Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010128
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318010128.11

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Mariána Mačuru a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.04.2020, v trestnej veci
obžalovaného M. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné,
o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/24/2018 zo dňa 10.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného M. T. a okresného prokurátora z a mi e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/24/2018 zo dňa 10.07.2019 bol obžalovaný M. T., nar.
XX.XX.XXXX v V., trvale bytom K. A. č. XX, okr. V., t. č. v Ústave na výkon väzby v Košiciach, uznaný
vinným z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.10.2017 v čase okolo 17.30 hod. v rodinnom dome č. XX v obci K. A., okr. V. sotil oboma
rukami do svojej manželky F. T., následkom čoho spadla na schody a následne potom ako sa
postavila zo schodov, tak túto udrel dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, čím takto poškodenej F. T.
spôsobil pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa
a pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v

obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 56 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest v sume 400 (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu bol ustanovený

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodených V.. F. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
R. XXXX/XX, XXX XX S., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: XX XXX XXX a Sociálnu poisťovňu, so sídlom Ul. 29. augusta
8, 813 63 Bratislava, s nárokom na náhradu škody okresný súd odkázal na civilný proces.

Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie písomne v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
obhajcu, pričom namietal, že podľa jeho názoru v predmetnom konaní boli porušené zásady trestného
konania uvedené v § 2 ods. 1,2,7.10.11.12 Tr. por. a článok č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, na ktorých znenie poukázal a vytkol okresnému súdu, že ako pravdivú a
vierohodnú hodnotil výpoveď poškodenej F. T., keďže videl v jej výpovedi rozpory, ktoré neodstránila

a snažila sa účelovo vysvetliť ich vo svoj prospech a v neprospech obžalovaného, pričom aj ich
synovia podľa obžalovaného vypovedali účelovo a klamlivo pod vplyvom tejto poškodenej, ktorá savyjadrovala pred obžalovaným, že ho dostane do výkonu trestu, dlhodobo ho psychicky terorizovala, a
preto ani nežili v spoločnej domácnosti. Odvolateľ nesúhlasil s uloženým trestom, lebo sa cítil nevinný.
Podľa obžalovaného bola nutná rekonštrukcia prípadu a v rámci nej prípadne aj konfrontácie medzi

obžalovaným a poškodenou a svedkami s ohľadom na ich rozpory vo výpovediach v rámci prípravného
konania. Podľa odvolateľa pochybnosti o skutku uvedenom v podanej obžalobe vyvolali aj zistenia
znalca. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do
zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré
následne písomne odôvodnil tým, že uloženie predmetného samostatného peňažného trestu považoval
za nedostatočné na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu. Poukázal pritom na skutočnosť, že
predmetného prečinu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom

podľa okresného prokurátora sa obžalovaný protiprávneho konania proti svojej manželke dopúšťal aj od
06.09.1990 do 28.07.2018 spôsobom, že sa k tejto poškodenej správal pohŕdavo, ponižoval ju, vulgárne
jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, opakovane ju fyzicky napádal a naposledy dňa 28.07.2018 ju fyzicky
napadol tak, že jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom za toto konanie bola na neho podaná obžaloba
Okresnému súdu Humenné a v súvislosti s týmto konaním je obžalovaný aktuálne vo väzbe z dôvodu §

71 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. Podľa okresného prokurátora tak uložený trest nie je dostatočnou zárukou,
že obžalovaný povedie riadny život a nebude sa dopúšťať obdobného konania voči tejto poškodenej,
nebude dosiahnutý účel trestu, pričom v rámci individuálnej a generálnej prevencie je podľa odvolateľa
potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V podstate na základe týchto dôvodov tak okresný
prokurátornavrholzrušiťvnapadnutomvýrokuvýrokotresteaobžalovanémuuložiťnepodmienenýtrest

odňatia slobody v dolnej polovici podľa § 38 ods. 2,4 Tr. zák. upravenej trestnej sadzby so zaradením
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje

odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. zistil
nasledovné skutočnosti.

