Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203083
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616203083.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu F.. S. X., J.. XX.X.XXXX, Y. G. V.

XXX, XXX XX O., občana SR, zast. JUDr. Zuzanou Morháčovou, advokátkou, IČO: 50743775, so sídlom
Haličská cesta 3200, 984 03 Lučenec proti žalovanému F.. S. E., J.. XX.X.XXXX, Y. G. N. XXXX, XXX
XX N., občanovi SR, zast. JUDr. Ing. Jurajom Dáriusom Kubínyim, so sídlom Smolenická č. 18, 851 05
Bratislava, o zaplatenie 40 000 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania
5,05 % p.a. zo sumy 40 000,- od 30.05.2015 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajšom súde dňa 11.03.2016 domáhal zaplatenia sumy
40 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z istiny od 30.05.2015 až do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke požičal žalovanému
sumu 40.000,- Eur. Žalovaný dňa 13.06.2013 uznal tento dlh voči žalobcovi do dôvodu a do výšky a
zaviazal sa ho splniť. Žalovaný svoj dlh nesplatil a žalobca ho dňa 29.05.2015 vyzval na úhradu dlhu

avšak bezúspešne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 5,05% p. a. z dlžnej sumy od 30.05.2015 až
do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu predžalobnú upomienku zo dňa
29.05.2015, uznanie dlhu zo dňa 13.06.2013, vyhlásenie I. G. zo dňa 24.11.2016, odpoveď žalovaného
zo dňa 23.01.2014, e-mail zo dňa 31.01.2015, prepis textových správ.

3. Súd vydal vo veci dňa 25.07.2016 platobný rozkaz.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, kde uviedol, že zmluva o pôžičke na 40 000 Eur
medzi žalobcom a žalovaným neexistuje. Žalovaný takúto zmluvu nepodpísal a neuzavrel. Uznanie dlhu
zo dňa 13.06.2013 žalovaný uviedol, že má vedomosť o jeho existencii, ktorú mal údajne podpísať,
no takýto doklad nikdy nevlastnil, pozná jeho obsah a neprávom ho zadržuje žalobca. Ak takýto úkon
podpísal, prebehlo za nápdne nevýhodných podmienok v tiesni a pod vyhrážkou mafie. Pri podpise boli
prítomné tri osoby, z ktorých žalobca a jeho otec ho nútili pod rôznymi vyhrážkami podpísať tento doklad.

Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil súdu prepis niektorých SMS od žalobcu,
dohodu o urovnaní zo dňa 14.06.2013 s úradne overenými podpismi, zmluvu o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 14.06.2013 s úradne overenými podpismi, vyhlásenie zo dňa 14.06.2013, zápisnicu o odovzdaní
a prevzatí bytu č. 4 až 6, predžalobnú upomienku zo dňa 29.05.2015, predžalobnú upomienku - reakciazo dňa 24.06.2015, čestné vyhlásenie zo dňa 12.12.2016. Navrhol výsluch svedkov F.. Z. E., H. G.,
výsluch žalobcu. Žalovaný vo svojich ďalších podaniach uviedol, že spoločnosť KB Stavmont Lučenec,
s.r.o. (ďalej len „KBSL“) realizovala nadstavbu bytového domu v G. G. J. T. XX pre spoločnosť BH Site

Management s.r.o. (ďalej len „BH“) kde žalovaný bol jedným z dvoch konateľov. Rozhodovanie mali
samostatne. Zmluva o dielo uzavretá medzi KBSL a BH bola tvrdo obchodne postavená v prospech BH.
Počas stavby sa vyskytli navyše práce, ktoré žiadalo KBSL zaplatiť, avšak druhý konateľ sa tvrdo opieral
o Zmluvu o dielo (ďalej len „ZD“) a nechcel nič zaplatiť. Žalovaný sa tomu podriadil. Navyše dohodnuté
faktúry mali dlhú splatnosť a platili sa nefinančne zápočtom za dohodnuté byty v nadstavbe. KBSL sa

takto dostal do finančných problémov, avšak jej konateľ H. G. stále dúfal, že sa stavbu dokončí a dostane
doplatené všetky peniaze. Preto chcel stavbu dokončiť, ale na to potreboval peniaze. Žalovaný mal
informáciu, že KBSL si požičal na tento účel od Mateja Líšku 40 000 Eur na zaplatenie betónu, čo boli
peniaze od Jozefa Líšku jeho otca. Tento mal žalovanému povedať, že si ich požičal od mafie a má
nekresťanské úroky. Keďže sa stavba dokončila po termíne, s vadami a nedorobkami, druhý konateľ
trval na tom, aby sa peniaze za navyše vykonané práce nezaplatili. Žalovaný sa tomu podriadil. KBSL

vyvíjal tlak na oboch konateľov BH, aby sa peniaze doplatili, ak keď kvôli ZD nemal na ne nárok. KBSL
nemalo peniaze na vrátenie dlhu S. X.. S. X. ale predovšetkým Z. X. M. H. G. sa vyhrážali konateľom BH.
Druhý konateľ odmietol komunikovať o doplatení. Žalovaný bol empatickejší, čo využili X. s G. a tlačili
na neho aby vec finančne dorovnal. Žalovaný pristúpil na to z dôvodu, že v tom čase bol v zlom fyzickom
aj psychickom stave, čo vyplývalo s konfliktu s druhým konateľom, úmrtia jeho starého otca, rozchodu

