Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915209586
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7915209586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. I., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX,
zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska kancelária, Trebišov, M. R. Štefánika
1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej R. L., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Helenou
Knopovou, advokátkou, advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/384/2015-171 z 5.8.2018 Okresného súdu
Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. H. na LV č. XXXX

parc. č. 1012 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č. 1013/1 záhrada o výmere 1431
m2, domu č. s. XXX na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku.
Žiadnej strane sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II.
žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca pôvodnou žalobou domáhal a ako ju skutkovo
a právne odôvodnil, že rozsudkom sp. zn. 13C/384/2015-108, z 9.11.2016 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, že rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/57/2017-138, zo 7.12.2017 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, a preto
v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 21.12.2017 a zrušil rozsudok
vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
1/2 k vyššie citovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. H. a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z neho
zistil a právne uzavrel citujúc znenie § 34, § 37 ods.1, § 39, § 22 ods.1,2, § 23, § 31 ods.1, § 31

ods.4, § 628 ods.1,2 OZ, § 22 ods.1,2, § 28 ods. 1,2,3, § 42 ods.1,2,3 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností. Z citovaných ustanovení zákona o katastri nehnuteľností vyplýva, že rozhodovanie o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do KN patrí do právomoci osobitného správneho
orgánu, ktorý o vklade vlastníckeho práva do KN rozhoduje v osobitnom, vkladovom konaní, ktoré
vyúsťuje do rozhodnutia o povolení vkladu. V rámci tohto konania správny orgán posudzuje existenciu
formálnych náležitostí právneho úkonu, medzi ktoré patrí označenie účastníkov zmluvy, obsahové
náležitosti právneho úkonu, splnomocnenia na základe, ktorého došlo k uzavretiu právneho úkonu,

splnenie formy prejavu ich vôle podpisom na zmluve a podobne. Pokiaľ príslušný správny orgán vydá
rozhodnutie o povolení vkladu, nemá iný orgán, teda ani súd v občianskom sporovom konaní právomoc
posudzovať uvedené formálne náležitosti zmluvy. Takýmto postupom by totiž zasiahol do právomoci
tohto správneho orgánu. Uviedol, že v tomto konaní riešil platnosť darovacej zmluvy z 25.8.2008ako predbežnú otázku. Od vyriešenia tejto predbežnej otázky záviselo rozhodnutie o žalobe. Podrobil
skúmaniu všetky okolnosti, na základe ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy spísanej notárom
na Slovensku do notárskej zápisnice 25.8.2008 a dospel k záveru, že ide o perfektný právny úkon

so všetkými zákonnými náležitosťami tak, ako to ukladá nielen Občiansky zákonník ale aj Notársky
poriadok a zároveň aj Katastrálny zákon v časti obsahovej náležitosti zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti.
Konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by mala byť
darovacia zmluva absolútne neplatná, pre svoj rozpor so zákonom alebo pre to, že by sa priečila
dobrým mravom alebo zákon obchádzala. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu zistil, že

skutočným úmyslom žalobcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti žalovanej a jeho úmysel
bol jednoznačne vyjadrený v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto
nebol dôvod toto splnomocnenie spochybňovať. Súd považuje Čestné vyhlásenie za platné ako aj
právny úkon, ktorý bol na základe neho urobený. Notár JUDr. Demeter potvrdil súdu, že notársku
zápisnicu, obsahom ktorej bola darovacia zmluva 25.8.2008 vyhotovil na základe splnomocnenia,
notársky overeného 2.7.2008 v Bradforde (v jazyku anglickom so slovenským prekladom) ako aj na

základe ,,Čestného vyhlásenia“ z 2.7.2008 lebo z obsahu obidvoch týchto písomností skonštatoval,
že žalobca, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H.,
chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť darovaním na sestru, žalovanú a o jeho úmysle pochybnosti
nemal už aj z toho dôvodu, že obe strany sporu, ktoré neskôr vystupovali ako strany darovacej zmluvy,
boli v nich presne špecifikované rovnako aj darovaná nehnuteľnosť a z obsahu týchto písomností

jasne vyplývalo to, že má ísť o bezodplatný prevod (darovanie), prenechanie nehnuteľnosti, tak ako
sa to v nej doslovne uvádza. Tvrdenie žalobcu, že splnomocnenie z 2.7.2008 v jazyku slovenskom
vlastnoručne nepodpísal, v konaní preukázané nebolo. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, lebo nepredložil súdu dôkaz - znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenie, že túto písomnosť
nepodpísal on sám. Tvrdenie žalobcu, že obsahu plnomocenstva vyhotoveného v jazyku anglickom

pred notárom v Bradforde 2.7.2008 nerozumel a jeho skutočnou vôľou bolo niečo iné než sa do tohto
čestného vyhlásenia uviedlo, v konaní takisto preukázané nebolo. Pri posudzovaní splnomocnenia a
čestného vyhlásenia, ktoré boli podkladom na spísanie darovacej zmluvy z 25.8.2008 súd v súlade
s § 35 ods.2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore

