Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2617202545.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu Q. D. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. U. O., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého
pobytu W., M. XX, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého bydliska Q. D. XXX, zastúpená
splnomocnenkyňou: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B, o

žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/146/1998, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo 7. novembra 2018 č.k. 7C/14/2017-71 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol (výrok I. uznesenia).

1.2.1 Zo spisu mal za preukázané :
Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5C/146/1998 je zrejmé, že sa jednalo o konanie
o vyporiadanie BSM žalobcu Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej Y. T., nar. XX.X.XXXX, teda

strán tohto sporu. O vyporiadaní BSM strán bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica
č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
10Co/282/2014-937 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2015.

1.2.2 Žalobca sa hore uvedeného konania aktívne zúčastňoval nielen svojou prítomnosťou na
pojednávaniach (pojednávania dňa 12.11.1998, 29.4.1999, 9.5.2000, 27.9.2000, 10.4.2001, 11.9.2001,

23.10.2001, 14.11.2002, 3.2.2004 - na tomto pojednávaní bol oboznámený znalecký posudok Ing.
Pavla Patinku č. 132/2003 zo dňa 3.9.2003, znalec podal k nemu ústne vysvetlenie a žalobca sa
k tomuto posudku vyjadroval, 13.10.2005, 20.10.2006, 7.12.2006, 6.8.2008, 5.8.2009, 13.1.2010,
14.7.2010, 22.9.2010 - na tomto pojednávaní bol oboznámený znalecký posudok Ing. Pavla Patinku
č. 71/2009 doplnenie č. 1 zo dňa 17.8.2009, 1.8.2012, 12.9.2012, 3.10.2012 - na tomto pojednávaní
bol oboznámený znalecký posudok Ing. Pavla Patinku č. 71/2009 doplnenie č. 1 /správne išlo zrejme

o doplnenie č. 2/ zo dňa 9.8.2012 a znalec podal k nemu aj ústne vysvetlenie, 21.1.2013, 13.3.2013,
15.5.2013, 30.10.2013, 15.1.2014 - na tomto pojednávaní podal znalec Ing. Pavol Patinka opätovne
ústne vysvetlenie k svojim znaleckým posudkom, ktoré v danej veci vypracoval, 12.2.2014 - na
tomto pojednávaní súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom, 30.9.2015 - pojednávanie
na Krajskom súde v Trnave), ale i svojimi písomnými vyjadreniami (zo dňa 24.3.2006, 29.10.2006,
12.1.2010, 26.7.2010, 28.9.2010), odvolaním zo dňa 1.3.2007 proti rozsudku Okresného súdu Senica

č.k. 5C/146/1998-370 zo dňa 12.12.2006, ako aj písomne vypracovaným doplnením odvolania zo dňa
24.9.2015 (nachádza sa v spise Okresného súdu Senica sp. zn. 5C/146/1998 na č.l. 929), ktorým doplnilodvolanie proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014 vypracované
jeho vtedajším právnym zástupcom advokátom JUDr. Albínom Kostolanským.

1.2.3ŽalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodaldovolanievočirozsudkuKrajskéhosúdu
v Trnave č.k. 10Co/282/2014-937 zo dňa 21.10.2015, avšak súdny poplatok za dovolanie nezaplatil,
a preto Okresný súd Senica uznesením č.k. 5C/146/1998-962 zo dňa 11.2.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.3.2016, dovolacie konanie zastavil.

1.2.4 Právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 7.11.2018 uviedol, že žalobca sa o dôvodoch na
obnovu konania dozvedel zhruba alebo okolo 15.1.2017, kedy mu jeho predchádzajúci právny zástupca,
ktorý ho zastupoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/146/1998, odovzdal celý
spisový materiál spolu s odstúpením od plnej moci, ktorú mu žalobca udelil na svoje zastupovanie. Až
po preštudovaní celého spisového materiálu sa žalobca dozvedel o skutočnostiach, pre ktoré podal
predmetnúžalobunaobnovukonania.Dovtedysavcelomrozsahuspoliehalnaúsudoksvojhoprávneho

zástupcu.

