebolo uplatnené v určenom čase s tým, že
na zánik súd prihliadne aj keď to dlžník nenamieta. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia, žalovaný tvrdil,
že žalobca nepreukázal žiadne dôkazy o tom, že žalovaný nesprávne užíval poľovný revír. Poukázal
pritom na stav plnenia plánu chovu a lovu v poľovom revíri za rok 2016 a ročný výkaz a revíri a
stavoch zveri za poľovnícku sezónu 2016/2017, ktoré dokumenty sú dôkazom, že žalovaný si riadne plnil

všetky povinnosti poľovného hospodára tak, aby predchádzal vzniku škôd. Žalobca nepreukázal napr.
fotografiami, že na parcele Dlžiny bola prítomná nejaká zver, taktiež z fotografií, založených v znaleckom
posudku vyplýva, že porast silážnej kukurice nebol poškodený v súvislej ploche, ale iba v určitých
miestach, a teda plocha, na ktorej bola kukurica poškodená, mohla byť určená len odhadom. Povinnosť,
zabrániť škodám na poľovných pozemkoch, nemá len užívateľ poľovného revíru, ale aj vlastník, resp.

nájomca poľovných pozemkov a žalovaný namietal nedodržanie agrotechnických termínov pre zber
kukuricenasiláž.Kdohodeospôsobeaformeminimalizácieškôdžalovanýuviedol,žeustanovenie§13
zákona o poľovníctve nepredstavuje žiadnu kogentnú normu, ktorá by stanovovala povinnosť uzavrieť
práve písomnú zmluvu. Navyše, žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie zmluvy o spôsobe a forme
minimalizácie škôd, spôsobených zverou a na zveri s písomným znením návrhu zmluvy zo dňa 09. 01.

2017, odoslaným dňa 12. 01. 2017 a žalobca ju do dnešného dňa neuzatvoril, hoci mu táto povinnosť
vyplýva z § 25 písm. g) zákona o poľovníctve.

3. Žalobca vo vyjadrení - replike zo dňa 23. 01. 2019 popieral, že dňa 13. 12. 2018 došlo medzi stranami
sporu k uzavretiu dohody o urovnaní. Pokiaľ ide o lehotu na uplatnenie škody, upravenú v § 70 ods. 1

písm. a), ods. 2 zákona o poľovníctve tvrdil, že škoda na poraste silážnej kukurice, ktorá bola stanovená
vo výške 15 030,- eur, vznikla dňa 09. 09. 2016 a žalobca sa o tejto škode dozvedel nasledujúci deň, t. j.
10. 09. 2016. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného dňa 23. 09. 2016, teda v zákonnej
15-dňovej lehote. Na preukázanie tejto skutočnosti poukázal na list zo dňa 23. 09. 2016, označený ako
„Uplatnenie nároku na náhradu škody“. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu fotodokumentácie, ktorá by

preukazovala, že škodu spôsobila zver, žalobca poukázal na znalecký posudok č. 32/2016, z ktorého
citoval stranu 6. Uviedol, že nedodržanie agrotechnických termínov pre zber kukurice na siláž žalobca
žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal, a preto navrhol na toto tvrdenie neprihliadať. Aj
v tejto časti sa odvolal na znalecký posudok č. 32/2016. Žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného,
že povinnosť zabrániť škodám na poľovných pozemkoch nemá len užívateľ poľovného revíru, ale aj

vlastník, resp. nájomca poľovných pozemkov, pričom uviedol, že v roku 2016 vykonal viacero opatrení
na primerané zabránenie a minimalizovanie škôd, spôsobených lesnou zverou, na čo vynaložil najmenej
1 030,- eur. Aj v tejto časti vyjadrenia sa žalobca odvolal na znalecký posudok č. 32/2016. Pokiaľ
žalovaný sa odvolával na ustanovenie § 13 zákona o poľovníctve žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok
na náhradu škody na poraste silážnej kukurice v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve, s

