Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115204146.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: T.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX K., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
LadislavŠčury,sosídlomT.XXXX,XXXXXK.,protižalovanému:SR-MinisterstvofinanciíSR,Finančné
riaditeľstvo SR - Sekcia daňová a colná, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, za účasti Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o
zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
27C/84/2015-76 zo dňa 18.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 28C/84/2015-76 zo dňa 18.11.2015 zamietol žalobu, aby žalovaný

bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
zo sumy 1.615,66 eur od 17.12.2014 do 23.02.2015 a zo sumy 500,- eur od 24.02.2015 do zaplatenia.
O trovách konania vyslovil, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa 16.02.2015 podala žalobu, v ktorej žiadala, aby žalovaný
bol zaviazaný zaplatiť jej sumu 1.615,66 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % od

17.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie
1.115,66 eur zobrala podaním zo dňa 11.11.2015 späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť a zároveň
žiadalapripustiťzmenužalobyvčastiúrokuzomeškania.Uvedenéžiadalanatomskutkovomaprávnom
základe, že dňa 23.09.2009 došlo k dopravnej nehode, kedy vodič J. O. na vozidle Seat Alhambra
narazil do motocykla zn. Honda vodiča Mgr. L. P., nar. XXXX, ktorého následkom nárazu odhodilo do
nákladného motorového vozidla a utrpel smrteľné zranenia, ktorým na mieste podľahol. 08.04.2014

Okresný súd v Žiline vydal rozsudok 28T/19/2012-716, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
24.04.2014 čo do výroku o vine a O.. Podľa rozsudku okresný súd rozhodol tak, že obžalovaný J. O.
je vinný na tom skutkovom základe, ako je popísané v rozsudku a vo výroku IV. podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku poškodeného L. P., nar. XXXX odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie. Splnomocnenec poškodeného si v trestnom konaní uplatnil riadne a včas nárok na
náhraduškodyspôsobenúpohrebomvovýške775,-eur,škodunamotocykli9.164,50euranemajetkovú

ujmu za smrť Mgr. L.D. 100.000,- eur. Vzhľadom na to, že v čase spáchania skutku bol obžalovaný
v pracovnom pomere s Colným úradom, Colným riaditeľstvom SR, v zmysle § 420 ods. 2 OZ ide o
škoduspôsobenúprávnickouosobou.Vzmyslecitovanéhoustanoveniatietoosobysamyzaškodutakto
spôsobenú nezodpovedajú, ale zodpovedá právnická osoba, ktorá ich na takú prácu použila. Samotné
colné úrady prešli dňom 01.05.2014 pod Finančné riaditeľstvo pod sekciu daňovú a colnú zákonom č.
199/2004 Z. z.. Ako jediná dedička po Mgr. L. P.alobkyňa dňa 16.12.2014 posielala poisťovni Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s. žiadosť o vysporiadanie škody na základe poistnej udalosti č. 098131408.
Dňa 03.12.2014 poisťovňa oznámila, že náhradu škody stanovila v súlade s § 442 a § 443 OZ vo výške4.462,64 eur. Škodu poisťovňa vyčíslila tak, že od všeobecnej hodnoty motocykla v čase udalosti vo
výške 6.220,- eur odpočítala hodnotu použiteľných zvyškov 641,70 eur a spoluvinu 20 % 1.115,60 eur,
pričom podľa vedľajšieho účastníka náhrada skutočnej škody predstavuje sumu 4.462,64 eur. Žalobkyňa

ďalej uviedla, že s predmetnou náhradou škody tak, ako ju vyčíslila poisťovňa, nesúhlasí, a to jednak
so všeobecnou hodnotou vozidla v čase nehody a tiež s odpočítateľnou položkou titulom spoluviny.
Motocykel bol zakúpený za kúpnu cenu 375.900,- Sk, dňa 04.09.2008 bol zaevidovaný v registri. Pri
dopravnej nehode 23.09.2009 bol motocykel približne rok starý a teda amortizácia nie je maximálne
štvrtina z pôvodnej kúpnej ceny motocykla. Jednoznačne nesúhlasí ani s odpočítateľnou položkou 20