1.2.5 Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobcu v konaní vypočul, keďže žalobca mal pre súd
pripravené svoje stanovisko. Súd žiadosti právneho zástupcu vyhovel a žalovaného nielen vypočul, ale
stanovisko, ktoré mal žalobca pripravené aj v písomnej podobe zo dňa 5.11.2018, súd na pojednávaním

oboznámiljehocelýmprečítaním.Vpísomnomstanoviskuzodňa5.11.2018všakžalobcalenopakovane
uvádzal skutočnosti, ktoré už uviedol v žalobe, teda že Okresný súd Senica a následne i Krajský súd
v Trnave chybne zistili skutkový stav veci pri rozdeľovaní spoločného majetku a nesprávne právne
posúdili aktíva aj pasíva, ktoré ostali k zániku manželstva. Čo sa týka výpovede žalobcu tak uvádzal len
skutočnosti, ktoré nemali žiadny vplyv na rozhodnutie v danej veci.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok strany v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané na povolenie
obnovy konania podľa § 400, § 414, § 397, § 399, § 403 ods. 1 a ods. 2, § 405 a § 413 ods. 1 C.s.p.
(zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a dospel k záveru,
že žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p. a

je potrebné ju podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietnuť ako oneskorene podanú. Okrem zmeškania
subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie zároveň konštatoval aj
nepreukázanie dôvodov obnovy konania vyplývajúcich z § 397 C.s.p.

1.4 Na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia ďalej uviedol,

Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je podľa citovaného ustanovenia § 403
ods. 1 a 2 C.s.p. zachovanie subjektívnej a objektívnej zákonnej lehoty, ktoré Civilný sporový poriadok
pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ustanovenie § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. upravuje
subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota
je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď

sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna
lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota
na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá
plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota uplynie najneskôr spolu s objektívnou lehotou.
Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon v zmysle ustanovenia § 405

C.s.p. nepripúšťa.

1.5 Žalobca podal žalobu na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/146/1998,
ktoré bolo právoplatne skončené dňa 23.10.2015, na tunajšom súde dňa 20.3.2017, teda objektívna
trojročná lehota na podanie žaloby bola v danom prípade v zmysle citovaného ustanovenia § 403 ods.

2 C.s.p. dodržaná.

1.6Žalobcatvrdil,žeodôvodochnaobnovukonaniasadozvedelzhrubaalebookolo15.1.2017,kedymu
jeho predchádzajúci právny zástupca odovzdal celý spisový materiál a údajne až po jeho preštudovaní
sa mal žalobca dozvedieť o skutočnostiach, pre ktoré podal žalobu na obnovu konania, pretože dovtedy

sa v celom rozsahu spoliehal na úsudok svojho právneho zástupcu. Ako dôvod prípustnosti povolenia
obnovy konania žalobca v žalobe uvádzal, že súd prvej inštancie Okresný súd Senica a následne
i odvolací súd Krajský súd v Trnave v konaní o vyporiadanie BSM nedostatočne a chybne zistili
skutkový stav vecí a nesprávne právne vec posúdili, pretože pri rozhodovaní hodnotu nehnuteľnostípatriacich do BSM určili voľnou úvahou a podľa znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Patinku č.
132/2003, ktorý znalecký posudok vypracoval zle, účelovo a hodnotu nehnuteľností podhodnotil. Súd
však tvrdenie žalobcu, že o dôvodoch na obnovu konania sa dozvedel až zhruba alebo okolo 15.1.2017

považoval za účelové, pretože z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/146/1998 súd zistil, že
žalobcasahoreuvedenéhokonaniaaktívnezúčastňovalnielensvojouprítomnosťoutakmernavšetkých
pojednávaniach, na pojednávaní dňa 3.2.2004 bol riadne oboznámený so znaleckým posudkom Ing.
Pavla Patinku č. 132/2003 zo dňa 3.9.2003, znalec podal k nemu aj ústne vysvetlenie a žalobca sa
k tomuto znaleckému posudku vyjadroval, na pojednávaní dňa 22.9.2010 bol riadne oboznámený so

