Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718204584.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne: A. C., Y.. XX.XX.XXXX, C.
XXX/X, E., právne zastúpená JUDr. Boris Bednár, advokát so sídlom Štefánikova 873/9, 058 01
Poprad, IČO: 37 883 551 proti žalovanému: K. I., Y.. XX.XX.XXXX, C.Z. XXX/X, E., právne zastúpený
Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom Nám. Sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, IČO: 37 789

414, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. XC/XX/
XXXX-XX zo dňa 08.01.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením
rozhodol takto

I. U k l a d á žalovanému, aby vydal žalobkyni kľúče od rodinného domu súp. č. XXX/X na C. ulici, obec
E., a aby umožnil žalobkyni neobmedzený vstup do uvedeného domu až do právoplatného skončenia
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na súde prvej inštancie je vedené konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. XC/XX/XXXX.

3. Žalobkyňa podala na súde prvej inštancie dňa 10.12.2018 v konaní o vyporiadanie BSM návrh
na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala a) uloženia povinnosti žalovanému vydať
žalobkyni kľúče od domu súp. č. XXX/X na C. M. v obci E., b) umožnenia neobmedzeného vstupu
žalobkyne do uvedeného domu a c) slobodného nakladania s hnuteľným majetkom patriacim do BSM.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 26.11.2018 sa pokúsila navštíviť

so známou A. V. spoločné obydlie žalobkyne a žalovaného, za účelom vykonania podrobného súpisu
hnuteľného majetku patriaceho do BSM, nakoľko žalovaný v podaní zo dňa 12.11.2018 uviedol, že súpis
hnuteľných veci nie je úplný a konkrétny. Žalovaný ich však bezdôvodne nevpustil do domu a vykázal
ich odo dverí. Už skôr prinútil žalobkyňu pod hrozbami vydať kľúče od rodinného domu. Svojím konaním
bráni žalobkyni bez právneho dôvodu vstupovať do miesta trvalého bydliska a užívať nevysporiadaný
majetok patriaci do BSM. Žalobkyňa na uplatňovanie svojich práv potrebuje neobmedzene vstupovať do

svojho obydlia a slobodne nakladať s majetkom. K návrhu pripojila Upovedomenie Okresnej prokuratúry
v Poprade o postúpení Podnetu na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania prečinuneoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon.

5. Aplikujúc ust. §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2 a 328 ods. 1 všetko CSP podľa okresného súdu
z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha
uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni kľúče od rodinného domu súp. č. XXX/X na C. ulici v
obci E., umožnenia neobmedzeného vstupu do uvedeného domu a slobodného nakladania s hnuteľným
majetkom patriacim do BSM, a to aby vykonala súpis hnuteľného majetku patriaceho do BSM za účelom

vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy
pomerov strán sporu pokiaľ ide o uloženie povinnosti vydať kľúče od rodinného domu a umožnenie
neobmedzeného vstupu do rodinného domu, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
časti vyhovel.

6. Na základe podaného návrhu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia je dôvodný, zo strany žalobkyne sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie má za to, že v danom prípade sledovaný účel nie je možné
dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a nasl. CSP, cieľom ktorého je posilniť
postavenie veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,
s cieľom zamedziť možnému nebezpečenstvu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z podania žalobkyne

je zrejmé, že sa pokúšala navštíviť rodinný dom, v ktorom sa nachádzajú veci patriace do BSM, a
to za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí. Žalovaný jej neumožnil vstup do rodinného domu, o
čom svedčí aj podanie podnetu na začatie trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného
zákona.

7. Uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú tvrdenia žalobkyne o nutnosti dočasnej úpravy pomerov
strán do skončenia konania vo veci samej. Súd má za to, že zamedzenie reálne hroziacej ujme
na právach žalobkyne nemožno dosiahnuť inak, ako vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti povinnosti vydať kľúče od rodinného domu a umožnenia vstupu do domu, ktoré bolo

osvedčené. Dočasne, do rozhodnutia vo veci samej, je preto potrebné upraviť pomery strán sporu. V
obydlí žalobkyňa realizuje svoje právo na bývanie, ktoré je chránené a nedotknuteľné. Pokiaľ nútene
musela odovzdať žalovanému kľúče od svojho obydlia, čo je zatiaľ osvedčené, je potrebné žalobkyni
poskytnúť ochranu tým, že jej obydlie žalovaný sprístupní poskytnutím (vrátením) kľúčov a nebude jej
pri vstupe do obydlia robiť žiadne prekážky, aby mohla žalobkyňa svoje právo realizovať.

8. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobkyňa domáha slobodného nakladania s hnuteľným majetkom,
súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V tejto časti návrhu žalobkyňa
neosvedčila, že obava z ohrozenia jej práva je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú
povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v

konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci
samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu prvej
inštancie základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia (existencia potreby bezodkladne
opraviť pomery medzi stranami sporu) nie je v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
splnená. Na dôvažok súd prvej inštancie uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v

tejto časti neurčitý a nevykonateľný, nie je konkretizovaná forma „slobodného nakladania s hnuteľným
majetkom patriacim do BSM" a ani konkrétny hnuteľný majetok, ktorý má tomuto spôsobu nakladania
podliehať. Naviac, žalobkyňa neosvedčila ani dôvod na požadovanom neodkladnom opatrení a aj preto
súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

9. Okresný súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

10. Proti tomuto uzneseniu, a to proti prvému výroku, ktorým súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia čiastočne vyhovel, podal žalovaný včas odvolanie, pričom jeho nesprávnosť videl v dôvodoch
obsiahnutýchvustanovenia§365ods.1písm.d),f),g)ah)CSP.Vpodanomodvolaníuviedol,žetrestné

oznámenie žalobkyne bolo odmietnuté alebo odložené ako nedôvodné, resp. neprípustné. Žalobkyňa
naviac vôbec neuviedla, ktoré hnuteľné veci by mali by predmetom vyporiadania, pričom v čase podania
žaloby o vyporiadaní BSM disponovala súpisom hnuteľných vecí, ktorá mohla následne pre účely žaloby
riadne špecifikovať, čo však neurobila. Napriek tomu, že žalobkyňa má na adrese C. XXX/X, E., t. j. vspoločnom rodinnom dome dodnes vedený trvalý pobyt, na uvedenej adrese podľa žalovaného už vyše
roka nebýva a ani ho neužíva. Žalovaný poprel, že by ju pod hrozbami násilia prinútil vydať kľúče od
domu keď tieto žalovanému vydala dobrovoľne potom ako sa zo spoločnej domácnosti vysťahovala.

Poukázal na to, že výlučne on hradí všetky náklady spojené s užívaním predmetného rodinného domu s
tým, že ani dnes žalobkyni nebráni, aby vstúpila do rodinného domu, avšak trvá na tom, aby sa tak stalo
len za jeho prítomnosti, a to z dôvodu ochrany jeho práva na obydlie a súkromie, nakoľko v rodinnom
dome sa nachádzajú už aj veci osobnej povahy, ktoré žalovaný nadobudol po zániku BSM, a teda sú jeho
výlučným vlastníctvom. Žalovaný takisto nesúhlasí s tým, aby do jeho obydlia so žalobkyňou vstupovali

bez jeho súhlasu aj tretie osoby (napr. nejakí známi žalobkyne). Bez predchádzajúceho upozornenia,
resp. dohody sa dňa 26.11.2018 žalobkyňa dostavila spolu s A. V. k predmetnému rodinnému domu s
tým, že sa domáhala vstupu avšak žalovaný bol práve na odchode, nakoľko mal pracovné povinnosti,
je pravdou, že jej odmietol vstup do obydlia, avšak len z toho dôvodu, že by nemal byť pri prehliadke
domu osobne prítomný.

11. V ďalšom žalovaný poukázal vo svojom odvolaní, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí
súd prvej inštancie skúmať princíp opodstatnenosti, princíp efektívnosti a princíp proporcionality s tým,
že žalobkyňa vôbec neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, a to z dôvodu,
že sa z tohto obydlia dobrovoľne odsťahovala, reálne neexistovala potreba žalobkyne vykonať súpis
hnuteľného majetku s tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nerešpektoval

princíp proporcionality, keď žalovaného zaviazal na sprístupnenie svojho obydlia druhej sporovej strane,
ktorá môže vojsť aj bez vedomia a súhlasu žalovaného spolu s treťou osobou. Ide podľa žalovaného o
neprimeraný zásah do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalovaného. Má za to,
že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušenie práva žalovaného podľa čl. 8 Dohovoru ľudských
práv a základných slobôd a s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že má úplne rovnaké
práva ako žalovaný, konkrétne uvedené v článku 20 Ústavy SR. Žalovaný ani nepopiera, že žalobkyni
odobral kľúče od domu a takisto nepopiera, že dňa 26.11.2018 sa žalobkyňa snažila dostať do domu

vykonať súpis hnuteľných vecí za prítomnosti svojej kamarátky A. V., a že ich do domu nepustil, teda
zabránil vstupu do domu spoluvlastníčke tohto domu. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka predmetného
domu nepotrebuje od žalovaného nijaký súhlas ani vopred oznámiť žalovanému, že mieni navštíviť
svoj dom, pretože má k domu rovnaké práva ako žalovaný, pričom môže vykonávať svoje vlastnícke
práva v rozsahu obmedzenom iba zákonom (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), nie vôľou žalovaného, ktorá

nemá oporu v zákone. Bývanie v dome je právom nie povinnosťou spoluvlastníka. Druhý spoluvlastník
je povinný užívacie právo druhého spoluvlastníka rešpektovať a pokiaľ mu takýto stav nevyhovuje
má právo domáhať sa jeho zákonného vyriešenia súdnou cestou. Podľa žalobkyne však žalovanému
nezákonný stav očividne vyhovuje, nakoľko on sám žalobu na vyporiadanie spoluvlastníctva nepodal.
Argumentácia žalovaného, že uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním domu je úplne v poriadku,

nakoľko žalobkyňu po rozvode z domu vyhnal a odobral jej kľúče, táto nebýva a nespotrebúva energie,
ktoré spotrebúva. Žalobkyňa má stále trvalý pobyt v predmetnom dome, keďže tento dom je aj jej
obydlím a pokiaľ niekde dočasne a prechodne býva, nie je možné jej stav posudzovať inak, než že
predmetný dom je jej trvalým bydliskom, a teda i obydlím. Pokiaľ prechodne býva v inom ubytovacom
zariadení, nestráca tým žalobkyňa právo k svoju obydliu, najmä ak je spoluvlastníkom tohto obydlia.