odkazom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a), d) a l) zákona o poľovníctve. Nepopieral, že žalovaný mu
zaslal návrh zmluvy o spôsobe a minimalizácii škôd ako aj to, že zmluva uzatvorená nebola. Dôvodom
bola skutočnosť, že táto obsahovala závažné právne nedostatky, je v rozpore so zákonom, neplnípožadovaný účel a je značne v neprospech žalobcu, ako užívateľa poľovných pozemkov. V replike sa
žalobca vyjadril k nedostatkom predloženého návrhu zmluvy.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom písomnom vyjadrení, predložil súdu dohodu o urovnaní zo dňa
13.12.2018atvrdeniežalobcu,ženedošlokuzavretiutejtodohody,označilzazjavnenepravdivé.Pokiaľ
ide o dodržanie lehoty určenej zákonom o poľovníctve na uplatnenie nároku na náhradu škody, poukázal
nato,žežalobcavyžiadalvypracovanieznaleckéhoposudkuuznalca,O..H.G.,dňa31.08.2016,ateda
v uvedenom čase mal subjektívnu vedomosť o vzniku škody. Vznik škody nemožno viazať na ochotu

znalca, alebo žalobcu dať si vypracovať znalecký posudok, alebo si určiť termín jeho vypracovania,
ale tento sa viaže na čas, kedy zver mala skutočne poškodiť porasty silážnej kukurice. Zo skutočnosti,
že si žalobca nechal znalecký posudok vypracovať až ku dňu žatvy možno skôr usúdiť, že žalobca
uvedené porasty od sejby riadnym spôsobom nekontroloval, kedy by mohol bezodkladne po zistení
výskytu zveri tieto skutočnosti nahlásiť a v rámci predchádzania vzniku škôd zabrániť jej rozširovaniu.
Subjektívna lehota žalobcu na uplatnenie škody plynula už v čase objednania si znaleckého posudku, t.

j. 31. 08. 2016, a 15 dní uplynulo už 14. 09. 2016, teda ešte predtým, ako sám žalobca tvrdil, že si túto
škodu uplatnil u žalovaného. Žalovaný označil za hypotetickú úvahu znalca, že ak by tlak lesnej zveri
na poraste kukurice pokračoval rovnakou intenzitou, poškodenie by mohlo dosiahnuť rozmery totálnej
škody. Pokiaľ žalobca uviedol, že na primerané zabránenie a minimalizáciu škôd, spôsobených lesnou
raticovou zverou vynaložil najmenej 1 030,- eur, žalovaný poukázal na stranu 10 znaleckého posudku,

kde vykonané opatrenia znalec považuje pri pokračujúcom tlaku za neprimerané.

5. Na pojednávaní dňa 27. 06. 2019 strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách. Žalobca, ako novú
skutočnosť, označil dohodu o urovnaní za neplatnú, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 26 zákona o
poľovníctve, pretože toto ustanovenie obchádza a neguje niektoré podmienky. Za predpokladu, že túto

dohodu súd vyhodnotí za platnú, poukázal na to, že žalobca od nej odstúpil listom zo dňa 11. 06. 2019.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z troch dôvodov, a to v dôsledku novácie záväzku, ku ktorej došlo
uzavretím dohody o urovnaní medzi stranami sporu, zvlášť, keď na základe tejto dohody už došlo zo
strany žalovaného aj k plneniu, ktoré žalobca prevzal. Ďalším dôvodom je prekĺúzia, určená v § 70

ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, pretože žalobca neuplatnil nárok do 15 dní odvtedy, ako sa o škode
dozvedel. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný
porušil povinnosti užívateľa poľovného revíru.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je užívateľ parcele Dlžiny

a žalovaný je užívateľom Poľovného revíru Baníkov, do ktorého patrí aj parcela Dlžiny. Žalobca zasial
v roku 2016 na tejto parcele kukuricu na siláž, na ktorej vznikla škoda, vyčíslená znalcom, O.. H. G.,zo
dňa 15. 09. 2016 vo výške 15 030,- eur. Podľa tvrdenia žalobcu, ktorý sa odvolával na tento znalecký
posudok, škoda bola spôsobená raticovou zverou. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody listom zo
dňa 23. 09. 2016 vo výške 15 422,97 eura - škodu na poľnohospodárskych plodinách podľa znaleckého

posudku vo výške 15 030,- eura a ako škodu označil aj sumu za znalecký posudok vo výške 392,97
eura. Podľa tvrdenia žalobcu, tento list bol žalovanému zaslaný poštou, o čom však súdu predložený
dôkaz nebol.

