Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5Er/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313201324
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2313201324.4

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO:
35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Barlička, n.o., v likvidácii, IČO: 42 052
611, Dekana Ščasného 1826/1, 951 31 Močenok, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák,
Nám. Sv. Michala 5/A 920 01Hlohovec, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 6 290,40 Eur a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,- Eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora JUDr. Petra Gala, poverením vydaným Okresným súdom Galanta sp.zn. 5Er/81/2013 zo dňa
22.1.2013, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 6 290,40 Eur a ďalších trov exekúcie, na
základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka v Galante, č.k.
700-0612380512GC04/12 zo dňa 14.11.2012.

2.Súdny exekútor v priebehu exekúcie doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v

zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že
ani opakovanými súčinnosťami nebol dohľadaný zexekvovateľný majetok povinného a nakoľko nie je
reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony by boli v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania a neúčelné navyšovanie trov.

3.Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora napriek výzve súdu nevyjadril.

4.Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd po preskúmaní listín predložených súdnym exekútorom a exekučného spisu č. EX 106/2013
dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne prešetril majetkové pomery povinného. Počas exekúcie
bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vhodný na exekúciu.
Lustráciouvevidenciimotorovýchvozidielbolozistené,žepovinnývlastnídvemotorovévozidlá,ktorésa
podľa zistení súdneho exekútor nachádzajú na neznámom mieste, navyše motorové vozidlá povinného
sú blokované inými súdnymi exekútormi so skorším poradím. Lustráciou v bankových inštitúciách bolo

zistené, že povinný je majiteľom bankového účtu, ktoré je však blokované do výšky 120 000,- Eur.
Zexekvovateľný majetok nebol nájdený ani prostredníctvom lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z Katastranehnuteľností SR vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na základe uvedeného má súd
dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia a exekúciu zastavil. Súd súhlasí s vyjadrením súdneho exekútora, v zmysle ktorého nie

je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného a akékoľvek ďalšie úkony súdneho exekútora
by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a znamenali by len neúčelné navyšovanie trov
exekúcie.

7. Súd ďalej poznamenáva, že § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je kogentným ustanovením,

teda ukladá súdu povinnosť zastaviť exekúciu v prípade, ak dospeje k záveru, že súdny exekútor
preukázal taký stav majetkových pomerov povinného, že nemožno očakávať dosiahnutie účelu
exekúcie,tedavymoženiepohľadávkyoprávneného.Potrebusúhlasuoprávnenéhostakýmtopostupom
nemožno z predmetného ustanovenia nijakým spôsobom vyvodzovať. Súd ďalej poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012-63 zo dňa 24.04.2012,kde súd v odôvodnení
uviedol, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie.

zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme
môžemaťvehementnýzáujemnapokračovaníexekúcieajvtomprípade,napr.zdôvoduočakávania,že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru
súdu aby nemohla byť exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný nadobudne majetok v budúcnosti, reálny podklad. Právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení

exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi a na podklade toho istého exekučného titulu. Zhodne
konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 2.10.2011.

8.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

9.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok.

10.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12.V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v
prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku
povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu

úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil
a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu
trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola
exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

13. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté
po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

14.Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32
eura.15.Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16.Podľa § 21 písm. c) cit. vyhlášky, odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.

17.Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18.Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

19.Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:

A. Odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 cit. Vyhlášky:
-získanie poverenia na vykonanie exekúcie
-doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x
-doručenie príkazu na začatie exekúcie 4x

-doručenie exekučného príkazu 6x
-doručenie upovedomenie o spôsobe 2x
-každé ďalšie zisťovanie účtu povinného 2x
-každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x
Spolu: 20 úkonov, t.j. 20 x 3,32 Eur = 66,40 Eur

B. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. Vyhlášky:
-poštovné: 21,05
-telekomunikačné poplatky 2,50 Eur
-poplatky za súčinnosť 1,60 Eur

Spolu: 25,15 Eur

C. Náhrada za stratu času (§ 23 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
-osobné doručovanie písomností: podnet na zastavenie exekúcie 1,32 Eur, postúpenie exekučného
spisu 1,32 Eur, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti 1,32 Eur, konečné vyúčtovanie 1,32 Eur,

konečné vyúčtovanie+ vrátenie poverenia 1,32 Eur, odblokovanie mot. vozidla 1,32 Eur, odblokovania
bankového účtu 2,64 Eur
Spolu 10,56 Eur

D. Odmena za manipuláciu so spismi podľa § 21, písm. c) cit. Vyhlášky:

-požičanie spisu oprávneným osobám 3,32 Eur

Spolu trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom celkovo vo výške 105,43 Eur.

20. Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekúcie a exekučný
spis č. EX 106/2013 a dospel k záveru, že súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval odmenu § 14
ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s ust. § 15 citovanej vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu 3,32 Eur za doručenie iba jedného príkazu na začatie exekúcie, jedného upovedomenia ozačatí exekúcie, jedného exekučného príkazu a jedného upovedomenia o spôsobe exekúcie. Súd v
tomto prípade vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia §15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.,
ktoré súdnemu exekútorovi priznáva odmenu iba za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie

a exekučného príkazu. V prípade, že by súdnemu exekútorovi mala prináležať odmena za každé
doručovanie predmetných listín, bola by táto skutočnosť zohľadnená podobne ako to je napríklad v
prípade zisťovania platiteľa mzdy povinného, kde zákonodarca výslovne uviedol zámer odmeňovať
každý úkon rovnakého druhu. Vo zvyšnej časti sa súd so špecifikáciou súdneho exekútora stotožnil,
nakoľkozobsahuexekučnéhospisuvyplývalo,žesúdnyexekútorvyššiešpecifikovanéúkonyexekučnej

činnosti skutočne vykonal. Na základe uvedeného súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal celkovo
10 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 10 x 3,32 Eur, čo činí celkovo odmenu vo výške 33,20 Eur.

21.Čo sa týka náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky tu sa súd s predloženou špecifikáciou
sčasti nestotožnil. Z predloženého exekučného spisu č. EX 106/2013 mal súd preukázané len
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x (2,80 Eur), upovedomenia o spôsobe exekúcie 2x

(2,90 Eur), príkazu na začatie exekúcie z účtov v bankách 4x (5,60 Eur) a exekučného príkazu
prikázaním pohľadávky z účtov v bankách 2x (2,90 Eur). Iné doručenky preukazujúce doručovanie
súdnym exekútorom špecifikovaných písomností súdu predložené neboli, a taktiež neboli ani súčasťou
exekučného spisu. Čo sa týka doručovania konečného vyúčtovania, tu súd poznamenáva, že zo strany
súdneho exekútora k vykonaniu takéhoto úkonu doposiaľ nedošlo, preto takto uplatnená náhrada

priznaná súdnemu exekútorovi nemohla byť. Súd pre úplnosť uvádza, že nie je možné priznať súdnemu
exekútorovi budúce hotové výdavky, nakoľko súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov
"účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti", t.j. hotových výdavkov, ktoré
už boli vynaložené, nie hotových výdavkov, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Hotové výdavky, ktoré
doposiaľ nevznikli, totiž nie je možné preskúmať, a taktiež nie je možné ustáliť, že tieto vzniknú práve

v podobe poštovného v uplatnenej výške. Súdny exekútor totiž môže doručovať v rámci jednej zásielky
písomnosti do viacerých exekučných konaní (kde mu patrí iba pomerná časť poštovného, pripadajúca
na jedno konanie), prípadne môže doručovanie vykonať prostredníctvom zamestnanca exekútorského
úradu osobným doručením (kde výdavok v podobe poštovného nevzniká vôbec). Súd taktiež nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu za telekomunikačné poplatky vo výške 2,50 Eur, nakoľko súdny exekútor

vznik tohto výdavku súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Súd však priznal súdnemu exekútorovi
náhradu za vykonanú súčinnosť (ODI, banky) v sume 1,46 Eur. V zmysle uvedeného súd priznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 15,80 Eur.

22.Čo sa týka náhrady za stratu času v zmysle § 23 cit. Vyhlášky, tu sa súd zo špecifikáciou

súdneho exekútora nestotožnil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu straty času v sume 10,56 Eur,
nakoľko sa v exekučnom spise žiadne úradné záznamy o vykonaní úkony v mieste, ktoré nie je sídlom
exekútorského úradu. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur za manipuláciu so
spismi. Súdny exekútor v prvom rade neuviedol, komu a kedy bol spis zapožičiavaný. V prípade, že
súdny exekútor žiadal priznať túto odmenu za zapožičanie spisu Okresnému súdu Galanta za účelom

priznania trov exekúcie, súd má za to, že ide o zákonnú povinnosť exekútora preukázať vznik a účelnosť
vynaložených výdavkov pri vykonávaní exekúcie, čo je možné iba pripojením exekútorského spisu k
vyúčtovaniu trov exekúcie. Súd v tomto prípade rozhoduje o priznaní účelne vynaložených trov exekúcie,
a teda exekútor v prípade, že si uplatňuje trovy exekúcie, musí, a to i bez vyzvania súdu účelnosť a
reálne vynaloženie takýchto výdavkov preukázať. Nie je teda možné takéto zapožičanie spisu súdu

považovať za úkon odmeňovaný v zmysle § 21 písm. c) cit. vyhlášky, nakoľko v tomto prípade súd
nemá postavenie oprávnenej osoby, ale orgánu, ktorému zákon v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku ukladá povinnosť rozhodnúť pri zastavení exekúcie o trovách exekúcie, čoho predpokladom je
aj preukázanie vzniku takýchto trov súdnym exekútorom, a to i bez vyzvania.

23.Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkovo vo výške
49,- Eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z

písomnepodanéhoodvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,ktoho robí, ktorej veci sa týka,čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní
sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.