Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207850
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6616207850.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátuJUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AlexandraMojša,vprávnejvecižalobcu:P.,F.,sosídlomXXXXX
V., P. XX, C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: X. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX XX I., I. G. XXXX/
XX, o zaplatenie náhrady škody v sume 1.100 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č. k. 4C/168/2016 - 119 zo dňa 13. 12. 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou na okresnom súde dňa 15. 06. 2016 domáhal
zaplatenia sumy 1.100 € s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti
s poskytnutým spotrebiteľským úverom žalovanému. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 600 €, ktorý sa žalovaný spolu s príslušným poplatkom vo výške 500
€ zaviazal odo dňa 10. 06. 2010 splácať po dobu 10 mesiacov vo výške splátok 110 €. Žalovaný
poskytnutý úver nesplácal a žalobcovi tak spôsobil škodu vo výške 1.100 €. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.
k. 2T/140/2011-189 zo dňa 28. 07 . 2011 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v zmysle ust.
§ 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho
príjmu a výdavkov, na podklade ktorých žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX.
Lustráciou v F. súd zároveň zistil, že voči žalovanému (povinnému zo zmluvy) je na Okresnom
súde Lučenec vedené exekučné konanie sp. zn. XXW./XXX/XXXX (EX XXXX/XXXX), v ktorom súdny
exekútor od povinného vymáha dlžnú sumu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatného od XX. XX. XXXX a vykonateľného od
XX. XX. XXXX, ktorý bol vydaný na podklade neuhradenej pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX. Okresný súd na základe zisteného v bode č. 7. napadnutého uznesenia konštatoval,
že žalobca si v predmetnom spore uplatnil pohľadávku, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní, pričom vydaný rozhodcovský rozsudok je aj podkladom na vedenie exekučného
konania, a preto je súd povinný z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci sporové
konanie vo veci žalobcu sp. zn. 4C/168/2016 v zmysle § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 230 CSP zastaviť.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového
podvodu je aj spôsobenie škody, a preto v prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaný
by nebol rozsudkom uznaný za vinného. Má za to, že v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní
dostatočne preukázal, že v prípade absencie protiprávneho konania žalovaného by nedošlo k uzavretiu
úverovej zmluvy, ani k poskytnutiu úveru na jej základe a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu.
Navyše, súd v trestnej veci výrokom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.Žalobca sa preto v civilnom konaní domáhal náhrady škody vo výške, ktorú odvodzuje od svojho nároku
vyplývajúceho zo zmluvy, z čoho je zrejmé, že žalobca sa v sporovom konaní nedomáhal zaplatenia
dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady škody. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP včas podané odvolanie žalobcu prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle §
379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie
okresného súdu postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
7. Žalobca dňa 19. 05. 2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na ktorej základe
sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver vo výške 600 € spolu s príslušným poplatkom 500 € (spolu
vo výške 1.100 €) za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 10-ich mesačných splátkach po 110 €,
počnúc dňom 10. 06. 2010. Žalovaný svoj dlh nesplácal, dňa 25. 10. 2010 sa úver stal splatným a až
do podania trestného oznámenia nepoukázal v prospech žalobcu ani jednu splátku. Žalobca v súvislosti
s poskytnutým úverom podal trestné oznámenie dňa 13. 12. 2010 na Okresnej prokuratúre Lučenec. V
trestnej veci sp. zn. 2T/140/2011 rozsudkom zo dňa 28. 07. 2011 súd uznal obvineného X. K. (žalovaný)
za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. Zák. tým, že v snahe
získať neoprávnený finančný prospech z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vedome uviedol v žiadosti o
úver nepravdivé informácie o výške svojho príjmu a o výške svojich výdavkov, na podklade ktorých mu
bol úver poskytnutý, čím spôsobil obchodnej spoločnosti P., F. (žalobca) škodu vo výške 766,66 € a s
nárokom na náhradu škody ju odkázal na občianske súdne konanie. Zo súdenej veci tiež vyplýva, že
žalobca podal návrh na začatie konania pred Stálym rozhodcovským súdom (na základe rozhodcovskej
doložky), v ktorom sa dožadoval, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 1342,57 € s prísl. V konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý sa stal právoplatný dňa XX. XX. XXXX a vykonateľný dňa XX. XX. XXXX,
ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 1342,57 € spolu s príslušenstvom do 3 dní od
právoplatnosti. Na základe tohto exekučného titulu sa vedie aj exekučné konanie pod sp. zn. XXW./XXX/
XXXX (W. XXXX/XXXX), kde súdny exekútor od žalovaného dlžnú sumu vymáha. Zo súdneho spisu
z č. l. 100 vyplýva, že z exekučnej pohľadávky v celkovej výške 4.992,83 € bolo ku dňu 14. 11. 2019
splatených 3.190 €.
8.Predloženávecsatýkakonaniaozaplateniesumy1.100€ztitulunáhradyškody,ktorážalobcovimala
vzniknúť v súvislosti so zmluvou o úvere za vyššie uvedeného skutkového stavu. Na občianskoprávne
konanie s nárokom na náhradu škody žalobcu odkázal aj Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn.
2T/140/2011-189 zo dňa 28. 07. 2011, a teda ide o prejednanie veci v tzv. adhéznom konaní. Súd prvej
inštancie predmetné konanie zastavil, pretože v rámci dokazovania zistil, že o uplatnenej pohľadávke už
bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX,
pričom mal za to, že tu ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Súd tak rozhodol aj napriek tomu,
že nešlo o predmetom totožnú právnu vec, keďže rozhodcovský súd rozhodoval o zaplatenie sumy z
titulu nároku zo zmenky a nie o nároku na náhradu škody, ako sa žalobca domáhal v tomto konaní.
X. Možno vo všeobecnej právnej rovine konštatovať, že prekážka rozsúdenej veci v zmysle § 230 CSP
(rei iudicatae) alebo tiež zásada ne bis in idem je z ústavnoprávneho hľadiska súčasťou princípu právnej
istoty, ktorý tvorí súčasť konceptu právneho štátu, zakotvenej v čl. 1 ods. 1 Ústavy <..
11. Na základe uvedeného tunajší krajský súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s §
391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania (závislý výrok; §
379 písm. a) CSP) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12.Súdprvejinštanciejevzmysle§391ods.2CSPpovrátenívecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 3 CSP odvolací súd v odôvodnení
rozhodnutia uvedie aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
13. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude potrebné, aby súd prvej inštancie právnu vec meritórne
preskúmal a o žalobe rozhodol. Vzhľadom na predmet konania bude predovšetkým zisťovať, či sú
naplnené základné predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ,
tzn. či sú kumulatívne splnené podmienky - porušenia právnej povinnosti, existencie škody a príčinnej
súvislosti medzi nimi. Súd prvej inštancie bude pri rozhodovaní brať do úvahy aj to, že zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a keďže jej súčasťou bola
rozhodcovská doložka, okresný súd sa bude prejudiciálne zaoberať tým, či bola rozhodcovská doložka
uzatvorená platne.
XX. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, ktorým sa konanie
bude končiť.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.