8. Žalobca, zastúpený štatutárnym zástupcom E. G., uzatvoril so žalovaným dňa 13. 12. 2018 dohodu

o urovnaní podľa § 585 a nasl. Obč. zák., predmetom ktorej bolo vyriešenie otázky, ktorá je predmetom
tohto súdneho konania (6C/20/2018). V dohode o urovnaní sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu
práce na oplotení za účelom minimalizáciu škôd, spôsobených zverou, v rozsahu 6 hodín za každého
člena poľovníckeho združenia, s výnimkou výstavby trvalého oplotenia okolo plochy osievanej kukuricou
k. ú. D.. Takisto sa žalovaný zaviazal vykonávať na žiadosť žalobcu večerné stráženie v poraste silážnej

kukurice na poľnohospodárskych pozemkoch v k. ú. D., na ktorých žalobca hospodári, a to v období od
výsevu po vyklíčenie kukurice a tesne pred jej zberom v období dozrievania. v dohode o urovnaní strany
sporu prehlásili, že voči sebe nemajú žiadne ďalšie pohľadávky či záväzky, ktoré by vyplývali z právneho
vzťahu náhrady škody podľa § 70 zákona o poľovníctve za obdobie roku 2016 a pre odstránenie
akýchkoľvek pochybností vyhlásili, že nemajú voči sebe navzájom žiadne pohľadávky, či záväzky, ktoré

by vyplývali z nároku uplatneného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C 20/2018. Listom
zo dňa 22. 03. 2019, podpísaným štatutárnym zástupcom žalobcu O.. Ľ. K., žalobca vyzval žalovaného
na plnenie v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 13. 12. 2018, na vykonanie práce, týkajúcich sa
opatrení na minimalizáciu škôd, spôsobených zverou, v rozsahu 6 hodín za každého člena poľovníckehozdruženia,ktoréprácebudúspočívaťvovýstavbedočasnéhooploteniaparcelyk.ú.D.naparceleDlžiny,
štvorec Konská, kód dielu 8503/2. Dňa 14. 04. 2019 žalobca, zastúpený konateľom O.. E. G., uzatvoril
so žalovaným protokol o odovzdaní a prebratí dohodnutých prác na parcele Dlžiny, vykonaných dňa

14. 04. 2019 v rozsahu 192 hodín (členská základňa 32 členov x 6 hodín). Listom zo dňa 11. 06. 2019,
adresovaným žalovanému, žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s. r. o.
(zrejme na základe plnomocenstva zo dňa 20. 07. 2018, udeleného konateľom spoločnosti O.. Ľ.Q. K.),
odstúpil od dohody o urovnaní zo dňa 13. 12. 2018, odvolávajúc sa na ustanovenie § 507 ods. 1 Obč.
zák. z dôvodu, že plnenie zo strany žalovaného bolo poskytnuté v rozpore s ustanoveniami tejto dohody.

Žalobca tvrdil, že určité práce žalovaným boli vykonané, avšak nie v rozsahu a kvalite, aká sa pre stavbu
takéhoto oplotenia vyžaduje. Žalovaný listom zo dňa 18. 06. 2019 oznámil žalobcovi, že odstúpenie od
dohody o urovnaní zo dňa 13. 12. 2018 považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktoré žalobcovi
vo fotokópii vrátil. Poukázal na to, že predmetom urovnania bola dohoda zmluvných strán na vykonaní
prác, týkajúcich sa opatrení na minimalizáciu škôd, spôsobených zverou, s výnimkou výstavby trvalého
oplotenia okolo plochy, osievanej kukuricou k. ú. D.. Predmetom dohody potom mohli byť len pomocné

práce, súvisiace s výstavbou oplotenia, a nie zhotovenie oplotenia, ako obchodného diela. Žalovaný
uviedol,žepráceprežalobcu,týkajúcesaopatrenínaminimalizáciuškôd,vykonalkudňu14.04.2019,o
čom svedčí aj vzájomný podpísaný protokol o ich vykonaní v plnom rozsahu. Skutkové dôvody, uvedené
v oznámení o odstúpení od dohody, potom nenapĺňajú obsah citovanej právnej normy (§ 507 Obč. zák.),
ktorá by žalobcu oprávňovala od dohody odstúpiť, pretože vytýkané nedostatky, spočívajúce v údajnej

nekvalitevykonanejpráce,niesú„vadou,ktorúnemožnoodstrániťaprektorúnemožnovecdohodnutým
spôsobom, alebo riadne užívať“. Navyše prevzatie týchto prác bez výhrad prevzal žalobca protokolom
zo dňa 14. 04. 2019.

