Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116205893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. C., nar. XX.X.XXXX, adresa E.,
B. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 6.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 10C/76/2016-138 zo dňa 13.11.2018 - vo výroku, ktorým súd žalobu vo
zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, včítane závislých
výrokov o náhrade trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov predmetného odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 2,27 Eur spolu s povinnosťou uloženou prvým výrokom rozsudku 10C
76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 v mesačných splátkach vo výške 198,86 Eur splatných vždy do 25. dňa
v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade
omeškania čo i len s jednou splátkou, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 37,38 % trov konania a náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 3, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), g),
§ 7 ods. 1, 15, 16, § 9 ods. 2 písm. i), k), § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako i § 232 ods. 3, 4, čl. 2 ods. 1 až 3, §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých sporové strany dňa 1.7.2015
uzatvorili Úverovú zmluvu č. 0000000000224397, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver
6.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 108. splátkach po 97,99 Eur mesačne vždy 20. dňa v mesiaci.
Prvá splátka bola splatná 20.7.2015 a posledná 20.6.2024 Úroková sadzba bola dohodnutá 13,9 %
ročne, RPMN bola 16,04%, priemerná RPMN bola 16,33%, poplatok za poskytnutie úveru 180,- Eur.
Celková čiastka, ktorú musel žalovaný a zaplatiť je 10.762,92 Eur, t.j. 108x 97,99 eur + 180,- Eur. Dňa

22.10.2015 zaslal žalobca žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 6.278,86 Eur do
1.11.2015 z dôvodu nedodržania zmluvných povinností.4. Podľa prvoinštančného súdu právny vzťah založený zmluvou o úvere, z ktorej nároky sú predmetom
tohto konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať
ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré

upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č.
129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolaniaalebopodnikania(§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.).Spoukazomnavyššieuvedenéa

vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v
danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný
vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

5.Súdprvejinštancienáslednekonštatoval,žejeviazanýprávnymnázoromKrajskéhosúduvysloveným
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, a preto sa osobitne nezameriaval na splnenie zákonnej
náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale v súlade s vysloveným záverom považoval túto
náležitosť zmluvy za splnenú, skúmal ale ďalšie náležitosti zmluvy, pričom dospel k záveru, že nie je

splnená náležitosť riadneho uvedenia úrokovej sadzby, ktorá bola uvedená vo výške 13,9% ročne, avšak
jej prepočítaním so zadanými parametrami úveru, t.j. 97,99 eur splátka x 108 splátok pri výške úveru
6000,- eur, predstavuje úroková sadzba úveru hodnotu 13,99 % ročne, úroku vo výške 13,9% ročne by
zodpovedala splátka vo výške 97,65 Eur. Súd pre výpočet použil nasledovný vzorec a veličiny,
r 0,0115833

a = D x ---------- = 6000 x --------------------------- =
1-v na(n-tú) 1-(1/1,0115833)na108

a = výška mesačnej splátky úveru (anuity) 97,99 eur; D = výška poskytnutého úveru (6000,- eur); r
= mesačná úroková sadzba v relatívnom vyjadrení 13,9 %(t.j.0,0115833, ktorú dostaneme ako 13,9

delené 12 a delené 100, nakoľko ide o vyjadrenie v percentách z celku 100, ktorým je 1) ; v =
diskontní faktor = 1/(1+r); n = celkový počet mesiacov splácania úveru (108) predstavuje mocninu.
Súd má pritom za to, že ak bola uvedená úroková sadzba 13,9 % za použitia uvedeného vzorca
by predstavovala mesačná splátka hodnotu 97,65 eur, keďže táto však bola vo výške 97,99 Eur, tak
skutočná úroková sadzba bola vo výške 13,99 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to,

