Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201872
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5918201872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: O. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpená JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom
V. M. R. L. X, O., proti žalovanému: Ing. Jaroslav Kmeť - TONER, s miestom podnikania Lúčanská
200/30, Lietavská Lúčka, IČO: 34 495 827, právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou,
so sídlom Q. A. X, O., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Cpr/15/2018-67 zo dňa 20.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok (ďalej aj súd prvej inštancie) určil, že „okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce vykonané listom žalovaného
zo dňa 31.08.2018 je neplatné“ (výrok I.). Žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným

vznikol pracovný pomer, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2007 v znení neskoršej dohody
o jej zmene. Na základe pracovnej zmluvy vykonávala žalobkyňa ako zamestnanec pre žalovaného ako
zamestnávateľa práce - predavačka, administratívna pracovníčka s nástupom do práce od 01.09.2007,
pričom miestom výkonu práce bola predajňa na ulici Sládkovičova 2 v Žiline. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Bol ustanovený týždenný pracovný
čas 40 hodín, ktorý sa neskôr zmenil na 20-hodinový týždenný pracovný čas. Žalovaný listom zo
dňa 20.08.2018 písomne upozornil žalobkyňu na vážne porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo

spočívaťvtom,ženevydávalabločkyzregistračnejpokladnice,bolzistenýrozdielmedzivyhotovenýmia
skutočnými zaúčtovanými kópiami cez registračnú pokladnicu, pričom ju upozornil, že v prípade zistenia
ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny toto bude dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Žalovanýnáslednelistomzodňa31.08.2018sožalobkyňouokamžiteskončilpracovnýpomerzdôvodov
zistenia nedostatkov na predajni, na ktoré bola upozornená: kontrolou dochádzky do zamestnania zistil,
že za mesiac august bol deväťkrát zaznamenaný jej neskorý príchod do zamestnania, pričom zistil, že
v rozpore so Zákonníkom práce žalobkyňa nezaznamenávala odchod z pracoviska počas pracovnej

doby. Preto po dôkladnom zvážení jej pracovnej disciplíny, ako aj jej slabých pracovných výsledkov sa
žalovaný rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. e) s ňou rozviazať pracovný pomer okamžite. Súd prvej
inštancie podrobil kontrole okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.08.2018, pričom zistil,
že aj keď žalovaný uviedol do svojho listu nesprávne ustanovenie Zákonníka práce (správne malobyť § 68 ods. 1 Zákonníka práce - pozn. odvolacieho súdu), táto skutočnosť sama osebe nemala za
následok, že by nebolo žalobkyni z jeho prejavu zrejmé, že s ňou chce zamestnávateľ skončiť okamžite
pracovný pomer. Za ďalšie okresný súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil ustanovenie § 70

Zákonníka práce tým, že skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré s ňou skončil okamžite pracovný
pomer listom zo dňa 31.08.2018, je neurčité, keďže v predmetnom právnom úkone nie je uvedený rok,
v ktorom sa mala v mesiaci august žalobkyňa dopustiť neskorých príchodov na pracovisko a takisto
nebolo ani uvedené, za ktoré dni, mesiace a ktoré roky nezaznamenávala odchod z pracoviska počas
pracovnej doby. Žalovaný ju upozornil pred týmto okamžitým skončením pracovného pomeru na vážne

porušenie pracovnej disciplíny, pričom ani jeden z týchto dôvodov, ktoré sa uvádzajú v písomnom
upozornení zo dňa 20.08.2018, sa nepremietol do okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
31.08.2018. Z uvádzaných dôvodov žalovaným uvedené vymedzenie skutkových dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru považoval súd prvej inštancie za rozporné s ustanoveniami Zákonníka
práce, pretože bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa uviesť, v ktorom roku mesiaci august
prišla žalobkyňa do zamestnania deväťkrát neskoro, v ktoré dni a v ktoré mesiace ktorého roku

