Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204015
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116204015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu REALITY-X24 CZ s.r.o so

sídlom Česká republika, nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, IČ: 29213754. zast. AK JUDr. AŽALTOVIČ
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trenčín, Potočná 650/135B, IČO: 36 857 882, proti žalovanému A. J.,
so sídlom J., A. nám. 2, U.: XX XX XX XX o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám

jeho právneho zástupcu GARANT PARTNER legal s.r.o., v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
vo výške ako bude určená súdom na základe výsledkov dokazovania. Na výzvu súdu žalobca
svojim podaním, doručeným súdu dňa 15.04.2016, doplnil žalobu o výšku škody v sume 4.628,99
eur. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy v zmysle

§ 1 zák. č. 369/1990 Zb. - ako správca dane vyrubil daňovníkovi - REALITY-OBCHODNÁ, a.s. ,
daň z nehnuteľností za rok 2006 Platobným výmerom č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006 vo
výške spolu 139.453,- Sk ( t.j.4.628,99 eur) na základe § 20 zák. č. 582/2004 Z.z. nesprávny úradný
postup žalovaného mal spočívať v neschválení všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by bola
znížená sadzba dane z nehnuteľností z dôvodu prihliadnutia na miestne podmienky. Postupca -
spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ, a.s. vyrubenú daň zaplatil. Daňovník ako postupca a REALITY-
X24 CZ s.r.o. ako postupník uzavreli dňa 17.02.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola

postupníkovi postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006 uvedeným platobným výmerom.
Listom zo dňa 04.02.2016 požiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak bezvýsledne. Žalobca žiadal aj náhradu trov
konania. Svoje skutkové tvrdenia preukazoval výpisom z obchodného registra, platobným výmerom,
zmluvou o postúpení pohľadávok, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku žalobcu.

2.Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil vydanie predmetného platobného výmeru
a poukázal na to, že právny predchodca žalobcu nepodal proti platobnému výmeru odvolanie a do
podania žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku nebola namietaná vecná alebo formálna
nesprávnosť platobného výmeru. Potvrdil prevzatie návrhu žalobcu na predbežné prerokovanie nárokudňa 04.02.2016 a nevyhovenie návrhu. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nesprávnym úradným postupom sa myslí úradný postup, ktorý nie je v
súlade s právnou úpravou. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavby stavebné odpady žalovaný mohol znížiť sadzbu dane z
nehnuteľností, avšak výlučne prostredníctvom schváleného všeobecného záväzného nariadenia mesta,
čo je výsledkom uplatňovania normotvornej činnosti obce podľa čl. 68 a 71 Ústavy SR a nejde o
úradný postup žalovaného. Týmto chýba jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného podľa zák. č.
514/2003 Z.z. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu v 3-ročnej subjektívnej lehote,

ktorá začala plynúť dňom doručenia platobného výmeru za rok 2006 a to dňom 13.03.2006. Táto lehota
uplynula dňa 13.03.2009 a žaloba bola podaná na súd až dňa 09.03.2016. Žalovaný žiadal aj náhradu
trov. Svoje skutkové tvrdenia preukazoval vyjadrením mesta Trenčín zo dňa 29.04.2016 k uplatnenému
nároku.

3.Súd vykonal dokazovanie listinami a to žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, výpisom z

obchodného registra, platobným výmerom, zmluvou o postúpení pohľadávok, žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku žalobcu, písomnou odpoveďou žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

4.Žalovaný vydal dňa 13.03.2006 Platobný výmer č. XXXXXXXXXX, ktorým daňovníkovi REALITY-
OBCHODNÁ, a.s. IČO: 36 347 493 vyrubil daň z nehnuteľností za rok 2006 vo výške spolu 139.453,-

Sk ( t.j. 4.628,99 eur). Daňovník túto daň v celej výške zaplatil, čo strany sporu nespochybnili.
Daňovník REALITY-OBCHODNÁ, a s. ako postupca uzavrel s postupníkom REALITY-X24 CZ s.r.o.
dňa 17.02.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2006 uvedeným platobným
výmerom vo výške 4.628,99 eur. Postupník - žalobca REALITY-X24 CZ s.r.o. listom zo dňa 04.02.2016

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu územnej samosprávy. Žalovaný listom zo dňa 29.04.2016 žalobcovi oznámil,
že nevyhovel jeho nároku na náhradu škody.

5.Podľa § 12 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení do 31.08.2007, (ods. 1) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ktoré bolo vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú
predpisy o správnom konaní, má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom
konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (ods. 2) Ak bolo nezákonné

rozhodnutie vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa
nevzťahujúpredpisyosprávnomkonaní,máprávonanáhraduškodyten,komuškodavzniklavdôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

6.Podľa § 13 cit. zák. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6.

7.Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

8.Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zák. (ods.1) ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (ods. 2) Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

9.Podľa§ 19 ods. 1,2,3 cit. zák. (ods. 1) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. (ods. 2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (ods. 3) Lehota neplynie počaspredbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

10.Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní nesvedčí
aktívna vecná legitimácia, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Podľa § 12 a § 5 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v
znení do 31.08.2007, ďalej len „zákon“), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

má účastník konania, ktorému vznikla škody v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, v
tomto prípade daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu
mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky z
daňovníka je však neplatná pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka,
ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno
postúpiť. Okrem toho bola v zmluve údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom,

z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto je zmluva neplatná aj pre jej neurčitosť. Nárok
na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 i §
12 zákona vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného mohol byť poškodený
iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd

nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda vznikla
a tým mohol byť len daňovník a nie postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky
poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy
až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím

súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi
nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutie, ktorým mu škoda mala byť spôsobená, zákonným
spôsobom zrušené nebolo, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu
doposiaľ ani nevznikla. Okrem toho v konaní ani nebolo preukázané, že daňovník daň uhradil, resp.
v akej výške ju uhradil. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá

neexistovala, a preto ju postupník nemohol nadobudnúť. Súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie zamietol, keď žalobcovi nesvedčí právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím žalovaného. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona môže
byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v
inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení
dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca namietal proces - postup žalovaného,
ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, tak v tomto nemožno hovoriť o
nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým
konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Žalobca však namieta postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého
výsledkomvšakbolPlatobnývýmerč.048842/2006.Nazákladetohtojenamiesteposúdiťnárokžalobcu
ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Predmetný Platobný výmer však nebol v
rozpore s normotvornou činnosťou obce žalovaného - všeobecne záväzného nariadenia a tento proces
schvaľovania nemožno považovať za úradný postup. Okrem uvedeného súd prihliadol aj na žalovaným

vznesenú námietku premlčania a zistil, že je dôvodná tak ako uviedol žalovaný. Z dôvodu hospodárnosti
konania sa súd nezaoberal ďalšími okolnosťami.

11.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.