V prejednávanej veci bolo dokazovanie už pred okresným súdom vykonané v podstate v zmysle ust. §
2 ods. 10 Tr. por. tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Pokiaľ obžalovaný
v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal okresný súd vykonať ďalšie dôkazy, tak treba
uviesť, že napadnutému rozsudku predchádzalo skončenie dokazovania. Podľa názoru odvolacieho
súdu, o skutočnostiach, ktoré by bolo možné zistiť z prípadnej rekonštrukcie skutku a z konfrontácií

obžalovaného a poškodenej a svedka M. T., dostatočne podrobne, stabilne a opakovane vypovedali tieto
osoby, pričom na svojich tvrdeniach zotrvávali. Krajský súd dokazovanie doplnil len prečítaním výpisu z
evidencie priestupkov, prečítaním hodnotenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody, odpisom
registra trestov a záznamom o aktuálnom stave súbežne na Okresnom súdu Humenné prebiehajúceho
ďalšieho trestného konania proti obžalovanému M. T.. Pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o napadnutých výrokoch
rozsudku akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Tieto úvahy vychádzali zo zákonne vykonaného
dokazovania, pričom okresný súd dospel nimi k správnym skutkovým i právnym úvahám, a preto na ne
odvolací súd odkazuje nepovažujúc za potrebné ich v tomto uznesení podrobne opakovať. S ohľadom
na odvolacie námietky je však namieste poukázať na nasledovné skutočnosti.

Aj keď obžalovaný poprel spáchanie predmetného skutku, je nad akékoľvek pochybnosti usvedčovaný
výpoveďou poškodenej F. T., ktorej výpoveď je podporená výpoveďou svedka M. T. a výsledkami
znaleckého dokazovania príslušného znalca z odboru Zdravotníctvo a Farmácia.

Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval tým, že poškodená spadla na schodoch bez jeho zavinenia a že keď
vtedy spadla, on bol vonku na vchodových dverách, ona ho chcela vytlačiť vonku a dvere rýchlo zavrieť,
že on si myslel, že spadli topánky, tak sa otočil, pričom ona sa už po tých schodoch zviezla, vstala,
bola od neho vo vzdialenosti meter a pol, dva metre a vulgárne mu nadávala s tým, že odišla od nehoasi 3 metre a začala kričať synovi, aby zavolal políciu, tak proti tomu poškodená F. T. ho opakovane
usvedčovala. Popísala, že keď obžalovaného vtedy videla ako ide do dvora, chcela zamknúť vchodové
dvere, lebo sa ho bála, no on rukou vytlačil dvere, dal jej facku, skočil na ňu, spadla na schody, buchol

ju dlaňou, začal ju dusiť, biť zozadu, dusil ju tak, že ju chytil oboma rukami za krk a pritom jej vulgárne
nadával a hrozil. Začala kričať na syna, aby volal rýchlo policajtov. Syn prišiel, odtiahol ho od nej, utiekla
do kúpeľne, tam sa zamkla a bola tam až do príchodu policajtov. Dodala, že keď bola na okne, žiaden Q.
P. na dvore nebol a policajti prišli hneď, takže ten JP. tam vôbec nebol. Mala modrinu na tvári, ramene
a stehne.

Aj z jej výpovede vyplynulo, že medzi poškodenou a obžalovaným sú vyhrotené vzťahy, pričom
zdôraznila, že násilné správanie sa obžalovaného voči nej už nebude tutlať, lebo to bolo už veľakrát a
chce, aby pravda vyšla navonok, pričom ho v minulosti varovala, aby sa takto k nej nesprával.

Svedok M. T. pritom počas trestného konania popísal len tú časť konania obžalovaného, ktorú videl.

Uvádzal, že v kritický deň bol doma, videl cez kuchynské okno prichádzať obžalovaného, pričom vtedy
na dvore domu nebola žiadna iná osoba. Nemožno nič vytknúť výpovedi svedka, že obžalovaného
svedok ako jeho syn pozná od detstva, a vie usúdiť, či ich ide napadnúť alebo nie, a že vtedy počul ako
obžalovaný kričí, potom na svedka kričala poškodená, a tak hneď utekal k nim a zbadal, že obžalovaný
držal poškodenú rukami v oblasti krku, pričom poškodená bola na schodoch v miernom podrepe.