9. Podľa § 25 písm. g) zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť s

užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

10. Podľa § 26 ods. 1 písm. a), d) a l) zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný
zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:
a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav

zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo
neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd

spôsobovaných zverou a na zveri.

11. Podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona
sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s

§ 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

12. Podľa § 70 zákona o poľovníctve
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený
u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia.
(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie

poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách
uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a
neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu
škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych
porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní

zberu.

13. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.14. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia túkajúce sa sporu.

15. Súd vykonal dôkazy, označené stranami sporu. So súhlasom žalovaného, ako navrhovateľa dôkazu,
súd nezabezpečil od Okresného úradu Liptovský Mikuláš plán chovu a lovu v poľovnom revíri na
rok 2016, nakoľko súčasťou spisu bol ročný výkaz o revíri a stavoch zveri na poľovnícku sezónu
2016/2017, vypracovanú žalovaným, obsah ktorého žalobca nespochybnil. Pokiaľ ide o žalovaným

navrhnutý výsluch znalca,
O.. H. G., žalovaný prítomnosť tohto svedka nezabezpečil a ani neoznačil, na aké skutočnosti má byť
tento svedok vypočutý a nepožiadal súd, aby svedka predvolal. V súlade s ustanovením § 153 CSP
súd neodročil pojednávanie za účelom predloženia podacieho lístka, ktorým žalobca mienil preukázať
dátum, kedy odoslal žalovanému list - uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 09. 2016.

16. Medzi stranami bolo nesporné, že na poraste silážnej kukurice v roku 2016 vznikla škoda, aj keď
výška a rozsah škody zostala medzi stranami sporná. Žalobca uviedol, že ohliadky poľnohospodárskych
porastov, konkrétne kukurice, vykonáva v priemere jedenkrát týždenne a kontroluje, či rozsah škody
dosiahne hranicu 3 %, kedy je možné uplatniť nárok na náhradu škody. Napriek tomu tvrdeniu žalobca
nevedel ani približne uviesť, kedy došlo ku škode na poraste kukurice na siláž, ktorý nárok si uplatnil

v tomto konaní. Pokiaľ ide o začiatok plynutia objektívnej 2-mesačnej lehoty (§ 70 ods. 1 zákona o
poľovníctve), žalobca neuniesol ani povinnosť tvrdenia, zakotvenej v ust. § 150 ods. 1 CSP, čo zákon
sankcionuje tzv. „rýchlou stratou sporu“. Začiatok plynutia 15-dňovej lehoty, kedy žalobca zistil škodu,
upravenej v § 70 ods. 1 zákona o poľovníctve, bol medzi stranami sporný. Súd potom vychádzal z
listinných dôkazov, produkovaných samotným žalobcom a z jeho tvrdení. Žalobca v žalobe uviedol,

že požiadal znalca, O.. H. G. (ďalej len „znalec“) o vypracovanie znaleckého posudku dňa 31. 08.
2016 „za účelom vyčíslenia celkovej skutočnej výšky spôsobenej škody“ z čoho logicky vyplýva, že
najneskôr dňa 31. 08. 2016 žalobca musel mať vedomosť o tom, že vznikla škoda na poraste. Po
tom, ako súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci poukázal na plynutie prekluzívnej lehoty,
žalobca tvrdil, že každoročne zadáva vypracovať znalecké posudky tomu istému znalcovi aby zistil,

