Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211533
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111211533.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C. D., nar. XX. X. XXXX a maloletú
M. D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, pracovisko Sabinov, deti rodičov G. D., rod. R., nar. XX. X. XXXX, bytom U. E. XX, zastúpenej
Centrom právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov a M. D., nar. X. X.. XXXX, bytom E. H.,
H. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Idanská 17, P.O.BOX

67, v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Prešov z 4. 5. 2012 č. k. 25/ 94/2011-163, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o náhrade trov
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Krajského

súdu v Košiciach z 5. 9. 2007 č. k. 7CoP 367/2006-110, pokiaľ ním bolo určené výživné tak, že toto
výživné zvýšil pre mal. C. počnúc dňom 28. 2. 2011 zo sumu 33,19 Eur mesačne na sumu 80 Eur
mesačne, od 1. 9. 2011 na sumu 120 Eur mesačne a pre mal. M. počnúc dňom 28. 2. 2011 zo sumy
33,19 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné vždy do 20.-tého dňa
v mesiaci vopred opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 28. 2. 2011 do 30. 4. 2012 pre
mal. C. vo výške 977,04 Eur a pre mal. M. vo výške 657,04 Eur súd povolil otcovi splácať v 20 Eurových

mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratu výhody splátok až do úplného
vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, upravil styk otca s
maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatku
od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.
12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 1.
1. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od

18.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku od 18.00 hod.
do utorka do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 1. 7. od 18.00
hod. do 31. 7. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 1. 8. od 18.00 hod. do 31. 8. do
18.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 18.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., pričom režim styku počas vianočných sviatkov týmto
nie je dotknutý. Matku zaviazal k povinnosti mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť, s tým, že otec mal.

deti prevezme a po ukončení styku ich opäť odovzdá matke v mieste ich bydliska. Obidvaja rodičia sú
povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nemôže byť realizovaný oznámiť túto skutočnosť druhému
rodičovi najneskôr deň pred začatím styku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že došlo k výraznej zmene pomerov ako na strane maloletých detí,

tak aj na strane rodičov. K poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 5. 9. 2007 č. k. 7CoP 367/2006-110. Citovaným rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživuna každé dieťa sumou 1 000 Sk mesačne. V čase tejto úpravy výživného matkin príjem vo firme
YAZAKY Michalovce predstavoval 8 642 Sk, od 1. 10. 2006 do 28. 2. 2007 matka poberala príspevok
za opatrovanie 5 700 Sk mesačne, od 1. 3. 2007 do 31. 5. 2007 jej bola vyplácaná dávka v hmotnej

núdzi 2 810 mesačne a od 1. 5. 2007 bola zamestnaná vo firme C. R. - kameň s čistým mesačným
príjmom 6 581 Sk. Jediným otcovým príjmom v tom čase bol výsluhový dôchodok vo výške 6 043
Sk. Mal. C. bola vo veku 12 rokov a mal. M. vo veku 6 rokov. V súčasnosti mal. C. navštevuje 1.
ročník Gymnázia v E. U. H., býva na internáte s čím má matka zvýšené výdavky. Mal. M. navštevuje 4.
ročník základnej školy, pričom otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva. V súčasnosti je matka

nezamestnaná, poberá príspevok za opatrovanie 201 Eur (opatruje svoju matku) a k tomu rodinné
prídavky na deti vo výške 44,02 Eur. Otec sa vo februári 2011 vrátil zo zahraničia, kde bol 4,5 roka
vo výkone trestu odňatia slobody. Od marca 2011 otec začal podnikať ako živnostník s predmetom
podnikaniavýrobakoženýchakožušinovýchvýrobkov,pričomživnostenskéoprávneniemuzaniklo313.
2011. Živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených
a technických elektrických zariadení vzniklo 19. 8. 2011 a zaniklo 4. 1. 2012. Ukončenie živnostenského

oprávnenia, ktoré zaniklo 31. 3. 2011 otec odôvodnil tým, že aj keď si v L. urobil certifikát so zameraním
na spracovanie kože, zakúpil kožu a farby, nevedel sa na slovenskom trhu presadiť, pretože mu neboli
dané žiadne zákazky. Ukončenie živnostenského oprávnenia, ktoré zaniklo 4. 1. 2012 otec odôvodnil
tým, že sa nevedel presadiť v odbore v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom. Uvedené konanie otca
súd vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že otec v konaní nepreukázal, aby bolo