že ak bola úroková sadzba uvedená nesprávne (v nižšej výške) tak je potrebné na túto náležitosť
nahliadať, ako by nebola uvedená vôbec. Súd ďalej za použitia zákonného vzorca vypočítal RPMN
z úveru v hodnote 15,91 % za predpokladov uvedených v úverovej zmluve, t.j. RPMN bola v zmluve
uvedená nesprávne. Žalobcom uvedenej hodnote RPMN by zodpovedala splátka vo výške 98,40 Eur,
eventuálne splátka 100,39 Eur x 180 + poplatok vo výške 62,- Eur, a teda RPMN nebola v úverovej

zmluve uvedená správne, a to bez ohľadu na to, či k nej súd pripočítal poistné. V prípade pripočítania
poistného tak do celkovej sumy, ako aj k splátke bola hodnota RPMN z úverovej zmluvy vo výške
16,7 %. Súd v súvislosti s podanou žalobou v nej uvedenými skutkovými tvrdeniami konštatuje, že
žalobca v čase podania žaloby netvrdil žiadne skutočnosti ohľadne individuálneho dojednania poistnej
zmluvy a súd pri posúdení úverovej zmluvy vychádzal z nej tak ako bola predložený, t.j. že ide o

formulárovú zmluvu, kde bolo súčasne uvedené poistné, ako súčasť zmluvy bez akéhokoľvek náznaku
individuálneho dojednania tohto poistenia, preto tak ako súd uviedol v prvom rozhodnutí vyhodnotil
poistné ako nevyhnutnú náležitosť zmluvy a teda aj po preskúmaní výpočtu RPMN, dospel k záveru,
že RPMN je uvedené nesprávne, a preto posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom
na odvolanie žalobcu a doplnenie skutkových tvrdení, na ktoré už žalovaný nereagoval - neprevzal

vyjadrenie žalobcu, musel súd vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu o individuálnosti dojednania v
spojení s predloženou zmluvou ako nesporné. Rovnako súd posúdil ako dôvod pre posúdenie úveru,
ako bezúročného a bezpoplatkového dôvod, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s
odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností
v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, pretože žalobca nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného
ako dlžníka splácať úver, ani nepreukázal, že nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto posúdil úver ako bezúročný
a bez poplatkov.6. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že žalobca sa domáha okrem iného aj zmluvných úrokov po
zosplatnení do zaplatenia istiny a zároveň si uplatňuje úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Ak

by aj zmluva nebola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva,
že dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(podľa § 502, 503 Obchodného zákonníka). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania a tiež ako si

uplatnil žalobca k úrokom z omeškania z úrokov, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR 4Obo
143/98). Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva,
nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky
zákonník to neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky.

7. Prvoinstančný sud tiež poukázal na to, že v prvom rozhodnutí umožnil žalovanému plniť dlh v
splátkach po 170,- Eur na podklade tvrdení žalovaného, že je práceneschopný, má cukrovku I. typu,
pričom požiadal o invalidný dôchodok. Rozhodol tak na základe nesporných tvrdení žalovaného. Má

za to, že je právom žalobcu sa nezúčastniť pojednávania, ak sa ospravedlní, avšak potom by mal
niesť následky v podobe, že ak v konaní vzniknú skutkové tvrdenia, zostanú nesporné. Ak žalobca
chce namietať možnosť napr. plnenia v splátkach, tak je potrebné aby sa dostavil na pojednávanie a
tam priamo rozporoval žalovaným tvrdené skutočnosti. Odhliadnuc od uvedeného súd rozhodol tak, že
umožnil žalovanému dlh splniť v lehote 36 mesiacov (hodnota záväzku určeného rozhodnutím súdu

ku dňu vyhlásenia rozsudku). Bez ohľadu na uvedené je ale viazaný právnym názorom Krajského
súdu, preto skúmal podmienky a možnosti na strane žalovaného, t.j. či sú dané dôvody pre umožnenie
mu plnenia dlhu v splátkach, pričom zistil, že žalovaný nie je spoločníkom ani konateľom žiadnej
obchodnej spoločnosti, nemá živnosť, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v Slovenskej republiky
(celoslovenská lustrácia cez katasterportal), v posledných dvoch rokoch bol zamestnaný v mesiacoch

január až apríl 2017 s príjmom v hrubom 2.286,67 eur (za štyri mesiace), v súčasnosti zamestnaný
nie je, pričom je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 151,80 Eur. Súd teda konštatuje, že
bolo preukázané ako pravdivé tvrdenie žalovaného o zlom zdravotnom stave, nakoľko inak by mu
nebol priznaný invalidný dôchodok. Súd súčasne lustráciou v súdnom systéme zistil, že žalovaný
má 7 aktívnych exekučných konaní (27Er/1179/2013, 49Er/5/2016, 47Er/256/2016, 46Er/784/2016,