Obžalovaný jej pritom vulgárne nadával. Svedok dodal, že obžalovaný na jeho výzvy nechať poškodenú
nereagoval,atakhoodpoškodenejmuselodtiahnuť,načopoškodenáodišlapreč.Následnesadostavili
policajti. Z výpovede tohto svedka, u ktorého neboli zistené žiadne poznatky, že by svoju výpoveď podal
účelovo ako nepravdivú, vyplynulo, že nielen na ramene a stehne, ale aj na tvári, na líci mala poškodená
vtedy viditeľné modriny.

Oproti týmto priamym usvedčujúcim svedectvám, svedok Q. P. síce vypovedal, že videl obžalovaného,
že sa chcel dostať domov a že ho jeho manželka nechcela pustiť dnu, a ešte počul že poškodená
kričala na syna, aby prišiel, no nevidel nič z toho, čo sa stalo v dome a tak nevedel nič o tom, že by
obžalovaný fyzicky napadol poškodenú. Pritom keď vo svojej výpovedi dňa 05.02.2018 uviedol, že videl

ako obžalovaný stál niekde v rodinnom dome a syn M. mu visel na krku, tak na hlavnom pojednávaní
si na to už nespomínal. To spochybňuje obhajobu obžalovaného, že by práve svedok Q. P. mal vidieť
priebeh incidentu a podporuje skôr pravdivosť usvedčujúcich výpovedí, kedy poškodená a jej syn M.
zhodne aj to uviedli, že nikoho ďalšieho, okrem obžalovaného, na mieste činu nevideli.

Hoci poškodená k spôsobeným zraneniam uvádzala aj ďalšie, ktoré neboli objektívnym znaleckým
skúmaním potvrdené, nemal odvolací súd dôvod pochybovať o celkovej hodnovernosti jej výpovede vo
vzťahu k predmetnému skutku. To, že znaleckým skúmaním sa nepotvrdili stopy po úderoch dlaňou
na tvári poškodenej, hoci tvrdila, že ju obžalovaný po tvári udrel neznamenalo diskvalifikáciu jej
hodnovernosti. Svedok M. T. jednoznačne potvrdil, že vtedy na tvári poškodenej videl také stopy, pričom

znaleckým posudkom nebola ich prítomnosť v čase skutku vylúčená. Aj preto odvoací súc považoval
výpoveď poškodenej za hodnovernú.

Usvedčujúcu výpoveď poškodenej F. T. považuje odvolací súd za hodnovernú aj pre to, že rovnako
ako svedok M. T. potvrdila, že ju obžalovaný držal za krk, čo obžalovaný neuvádzal a tiež pre to, že

mechanizmus vzniku zranení tak ako poškodená uviedla, zodpovedá záverom znaleckého skúmania.

Podľa znaleckého posudku č. 43/2019 znalca MUDr. F. B. na základe štruktúry schodov pri jednom páde
mohlo dôjsť k poraneniu troch častí tela, pričom znalec na tele poškodenej zistil práve pohmoždenie
hrudníka vľavo, pohmoždenie ľavého ramena vľavo a pohmoždenie ľavého stehna a vyjadril sa, že je

pravdepodobné, že vznikli pri jednom páde. Tomuto mechanizmu veľmi napovedá poranenie v oblasti
ramena, kde lekár popísal pruhovitý hematóm o veľkosti 15 cm a aj keď sa celkom vylúčiť nedá, že
také poranenie vzniklo aj pri inom deji, podľa odvolacieho súdu počet a rozloženie zistených poranení
s prihliadnutím na výpoveď poškodenej jednoznačne potvrdzujú, že k ich vzniku došlo pri páde tela
poškodenej na schody. Tomu nasvedčuje aj záver znalca, že s prihliadnutím na kombináciu a na ľavé