Vstupom do obydlia neprichádza podľa žalovanej k primeraným zásahom do práv žalovaného, avšak
zo strany žalovaného vyhnaním z domu, odobratím kľúčov a neumožnením vstupu do domu, ktorý je
spoluvlastníctvom žalobkyne a jej trvalým bydliskom dochádza práve k neprimeraným a protiprávnym
zásahom do ústavných práv žalobkyne priamo žalovaným v ďaleko väčšom rozsahu, čo bolo potrebné
upraviť neodkladným opatrením.

13. Z uvedených dôvodov podľa žalobkyne prvostupňový súd rozhodol správne, a preto žalobkyňa
navrhla, aby druhostupňový súd v celosti potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. Žalovaný k repliku k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nepodal.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Zák. č160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvejinštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP) po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie bez potreby a
vzhľadom na krátkosť času na rozhodnutie aj možnosti zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, a preto je potrebné uznesenie v
napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne
vyhovel s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

16. V predmetnom prieskume odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo
posúdiť či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom

rozsahu.

17. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Z vyššie citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jedna potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritommôžesúdnariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a skutočnosti, ktoré boli osvedčené.

19. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, že reálne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

20. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko týmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, ktorým je umožniť žalobkyni výkon jej vlastníckych práv.

21. Medzi sporovými stranami je nesporné, že počas manželstva nadobudli do BSM rodinný dom so
súpisným číslom XXX/X Y. M. C. G. E., t. j., že podiely oboch sporových strán na tejto nehnuteľnosti
sú rovnaké. Rovnako nie je sporné, že žalobkyňa potom ako dobrovoľne a dočasne opustila túto

nehnuteľnosť s tým, že svoje kľúče od spoločného domu odovzdala žalovanému sa túto nehnuteľnosť
pokúsila navštíviť so svojou známou s tým, žalovaný ich (čo je rovnako nesporné) odmietol do tejto
nehnuteľnosti vpustiť.

22. Úvodom opätovne považuje odvolací súd za potrebné skonštatovať, že vzhľadom k tomu, že podiely

oboch strán sporu na tejto nehnuteľnosti sú rovnaké s tým, že tieto si nijako doposiaľ nerozdelili rozsah
užívania tejto nehnuteľnosti, resp. nedošlo k dohode na tom, že by túto nehnuteľnosť mal užívať
výlučne žalovaný a rovnako o rozsahu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že konanie vo veci
samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov doposiaľ rozhodnuté nebolo, resp.
žalobkyňa dohodou alebo súdnym rozhodnutím nebola nijako obmedzená v užívaní nehnuteľnosti,

ktorej je spoluvlastníkom sú odvolacie argumenty žalovaného minimálne nekorektné (nezodpovedajúce
vyššie uvedenému obsahu ochrany vlastníckeho práva), keď žalovaný, ktorý má vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti upiera žalobkyni to, čo sám v plnom rozsahu využíva, pričom takýto altruistický prístup je
rozporný nielen s obsahom vlastníckeho práva ale aj rozporný so zásadami všeobecnej etiky a morálky,čo možno podľa odvolacieho súdu zohľadniť aj v rámci vyporiadania masy BSM vo veci samej ako dôvod
hodný osobitného zreteľa.

23. Podľa odvolacieho súdu je neprípustné, aby spoluvlastník bránil druhému spoluvlastníkovi, ktorý
má naviac rovnaký spoluvlastnícky podiel vo výkone jeho vlastníckeho práva, resp. podmieňoval vstup
žalobkyne do tohto rodinného domu len za svojej prítomnosti. Pri zachovaní žalovaným v odvolaním
uvádzaným princípom proporcionality by tak mohla žalobkyňa podmieňovať vstup žalovaného do tejto
nehnuteľnosti rovnako len za jej prítomnosti, keď rovnako aj žalobkyňa by mohla uvádzať úplne identické

argumenty ochrany svojho práva na obydlie a súkromie, ako to uvádzal žalovaný a rovnako obmedzovať
žalovaného v tom, aby spolu s ním vstupovali do tohto obydlia aj tretie osoby (známi žalovaného)

24. Už len svojimi odvolacími argumentmi žalovaný v plnom rozsahu potvrdil opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia, t. j. že mieni aj v budúcnosti v prípade ak by toto nebolo nariadené brániť
žalobkyni vstupu do jej nehnuteľnosti ako aj dodržanie ním uvádzaných princípu efektívnosti, lebo

uložením tejto povinnosti možno efektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha.

25. S poukazom na uvedené preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti s tým, že o trovách tohto odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenách a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).