nezaznamenala odchod z pracoviska počas pracovnej doby. Okamžité skončenie pracovného pomeru
predstavuje vážny zásah do práv zamestnanca, a práve preto § 70 Zákonníka práce kladie prísne
požiadavky na to, aby tieto dôvody boli skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s
inými dôvodmi, aby sa vedel zamestnanec brániť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
31.08.2018, ktoré vykonalžalovaný, však tieto požiadavky nespĺňa. Neobstojí ani obrana žalovaného, že

nemá právnické vzdelanie, a preto skončil pracovný pomer so žalobkyňou vyššie uvedeným spôsobom.
V závere súd prvej inštancie vyslovil presvedčenie, že ak bol žalovaný toho názoru, že predajňa
hospodársky neprosperovala, mal ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou zákonne a nehľadať dôvody
ako obísť ustanovenie Zákonníka práce. V prípade, ak by žalovaný postupoval v súlade so Zákonníkom
práce, musel by žalobkyni vyplatiť náležitosti, ktoré predpokladá zákon. Vec okresný súd uzatvoril tak,

že všeobecné opísanie skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstojí a
nereflektuje ani na judikát najvyššieho súdu označený právnou zástupkyňou žalovaného. Ak neboli
vymedzené konkrétne časové úseky a presné dni, nie je možné ich konfrontovať v prípade vzniknutých
rozporov a sama táto skutočnosť teda svedčí o tom, že skutkové vymedzenie dôvodov nebolo vykonané
zrozumiteľne a určito. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní ani neuniesol dôkazné

bremeno, keď nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobkyňa mala mať neskoršie
príchody na pracovisko, resp. že by nemala zaznamenávať odchod z pracoviska počas pracovnej doby.
Tieto skutočnosti zostali v rovine tvrdení žalovaného, ktorý uvádzal, že toto mala žalobkyňa nariadené
ústne. Takisto mala vykonávať ráno a poobede dennú účtovnú závierku. Ani ohľadom týchto skutočností
však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu

súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že sa už nezaoberal ani tou skutočnosťou,
že žalovaný nemohol dať žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že táto je
ťažko zdravotne postihnutou osobou. Bolo by to nadbytočné, pretože samotné okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo aj bez tejto skutočnosti nezákonné a neplatné. Ďalšie žalobkyňou navrhované
dokazovanie, a to vypočutie svedkyne D. L. okresný súd zamietol, majúc za to, že zistený skutkový stav

bol postačujúci pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalobkyni,
ktorá bola v spore úspešná, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež pre
nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s hodnotením obsahu právneho úkonu, a to okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.08.2018, tak ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, t. j. ako
neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru, vyslovil presvedčenie,
že na splnenie zákonných hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru

postačuje, aby dôvod okamžitého skončenia bol uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného bol nepochybne určitým spôsobom konkretizovaný
a nie je preto potrebné rozvádzať ho do všetkých podrobností. Pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť

prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani
výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. O takýto prípad však v
prejednávanejvecinešlo.Žalobkyňaakozamestnankyňažalovanéhoporušilasvojezákladnépovinnosti
zamestnanca, tak ako sú definované v ust. § 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne abyť prítomný na pracovisku od začiatku pracovného času. Medzi základné povinnosti žalobkyne, ako
aj ostatných zamestnancov v prevádzke žalovaného patrilo vykonávanie dennej uzávierky, a to pred
začiatkom otváracích hodín v predmetnej predajni, čím mohol žalovaný ako zamestnávateľ sledovať

dochádzku zamestnancov. Pred odchodom z predajne rovnako mali zamestnanci vrátane žalobkyne
povinnosť vytlačiť z registračnej pokladnice posledný čistý pokladničný doklad, ktorým žalovaný mohol
odkontrolovať odchod zamestnancov z predajne. Pri inventúre kopírovacích služieb žalovaný zistil, že
v období od 01.01.2018 do 30.06.2018 došlo k značnému rozdielu v počte vyhotovených kópií oproti
vydanýmpokladničnýmdokladom,čímdošlokschodkuzodpovedajúcompočtu3103kópií,zaktorévšak