znaleckýmposudkomIng.PavlaPatinkuč.71/2009doplnenieč.1zodňa17.8.2009,napojednávanídňa
3.10.2012 bol riadne oboznámený i so znaleckým posudkom Ing. Pavla Patinku č. 71/2009 doplnenie
č. 1 (správne išlo zrejme o doplnenie č. 2) zo dňa 9.8.2012 a znalec podal k nemu aj ústne vysvetlenie
a napokon na pojednávaní dňa 15.1.2014 znalec Ing. Pavol Patinka podal opätovne ústne vysvetlenie
k všetkým svojim znaleckým posudkom, ktoré vo veci vypracoval. Žalobca sa osobne zúčastnil aj
pojednávania dňa 12.2.2014, na ktorom súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom ako aj

pojednávaniadňa30.9.2015naKrajskomsúdevTrnave.Žalobcaosobnepísomnevypracovalodvolanie
zo dňa 1.3.2007 proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/146/1998-370 zo dňa 12.12.2006, ako aj
doplnenie odvolania zo dňa 24.9.2015, ktorým doplnil odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Senica
č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014 vypracované jeho vtedajším právnym zástupcom advokátom
JUDr. Albínom Kostolanským.

1.7 Žalobca v zmysle vyššie uvedeného mal riadnu vedomosť o obsahu rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014 ako i o všetkých štyroch znaleckých posudkoch Ing.
Pavla Patinku (č. 132/2003 zo dňa 3.9.2003, č. 71/2009 zo dňa 25.8.2009, č. 71/2009 doplnenie č. 1 zo
dňa 17.8.2010 a č. 71/2009 doplnenie č. 1 zo dňa 9.8.2012), už dňa 24.9.2015 kedy vypracoval písomné

doplnenie odvolania (nachádza sa v spise Okresného súdu Senica sp. zn. 5C/146/1998 na č.l. 929),
ktorým doplnil odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014
vypracované jeho vtedajším právnym zástupcom advokátom JUDr. Albínom Kostolanským. Žalobca
sa teda o dôvode obnovy konania dozvedel preukázateľne najneskôr dňa 24.9.2015. Trojmesačná
subjektívna lehota na uplatnenie žaloby na obnovu konania uvedená v § 403 ods. 1 CSP začala

žalobcovi plynúť nasledujúci deň 25.9.2015 a uplynula dňom 24.12.2015. Žalobca podal žalobu na
obnovu konania na súd prvej inštancie až dňa 20.3.2017, teda oneskorene.

1.8 Pre úplnosť súd považoval za potrebné uviesť, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak
by ju žalobca podal včas, nakoľko medzi dôvody prípustnosti obnovy konania uvedené v § 397 písm. a)

a b) C.s.p. (dôvody uvedené pod písm. c) až f) tohto ustanovenia v prejednávanej veci neprichádzajú do
úvahy) nepatrí vecná nesprávnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia, pretože táto mohla byť dôvodom na
podanie dovolania. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/146/1998 súd zistil, že žalobca dovolanie
voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/282/2014-937 zo dňa 21.10.2015 aj podal, avšak
súdny poplatok za dovolanie nezaplatil, a preto Okresný súd Senica uznesením č.k. 5C/146/1998-962

zo dňa 11.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2016, dovolacie konanie zastavil.

1.9 Súd pri skúmaní podmienok prípustnosti obnovy konania teda zistil, že žalobca jednak nepreukázal
existenciu dôvodov obnovy konania podľa § 397 C.s.p. vôbec a jednak podal žalobu na obnovu konania
zjavne oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej subjektívnej lehoty, čím stratil

možnosť podať účinne žalobu na obnovu konania, keďže podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné, a preto súd podľa § 413 ods. 1 písm. a)
C.s.p. žalobu na povolenie obnovy konania ako podanú oneskorene odmietol.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania

v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.). Takéto svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalovanej
plnej náhrady trov konania vzhľadom na jej plný procesný úspech v spore.

2.1 Uznesenie napadol v celom rozsahu žalobca s návrhom na zrušenie a vrátenie veci súdu prvej

inštancie na nariadenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/146/1998,
viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil a preto aj nesprávne rozhodol.2.2 V konaní o vyporiadaní BSM došlo k vadám, ktoré zásadným spôsobom zasiahli do práv a právom
chránených záujmov žalobcu, pretože tak prvoinštančný súd ako aj odvolací súd nedostatočne a chybne
zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.