% z titulu spoluviny a svoje tvrdenie opiera o rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/19/2012-716
zo dňa 08.04.2014, kde bol uznaný za vinného a odsúdený žalovaný J. O. ako zamestnanec Colného
úradu Žilina. V predmetnom rozsudku, ako aj v znaleckom posudku č. 12/2009 znalec z odboru dopravy
uvádza, že z technického hľadiska jedinou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy
vodiča Seat Alhambra J. O., ktorý nedal prednosť pri výjazde z miesta mimo cesty v jazde motocyklistovi
Mgr. L. P.. Ako ďalej znalec uviedol, vyššia rýchlosť, aká bola v danom mieste povolená a ktorou sa

pohyboval po ceste vodič Mgr. L. P., nebola v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody,
nakoľko aj keby sa motocyklista pohyboval povolenou rýchlosťou, bol by musel zmeniť smery a rýchlosť
jazdy, aby zabránil v zrážke s vozidlom Seat Alhambra. Z uvedeného vyplýva, že vinníkom dopravnej
nehody je v plnom rozsahu J. O. a preto spoluvina 20 % 1.115,66 eur je odpočítaná nezákonne.
Odsúdený bol v čase spáchania skutku v pracovnoprávnom pomere s Colným úradom, a preto podľa

§ 42 ods. 2 OZ ide o škodu spôsobenú právnickou osobou, preto musí náhrada škody smerovať proti
tomuto orgánu, resp. jeho právnemu nástupcovi.
Súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že v čase vzniku škody bol J. O. pracovníkom Colného
úradu Žilina. Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 333/2011 Z. z. práva a povinnosti zo služobného pomeru
odo dňa 01.01.2012 prešli z Colného úradu na Finančné riaditeľstvo a teda Finančné riaditeľstvo podľa

§ 4 ods. 2 písm. b/ je služobným úradom. V konaní ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že
finančné riaditeľstvo, ktoré podľa § 4 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. vykonáva pôsobnosť na území
celej SR, je rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou, ako vyplýva z § 21 ods. 4 zákona č.
523/2004 Z. z. a § 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Finančné riaditeľstvo ako služobný
úrad priameho škodcu J. O. je právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti v

právnych vzťahoch a je samostatným nositeľom práv alebo povinností a teda je subjektom spôsobilým
byť účastníkom súdneho konania. No navrhovateľka v konaní podala žalobu proti Slovenskej republike,
ktorá podľa § 21, pokiaľ je účastníkom v občianskoprávnych vzťahoch štát, je právnickou osobou. Za
štát, keď je účastníkom súdneho konania, koná príslušný štátny orgán. Štát ale nemožno zamieňať s
jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo

svojom mene. Preto súd prvej inštancie vychádzal z uvedeného a dospel k právnemu záveru, že pri
splnení podmienok § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť pasívne vecne legitimovaný štát,
ale vždy len tá právnická alebo fyzická osoba, pri činnosti ktorej došlo k vzniku škody, a to osobami,
ktoré vykonávali činnosť tejto právnickej alebo fyzickej osoby. To znamená, že pokiaľ škodu spôsobil
tak, ako bol právoplatne odsúdený J. O. a bolo to pri plnení služobných povinností ako zamestnanec

Colného úradu, pričom práva a povinnosti zo služobného pomeru prešli na Finančné riaditeľstvo, tak
právnickou osobou, pri činnosti ktorej došlo k vzniku škody je Finančné riaditeľstvo. Na základe ničoho
nevyplýva a žalobkyňa ani neodôvodnila ani o tom nepredložila žiadny dôkaz, že priamy škodca J.
O. bol v pomere so štátom so Slovenskou republikou a teda štát by bol tou právnickou osobou,
ktorá je pasívne vecne legitimovaná podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný štát totiž

nemôže byť ani zamestnávateľom, ktorý sám vo svojom mene vstupuje do pracovných, služobných a
obdobnýchvzťahovsozamestnancami,alevždytietovzťahyvznikajúsjednotlivýmiorganizáciami,ktoré
sú právnické osoby podľa § 18 Občianskeho zákonníka, ale nikdy nie priamo so štátom. Z citovaných
zákonných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia, ktorá
má právnu subjektivitu a vystupuje v právnych vzťahoch samostatne a zároveň je aj tým služobným

úradom, kde pri plnení povinností tohto služobného úradu zamestnancom J. O. došlo ku vzniku škody,
pri ktorej utrpel smrteľné zranenia Mgr. L. P., kde sa domáha náhrady škody žalobkyňa. Preto súd prvej
inštancie z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu žalobkyne zamietol.
O trovách konania vyslovil, že bude o nich rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. S takýmto právnym záverom a rozhodnutím súdu nemôže súhlasiť, ato z nasledujúcich dôvodov: spôsobilosť mať práva a povinnosti má aj štát, pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Ako