nebol príjem odvedený do pokladne žalovaného. Žalovaný na závažné porušenie pracovnej disciplíny
žalobkyňu písomne upozornil, a to listom zo dňa 20.08.2018, v ktorom je rovnako upozorňovaná na
nedodržiavanie pracovnej doby a opakovanú nepripravenosť predajne na výkon pracovných povinností.
I napriek písomnému upozorneniu zo dňa 20.08.2018 žalovaný kontrolou dochádzky zistil, že v mesiaci
august 2018 žalobkyňa 9x prišla do práce neskôr, a to i napriek tomu, že dňa 20.08.2018 bola na
porušovanie pracovnej disciplíny týmto spôsobom písomne upozornená. Súd prvej inštancie nesprávne

konštatoval, že v okamžitom skončení pracovného pomeru sa nepremietol ani jeden z dôvodov, ktoré
vytkol žalovaný žalobkyni v upozornení zo dňa 20.08.2018. V tomto liste žalovaný žalobkyni vytkol
nedodržiavanie pracovnej doby, čo bolo aj jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru. To, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol konkrétne dni v mesiaci
august, ani rok, v ktorom k neskorým príchodom došlo, neznamená zameniteľnosť dôvodov okamžitého

skončenia pracovného pomeru, keďže žalobkyni bolo jednoznačne jasné, o aký mesiac august, ktorého
roku sa jedná, nakoľko aj v samotnej žalobe uvedené dôvody považuje za nespôsobilé založiť možnosť
zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer. Rovnako s poukazom na ustálenú judikatúru nie je
neurčitým a zameniteľným označením času konania, ktorým zamestnanec porušil pracovnú disciplínu,
pokiaľ je tento určený vymedzením počtu dní v konkrétnom mesiaci. Neobstojí ani ďalší dôvod, pre ktorý

súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, a síce, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa mala mať
neskoré príchody na pracovisko, resp. že nemala zaznamenávať odchod z pracoviska. V nadväznosti
na uvedené odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že nezobral do úvahy ako dôkaz na podporu jeho
tvrdení existenciu denných uzávierok z registračnej pokladnice, ktoré žalovaný súdu predložil a ktorých
autenticitužalobkyňanepoprelaarovnakotakto,žebolapovinnádennúuzávierkuvykonať.Spoukazom

na čas uvedený na priložených pokladničných dokladoch, ktorý bol časom zimným, t. j. ukazoval o
hodinu menej, ako reálne bolo. Keď žalobkyňa predmetnú uzávierku robila, je zrejmé, že túto uzávierku
v predmetných dňoch mesiaca august vykonávala až po začiatku otváracích hodín na predajni, čo však
mala robiť vždy pred otvorením predajne a aj tak robila okrem dní, ktoré jej vytkol žalovaný v písomnom
upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny, ako aj v následnom okamžitom skončení pracovného

pomeru. Je pochopiteľné, že predavačka na predajni mala mať predajňu pripravenú už v prvej minúte
otváracích hodín a nemôže sa 15 minút venovať uzávierke v registračnej pokladnici, keď by zákazník
vyžadoval v tom čase vydanie pokladničného dokladu, resp. inej pomoci zo strany predavačky. V
závere podaného odvolania žalovaný uviedol, že pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
výlučne z dôvodu, že zistil u žalobkyne a jej kolegyne schodok vo výške 3103 nevyúčtovaných kópií,