53Er/879/2016, 47Er/1658/2016, 50Er/567/2017), jedno skončené súdne konanie 32Csp/149/2016
(ktoré nie je predmetom exekúcie na tunajšom súde). Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu záveru, že
u žalovaného sú splnené podmienky na umožnenie mu platenia dlhu v splátkach, pričom vzhľadom na
preukázaný tvrdený negatívny zdravotný stav (stal sa poberateľom invalidného dôchodku, ktorý by nebol
priznaný bez závažného zníženia pracovnej spôsobilosti), ako aj zrejmú nemajetnosť (nevlastní žiadne

nehnuteľné veci), vychádzajúc z predpokladu, že žalovaný nevlastní ani hodnotné hnuteľné veci, keďže
exekúcie na majetok žalovaného (v počte 7) prebiehajú už dlhší čas - najstaršia 5 rokov, a vychádzajúc z
jeho príjmu 158,10 Eur dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na to, aby žalovanému umožnil plniť dlh
v splátkach, a to po 198,86 Eur, t.j. na dobu 36 mesiacov. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný
by mal splatiť 5824,80 Eur spolu s úrokom 5%, ktorý ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje

sumu 915,25 Eur (delené 36 = 25,43 Eur), a ak sa má istina splatiť v lehote 3 rokov aj s príslušenstvom
(prepočítané ako by sa istina pri úroku 5% mala splatiť do troch rokov), tak základná splátka predstavuje
173,43 Eur spolu so splátkou 25,43 Eur spolu predstavuje suma splátky 198,86 Eur. Súd opätovne
uvádza, že splátky určil aj v záujme žalobcu s lehotou splatnosti dlhu 36 mesiacov, pričom ak žalovaný
niektorú z nich nezaplatí, stane sa splatným celý dlh.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako úspešnejší
v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 9.815,52 Eur vyčíslenej ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia a tvorenej sumou istiny 6.000,- Eur, + 241,79 Eur vyčíslené úrok z úveru + vyčíslené úroky
z omeškania vo výške 943,56 Eur (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) + 4,80 Eur poistné a vyčíslené úroky

z úveru ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 2623,10 Eur, pričom bol úspešný v sume 6.742,32 Eur
(čo do istiny 5.984,80 Eur, + úroky z omeškania vo výške 2,27 Eur + 915,25 Eur - vyčíslené ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia), t.j. jeho úspech predstavuje 68,69 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný
žalovaný 31,31 %, čistý úspech žalobcu teda predstavuje 68,69% - 31,31% = 37,38 %). Vzhľadom nauvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,38 %.
K zmene výšky úspechu oproti ostatnému rozhodnutiu došlo z dôvodu, že predmetom konania sú úroky
z úveru po splatnosti za dlhšie obdobie ako v prípade prvého rozhodnutia, čo v dôsledku neúspechu

žalobcu viedlo k percentuálnemu zníženiu jeho trov. Odvolací súd zrušil v časti rozhodnutie súdu prvej
inštancie a uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Súd
o náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k ich náhrade žalobcovi podľa § 255 ods.
1 CSP, nakoľko žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní.

9. Proti tomuto rozsudku výlučne v zamietnutej časti, ako i v časti trov prvoinštančného konania, podal
žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania, aj
náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Uviedol, že s argumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, rozsudok považuje za nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 365 ods. 1 písm. h) CSP a ďalej

je daný i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. V prvej časti odvolania žalobca dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému
a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/201/2010 <. zo dňa 27.4.2004 venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil

právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť
bez ďalšieho prehliadaný, keďže nejde len o neúspech v nepatrnej časti. Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom Najvyššieho súdu vysloveného v uvedenom rozsudku a poukazuje na to, že úspech v konaní
sa posudzuje podľa žalovaného petitu, pričom žalobca okrem istiny žiadal voči žalovanému priznať aj
príslušenstvo pohľadávky, a teda v prípade, ak žalobca na žalobou uplatnené príslušenstvo nemá nárok,

považuje sa žalobca v časti konania o zaplatenie zamietnutej časti petitu za neúspešného. Na základe
uvedeného má odvolací súd za to, že v prípade nenamietania iného, rozhodnutie súd prvej inštancie vo
výrokoch o náhrade trov konania je správne.

29. S poukazom na uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

zamietajúcej časti, včítane závislých výrokoch o náhrade trov konania, s použitím § 381 ods. 1 CSP
ako vo výrokoch vecne správnych potvrdil.

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).