rameno a na základe lekárskych skúsenosti a znalostí, je veľká pravdepodobnosť, až istota, že tieto
poranenia vznikli nie šmyknutím sa zhora dole, ale pádom na schody z postoja. Tým sa zároveň vylučuje
obhajoba obžalovaného, ktorý pád na schody nepotvrdil a vypovedal skôr o šmyknutí sa poškodenej
zo schodov.Znalec zároveň jasne vysvetlil absenciu stôp po poraneniach po úderoch na tvári poškodenej, keď
uviedol nielen to, že malá sila úderu môže spôsobiť pád poškodenej osoby, lebo udretá osoba

sa zapotáca, je jemne otrasená, ale aj to, že na jej tele, po niekoľkých hodinách už nemusí byť
viditeľná žiadna stopa. Pri ľahkom údere otvorenou dlaňou už po 2-3 hodinách nevidno prekrvenie v
mieste dopadu a také údery nemusia zanechať na tvári udretej osoby viditeľné stopy. Pri fackách sa
prekrvenie objaví hneď. Stopy nemusia byť viditeľné pri prvotnom vyšetrení. Po niekoľkých hodinách
sa vykryštalizujú hematómy, no zvýšené prekrvenie za niekoľko hodín odznie a ak pacient nepríde na

vyšetrenie včas, napr. príde s odstupom pol dňa, už nemusia byť po údere stopy, pričom ani v tomto
prípade také stopy zistené pri vyšetrení poškodenej na druhý deň po incidente neboli. Takéto závery,
podľaodvolaciehosúdu,nevylučujúaskôrpotvrdzujúhodnovernosťvýpovedepoškodenej,ktorávlastne
takúto situáciu popísala.

Aniodobeobmedzeniavobvyklomspôsobeživotapoškodenejodvolacísúdnemalpochybnosti,pretože

znalec jednoznačne uviedol, že to že bolesti odznejú po 5 dňoch, ešte neznamená, že poranenie je
vyliečené do takej miery, aby sa mohla ukončiť celková doba práceneschopnosti a aby nespôsobovali pri
bežnom spôsobe života poškodenej osobe obmedzenia, lebo hematóm, ktorý mala na ľavom ramene,
sa nestrebal za dobu priznanej doby liečenia za dobu 10 dní, a podľa znalca ani po dobu 3 týždňov, no
aj keď po 10 dní hematómy neboli vstrebané, už mohla poškodená vykonávať úkony bežného spôsobu

života.

Zvykonanéhodokazovaniepotomvyplynulo,žepráveobžalovanýúmyselne,nahnevanýnapoškodenú,
túto rukami udrel, v podstate ju teda sotil, v dôsledku čoho spadla na schody a spôsobil jej pohmoždenie
hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého

stehna ľahkého stupňa s dobou liečenia 10 dní, počas ktorej bola poškodená obmedzená v obvyklom
spôsobe života. Pritom vedel, že útočí na svoju manželku, s ktorou dlhé roky žil v spoločnej domácnosti.
Predmetný prečin tak spáchal na chránenej osobe. Konal v priamom úmysle spôsobiť poškodenej ujmu
na zdraví, čo vyplýva nielen z jeho verbálneho prednesu počas útoku na poškodenú, ale aj z toho, že
v útoku pokračoval, hoci ho jeho vlastný syn vyzýval, aby prestal. Preto okresný súd nepochybil ani v

právnej kvalifikácii daného trestného činu, ktorého závažnosť je vyššia ako nepatrná.

Ani vo výroku o treste okresný súd nepochybil a je zrejmé, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
zohľadnil všetky zákonné kritériá uvedené v § 34 Tr. zák. Ani odvolací súd nezistil prítomnosť žiadnej z
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. Pritom obžalovanému priťažovala okolnosť uvedená

v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo pre dosiahnutie účelu
trestu v prejednávanej veci potrebné ukladať trest odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, a hoci
v siedmich prípadoch došlo k zahladeniu odsúdenia, nemožno z hľadiska osoby obžalovaného

prehliadnuť, že sa v minulosti do rozporu s Trestným zákonom už dostal. Je namieste v neprospech
obžalovaného zohľadniť, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v rámci skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia uloženej rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/80/2012 z
20.06.2016 za prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zák. a prečin neoprávnené používanie
cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorým mu bol uložený