čo je škoda, ktorá mu vznikla, a tým aj vzbudila podozrenie, že žalobkyňa nielenže preberá peňažnú
hotovosť za vyhotovené kópie a neodovzdala ju do pokladne žalovaného, ale sa dopúšťa aj ďalšieho
protiprávneho konania, ktoré začal práve pre toto podozrenie dôkladne preverovať a sledovať. Tvrdenia
žalobkyne, že žalovaný mal v úmysle predajňu zatvoriť a tak okamžitým skončením vyriešiť problém
so zamestnankyňami, ktoré tam pracovali, o ktoré sa opieral aj súd prvej inštancie, sa nezakladá na

pravdivom skutkovom stave. To, že žalovaný pred súdom uviedol, že nie je právnik, neuviedol na svoju
obranu, ale len na vysvetlenie. Odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadala, aby napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súčasne si
uplatnilatrovyodvolaciehokonania.Vpodrobnostiachzdôraznilanajmä,ževlistežalovaného„Okamžité
ukončenie pracovného pomeru“ zo dňa 31.08.2018 je uvedený prvý výpovedný dôvod (neskorý príchod
do zamestnania) neurčito, pretože nie sú konkretizované dni, kedy malo dôjsť k oneskoreným príchodom
do zamestnania. To znamená, že údajných 9 oneskorených príchodov je možné zameniť s ďalšími

9 odpracovanými dňami. Za ďalšie nie je tam uvedený rok údajných oneskorených príchodov na
pracovisko. Aj druhý výpovedný dôvod (nezaznamenávanie odchodu z pracoviska počas pracovnej
doby) je uvedený neurčito, pretože v liste žalovaného nie je uvedený rok, mesiac ani dni, kedy malo dôjsť
k údajnému odchodu z pracoviska počas pracovnej doby, a to v rozpore so Zákonníkom práce. Napokontretí výpovedný dôvod (pracovná disciplína a slabé pracovné výsledky) je tiež neurčitý, keďže žalovaný
vo svojom liste nešpecifikoval slabé pracovné výsledky, nie je taktiež uvedený rok, mesiac a deň,
kedy malo dôjsť k slabým pracovným výsledkom. Pokiaľ žalovaný pre okamžité skončenie pracovného

pomeru uviedol § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, potom takéto konanie je zmätočné s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 7Cdo 1033/2015. Ak
žalovaný tvrdí, že jeho výpovedné dôvody sú s ustálenou judikatúrou, potom si je potrebné všimnúť,
že neuviedol, o akú konkrétnu judikatúru sa jedná. Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
na ktoré poukázal, je v prospech žalobkyne. Správne tiež okresný súd konštatoval, že v okamžitom

skončení pracovného pomeru adresovaného žalobkyni zo strany žalovaného nie je premietnuté to, čo jej
žalovanývpredchádzajúcomlistevytkol.Vlistezodňa20.08.2018žalovanýriešidodržiavaniepracovnej
doby s ohľadom na nepripravenosť predajne na výkon pracovných povinností, ale v druhom liste zo dňa
31.08.2018 už rieši kontrolu dochádzky do zamestnania, keď zistil 9x neskorý príchod. Z uvedeného
vyplýva, že v uvedených listoch sa riešia dve rôzne veci. Z dôkazov vykonaných pred okresným súdom,
a to konkrétne dochádzkového listu vyplýva, že žalobkyňa mala dochádzku na pracovisko v poriadku.

Tiež z oznámenia o vybavení podania zo dňa 04.12.2018, ktorý žalobkyni zaslal Inšpektorát práce Žilina,
vyplýva, že dochádzka v mesiaci august 2018 bola v súlade s § 99 Zákonníka práce. Z listu žalovaného
„Vyrovnanie za prácu nadčas“ zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že žalobkyni za prácu nadčas žalovaný za
mesiac august 2018 dodal stravné lístky. Správne tiež súd prvej inštancie nevzal súvislosti s hodnotením
včasnosti príchodu žalobkyne na pracovisko v úvahu žalovaným predkladané bločky o uzávierkach z

registračnej pokladne, keďže tieto nemali reálny čas. To, že žalobkyni za odpracované dni „nechýbali
hodiny“, preukazuje aj výplatný lístok za mesiac august 2018, tiež to, že v tomto mesiaci dostala prémie
58,90 eur, a pokiaľ by závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu zamestnávateľa, tento by
jej nedal prémie, nezaplatil by jej mzdu za všetky odpracované dni. V závere podaného vyjadrenia
žalobkyňa označila tvrdenia žalovaného o nevyúčtovaných kópiách za nepravdivé, pretože pokiaľ by

tomu tak bolo, žalovaný by to riešil v rámci trestného konania. Pritom žalovaný sa už od začiatku roku
2018 žalobkyni vyhrážal, že ak s ním neskončí pracovný pomer dohodou, že na ňu „niečo našije a potom
prepustí“. To aj urobil a predajňu zatvoril.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii. Tiež uviedol,