účastník sa označí Slovenská republika a ďalej s uvedením orgánu štátu (právnickej osoby), ktorá má
v mene štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu konať. Nie je však dôvod na zastavenie
konania pre nedostatok právnej subjektivity, ak uvedenie takéhoto orgánu (právnickej osoby) chýba,
resp. je nesprávne uvedené. Určenie toho, kto má za štát konať, musí vyplývať z osobitného právneho
predpisu, ktorým môže byť iba všeobecne záväzný právny predpis. V prípade absencie označenia

konkrétneho orgánu (právnickej osoby), ktorý má za štát konať, je vecou súdu poskytnúť poučenie v
rámci poučovacej povinnosti. V praxi k tomu aj v dôsledku nejednoznačnej právnej úpravy dochádza.
Judikatúra ustálila, že otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v
jeho mene konať, nie je otázkou vecnej legitimácie zistené nedostatky v zastúpení štátu majú povahu
nedostatkov procesných podmienok konania. Dôkaz: Otvorené súdy R 48/1967, 4Cdo 193/2009, 2Cdo
148/2011, 7Cdo 119/2011, 5Cdo 5/2012. Preto odvolateľka tvrdí, že v ich prípade označenie Slovenskej

republiky na strane žalovaného možno považovať za nedostatok procesných podmienok, ktoré sú však
odstrániteľné a preto nie je žiaden zákonný dôvod na prerušenie alebo zastavenie konania. V prípade,
ak jeden z účastníkov konania má byť štát, je potrebné už v návrhu na začatie konania uviesť, kto
koná v mene štátu a za štát a teda uvedené zastupovanie štátu. Zaužívané je označenie štátu ako
účastníka konania s doplnením o zastupujúcu právnickú osobu, napr. žalobca Slovenská republika,

zastúpená Slovenským pozemkovým fondom. Od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu na súde
treba odlišovať štát, keď nie štát, ale priamo zložka je podľa osobitného predpisu účastníkom konania.
V týchto prípadoch, keď účastník konania je sama zložka štátu, označenie štátu popri zložke štátu je
nadbytočné, avšak nie nedostatočné či nesprávne, aby toto bolo dôvodom na zamietnutie návrhu. Za
odmietnutie spravodlivosti by sa však považoval štát, ak by súd z dôvodu nadbytočného označenia štátu

popri procesne legitimovanej právnickej osobe - príslušnej zložke štátu žalobu zamietol pre nedostatok
procesnej legitimácie. Pri takomto nadbytočnom označení štátu tiež neprichádza do úvahy zastavenie
konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Nadbytočné označenie štátu nemôže súdu
spôsobovať problémy, pretože ho možno považovať za odstrániteľný nedostatok podania účastníka
konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na to, že v žalobe na začatie konania na strane

žalovaného žalobkyňa uviedla Slovenskú republiku konajúcu Ministerstvom financií a až následne
Finančné riaditeľstvo SR, nemôže byť dôvodom na zastavenie konania či zamietnutie žaloby. Takéto
označenie je možné považovať len za nadbytočné, avšak neznamenajúce ani nevyvodzujúce žiadne
právne či procesné následky. V žalobe na začatie konania zo dňa 06.02.2015 pri vymedzení žalovaného
označila Slovenskú republiku konajúcu Ministerstvom financií SR, avšak pod týmito uviedla a presne

špecifikovala žalovaného Finančné riaditeľstvo SR, pri ktorom uviedla jeho identifikačné číslo a sídlo,
aby ho ako účastníka konania nebolo možné zameniť. Pokiaľ by chcela žalovať Slovenskú republiku ako
štát, tak by uviedla ako žalovaného Slovenskú republiku konajúcu Ministerstvom financií SR a uviedla
identifikačné číslo a sídlo tohto ministerstva. No nadbytočné označenie štátu nemôže súdu spôsobovať
problémy, pretože ho možno považovať za odstrániteľný nedostatok podania účastníka konania. Ďalej

poukázala na to, že v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., pokiaľ je na súd doručené podanie, ktoré je nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné, sudca alebo poverený zamestnanec súdu vyzve uznesením účastníka,
aby toto podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote, pričom v uznesení uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť či neúplnosť podania. Nesprávne alebo neúplné uvedenie účastníkov konania sa považuje
za vadu tohto podania v prípade neuvedenia všetkých účastníkov konania, ktorí tvoria nerozlučné

spoločenstvo alebo v prípade nesprávneho určenia účastníka bez právnej subjektivity a preto mal súd
vyzvať žalobkyňu na odstránenie tejto vady a stanoviť jej lehotu na odstránenie. No po podaní jej žaloby
jejnebolodoručenéžiadneuznesenie,vktorombysúdkonštatoval,žejejpodaniejenesprávne,neúplné
či nezrozumiteľné, avšak tento bol prijatý súdom ako podanie so všetkými zákonnými náležitosťami. Na
prvom a jedinom pojednávaní súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej, a to tak, že jej žalobu zamietol