dôvodné zrušiť podnikateľskú činnosť. Naviac prevádzkovanie živnosti otec zrušil v priebehu konania,
čo súd vyhodnotil ako účelový postup. Podľa názoru súdu má otec všetky možnosti a schopnosti, aby na
výživu maloletých detí prispieval vyšším výživným, pretože jednoznačne potreby a výdavky maloletých
detí to odôvodňujú a výživné, ktoré bolo doposiaľ určené je neprimerané výdavkom a potrebám oboch
maloletých detí.

Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o zvýšení výživného podal včas odvolanie otec maloletých
detí. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho zdravotné dôvody, pre ktoré nemohol získať
ďalšie zákazky v zložitom odbore montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických zariadení
v Slovenskej republike, a to ani v zahraničí, kde mal pred časom ojedinelý krátkodobý príjem, z ktorého

následne podal daňové priznanie za rok 2011. Prvostupňový súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že
otec v dôsledku nedostatku zákaziek nemá prostriedky ani na platenie poistného na zdravotné poistenie
ako SZČO o čom predložil súdu výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. z 22. 8. 2011, ktorá
skutočnosť bola dôvodom ukončenia jeho podnikateľského oprávnenia. Pokiaľ súd vyhodnotil zrušenie
živnostenského oprávnenia otcom v priebehu konania ako účelové, nemá to oporu ani skutkovom,

ani v právnom stave veci a je to len subjektívny názor konajúceho súdu, ktorý dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o výživnom súd neprihliadol
na preukázané tvrdenia otca o tom, že je dlhodobo nútený splácať pôžičky v sume 5 463 Eur a v
sume 20 188 Eur, ktoré účastníci prevzali ešte za trvania ich manželstva a nesplácaním ktorých by otec
prišiel v dôsledku výkonu záložného práva o nehnuteľnosť v k. ú. E. H.. Počas splácania úveru uvedenú

nehnuteľnosť nemôže scudziť a z uvedenej nehnuteľnosti už vyplatil matke maloletých detí titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 12 049,39 Eur na základe súdneho
zmieru uzavretého v konaní pred Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 2C 30/2008. Zároveň otec
prevzal na seba ťarchu úhrady zostatkov úverov, aby si zachoval pre seba bývanie. Ďalej poukázal, že
je osobou so zdravotným postihnutím pravej dolnej končatiny, ktorú má skrátenú o 1,5 cm s diagnózou

artróza pravého bedrového kĺbu 3. - 4. Stupňa. Má postupný vývoj artrózy na ľavom bedrovom kĺbe 3.
Stupňa, vyžadujúci si elimináciu námahy a dvíhania bremien a šetrenie váhonostných kĺbov. Na základe
zhoršujúcich sa zdravotných ťažkostí nie je schopný dlhodobo vykonávať práce v súvislosti s montážou,
rekonštrukciou a údržbou vyhradených technických elektrických zariadení, ktoré sa zväčša nachádzajú
vo výškach. Tieto zdravotné ťažkosti ho hendikepujú v súťaži s inými osobami o získanie práce v daných

činnostiach alebo pri stavebných činnostiach, na čo súd prvého stupňa vôbec neprihliadol. Má teda
závažné dôvody pre ukončenie podnikateľskej činnosti, pričom ako SZČO bol okrem iného nútený platiť
odvody na zdravotné poistenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné
na každé dieťa na sumu 60 Eur mesačne počnúc dňom 1. 9. 2011.