že jednoznačným dôkazom toho, že žalobkyňa si bola dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru vedomá, bola skutočnosť, že sa bezprostredne po jeho doručení prihlásila na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, kde bola vedená ako nezamestnaná. Podanie
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je len pokusom aj naďalej škodiť žalovanému ako
svojmu bývalému zamestnávateľovi, čo žalobkyňa podporila aj viacerými podaniami na Inšpektoráte

práce v Žiline. Žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním žalobkyne, že pokiaľ ide o vytýkané slabé
pracovné výsledky, jedná sa o bližšie nešpecifikované, a preto neurčité tvrdenie. Žalovaný vo svojich
podaniach len poukazoval na doterajšie správanie žalobkyne, na jej postoj k plneniu pracovných
povinností, ktoré predtým vymedzil. Aj poukazovanie, že pokladničné doklady musia mať reálny čas, je
nesprávne. Bolo evidentnou chybou práve zamestnankýň, ktoré s registračnou pokladnicou pracovali,

že nevykonali zmenu zimného času na letný čas. Skutočnosť, že žalovaný neriešil zistený schodok
trestným oznámením, nie je odzrkadlením jeho dôkaznej núdze, ale len postojom, keď sa na rozdiel od
žalobkyne nesnaží prostredníctvom súdnych aj iných konaní útočiť na žalobkyňu či jej kolegyňu.

5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike tiež zopakovala svoje predošlé tvrdenia. Tiež uviedla, že

potom, čo jej žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, sa nezaevidovala na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, tak ako to nepravdivo tvrdí žalovaný. Konanie, obviňovanie a
osočovanie žalovaného žalobkyni spôsobilo podstatné zhoršenie zdravotného stavu, keďže od mesiaca
september 2018 je PN až doposiaľ. Žiadneho skutku sa žalobkyňa nedopustila, a pokiaľ to žalovaný
tvrdí, resp. že mu bola spôsobená škoda, bolo jeho povinnosťou podať trestné oznámenie. On však

dobre vie, že jeho tvrdenia sú nepravdivé, a preto to neurobil.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na
základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2

CSP ako vecne správne potvrdil.

7.1. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštanciev dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský

súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava

napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

9. Žalovanývodvolanínamietaodvolacídôvodvzmysleust.§365ods.1písm.h)CSP,t.j.rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť

chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že oba uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Oboznámiac
sa s obsahom celého spisového materiálu, osobitne najmä s písomnými podaniami žalovaného, a
to písomným upozornením na vážne porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.08.2018 a okamžitým
ukončením pracovného pomeru zo dňa 31.08.2018, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil právny úkon žalovaného/zamestnávateľa, ktorým okamžite podľa § 68 ods.
1 Zákonníka práce skončil pracovný pomer so žalobkyňou, ako neplatný, a to z dôvodu neurčitosti
tohto podania, resp. nedostatočnej konkretizácie dôvodov. Ustanovenie § 68 ods. 1 Zákonníka práce
umožňuje zamestnávateľovi okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, avšak iba výnimočne,
a to vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin (o aký prípad v

preskúmavanej veci nejde), resp. ak porušil vážne pracovnú disciplínu, čo v spore tvrdil žalovaný. Z
ust. § 70 Zákonníka práce vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, pričom dôvod musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo zrejmé,
v akých skutkových okolnostiach spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V danom prípade žalovaný okamžite skončil