2.3 Súd prvej inštancie sa chybne vysporiadal so skutočnosťou o uplynutí subjektívnej lehoty na podania
žaloby na obnovu konania. Bez zavinenia žalobcu sa tento o dôvodoch obnovy dozvedel z „druhej ruky“,
a to vo februári 2017.

2.4 Súdny znalec Ing. Pavol Patinka bol ovplyvnený druhou stranou sporu, neobjektívnym ohodnotením
nehnuteľnosti žalobcu poškodil.

2.5 Ďalšie odôvodnenie odvolania predstavovalo len doslovné znenie žaloby na obnovu konania zo dňa
16.2.2017, bez potreby odvolacieho súdu opätovne tieto skutočnosti uvádzať.

3.1 Žalovaná odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaním
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

3.2 Žalovaná sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žaloba
na obnovu konania bola podaná oneskorene, t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty.

3.3 Žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, že by táto bola podaná včas, a to z toho dôvodu,
že vecná nesprávnosť nie je dôvodom prípustnosti podania žaloby na obnovu konania.

3.4 Žalovaná si vo vyjadrení uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm. c) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5.PredmetomkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeSenicapodsp.zn.7C/14/2017ježalobanaobnovu

konania vedeného na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 5C/146/1998. Súd prvej inštancie
žalobu žalobcu odmietol ako podanú oneskorene, t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty vyplývajúcej z ust.
§ 403 ods. 1 C.s.p., za súčasného konštatovania, že žalobca zároveň nepreukázal existenciu dôvodov
prípustnosti obnovy konania v zmysle § 397 C.s.p. (výrok I. uznesenia). Zároveň súd prvej inštancie
žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej ako úspešnej strane v konaní náhradu trov konania v rozsahu 100%,

o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.)

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietol.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2)

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadnepostačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sanane(§387ods.2C.s.p.).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasžalobcustakýmitodôvodmi,atýmvyvolaná
potrebavysporiadaniasaajstzv.odvolacíminámietkami,preúplnosťodôvodneniarozhodnutiaodvolací

súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je jej
prejednanie v dvoch fázach. Prvá fáza tzv. iudicium rescindens sa iniciuje podaním žaloby na obnovu
konania. Práve v tejto fáze súd skúma, či je obnova procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na

základe záverov o splnení podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí
alebo ju zamietne. V prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konania je opodstatnená a
povolí ju, konanie sa dostáva do druhej fázy tzv. iudicium rescissorium, v ktorej už prebieha samotné
prejednanie veci.

10.1 Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa týka prvej fázy rozhodovania o obnove

konania, pričom žaloba žalobcu bola posudzovaná primárne v rovine prípustnosti z hľadiska jej včasnosti
a sekundárne tiež z toho pohľadu, či sa nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú (otázke dôvodnosti sa
odvolací súd bude venovať v záverečných odsekoch tohto uznesenia prihliadnuc na konštatovanie
uplynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pozn. odvolacieho súdu).

10.2 Podľa § 403 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa,
keď ho mohol uplatniť. (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

10.3 Vo vyššie citovaných ustanoveniach je vyjadrená tzv. kombinácia subjektívnej a objektívnej lehoty,
ktoré musia byť splnené pre to, aby súd svojim rozhodnutím obnovu konania povolil.

10.4 Pokiaľ ide o posúdenie objektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 2 C.s.p., tu správne súd prvej
inštancie konštatoval jej zachovanie. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o vyporiadanie BSM vedené

Okresným súdom Senica pod sp. zn. 5C/146/1998, ktorého obnovy sa žalobca domáhal, bolo skončené
rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014 v spojení s rozsudkom
tunajšiehoodvolaciehosúduč.k.10Co/282/2014-937zodňa21.10.2015,právoplatnýmdňa23.10.2015.
Objektívna lehota tak začala plynúť dňa 24.10.2015 a uplynula dňa 24.10.2018. Žalobca podal žalobu
na obnovu konania na Okresný súd Senica dňa 20.3.2017, t.j. v objektívnej lehote.