s dlhoročnou priateľkou a neúspechmi v práci. Dňa 13.06.2013 sa stretol s S. X., Z. X., H. G. M. S. H. v
reštaurácii na prízemí budovy na terase, kde sa mala doladiť širšia dohoda o urovnaní. Na stretnutí H. G.,
Z. X. tlačili aby žalovaný dohodu podpísal. žalovanému sa vyhrážali nepriamo otázkami, či sa nechodí
chodiť po ulici. Keďže žalovaný bol z toho vyľakaný súhlasil s prepisom jedného bytu s nadstavby, ktorý
stavala pre BH spoločnosť KBSL na Mateja Líšku v rámci dohody o urovnaní. Týmto mali byť všetky

strany uspokojené. Hoci dňa 02.12.2016 mu v telefonáte H. G. povedal, že on bol s Z. X. dohodnutý,
že všetko čo dostanú z BH si rozdelia na polovicu. Počas tohto stretnutia si ho zavolal Z. X. so synom
bokom do vnútra reštaurácie, kde mu Z. X. začal hovoriť, že mu neverí, potrebuje záruku, že byt prevedie
a necúvne. Z. X. tlačil na žalovaného aby podpísal dlžobu, ak nechce aby sa mu niečo stalo, lebo 40
000 Eur, ktorá čo bola približná polovica hodnoty bytu boli vlastne peniaze mafie a povedal mu, že mafia

vie kto ich má zaplatiť, čím myslel žalovaného. Toto malo byť zárukou toho, keby sa byt nepreviedol na
jeho syna. Vtedy sa žalovaný sa začal ešte viac báť, že po ňom pôjde mafia, na mieste sa rozplakal od
zúfalstva. Za daných okolností radšej súhlasil, vtedy sa vrátili spolu na terasu, dojedli jedlo. H. G. odišiel
zo stretnutia uspokojený. Ostatní tam zostal a X. po odchode G.Á. vyzvali žalovaného aby išiel hore do
kancelárie S. H., ktorý ju mal v tej istej budove ako bola reštaurácia. V kancelárii H. spísal listinu, ktorá

mala byť dokladom o dlhu pôžičke. Žalovaný ani poriadne nevnímal čo podpisuje. Z. X.H. ho upokojoval,
že tie peniaze od neho nikdy nebude chcieť, že je to len záruka. So slovami Kapustu, že sú si navzájom
svedkami a obe kópie listiny ostanú u neho sa rozišli. žalovaný odišiel domov od Stupavy. Zo strachu
o seba svojich blízkych dohodu o urovnaní a prevod bytu na S. X. aj s odovzdaním bytu zrealizoval už
na druhý deň. Fiktívny dlh mal byť takto splatený. Po krátkom čase začali Z. X. cez telefonátmi a SMS

tlačiť na vyplatenie fiktívneho dlhu. Starší X. stále opakoval, že sú peniaze mafie a že keď to nezaplatí
bude mať problém. Podobné SMS adresoval aj žalovanému otcovi. X. syn S. sa k tomu staval tak, že
keby bolo na ňom, tak sa na to vykašle. Žalovaný zo strachu pred mafiou, keď pred ním spomínali
nejakého H. M. S., viac krát potvrdil, že na vyplatení dlhu pracuje, že je to len otázka času. V januári
2014 zo strachu na výzvu odpísal, že ten dlh potvrdzuje a mieni ho vydať. Po odpísaní tejto odpovede

bol v zlom stave, nedarilo sa mu, nemal príjem. fyzicky aj psychicky bol na dne a snažil sa zaopatriť
svoju tehotnú partnerku. Koncom roka 2014 sa na z najhorších problémov dostal, pričom sa mu podarilo
dohodnúť malú stavbu na podkrovie v centre Starého mesta v Bratislave. Na prelome rokov 2014/2015
pre spoločnosť Byty Grösslingová s.r.o. kde bol žalovaný konateľom realizovala spoločnosť KBSL, s
ktorou mal v tom období korektné vzťahy. Keď sa vo februári, marci 2015 zveril G., že Líška od neho

pýta 40 000 Eur, ktoré pôvodne dlhoval G. S. X. za betón, povedal mu, že toto už bolo splatené. Preto Z.
X. chcel tieto peniaze duplicitne a žalovaný až neskôr pochopil z toho čo mu povedal neskôr 02.12.2016
Báťka, že polovica tých peňazí má byť jeho. Od vtedy bola realizácia stavby stále pomalšia a približne v
mesiaci máj 2015 KBS stavbu opustila a nechala nedokončenú. Žalovaný si myslel, že keďže bol tento
dlh splatený, bude mať od staršieho X. pokoj. Zrazu mu v máji 2015 prišla predžalobná upomienka od