či škoda dosiahla hranicu 3 %, a to v mesiacoch jún, júl,. Potom nie je zrejmé, prečo práve v roku
2016 objednal vypracovanie znaleckého posudku až dňa 31. 08. 2016. Žalobca tvrdil, že týždenne
vykonáva obhliadky poľnohospodárskych pozemkov, dlhoročne podniká v poľnohospodárstve, takže
musí byť schopný posúdiť, či mu vznikla škoda na plodinách a v akom rozsahu, takže je nelogické, aby
si objednával znalecký posudok len na zistenie, či mu vznikla škoda. Navyše, zo znaleckého posudku

jednoznačne vyplýva, že žalobca zadal znalcovi úlohu vyčísliť výšku škody, spôsobenú lesnou zverou
na poľnohospodárskom poraste kukurice na siláž v roku 2016 a vyčísliť výšku nákladov, ktoré vznikli pri
ochrane tohto porastu pred lesnou zverou v roku 2016. Z toho nesporne vyplýva, že žalobca už vedel
o tom, že mu vznikla škoda, a preto oslovil znalca so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku. K
tomu, aby si žalobca uplatnil škodu, nemusel nevyhnutne disponovať znaleckým posudkom, pretože z

ust. § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve vyplýva, že ak sa pri poľnohospodárskych plodinách dá rozsah
škody zistiť len v čase zberu, poškodený výšku škody môže uviesť do 15 dní od vykonania zberu. Potom
žalobca mal možnosť v lehote 15 dní odvtedy, ako sa dozvedel o škode, uplatniť si nárok na jej náhradu
u žalovaného a škodu vyčísliť neskôr,
t. j. do 15 dní po vykonaní zberu. Žalobca tvrdil, že si škodu uplatnil u žalovaného listom listinu so dňa 23.

09. 2016, ktorý odoslal žalovanému poštou; zásielka mohla byť potom odovzdaná na poštovú prepravu
nasledujúceho dňa, t. j. 24. 09. 2016. Pretože zákon v
§ 70 ods. 1 písm. a) stanovuje 15-dňovú lehotu na uplatnenie nároku u užívateľa poľovného revíra, jedná
sa o hmotnoprávnu lehotu, v ktorej nárok musí byť žalovanému aj oznámený. Vzhľadom na uvedené
zistenia potom žalobcom navrhovaný dôkaz - podací lístok, bol pre rozhodnutie vo veci irelevantný,

pretože žalobca netvrdil, že si škodu uplatnil u žalovaného skôr, ako vypracoval listinu dňa 23. 09. 2016.
Pretože žalobca nepreukázal, že by bol žalovanému nahlásil vznik škody v zákonnej 15-dňovej lehote,
uplynutím tejto lehoty jeho nárok v zmysle § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve zanikol. Z dôvodu zániku
práva v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, súd žalobu zamietol.

17. Pokiaľ by aj žalobca bol nárok uplatnil v zákonnej lehote, v konaní bolo preukázané, že strany
uzatvorilipozačatísúdnehokonania (dňa13.12.2018) dohoduourovnaní,ktorásatýkalajednoznačne
nároku, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca
má dvoch štatutárnych zástupcov - konateľov, a to E. G. a O.. Ľ. K. pričom spoločnosť zastupujú aza ňu podpisujú konatelia každý samostatne. Pokiaľ žalobca poukazoval na mandátnu zmluvu zo dňa
31. 12. 2002, z tejto nevyplýva, že by druhý konateľ nebol oprávnený uzatvárať samostatne niektoré
typy dohôd, zvlášť keď žalovaný ani nemal vedomosť o takejto mandátnej zmluve. Navyše, z výpis z

obchodného registra vyplýva vznik funkcie konateľa O.. Ľ. K. dňom 28. 10. 2004, pričom mandátna
zmluva bola uzavretá dňa 31. 12. 2002, kedy konateľom bol práve E. G. - funkciu vykonáva od 22. 03.
2000. Súd však poukazuje na zistenie, že dohodu o urovnaní akceptoval aj konateľ O.. Ľ. K., pretože
dňa 22. 03. 2019 podpísal v mene žalobcu list, ktorým vyzval žalovaného na plnenie, práve na základe
tejto dohody. Žalovaný vykonal práce v zmysle dohody o urovnaní a žalobca ich prevzal - protokol zo

dňa 14. 04. 2019 podpísal štatutárny zástupca žalobcu E. G.. Potom odstúpenie od tejto dohody listom
zo dňa 11. 06. 2019 je irelevantné. Navyše, žalobca odôvodnil odstúpenie od zmluvy ustanovením § 507
ods. 1 Obč. zák., ale z obsahu listu vyplýva, že považoval práce vykonané žalovaným, za nekvalitné, čo
však neznamená, že vadu nebolo možné odstrániť. Z uvedeného zistenia potom vyplýva záver, že sám
žalobca nemá jednoznačný názor na danú vec, čo však nemôže zaťažovať žalovaného.

