Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211886
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlom83104Bratislava,Vajnorská100/A,IČO:47967692,
zast.: JUDr. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: I. S., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W.,
Z. XX/X, o zaplatenie 613,42 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 10. 5. 2017 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 613,42 eura s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 4. 2007 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s.
a žalovaným, v právnom postavení dlžníka‚ uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou
ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol
žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa podľa zmluvy
zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutej

v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine
„Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania
s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a. s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovaného,
predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať
predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe
výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane

príslušenstva predčasne splatným ku dňu 24. 6. 2009. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany
banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči
žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému výlučne istinu
nesplateného úveru a zákonné úroky z omeškania (9 % p.a.) a odo dňa predčasnej splatnosti úveru, t.j.
od24.6.2009,ktorýmdňomsastalasplatnoucelánesplatenáistinaúveru.Pohľadávkavočižalovanému
so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 (zmluva 1), uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 24. 2. 2011 (zmluva 2) uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpenípohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 (zmluva 3) uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako
postupcom a Bencont Investments, s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
15. 12. 2004 (zmluva 4) uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o. ako postupcom

a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom.. Aktuálnym veriteľom pohľadávky
je žalobca, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh
voči žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa žalobca domáha svojich
nárokov súdnou cestou.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - interný výpis Poštovej
banky, a.s. - Aktuálny stav úveru zo dňa 25. 7. 2011, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12.
2004 (zmluva 3) a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2004 (zmluva 4) obe bez príloh,
všeobecné podmienky, výzva na zaplatenie z 24. 6. 2009, Zmluva o úvere zo dňa 17. 4. 2007 a zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd
z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe.
Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho,
čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy
predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp.

zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného

bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda
majúpovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdeniepreukázať.Akúčastníkneunesiedôkaznúpovinnosť,resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

8. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie úveru, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených
listinných dôkazov súd nemohol preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení uvedených
v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, skutkové tvrdenia

sú nedostatočné, žalobný petit je nedostatočne skutkovo odôvodnený a vôbec nie je preukázaný. Súdu
nie je zrejmé, kedy a koľko žalovaný plnil, nakoľko takýto dôkaz sa v spise nenachádza, resp. nachádza
sa tzv. aktuálny stav účtu zo dňa 25. 7. 2011,na ktorého prvej strane je uvedené, že žalovaný splatil
382,40 eura, na druhej strane tohto výpisu sú však uvedené splátky žalovaného s konkrétnym dátumom
a výškou splátky a z týchto údajov vyplýva, že žalovaný mal splatiť až 769,93 eura. Preto tento dôkaz

je zmätočný. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, keď do spisu doložil len zmluvy o postúpení pohľadávok pod č. 3 a 4, prvé dve zmluvy
nedoložil. Navyše k doloženým zmluvám neboli pripojené prílohy, teda súd nemohol preskúmať, či
skutočne pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia. Žalobca musí jasne a nepochybne
preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku neuhradenej sumy a jeho

príslušenstva. Súd spochybňuje ako dôkaz aj predloženú úverovú zmluvu, nakoľko táto nie je označená
číslom, ako to žalobca uvádza v žalobe, preto nie je zrejmé, že sa jedná o žalovaný úver ako ani to, že
práve táto pohľadávka bola postúpená. AJ predloženie ďalšieho dôkazu - všeobecných podmienok súd
hodnotí ako čisto formálne, nakoľko táto listina je absolútne nečitateľné pre zvolenú veľkosť písma.

10. Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo

205/2009).

11. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani
bremeno dôkazu, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom
rozsahu.

12. Bez ohľadu na procesný postup súdu podľa § 177 ods. 2 psím. a/ CSP nemohlo dôjsť k odňatiu
možnosti konať pred súdom, nakoľko § 150 CSP, t. j. unesenie dôkazného bremena, je potrebné naplniť
už pri podávaní žaloby. Nemôže sa jednať ani o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko súd v tejto veci užrozhodoval aj o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom taktiež uviedol
pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Napriek tomu ich žalobca neodstránil.

13. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci

rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy
konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.