Matka k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec
ukončil podnikateľskú činnosť v priebehu súdneho konania, pričom jeho príjem zo živnosti predstavoval
169 Eur mesačne. Je zrejmé, že sa vzdal tohto zárobku bez dôležitého dôvodu. Ak otec poukazuje,
že súd neprihliadol na jeho zdravotné dôvody, tieto má otec v súvislosti s autonehodou z roku 1994,pričom živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania výroba kožených a kožušinových výrobkov
mu vzniklo dňa 2. 3. 2011 a s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených a
technických elektrických zariadení dňa 19. 8. 2011, t. j. s odstupom 17. rokov. Otec si musel byť vedomý,

aké mal zdravotné komplikácie v súvislosti s autonehodou z roku 1994 a či môže v súvislosti s tým
vykonávať podnikateľskú činnosť v týchto predmetoch podnikania, ktoré si sám zvolil. V tejto súvislosti
poukázala na lekársky posudok posudkového lekára MUDr. G. L. zo dňa 24. 5. 2011 vypracovaný
na účely posúdenia otca, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že otec trpí ľahkou poruchou obmedzujúcou len dlhodobé státie a chôdzu, má mieru funkčnej

poruchy 20 %, nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Napriek uvedenej anatomickej
diagnóze po absolvovaní kúpeľnej a rehabilitačnej starostlivosti došlo k podstatnému funkčnému
zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Zo žiadneho potvrdenia o zdravotnom stave otca predloženého súdu
nevyplýva, že nie je schopný vykonávať určitý druh práce vzhľadom na jeho zdravotný stav. Ďalej
matka uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli účastníci konania rodinný dom v E. H., ktorého v
súčasnosti výlučným vlastníkom je otec, a to za účelom jeho podnikania v dome. Túto možnosť otec do

dnešného dňa nevyužil, a preto je matka toho názoru, že uvedené možno posúdiť, ako účelné vyhýbanie
sa otca dosiahnuť vyššie príjmy, a tým sa vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
vo vyššom rozsahu. Zároveň správne postupoval súd prvého stupňa, ak neprihliadol na námietky otca
o tom, že spláca pôžičky, pretože tieto nemajú prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti otca s
poukazom na ust. § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine. Zároveň matka nesúhlasí ani s tým, aby

bolo zvýšené výživné až od 1. 9. 2011, nakoľko návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 28.
2. 2011, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorý sa vrátil z väzby v L. (február
2011) a následne získal živnostenské oprávnenie, ako aj na strane maloletých detí, ktoré prešli medzi
jednotlivými stupňami školského systému.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) vzhľadom na včas podané odvolanie otcom preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.

Po takomto preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s.
p. je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie.Odvolanímneboldotknutývýrokrozsudkusúduprvéhostupňaoúpravestykuotcasmaloletými
deťmi ani výrok, ktorým bol návrh matky v prevyšujúcej časti zamietnutý. V týchto výrokoch nadobudlo
rozhodnutie súdu právoplatnosť a nebolo oprávnením odvolacieho súdu v tomto rozsahu rozsudok súdu

prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O. s. p.).

Ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§26 Zákona o rodine, zákon č.
36/2005 Z. z v znení zmien a doplnkov).

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O. s. p. i ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta

s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje
zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach,
ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Pritom nie je rozhodujúce či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody.
Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1

Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti,
keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané.
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,
išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto
zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacejpovinnosti. Opäť sa žiada aj odvolacím súdom zdôrazniť, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať
správnosť či neprimeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné
pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvale nie krátkodobo alebo nepatrne

zmenili okolnosti na strane maloletých, alebo na strane otca, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom.

Za stavu ak sa v konaní o zmene vyživovacej povinnosti nemá preskúmavať správnosť či primeranosť
určenia výšky výživného určeného prechádzajúcim rozhodnutím, je potrebné mať na zreteli len tie

skutočnosti, ktoré súvisia so zmenou pomerov tak, ako to je upravené v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič ktorý príjmy iné než zo závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmov je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že
výške jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

Vo veci súd prvého stupňa záver o zvýšení výživného založil predovšetkým na nespochybniteľnej zmene
pomerov u maloletých detí. V tomto nemožno zo skutkového hľadiska súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Pre záver o zmene vyživovacej povinnosti sa však zmena pomerov smerujúcich k zmene
prechádzajúceho súdneho rozhodnutia musí posúdiť komplexne, teda nielen na strane oprávnenej,

ale i na strane povinnej. Ako vyplýva z obsahu spisu k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25. 9. 2006 č. k. 1C 91/2005-80 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach z 5. 9. 2007 č. k. 7CoP 367/2006-110. Citovaným rozhodnutím súdy dospeli k záveru,
že výživné vo výške 1 000 Sk mesačne pre každé dieťa je primerané, pričom vychádzali zo stavu, že
otec vo väzbe má z objektívnych dôvodov obmedzené zárobkové schopnosti a možnosti v dôsledku