18. Napokon súd poukazuje na to, že žalobca odôvodňoval nárok porušením povinností užívateľa
poľovného revíru, upravených v § 26 ods. 1 písm. a), d) a l) zákona o poľovníctve. Z tvrdení žalobcu
a listinných dôkazov však nevyplýva, akým spôsobom žalovaný porušil povinnosť upravenú v § 26
ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve, t. j. hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval
normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov

zveri a jej dobrý zdravotný stav. Výsluchom svedka D. E., ktorý dlhoročne vykonáva funkciu poľovného
hospodára a listinnými dôkazmi bolo totiž zistené, že žalovaný mal normovaných 19 ks diviačej zveri, kde
je koeficient prírastku 0,9, bez ohľadu na pohlavie a vek tejto zveri. V dôsledku toho prináležal pôvodne
odstrel diviačej zveri v počte 17 ks. Keď po sčítaní na jar 2016 bol zistený väčší počet diviačej zveri,
došlo k navýšeniu odstrelu na 53 ks a keď žalovaný zistil v priebehu roka väčší výskyt diviačej zveri,

požiadal okresný úrad o ďalšie navýšenie o 20 ks, spolu na 73 ks. Všetky tieto návrhy žalovaného boli
schválené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, aj chovateľskou radou s tým, že plán odstrelu diviačej
zveri žalovaný dodržal, čo žalobca nenamietal. Potom žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný v roku
2016 porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z citovanej právnej úpravy. Žalobca takisto nepreukázal, žeby
žalovaný v roku 2016 postupoval v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve.

Vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného a svedka D. E. bolo preukázané, že v roku 2016 nebol
vyhlásený stav núdze, pričom zákon nezakazuje poľovníckemu združeniu prikrmovať zver, pokiaľ nie je
vyhlásený čas núdze. Pokiaľ žalobca poukázal na nevhodný spôsob prikrmovania (z vlečky vysypaná
hromada zemiakov v blízkosti polí, ktoré obhospodaruje) žalovaný tvrdil, že uvedené zábery (č. l. 36
- 38 spisu) neboli vykonané v roku 2016, ale neskôr, pričom toto krmivo nevysypal žalovaný, ale iný

subjekt, ktorého totožnosť však nemal overenú. Toto tvrdenie žalovaného žalobca nespochybnil. Takisto
vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného a svedka D. E. bolo zistené, že krmivo pre diviaky je
uskladňované v piatich skladiskách a žalovaný ho nakupuje hlavne od PD Smrečany, príp. od iných
pestovateľov z južného Slovenska a cez Poľnonákup Liptov. Ani toto tvrdenie žalovaného žalobca
nespochybnil. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie ustanovenia § 26 ods. 1 písm. l) zákona o

poľovníctve súd poukazuje na to, že povinnosť uzavrieť zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd,
spôsobených zverou a na zveri mal nielen žalovaný, ale v zmysle ustanovenia § 25 písm. g) zákona
o poľovníctve aj sám žalobca. Žalovaný pritom preukázal, že predložil žalobcovi návrh zmluvy, ktorú
žalobca neakceptoval. Zmluva je dvojstranný právny úkon a vyžaduje súhlas obidvoch zmluvných strán.
Pokiaľ zmluvné strany sa nedohodnú, nemôže jedna zo zmluvných strán sa domáhať nároku v dôsledku

neuzavretia takejto zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj žalobca bol nárok uplatnil u
žalovaného včas, v konaní nepreukázal také porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktoré by v
zmysle ust. § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve malo za následok vznik zodpovednosti za škodu.

19. Okrem náhrady škody, spôsobenej na poľnohospodárskych plodinách, si ako škodu žalobca uplatnil

sumu 392,97 eura, ktorú zaplatil znalcovi O.. H. G. za znalecký posudok. Žalobca však neodôvodnil
tento nárok tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP. Z dôvodov žaloby nevyplýva, na
základe akých skutočností a podľa akej právnej úpravy považuje žalobca náklady na znalecký posudok
za škodu, ktorú by mal nahradiť žalovaný.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný, a preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v zmysle citovanej právnej úpravy priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.