úhrnný trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu na 2 roky. Nemožno ale prehliadnuť ani to, že nešlo o odsúdenie za násilnú trestnú
činnosť. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplynulo, že bol jedenkrát postihnutý
za priestupok, no nie násilnej povahy, ale na úseku cestnej premávky, za ktorý mu bola v blokovom
konaní uložená pokuta vo výške 20 eur. Podľa správy o povesti z obce K. A. v mieste bydliska

požíva dobrú povesť. Treba tiež zohľadniť ďalšie pomery obžalovaného ktorý je invalidným dôchodcom
vyššieho veku s mesačným príjmom 306,80 eur. K skutku došlo za okolnosti, že obžalovaný ho spáchal
v hneve, že sa mu poškodená snažila zabrániť vstupu do domu, kde mal v čase skutku trvalý pobyt,
pričom predmetný skutok bol vyvrcholením predchádzajúcich vzájomných zlých vzťahov poškodenej a
obžalovaného. Za takých okolností výraznejší zásah do jeho majetkovej sféry záujmu bude aj podľa

názoru odvolacieho súdu dostatočnou výstrahou pre obžalovaného, aby v budúcnosti nespáchal žiaden
trestný čin, najmä nie proti poškodenej F. T. a aby riešil ich vzájomné nezhody v súlade s právnym
poriadkom. Napriek jeho veku a zdravotnému stavu sa javí byť potrebným poukázať na to, že prípadnou
trestnou činnosťou obžalovaný ohrozuje svoju vlastnú osobnú slobodu. Aktuálne konanie vedené vtrestnej veci, na ktorú okresný prokurátor poukazoval a ktorá sa na Okresnom súde Humenné vedie pod
sp.zn. 1T/50/2019 nemožno v tomto smere nateraz považovať za právoplatne ukončené, keďže, ako to
vyplynulo z oznámenia okresného súdu, vo veci je vytýčené hlavné pojednávanie, a teda dokazovanie

nie je skončené, rozhodnutie vo veci nie je vyhlásené a nie je teda odvolaciemu súdu k dispozícii doklad
o právoplatnom skončení tohto konania. Pokiaľ by v tomto konaní došlo k právoplatnému odsúdeniu,
bolo by nepochybne namieste zohľadniť v tomto smere okresným prokurátorom uvádzané skutočnosti o
správanísaobžalovanéhovočipoškodenejvjehoneprospechpredapospáchanípredmetnéhoprečinu.
Pritom z výkonu väzby je hodnotený pozitívne ako osoba, ktorá sa správa slušne a disciplinovane,

úlohy a nariadenie vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava, jeho formácia v
podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere bez toho, aby
mu bola uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest. To je potrebné hodnotiť v prospech
obžalovaného.

Po zohľadnení povahy prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, úmyselného zavinenia a pohnútku

páchateľa, možnosti jeho nápravy, následok trestného činu, jeho účinku na tele poškodenej a s
tým súvisiacu absenciu trvania nepriaznivých zdravotných následkov u poškodenej na poškodenej
a osobu a pomery obžalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom vyššieho veku s jediným vyššie
uvedeným preukázaným príjmom a ktorý bol odsúdený za povahovo odlišnú trestnú činnosť, možno
sa po zohľadnení zásady primeranosti a zdržanlivosti pre prípad prejednávaného útoku obžalovaného

na poškodenú ešte stotožniť s názorom okresného súdu, že účel trestu a záujem na individuálnej
a generálnej prevencii sa dosiahne peňažným trestom vo výške 400,- eur a tomu zodpovedajúcim
náhradným trestom odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.

Nezistiac dôvody pre zmenu výroku o náhrade škody a ani chyby v postupe konania okresného súdu,

na základe ktorých by bolo možné vyhovieť niektorému z podaných odvolaní, odvolania obžalovaného
a okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.