Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200787
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015200787.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so
sídlom v Banskej Bystrici, Národná 12, IČO : 30 232 295, právne zastúpený : Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO : 47 234 148, proti
žalovanému : Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor kontroly, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina
10, v konaní o správnej žalobe proti protokolu žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o

verejnom obstarávaní zo 17. decembra 2014 č. 9951-7000/2014-OK/4, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcu(sťažovateľa)protiuzneseniuKrajskéhosúduvBratislavez30.apríla2018č.k.5S119/2015-90
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 09. augusta 2019 č. k. 5 S 119/2015-120,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením z 30. apríla 2018 č. k. 5 S
119/2015-90 v spojení s opravným uznesením z 09. augusta 2019 č. k. 5 S 119/2015-120 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) odmietol správnu žalobu proti protokolu

žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 17. decembra 2014
č. 9951-7000/2014-OK/4 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“ alebo „protokol
žalovaného orgánu verejnej správy“) ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho
súdneho poriadku z dôvodu, že nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd
vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozhodnutiu správneho

súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v
ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie
správneho súdu a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca napadol rozhodnutie správneho
súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm.
g) Správneho súdneho poriadku - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď podľa žalobcu protokol žalovaného orgánu verejnej správy je možné považovať za rozhodnutie

preskúmateľné v správnom súdnictve.
3. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný orgán verejnej správy listom z 09. novembra 2018 a
žiadal aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) Správneho
súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom,

čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho
poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnejsťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť
má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57

Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441
Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa
ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade
senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1

Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné zamietnuť.
5. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu proti protokolu
žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 17. decembra 2014
č. 9951-7000/2014-OK/4 ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho
poriadku z dôvodu, že nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

6. Kasačný súd na úvod konštatuje, že správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly
obsiahnutej v ustanovení § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, čo v zásade znamená, že súdnemu
prieskumu zákonnosti v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané orgánmi
verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci
pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je ďalej obmedzený negatívnou enumeráciou

rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú,
sú vymedzené v ustanovení § 7 Správneho súdneho poriadku, ktoré obsahuje taxatívny výpočet
konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
7. Kasačný súd v tejto súvislosti, využijúc ustanovenie § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,
poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1

Sžfk9/2017apodsp.zn.4Sžfk25/2018,zktorýchprevzatúčasťodôvodneniavovzťahuknapadnutému
protokolu žalovaného orgánu verejnej správy cituje :
„Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46
a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.
j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru

o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa z prostriedkov ochrany upravených
procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto
správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie
účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o
nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho
súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb

alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbpriamodotknuté,okremtých,ktorézákonvýslovnezprieskumuvylučuje(§248OSP,§
7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky).
Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením

rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny
poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP
stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania.

Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej
správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú
určené, ako to správne tvrdí žalobca. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty
orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi
právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov)

zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich
priamo dotýkajú. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na vyššie označenú judikatúru definujúcu
preskúmavaciu právomoc správneho súdu.Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol a zápisnica o
jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve
nespĺňajú. Tento záver podporuje aj krajským súdom citovaná argumentácia Najvyššieho súdu v

rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012, na ktorý sa žalobca odvoláva, v ktorom
Najvyšší súd uviedol, že ,,...považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o
prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože
osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť
obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu,

vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 OSP...“.
8. Z týchto rozhodnutí, ako aj zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 5 Sžf 31/2011, vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola konštatovaná prípustnosť
súdneho preskúmania protokolu a zápisnice, bola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému
subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval uložiť v
tom čase platný zákon č. 10/1996 Z. z.. Keďže žalovaný orgán verejnej správy postupoval pri kontrole

postupu zadávania zákazky u žalobcu podľa ustanovení zákona č. 26/2005 Z. z., nebola žalobcovi
v protokole žalovaného orgánu verejnej správy uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho
právnejsféryaktorejuloženiebyodôvodňovaloprípustnosťsúdnehopreskúmaniaprotokolužalovaného
orgánu verejnej správy.
9. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžfk/15/2018 z ktorého vyplýva, že protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i
zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti,
sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho
deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé

zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto
nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly
zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre
žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto

rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do
práv a povinností žalobcu. Uvedené rozhodnutie bolo s touto právnou vetou publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 53/2018.
10. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho správny súd správne právne posúdil
predmetnú vec a neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu kasačný súd
kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú
zamietol.
11. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi

(sťažovateľovi), ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného
konania nepriznal ( ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením
§ 167 ods. 1 a contrario Správneho súdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný
súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a
v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie §

467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).
12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.