z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na uvedenom pojednávaní ju súd žiadnym spôsobom
neupozornil na nedostatok, resp. nesprávnosť jej podania až po vyjadrení a namietaní pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného z jeho strany súd na tomto pojednávaní bez vykonania dokazovania rozhodol
vo veci samej a verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol žalobu. Navyše, žalovaná predložila na
pojednávaní iba 1. stranu judikátu, na ktorú odkazovala. Je evidentné, že takýmto postupom bola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Konanie Okresného súdu Žilina považuje za procesne
nesprávne. Podľa odvolateľky mal súd dostatočne, podrobne a precízne preskúmať návrh na začatie
konania či má tento všetky zákonné náležitosti a pokiaľ mal súd za to, že je z právnej stránky nesprávny,
tak mal výzvou podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vadný návrh dať účastníkovi opraviť. Navyše v rámci prejednaniasporu na pojednávaní mal vykonať dokazovanie vo veci samej, ktoré v tomto konaní uskutočnené
nebolo, čo zakladá jeden z dôvodov prípustnosti odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojitosti
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ako i prípustnosti dovolania a to, že účastníkovi konania bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Vychádza z toho, že na zabezpečenie
ochrany priznáva O.s.p. ako účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k
tvrdeným skutočnostiam navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z
nich vyplývajúcim. Ak súd ustanovenia O.s.p. upravujúce vykonávanie dôkazov nerešpektuje a zamedzí
účastníkom konania svoje procesné práva priznané im právnym predpisom, treba potom jeho postup

považovať za nesprávny a v rozpore s ust. § 21 a 22 ods. 1 OZ a § 19 - § 21 ods. 2 a § 103 a § 104 ods.
2 O.s.p. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

4. Rovnako sa k podanému odvolaniu vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov a to v tomto prípade zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP"). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe o rozhodovaní aplikovať

uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej
inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. ň 219 ods. 3 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. d) CSP zrušil.

7. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka, konštatuje, že jej odvolanie je
dôvodné, a preto bolo potrebné mu vyhovieť.

8. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalovaný

nemá pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Je pravdou, že je potrebné rozlišovať medzi konaním
štátu prostredníctvom rozpočtových organizácii a samotným konaním rozpočtových organizácii vo
vlastnom mene a pri posudzovaní vecnej legitimácie brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z
hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, a teda svedčí tým osobám, ktoré sú subjektmi
sporného hmotnoprávneho vzťahu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v čase dopravnej nehody

bol J. O. v služobnom pomere k Colnému úradu Žilina, pričom práva a povinnosti zamestnancov colného
úradu prešli z colného úradu na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k 1. januáru 2012 v
zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.
Ako vyplýva zo samotnej žaloby nachádzajúcej sa na č.l. 1 až 4 preskúmavaného spisu, žalobkyňa
podala žalobu proti Slovenskej republike, konajúcej Ministerstvom financií SR, Finančné riaditeľstvo SR

- sekcia daňová a colná, pričom označila identifikačné číslo organizácie 42499500, so sídlom Lazovná č.
63, 974 01 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00151700,
so sídlom Račianska 62, 812 75 Bratislava. Takéto označenie žalovaného prevzal do záhlavia rozsudku
aj súd prvej inštancie.

9.Žalobkyňavpodanomodvolanínamietalavadukonaniasúduprvejinštancieato,žejejodňalmožnosť
konať pred súdom, resp. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd konštatuje, že táto vada zakladá právo na podanie odvolania a následne odôvodňujezrušenie takéhoto rozhodnutia odvolacím súdom. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby
odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Je nepochybné, že účastníci konania musia
disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa

ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok
pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie
na strane žalovaného.

10. V preskúmavanej veci žalobkyňa na strane žalovaného označila Slovenskú republiku, konajúcu
Ministerstvom financií SR a následne Finančné riaditeľstvo SR. Podľa právneho záveru odvolacieho
súdu za takejto situácie nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby takéto označenie, keď označenie
Slovenskej republiky je len nadbytočné, pretože v žalobe je súčasne presne špecifikovaný žalovaný
Finančné riaditeľstvo SR, pri ktorom je uvedené aj jeho identifikačné číslo a sídlo. Nadbytočné označenie

štátu nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože
toto nadbytočné označenie štátu možno považovať za odstrániteľný nedostatok podmienok konania pri
súčasnom označení žalovaného Finančné riaditeľstvo SR s uvedením jeho identifikačného čísla a sídla,
ktoré sa nepochybne v podanej žalobe nachádza.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu ako súdu druhej inštancie neostávalo iné, ako
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva,
čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemôže byť napravený v konaní
pred odvolacím súdom.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)