pracovný pomer so žalobkyňou preto, lebo „zistil za mesiac august 9x zaznamenaný neskorý príchod
do zamestnania, navyše zistil, že v rozpore so Zákonníkom práce žalobkyňa nezaznamenala odchod
z pracoviska počas pracovnej doby“, rovnako tak aj pre „slabé pracovné výsledky“. Takéto skutkové
vymedzenie skutočností zakladajúcich podľa tvrdení žalovaného dôvody pre okamžité skončenie
pracovného pomeru považoval nielen prvoinštančný, ale aj odvolací súd za neurčité, nepreskúmateľné,

pretože zo žalovaným uvedeného skutkového stavu nie je možné zistiť, za ktoré konkrétne dni žalobkyňa
mala neskoro prísť do zamestnania, resp. nezaznamenať odchod z pracoviska počas pracovnej doby.
Tiež aj uvedenie „slabých pracovných výsledkov“ je neurčité slovné vymedzenie neumožňujúce súdu
preskúmať opodstatnenosť tvrdení žalovaného. Aj keď odvolateľ má pravdu v tom, že v mnohýchprípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností oprávňujúcich rozviazanie pracovného pomeru
týmto spôsobom, v podstate zhodné s ich uvedením v Zákonníku práce (viď zo Súdnej praxe č. 4/2002),
avšak vždy musí byť skutkové vymedzenie také, aby bolo zamestnancovi zrejmé, ktoré porušenie

pracovnej disciplíny sa mu vytýka, a teda je dôvodom zrušenia pracovného pomeru. V preskúmavanej
veci bol aj odvolací súd toho názoru, že žalovaným zaslané okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 31.08.2018 predmetné kritériá nespĺňa. K takémuto záveru dospeli súdy oboch inštancií aj
preto, lebo z iných vykonaných dôkazov (oznámenia o vybavení podnetu Odboru inšpekcie práce,
oddelenia pracovnoprávnych vzťahov Inšpektorátu práce Žilina) vyplýva, že evidencia pracovného času

pri dochádzkových listoch za obdobie od januára do augusta 2018 bola v súlade s § 99 zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Žalovaný pritom tvrdil, že žalobkyňa nezaznamenávala odchod z
pracoviska počas pracovnej doby. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ evidencia dochádzky bola riadne
vedená v nadväznosti na príslušné ustanovenia Zákonníka práce a žalobkyňa ju aj dodržiavala,
žalovanému nič nebránilo, aby okamžité skončenie pracovného pomeru bližšie konkretizoval, v ktorých
konkrétnych dňoch mesiaca august roku 2018 žalobkyňa prišla neskoro do práce, o aký časový úsek sa

jednaloarovnakotak,kedyzprácepredčasneodišla.Správnetiežokresnýsúdprihodnotenískutkových
tvrdení žalovaného nevzal v úvahu ním predložené denné uzávierky z registračnej pokladnice, ktorými
sa snažil preukázať neskoré príchody, resp. odchody žalobkyne. Na preukázanie uvedených skutočností
má jednoznačne slúžiť evidencia pracovného času, ktorá ako už bolo uvedené, bola vedená v
súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Napokon súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že v

konečnom dôsledku žalovaný ani neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa mala mať neskoršie
príchody na pracovisko, resp. že by nemala zaznamenávať odchod z pracoviska počas pracovnej
doby. K predmetnému záveru odvolací súd nepovažuje za potrebné k odôvodneniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie doplniť ďalšie dôvody, keďže primárne bolo žalobe žalobkyne vyhovené z dôvodu
nedostatočného skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. V podrobnostiach

k uvedenému preto odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

12. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného o nesprávne vyhodnotených dôkazoch (najmä
predložených listinných dôkazov), odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol

rozhodujúci skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonaného dokazovania, správne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a
z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z
akých úvah vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a

preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľ v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

13. Keďže odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), t. j. aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Zároveň potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý
odvolacími dôvodmi.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s §
396 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnej žalobkyni. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)