žalobcu, kde sa mu vyhrážal aj podaním trestného oznámenia na jeho osobu. Žalovaný po porade s
právnikomnapísalodpoveď,ktorázodpovedalarealiteaskutočnémustavu.Keďželistinu,ktorúpodpísal
u H. v kancelárii nemal, hoci sa jej viackrát dožadoval, uviedol, že nie je vedomý podpísania nejakého
uznaniadlhu.PoviacerýchvýhražnýchtelefonátochaSMSžalovanýnechcelplatiťfiktívnydlh.Následnemu došiel platobný rozkaz. Žalovaný na základe informácie od G., ktoré mu uviedol vo februári alebo
v marci roku 2015 mu 24.08.2016 volal, aby mu poskytol doklady o splácaní jeho pôžičky X. s čím G.
súhlasil. G. mu odmietol poskytnúť na osobnom stretnutí dokumenty, že ich poskytne maximálne súdu,

dal žalovanému len dohodu o urovnaní, nakoľko žalovaný originál nemal, keďže zostal asi v archíve
BH, ktorý súvisel s prevodom bytu na Mateja Líšku, či mali byť vyrovnané vzťahy KBSL vs. BH a taktiež
KBSL vs. X.. Pri vypočutí Báťku čakával, že bude z jeho strany uvedené dané skutočnosti, avšak zrejme
tento sa s ním dohodol a vypovedal na pojednávaní inak.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 23.08.2017 uvádza, že žalobca
zneužil, že predmetné uznanie dlhu, ktoré bola len zábezpeka, aby žalovaný previedol druhej strane
trojizbový byt bolo zneužité, nebolo zlikvidované a žalobca si začal túto čiastku neoprávnene vymáhať
od žalovaného. Žiadny zo svedkov nebol pri odovzdávaní a preberaní takejto zmluvy. Uznanie dlhu zo
dňa 13.06.2013 vo forme pôžičky je právne vadné, pretože sa viaže na fiktívnu pôžičku, naviac forma
návratnosti je nejasná a nepreskúmateľná. Žalobca pociťuje tlak zo strany svojho otca, ktorý stojí za

celým prípadom, ale aj tlak z predstavy, že má vypovedať o niečom, čo v skutočnosti bolo úplne inak,
že pôžička neexistovala.

6. Žalovaný v rámci svojej výpovede zo dňa 06.02.2017, ktorú predložil z vlastnej iniciatívy uviedol, že
žalovanému poskytol sumu 40 000 Eur ako pôžičku, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť v rámci ústnej

dohody.neskôrbolouS..H.spísanéuznaniedlhudňa13.06.2013.kdežalovanýuznalsvojdlh.Žalovaný
tak urobil dobrovoľne z vlastnej iniciatívy a nebol vyvíjaný na neho žiadny nátlak. S.. H., ktorý uznesenie
dlhu spisoval, bol podľa vedomostí žalobcu, právnym zástupcom žalovaného, resp. spoločnosti BH
a teda nezastupoval jeho. Nakoľko žalovaný svoj dobrovoľne neplnil, žalobca ho opakovane vyzýval
telefonicky alebo prostredníctvom SMS a e-mailovej komunikácie, žalovaný sa však vždy vyhováral a

dával prázdne sľuby. Situáciu mu pomáhal riešiť otec Z. X., ktorý tiež komunikoval so žalovaným ako
s jeho otcom F.. Z. E., avšak táto snaha bola bezúspešná. Obaja však dlh uznávali sľubovali, že ho
zaplatia. Za celý čas ani raz nebola spochybnená existencia dlhu a to ani v písomnej ani v telefonickej
komunikácii. Čo sa týka prevodu bytu na základe dohody o urovnaní zo dňa 14.06.2013, týmto boli
vyrovnané pohľadávky spoločnosti BH voči žalobcovi a teda išlo o úplne iný záväzok medzi inými

účastníkmi ako je predmetom sporu. žalobca poskytol žalovanému pôžičku, nakoľko ho to žiadal, že
súrne potrebuje finančné prostriedky, nakoľko sa dostal do problémov. Žalobca si chcel ochrániť jednak
svoje finančné záujmy, ktoré mal v spoločnosti BH, s ktorou mali jeho problémy súvisieť a jednak mu
chcel pomôcť a dôveroval, že prostriedky mu vráti. Celá situácia vyústila do toho, že žalobca má vážne
zdravotné problémy keď už samotná spomienka na žalovanému na to ako ho oklamal a koľko finančných

prostriedkov o pripravil, nielen jeho, ale aj jeho otca, ktorý mu ich poskytol mu spôsobuje zdravotné
komplikácie, ktoré mu nedovoľujú zúčastniť sa súdneho pojednávania.

7. Z písomného dokumentu Uznanie dlhu zo dňa 13.06.2013 súd zistil, že žalovaný uznal dlh z pôžičky
v sume 40 000 Eur voči žalobcovi dňa 13.06.2013. Pričom tento dlh sa zaviazal zaplatiť v celosti z

vyplatených podielov z obchodnej spoločnosti, z podnikateľskej činnosti v spolupráci realizovaných
obchodných zákazoch podielom 50 % na zisku dlžníka. Uvedeným vyplatením majú byť vzťahy medzi
stranami vysporiadané v celosti a nemajú voči sebe žiadne pohľadávky ani záväzky.