10.5 Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej lehoty, k začiatku plynutia tejto lehoty pokiaľ ide o obnovu
konania sa už viackrát vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR, podľa ktorého začiatok
plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa odvodzuje od subjektívneho
momentu, t. j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal

určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obo 65/2011
z 29.5.2013, alebo tiež uznesenie č.k. 1Obo/1/2018 z 6.3.2018 a ďalšie). Totožný záver prijal aj
Ústavný súd SR, ktorý okrem iných napr. aj v uznesení III. ÚS 285/2015 z 10.6.2015 konštatoval
„Podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu,
t.j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť

vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je
rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je
dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne v znení ustanovenia § 230 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (akt. § 403 ods. 2 C.s.p.) na moment právoplatnosti.“

10.6 Pokračujúc v argumentačnej línií, ťažiskovou otázkou vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu
bolo ustáliť práve začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Nemožno
súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní o tom, že o dôvode obnovy konania
sa dozvedel až okolo 15.1.2017, a to momentom odovzdania celého spisového materiálu. Správne
prvoinštančný súd poukázal a vyzdvihol aktívnu účasť žalobcu na konaní o vyporiadaní BSM, kedy sa

žalobca zúčastňoval nariadených pojednávaní, na ktorých bol oboznámený nielen znalecký posudok
znalca z odboru stavebníctvo Ing. Pavla Patinku, so závermi ktorého sa žalobca nestotožňuje ale aj
jeho dovedna štyri doplnenia. O aktivite žalobcu svedčí aj dĺžka samotného konania, ktoré trvalo celkom
7 rokov, pričom v dôsledku podávaných opravných prostriedkov (a to aj zo strany žalobcu) boli lenvo veci samej podané celkom tri odvolania, konanie bolo tunajším odvolacím súdom dvakrát zrušené
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v neposlednom rade
aj skutočnosť, že žalobca, ktorý v predmetnom konaní vystupoval v rovnakom procesnom postavení

svoj návrh opakovane menil a dopĺňal. Neobstojí tu preto tvrdenie o tom, že nemal možnosť o
dôvode obnovy dozvedieť sa skôr ako v januári 2017. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací
súd má za preukázané, že žalobca mal nesporne vedomosť o dôvode obnovy konania už v čase,
keď sám vypracoval doplnenie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 5C/146/1998-892 zo
dňa 12.2.2014, v ktorom tento dôvod - podhodnotenie sporných nehnuteľnosti výslovne namietal. Toto

doplnenie bolo datované dňom 24.9.2015, preto začiatok subjektívnej lehoty začal plynúť žalobcovi dňa
25.9.2015 a uplynul dňa 24.12.2015. Vzhľadom na podanie žaloby o obnovu konania dňa 20.3.2017
potom možno celkom jednoznačne konštatovať nedodržanie subjektívnej lehoty a s tým spojenú
nemožnosť meritórneho preskúmania veci.

10.7 Možnosť súdu posúdiť zachovanie danej lehoty je podmienená tým, (či vôbec) a ako navrhovateľ

obnovy konania tvrdil a preukázal čas, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod
obnovy uplatniť. Preukázanie skutočnosti, že táto lehota bola zachovaná, zaťažovalo toho, kto navrhoval
obnovu konania. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/11/2017 z 29.11.2017). Žalobca
však svoje tvrdenie o momente, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania nepreukázal, tak ako tvrdil.

10.8 K námietke žalobcu o tom, že tento sa bez svojho zavinenia o dôvode obnovy konania dozvedel
„z druhej ruky“ vo februári 2017 odvolací súd len stručne odkazuje na jednu zo základných zásad
súkromného práva, a to zásadu ,,vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým). Teda takým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich
práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

Inak povedané, povinnosťou každého je strážiť si svoje práva. (porovnaj uznesenia Ústavného súdu sp.
zn. IV. ÚS 301/07, I. ÚS 1/2013, I. ÚS 213/2013 a ďalšie).