čoho by prichádzalo do úvahy použitie ust. § 62 os. 3 Zákona o rodine o minimálnom výživnom, ale na
základe nepochybného zistenia, že otec poberá výsluhový dôchodok 6 043 Sk mesačne bolo by takéto
právne posúdenie v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že keď sa otec vrátil z výkonu trestu odňatia slobody v L. (február 2011) následne získal živnostenské
oprávnenia. Podľa tvrdenia otca živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania výroba kožených

a kožušinových výrobkov zaniklo 31. 3. 2011 z dôvodu, že otec sa nevedel presadiť na trhu pretože
mu neboli dané žiadne zákazky. Z uvedeného dôvodu otec za účelom získania zamestnania v auguste
2011 začal podnikať s predmetom činnosti montáž, rekonštrukcia a údržby vyhradených technických
elektrických zariadení, pričom vykonávané práce podľa tvrdenia otca sa nachádzajú vo výškach a pre
svoje zdravotné ťažkosti v súťaži s inými osobami o získanie práce v daných činnostiach alebo pri

stavebných činnostiach podľa tvrdenia otca zo zdravotných dôvodov tieto nemohol vykonávať.

Zdoposiaľvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotecjeosobousozdravotnýmpostihnutímpravejdolnej
končatinu, ktorú má skrátenú a s post traumatickou artrózou pravého bedrového kĺbu 3. - 4. stupňa a má
postupný vývoj artrózy aj na ľavom bedrovom kĺbe 3. stupňa. Za takto zisteného skutkového stavu nie je

možnéuzavrieť,žeoteczrušenímpodnikateľskejčinnostisabezdôležitéhodôvoduvzdalvýhodnejšieho
zamestnania alebo zárobku (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).V súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmava
správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho posúdenia veci. Ak pritom dospeje
k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého

stupňa neobstaral, príp. ktoré obstaral, avšak vzhľadom na pochybenie v procesnom postupe majúcom
za následkom odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by
odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu správnosti týchto skutkových zistení, ktoré neboli
v konaní na súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by

boli posúdené ako rozhodujúce, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania
(viď aj rozsudok NS SR 3Cdo 26/2008 z 21. 1. 2009).

Keďže súd prvého stupňa rozhodol vo veci zvýšenia výživného bez dostatočného zistenia skutkového
stavu veci odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 3 O. s. p.).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vykonať potrebné dokazovanie či mal otec závažné
dôvody pre ukončenie podnikateľskej činnosti. Za tým účelom prvostupňový súd zadováži odborné
lekárke posúdenie o zdravotnom stave otca so zameraním či dôvodom ukončenia podnikateľského
oprávnenia otca bol nepriaznivý zdravotný stav otca. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude

zaoberať sa aj zásadou princípu potencionality príjmov na strane povinného. Za tým účelom musí zistiť
skutočné majetkové pomery povinného otca. Možnosť vykonania dokazovania v naznačenom smere
vyplýva z u ust. § 120 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú
účastníci ak je ich vykonanie potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Zistenie schopností, možností
a majetkových pomerov povinného pre plnenie vyživovacej povinnosti maloletých detí je pre rozhodnutie

vo veci bez akýchkoľvek pochybností nevyhnutné vzhľadom na zákonnú úpravu obsiahnutú v § 75
ods. 1, § 62 a § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že otec ukončil
podnikateľskú činnosť v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom a v súčasnosti je nezamestnaný,
úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu otca
smerujúcu k získaniu zamestnania. V prípade ak bude otec vedený ako nezamestnaný avšak pracuje

nelegálne, na takúto skutočnosť je potrebné prihliadnuť, súd zároveň posúdi jeho celkovú majetkovú
situáciu.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.