8. Z predžalobnej upomienky zo dňa 29.05.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného aby do 7 dní

od doručenia upomienky oznámil návrh splátkového kalendára, inak pristúpi k vymáhaniu pohľadávky
a podania trestného oznámenia pre trestný čin podvodu. V uvedenej predžalobnej upomienke žalobca
odkazuje na list žalovaného z 23.01.2014, kde žalovaný uviedol že uznáva dlh na základe poskytnutia
pôžičky vo výške 40 000 Eur a má úmysel splatiť poskytnutú pôžičku.

9. Z prepisu niektorých SMS od Z. X., súd zistil, že z mobilného tel. čísla XXXX XXX XXXX za obdobie
od 27.01.2014 do 21.01.2016 Jozef Líška vulgárne komunikoval so žalovaným ohľadne vyplatenia
pohľadávky 40 000 Eur, kde okrem iných spomínal aj postúpenie pohľadávky na švajčiarsko-kazašskú
slovenskú firmu. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 08.01.2014 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie pôžičky 40 000 Eur do 7 dní.

10. Z písomného vyhlásenia F.. I. G. zo dňa 24.11.2016 súd zistil, že tento má vedomosť o záväzku
žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol počas spolupráce spoločnosti BH pričom úhradu týchto záväzku
žalovaný prisľúbil viackrát v minulosti.11. Z odpovede žalovaného zo dňa 23.01.2014 k výzve na zaplatenie žalobcu súd zistil, že žalovaný
uvedený čas uviedol, že uznáva svoj dlh na základe poskytnutia pôžičky a vyjadruje svoj úmysel vrátiť

túto pôžičku formou a spôsobom dojednaným v uznaní dlhu zo dňa 13.06.2014. Vo svojej odpovedi
žalovaný uviedol, že je potrebné vymáhať túto sumu cez advokátsku kanceláriu ani súd, avšak vzhľadom
na svoju situáciu vyjadruje svoje nepochopenie pre tlak zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že rozvíja
podnikateľské aktivity, kde z predpokladaných ziskov plánuje splatiť dlh voči žalobcovi a žiada o niekoľko
mesiacov strpenia, kedy bude možné splácanie pravidelného alebo jednorazového.

12. Z dohody o urovnaní zo dňa 14.06.2013 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi BH zastúpený
žalovaným a KBSL zastúpený H. G.. Podľa čl. 4 sa zmluvné strany dohodli, že BH prevedie byt č.
4 a 6 v Banskej Bystrici do vlastníctva žalobcu, čím budú právne vzťahy medzi účastníkmi dohody v
celosti urovnané. Na uvedenej zmluve sú úradne overené podpisy účastníkov dohody. Zo zmluvy o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.06.2013 súd zistil, že predávajúci BH predal žalobcovi byt č. X a

X v Banskej Bystrici (pozn. sudcu: identické označenie bytov ako v prípade dohody o urovnaní zo dňa
14.06.2013). Pričom kúpna cena 65 775,60 Eur a jej spôsob úhrady odkazuje na dohodu o urovnaní
zo dňa 14.06.2013. Za zmluvou je osvedčený podpis žalovaného. K zmluve boli priložené aj vyhlásenie
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Banskej Bystrici, ktorý potvrdzuje, že BH nemá
žiadne pozdĺžnosti voči spoločenstvu a zápisnica (preberací protokol) o odovzdaní a prevzatí bytu č.

4 a 6.

13. Z výpisu z textových správ žalovaného s Z. X. za obdobie od 24.07.2014 do 19.09.2014 súd zistil, že
žalovaný Z. X. uvádza, že peniaze dostane, len musí ich žalobca získať, nakoľko nemá z čoho rozdávať.
Otec žalovaného v komunikácii takisto uvádza v SMS, že zaplatia dlžnú sumu. V SMS zo 07.09.2014

Jozef Líška v SMS adresovanej žalovaného otcovi uvádza, že vzhľadom na to, že mu to bolo sľúbené,
viackrát sa termín posúval, tak postupuje pohľadávku firme v Bratislave. V SMS správe žalovaný píše Z.
X. dňa 19.09.2014, že peniaze dostane keď ich bude mať, nakoľko sa dostal do problémov a uvádza, že
túto SMS by mal adresovať aj G., ktorý celú situáciu spôsobil. Žalovaný uvádza, že bez neho by Jozef
Líška nemal ani nádej poukazujúc na situáciu G. v Detve.

14. Z prepisu textových správ žalobcu so žalovaným zo dňa 11.05.2015 až za obdobie 23.06.2015
vyplýva, že žalobca so žalovaným komunikovali ohľadom toho, že žalovaný sa mal ozvať žalobcovmu
otcovi. V SMS správe sa rieši situácia, že by otec žalovaného bol ručiteľom za dlh žalovaného. Žalovaný
žiadal od žalobcu zaslanie papiera kópie o uznaní, nakoľko tvrdí, že ju nemá. Pričom SMS komunikácia

medzi nimi končí tým, že nič sa nepohlo ďalej a žalobca očakáva nové informácie od žalovaného.

15. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 31.01.2015 adresovanej od žalovaného žalobcovi súd zistil, že
žalovaný žalobcovi, kde uviedol, že hľadal spôsob s otcom žalobcu aby zmazali spoločný problém
spoločným biznisom a keďže jeho otec tvrdil, že má niekoho v Bratislave kto podniká v nehnuteľnostiach,

kupujebudovyažijesnájmom,žalovanýposielažalobcoviúdajebudovyafoto,abytopredložiluvedenej
osobe. Žalovaný uvádza, že v prípade ak by to vyšlo všetkým zúčastneným by sa uľavilo. V e-maily z
01.02.2015 žalobca odpisuje, že pošle to svojmu otcovi a vyjadruje svoje presvedčenie, že ak by sa
uvedená vec vyriešila, veci by sa pohli správnym smerom. Pričom žalobca žiadal aj o zaslanie fotiek k
nehnuteľnosti. Žalovaný e-mailom z 01.02.2015 v prílohe zaslal uvedené fotky.

16. Z reakcie žalovaného k predžalobnej upomienke zo dňa 24.06.2016 súd zistil, že žalovaný oznamuje
žalobcovi, , že touto upomienkou podľa neho došlo k naplneniu zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Trestného zákona, čím zvažuje podanie trestného oznámenia. Žalovaný uvádza, že svojím konaním
nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ani trestného činu poškodzovania veriteľa.

Taktiež žalovaný uvádza, že si nie je vedomý podpísania uznania dlhu z 13.06.2015. V liste uvádza,
že pôžičku od žalobcu reálne neprijal. Pričom žiadal o zaslanie kópie zmluvy o pôžičke preukazujúce
reálne odovzdanie pôžičky ako aj kvalifikované uznanie tohto dlhu.

17. V písomnom vyjadrení S. H. k pojednávaniu tento písomne uviedol, že dňa 13.06.2013 sa dostavil

žalovaným so žalobcom a Z. X. do kancelárie v Banskej Bystrici, požiadali ho spísanie uznania dlhu.
Obsah uznania dlhu nekorigoval, bol spísaný tak, ako ho žalovaný nadiktoval. Pri diktovaní a podpisov
uznania dlhu bol prítomný žalobca a žalovaný. Z. X. odišiel. Po podpise spísanej listiny odišli. Uznanie
dlhu bolo spísané na požiadanie žalovaného s obsahom, ktorý on osobne nadiktoval.18. Pri výsluchu svedka Z. X., súd prihliadal nato, že tento je otcom žalobcu, pričom voči žalovanému
sa jeho dobrý vzťah zmenil na negatívny vzťah. Z výpovede súd zistil, že svedok bol so žalobcom a

žalovaným v Banskej Bystrici v súvislosti s ich aktivitami, kde podpísal S. E. u H. uznanie dlhu. Svedok
sám navrhol nech idú ku H., on je právnik, nech to napíše a keď bola zmluva, tak za nimi prišiel hore,
kde bol prítomný H., žalobca a žalovaný. Bolo to podpísané bez nátlaku žalovaný si diktoval všetko
dobrovoľne H.. Svedok čakal dole v reštaurácii. Pôžička 40 000 Eur pochádzala z vlastných peňazí
svedka. Svedok dal 25 000 Eur žalobcovi, ktoré som mal doma a na druhý deň ešte vybral 15 000

Eur, bližší dátum nevedel uviesť. Ohľadom účtu z ktorého došlo v vybratiu peňazí svedok uviedol, že
vyberá denne zo 6 bánk, pričom toto bolo vybraté z jedného z účtov v Tatra banke, Prima banke alebo
Slovenskej Sporiteľni. K odovzdaniu malo dôjsť v kuchyni jeho domu pred manželkou. Svedok uviedol,
že sa stretol v Banskej Bystrici, v reštaurácii s otcom žalovaného a podal som si s jeho otcom ruku,
že to budeme riešiť a spoločne sa pokúsime vysporiadať záväzok. Neskôr od žalovaného ho prekvapili
tu nadávky o mafiánskych praktikách. So žalovaným komunikoval mailovo, poštou a cez SMS. V

týchto je podľa svedka jasne preukázané, že žalovaný priznal uznanie za existenciu záväzku. Svedok
sa snažil vyriešiť dlh žalovaného odpracovaním, nejakou prácou v Bratislave, ale žalovaný na to vôbec
nereagoval. Žalovaný mu poslal mu na e-mail fotografiu budovy, že pokiaľ ju vieme predať, že z toho a
to vysporiada. Svedok to ale potom som začal vnímať ako účelové konanie zo strany žalovaného.