10.9 Z vyššie uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu na
obnovu konania v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietol ako oneskorene podanú a odvolací

súd sa s takýmto záverom bez výhrad stotožňuje.

11. Keďže žalobca nedodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, t.j. žalobu podal
po uplynutí subjektívnej 3 - mesačnej lehoty, nebolo možné vec meritórne preskúmať.

12.1 Aj napriek konštatovaniu v odseku vyššie, odvolací súd pre poriadok považuje za potrebné
zdôrazniť výnimočnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, a to poukazom na
to, že účelom žaloby o obnovu konania nie je opätovne otvárať otázku vecnej správnosti právoplatného
rozhodnutia, ani dávať akúsi „druhú šancu“ strane, ktorá sa riadne nestarala o svoje záujmy v pôvodnom
konaní. Preto podľa názoru súdu v zásade nemožno ako dôvod obnovy konania uplatňovať také

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, o ktorých strana konania vedela a mohla ich uplatniť v pôvodnom
konaní v riadnom opravnom prostriedku (odvolaní, odpore, námietkach), ale bez náležitého dôvodu tak
neurobila (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 39/2011, ale aj judikát R 56/1999).

12.2Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcapodaniežalobyodôvodnilprávepoukazomnaskutkovézistenia

súdu, z ktorých vychádzal a následne právne posúdenie veci v pôvodnom konaní, s ktorých správnosťou
sa nestotožňoval. Podstatou jeho námietok bolo podhodnotenie ceny nehnuteľností patriacich do
masy BSM. Pozornosti odvolacieho súdu neušla tá skutočnosť, že žalobca túto vadu namietal počas
celého pôvodného konania o vyporiadanie BSM, a to nielen počas konania na súde prvej inštancie
ale aj v podanom odvolaní a jeho doplnení (tak ako odvolací súd uviedol už vyššie) proti rozsudku

č.k. 5C/146/1998-892 zo dňa 12.2.2014, o ktorom rozhodol tunajší odvolací súd rozsudkom č.k.
10Co/282/2014-937 zo dňa 21.10.2015, v ktorom sa opätovne vysporiadal s uvedenou námietkou. (po
tom, ako sa s námietkou o podhodnotení ceny nehnuteľností vysporiadal súd prvej inštancie). Pokiaľ
žalobca aj naďalej zotrvával na tom, že súd účelovo podhodnotil cenu nehnuteľností vedených na LV č.
1298, mal možnosť na nápravu domnelej nesprávnosti využiť podľa povahy rozhodnutia a charakteru

namietanej nesprávnosti opravný prostriedok - dovolanie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca síce
dovolanie prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu podal, avšak dovolacie konanie bolo
pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavené uznesením Okresného súdu Skalia č.k.
5C/146/1998-962 zo dňa 11.2.2016. Žalobca sa teda nezaplatením súdneho poplatku sám pripravil omožnosť preskúmania oboch vyššie uvedených rozhodnutí, preto potom nie je namieste, aby eventuálnu
nemožnosť dovolania sa nápravy či porušenie jeho práv a chránených záujmov pripisoval na ťarchu
súdu.

12.3 Keď sa k vyššie uvedenej argumentácií pridá skutočnosť, že samotná žaloba, vyjadrenie žalobcu
zo dňa 26.6.2018, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k žalobe a napokon aj odvolanie je v
podstate jedno a to isté podanie bez uvedenia relevantných dôvodov pre obnovu konania, nemožno
učiniť iný záver ako ten, že pokiaľ by aj podmienka splnenia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na

obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p. bola zachovaná, takúto žalobu by súd odmietol ako zjavne
nedôvodnú. Na tomto závere by nezmenila nič ani výpoveď žalobcu z pojednávania konaného na súde
prvej inštancie dňa 7.11.2018, kedy žalobca poukazoval na skutočnosti, ktoré s prípustnosťou obnovy
konania nesúvisia.

13.1 V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.2 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní aktívna, vykonala
procesný úkon prostredníctvom splnomocnenkyne (t.j. podala vyjadrenie k odvolaniu žalobcu), pričom
si zároveň náhradu trov konania vo vyjadrení k odvolaniu výslovne uplatnila.

14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).