19. Pri výsluchu svedka H. G. súd zistil, že tento pozná obidve strany sporu, pracoval som s jedným aj
s druhým. Zo strany žalobcu boli vzťahy dobré, pracoval som aj pre neho a zo strany pána žalovaného
pre ktorého som tiež robil sú vzťah naštrbené, nakoľko nie sú vyrovnané nejaké faktúry. Súd zistil, že
svedok je podnikateľ v stavebníctve, má stavebnú firmu. V roku 2011 pracoval pre spoločnosť B H
MANAGEMENT s.r.o. a pre neho pracoval žalobca, lebo nejaké veci vedel on vyriešiť. Spolupracoval s

ním finančne, dodnes nie je tento projekt riadne usporiadaný, našiel sa nejaký spôsob na usporiadanie
všetkých strán a pán žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovanému vyplatí 40 000 Eur. Podľa môjho
názoru boli tieto peniaze skutočne vyplatené. Svedok sa o tom dozvedel po roku, dvoch. Svedok bol
prítomný na stretnutí dňa 13.06.2013 sa v Banskej Bystrici za prítomnosti žalobcu, žalovaného a Jozefa
Líšku. Bolo to jedno z mnohých stretnutí, ktoré mali vyriešiť tie veľké pohľadávky spoločnosti voči BH

Site. Stretnutie sa uskutočnila pod okresným súdom vyššie sedel právnik a pán Líška Jozef a pán S. E..
Po pol hodine sa vrátili žalobca so žalovaný späť, všetci dopili kávu, rozlúčili sa s tým, že bude ešte jedno
stretnutie a doteraz tie pohľadávky neboli doriešené. Svedok nepostrehol žiaden nátlak na žalovaného.
Svedok uviedol, že žalovaný spolu s pánom G. mu zostali dlžný 140 000,- Eur. Svedok poprel, že by sa
podieľal na 40.000,- Eur, na ktoré má nárok žalobca.

20. Z výsluchu F.. Z. E., súd zistil, že žalovaný je jeho syn, mám s ním vzťah ako otec so synom dobrý,
k žalobcovi nemá žiadny vzťah. Z výpovede svedka bolo potvrdené, že v roku 2013 stavba v Banskej
Bystrici, ktorú spoločnosť zabezpečovala spoločnosť G. s firmou, kde bol jeho syn (žalovaný) konateľ a
spoločníkom G.. Boli tam nejaké problémy finančné, konalo sa tam na príkaz G., ktorý to ale neriešil, bol

tam nejaký dlh voči G.. Svedok mal vedomosť o tom, že spor sa snažili urovnať dohodou o urovnaní,
kde sa mal previesť jeden z týchto bytov na žalovaného, ktorý mal byť tichým spoločníkom G.. Dohodu
podmieňovali starší X. M. H. uzavretím uznania dlhu, kým sa nezrealizuje predmet urovnania, pričom
toto sa nemalo uplatniť. Žalovaný previedol na žalobcu byt a následne som sa dozvedel, že Líška starší
a žalobca chcú tieto finančné prostriedky od žalovaného. Svedok si myslel, že je to z pôžičiek. Od

žalovaného sa dozvedel, že tieto finančné prostriedky neprevzal a takýto záväzok nevznikol. V čase keď
sa to urovnávalo svedok bol v kontakte s X. starším, bolo to v dobe keď si ešte myslel, že ten záväzok
je skutočný. Svedok zmenil názor na základe toho čo sa dozvedel od žalovaného, že takýto záväzok
nikdy nevznikol a takýto záväzok neexistuje. Svedok potvrdil, že bol na jednom stretnutí v reštaurácii
v Banskej Bystrici, ktorej predmetom boli aj vady a nedorobky a urovnanie pohľadávky G. voči BH.

Svedok uviedol, že nemal prístup k dokladom a účtovným dokladom spoločnosti jednej a druhej, a tak
sa mohol dozvedieť len sprostredkovane od syna o predmete konania. Pričom žalovaný mu po vydaní
platobného rozkazu povedal, ako to podľa neho bolo. Svedok uviedol, že spoločnosť BH mala záväzky
voči spoločnosti G., chcel to so žalovaným riešiť korektne. Vzhľadom na to, že styk so žalovaným bol
obmedzený a nezvykli riešiť v rodine problémy z práce so synom to neprejednávali. Svedok potvrdil,

že v rámci riešenia situácie padol návrh zo strany žalobcu aby som on ako otec žalovaného pristúpil k
záväzku ako ručiteľ. Vo veci konal vždy Líška st. Bol dohodnutý termín 07.07.predchádzajúceho roku,
ktoré témou malo byť prístúpenie k záväzku zo strany svedka ako k ručiteľovi, avšak vtedy sa svedok pre
svoju pracovnú vyťaženosť nevedel k tomu dostať. Svedok potvrdil, že dostával SMS-ky od p. Líšku st.aby som sa stretol a prevzal záväzok, ktorý mal mať môj syn, kde navrhoval splátkový kalendár, spôsob
kompenzácie. Jednalo sa o SMS-ky, ktoré neboli príjemné, pretože boli hraničiace s vyhrážaním, že
synovi hrozí mnoho nepríjemností a bude za tieto nepríjemnosti pykať, pretože on si tie peniaze požičal

a oni vedia kde jeho syn býva.

21. Z výsluchu svedka S.. S. H., súd zistil, že svedok pozná žalovaného, ktorého spoznal keď pracoval
ako koncipient v advokátskej kancelárie Z.. Q. N., kde zastupovali spoločnosť BH v inej veci a potom
ešte jednu spoločnosť zastupovali, ktorá tiež nie je predmetom tohto prípadu. Žalobcu pozná z prípadu

keď zastupovali spoločnosť BH. Svedok má neutrálny vzťah k stranám sporu. Svedok už nepracuje
u Z.. N.. Bývalý zamestnávateľ svedka využíval v rámci advokátskych služieb aj kanceláriu v Banskej
Bystrici, kde ich žalovaný požiadal, nech mu spíšu uznanie dlhu. Toto spisoval svedok, tak ako mu to
diktoval žalovaný a vyjadroval jeho prejavu vôle. Bola to služba pre žalovaného, Participácia svedka a
jeho zamestnávateľa spočívala v tom, že poskytli priestor v kancelárii, spísali na žiadosť žalovaného
uznanie dlhu jeho vlastnými slovami, umožnili to stranám sporu v kancelárii podpísať. Svedok uviedol, že

telefonicky ho o to vopred žiadal žalovaný. Svedok tam nič nedoplňoval, prítomní boli X., starší, žalobca.
a žalovaný. Predtým ako žalovaný začal diktovať, X. starší odišiel a asi sa išiel najesť lebo ho potom
stretli v jedálni, kde sa spoločne naobedovali aj so žalovaným. Svedok sa k samotnej pôžičke nevedel
vyjadriť,nakoľkojejnebolúčastný.Poskytlismepriestorvkancelárii,spísalismenažiadosťp.E.uznanie
dlhu jeho vlastnými slovami, umožnili sme im to v kancelárii podpísať, to bolo celé. Svedok uviedol, že na

stretnutí bola priateľská atmosféra, po podpise išli spolu na obed. Žiadnu zášť ani strach u žalovaného
svedok nepostrehol. Podľa svedka si žalovaný zobral exemplár uznania dlhu. Svedok nezaznamenal
žiadny nátlak pri podpisovaní uznania dlhu na žalovaného. K otázke dohody o urovnaní sa svedok
odvolal na § 23 ods. 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z., pretože nebol zbavený mlčanlivosti klientom.

22. Z takto vykonaného dokazovania súd zhrnul relevantné čiastkové skutkové zistenia a zistil celkový
skutkový stav nasledovne. Žalovaný podnikal ako spoločníka a konateľ spoločnosti BH. V súvislosti
s jeho podnikaním sa táto spoločnosť dostala do finančných problémov a vznikli jej záväzky voči
spoločnosti KBSL, s ktorou spolupracoval žalobca. Žalovaný v súvislosti s podnikaním spoločnosti BH
voči spoločnosti KBSL ako aj voči žalobcovi. Žalovaný riešil vzniknuté pohľadávky voči BH tak, že

uzatvoril so žalobcom v presne neurčenom čase nepísanú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo
požičanie sumy 40 000,- Eur bezúročne. Uvedenú pôžičku potvrdzuje uznanie dlhu žalovaného zo dňa
13.06.2013. Žalovaný žalobcovi pôžičku nevrátil a to ani po predžalobnej upomienke žalobcu zo dňa
29.05.2015.

23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 OZ: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 494 OZ: Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

26. Podľa § § 517 ods. 1, 2 OZ: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 558 OZ: Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

28. Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ: (1) Splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.29. Podľa § 563 OZ: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 657 OZ: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov
uzatvára nasledovné. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah podľa § 489 OZ na základe
právnehoúkonuvsúlades§494OZ- zmluvyopôžičkepodľa §657OZ.Žalobcaprenechalžalovanému

finančné prostriedky 40 000,- Eur v súlade s § 657 OZ a § 494 OZ. Na základe zmluvy mal žalovaný v
súlade s § 494 OZ a § 657 OZ povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu. Zmluva bola uzatvorená ústne,
bez dojednania úrokov a lehoty splatnosti. Existenciu zmluvy preukazuje predovšetkým žalovaného
uznanie dlhu zo dňa 13.06.2013, kde žalovaný sám uznal svoj dlh, čo do dôvodu - pôžičky a čo do výšky
- sumy 40 000,- Eur. Aj následné konanie žalovaného však podľa súdu potvrdzuje, že k pôžičke došlo a

táto existuje, pričom zo strany žalovaného nedošlo k jej riadnemu splneniu tak ako to má na mysli § 559
ods. 1, 2 OZ. Tomu nasvedčuje podľa súdu ako písomná odpoveď žalovaného zo dňa 23.01.2014, kde
žalovaný uvádza, že uznáva svoj dlh a chce ho splatiť avšak žiada o odklad, tak aj emailová komunikácia
z 31.01.2015 a nasledovne medzi žalobcom a žalovaný, kde žalovaný sám uviedol, že hľadá spôsob
prostredníctvom sprostredkovania predaja komerčnej budovy a z odmeny by vyriešil spoločný problém

voči žalobcovi aj s jeho otcom, pričom z kontextu vyplýva, že problémom je myslené splatenie pôžičky.
Tomu zodpovedala aj SMS komunikácia za obdobie od 11.05.20158 do 23.06.2015. Týmto žalobca a
hlavne žalovaný svojou komunikáciou a uvedenými skutkami potvrdzovali existenciu dlhu. Aj výpovede
svedkov G., X. staršieho a S.. H. nepotvrdili žiadne pochybnosti o nároku žalobcu, ktorými sa bránil v
konaní žalovaný.

33. Podľa § 558 OZ vytvára uznanie prezumpciu, že dlh v čase uznania trvá. Zároveň prenáša v
prípadnom spore bremeno dokazovania na subjekt, ktorý tvrdí, že neexistuje právny dôvod uznania
dlhu, čiže v danom prípade bolo na žalobcovi preukázať neexistenciu zmluvy o pôžičke, prípadne
že dlh zanikol. Žalovaný tvrdil, že k uzavretiu pôžičky nedošlo a uznanie dlhu bolo vykonané pod

nátlakom. Žalovaný tvrdil, že ani nevedel pôvodne čo podpisoval. Tvrdenia žalovaného však vyvracia
výpoveď S.. H., z výpovede ktorého súd zistil, že žalovaný sám diktoval svoje uznanie dlhu a svedok
si nevšimol žiadny nátlak. Taktiež uviedol, že atmosféra medzi stranami sporu bola dobrá. To vyvracia
aj tvrdenia žalovaného, že sa nachádzal v ťažkom stave, kvôli sérii osobných udalostí (úmrtie starého
otca, rozchod s priateľkou, problémy v podnikaní) a nevedel čo podpisuje. Súd pritom pri vyhodnotení

osoby svedka nezistil nijakú spriaznenosť so žalobcom. Svedok deklaroval neutrálne vzťahy so stranami
sporu. Pri výpovediach svedkov G. M. X. staršieho, súd zobral do úvahy aj ich prípadný negatívny
vzťah k žalovanému a zaangažovanosť vo veci (X. starší poskytol žalobcovi peniaze pre žalovaného,
G. má voči žalovaného firme tvrdené vysoké pohľadávky) avšak zistené skutočnosti z ich výpovede
neboli v rozpore so zistenými skutočnosťami z písomných dôkazov. Pokiaľ ide o svedka E. staršieho,

ktorý je otcom žalovaného, tento pokiaľ ide o tvrdenú neexistenciu pohľadávky uviedol, že vychádzal
zo slov žalovaného, preto jeho výpoveď v tejto časti vzhľadom na ostatné dôkazy nebola relevantná
pre rozhodnutie súdu. Tvrdenia žalovaného boli rozporné so skutočnosťami zistenými vykonaným
dokazovaním, žalovaný ich však nijako nepreukázal a tak neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii
nároku žalobcu.

34. Žalovaný trval na výsluchu žalobcu, hoci tento podal okrem žaloby aj svoje písomné vyjadrenia,
kde zotrval na svojom postoji. Súd sa pokúsil žalobcu viackrát predvolať na pojednávanie, avšak
bezúspešne, pretože žalovaný predkladal správy o svojom zdravotnom stave, pre ktorý nie je
schopný vypovedať na pojednávaní. Súd na základe návrhu žalovaného vykonal znalecké dokazovanie

zdravotného stavu žalobcu, kde bolo zistené, že žalobcov stav nie je predstieraný a momentálne nie
je schopný vypovedať, pričom stav sa môže zmeniť až na základe dlhodobejšej vykonávanej terapie.
Súd v súlade so zásadou hospodárnosti podľa čl. 17 CSP upustil od výsluchu žalobcu, keďže vzhľadom
na jeho zdravotný stav nebolo možné ho dlhodobo vypočuť. Žalovaný odmietol vykonať jeho výsluchpísomne. Súd za takejto situácie po vykonaní dokazovania mal zato, že výsluch žalobcu by nezmenil
nič na zistenom skutkovom stave. Tomuto záveru súdu zodpovedala aj situácia, že žalobca vo svojom
písomnom vyjadrení doručenom súdu zotrval na svojom tvrdení, ktoré boli podkladom žaloby a tieto

zodpovedali zistenej skutkovej situácii. Z uvedených dôvodov súd nevykonal výsluch žalobcu.

35. Na základe uvedeného súd mal zato, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v súlade s § 559 ods.
1, 2 CSP po tom, čo bol žalobcom už v roku 2014 vyzvaný na zaplatenie, čo žalovaný potvrdil vo svojej
písomnej odpovedi zo dňa 23.01.2014. Takto bol žalovaný podľa právneho posúdenia súdu v súlade

s § 563 OZ plniť žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho o to žalobca požiadal. Žalobca si uplatnil úrok z
omeškania 5,05% p. a. z dlžnej sumy až od 30.05.2015, t. j. po svojej výzve zo dňa 29.05.2015. Súd
žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ v nadväznosti na § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. priznal nárok
na tento úrok tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko úrok z omeškania v uvedenej dobe bol
vypočítaný ako (5% + sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%) a to od 30.05.2015 ako si uplatnil
žalobca, nakoľko splatnosť pôžičky nastala už pred týmto dátumom.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi
konania priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.