s jazykovým prejavom, vychádzal z významu slovne prejavenej vôle žalobcu v nich. Súd vychádzal z
významu prehlásení žalobcu vyjadrených slovami v týchto písomnostiach jednoznačným a pochybnosti
vylučujúcim spôsobom z čoho vyvodil záver, že jeho úmyslom a vôľou bolo v skutočnosti svoj
spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť na sestru. Vyjadril to slovami „darujem nehnuteľnosť“,
„odovzdávam svoju polovicu majetku“, „schvaľujem, aby polovica podielu na nehnuteľnosti sa previedla

na moju sestru“, „prevádzam bez nátlaku“. Z týchto prehlásení jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu svoj
spoluvlastnícky podiel darovať a nie predať. Z toho potom vyplýva, že ak na základe týchto listín
bola notárska zápisnica 25.8.2008 spísaná, ide o perfektný právny úkon, ktorý je platný, na základe
ktorého došlo aj k platnému prevodu vlastníckeho práva a vkladu vlastníckeho práva do KN príslušným
správnym orgánom. Nakoľko súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je platným právnym úkonom,

bolo potrebné žalobu zamietnuť. Konštatoval, že ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia nezistil
iný úmysel žalobcu, než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v
konaní nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel predať sestre ako ani to, za akú cenu.
V ním uvedenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej čiastke, a preto v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal, že by sa od roku 2008 (od darovania) do roku 2015 (7

rokov) domáhal vyplatenia kúpnej ceny od žalovanej, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že nemalo ísť
o predaj odplatný ale o bezodplatné darovanie. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej boli
plnomocenstvom udeleným žalobcom udelené a ako to potvrdil aj notár vo svojej svedeckej výpovedi
to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu, ako aj obdarovaného nie je nič mimoriadne ani

protizákonné. Táto skutočnosť nemôže mať sama o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu, resp.
neplatnosť plnomocenstva, ktoré je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného,
lebo je založené na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná
tým, že na základe takéhoto plnomocenstva konala, čím prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej
plnomocenstvo bolo udelené. Z obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny

úkon, a to vysporiadanie majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo Vojčiciach, ktorá
bola presne špecifikovaná v plnomocenstve, a to darovaním, išlo teda o plnomocenstvo udelené pre
tento konkrétny právny úkon. Opak týchto zistení v konaní preukázaný nebol preto žalobu zamietol.
Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej podľa § 255 ods.1 CSP ako úspešnej strane sporu priznalnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne podľa 256 ods.2 CSP
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom rozsahu proti všetkým jeho výrokom,

a to v súlade s § 355 a § 365 ods.1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že pôvodnou žalobou sa domáhal,
aby súd vyslovil, že darovacia zmluva z 25.8.2008 spísaná vo forme notárskej zápisnice, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú.
H., je absolútne neplatná a zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností v podiele 1/2-vica. Poukázal na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

5Co/57/2017 zo 7.12.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol
žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná a zároveň súd v časti určenia
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, že
krajský súd súčasne v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu notárskej zápisnice z 25.8.2008 ani
z odôvodnenia rozhodnutia súdu z 9.11.2016 nie je zrejmé, ktorú listinu pojal notár ako plnú moc, či tú
ktorá bola spísaná v anglickom jazyku označená v preklade ako „čestné prehlásenie", alebo tú, ktorá

je označená ako „splnomocnenie", že po vyriešení tejto otázky bude potrebné vyhodnotiť, či plná moc
obsahuje podstatné náležitosti, a to označenie strán, identifikované menom a priezviskom, dátumom
narodenia alebo rodným číslom, bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, presné vymedzenie
účelu a rozsahu plnej moci, dátum vyhotovenia splnomocnenia, vlastnoručný podpis splnomocniteľa
úradne overený, vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením a je tiež potrebné vyhodnotiť,

či boli splnené podmienky na udelenie plnej moci, a či splnomocniteľ konal v rozsahu udelenej plnej
moci a zároveň vyslovil právny názor, že splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam
v danom prípade v darovacej zmluve, by mal obsahovať totožný predmet ako zmluva t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s § 42 Katastrálneho zákona a súd by mal vyhodnotiť, či z listiny označenej ako „čestné

prehlásenie" resp. „splnomocnenie" vyplýva, že by splnomocnenec mohol v mene splnomocniteľa
uzavrieť darovaciu zmluvu a vyhodnotiť rozsah udeleného plnomocenstva tak, ako to vyžaduje § 31
O. z. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal resp.
námietky odvolateľa ignoroval. Opätovne zdôraznil, že podkladom na vyhotovenie notárskej zápisnice
mali byť nasledujúce listiny: - listina označená ako „STATUTORY DECLARATION OF M. I." z 2.7.2008,

vyhotovená v anglickom jazyku, kde následne bol vyhotovený aj znalecký preklad uvedenej listiny, z
ktorého vyplýva, že ide o čestné prehlásenia žalobcu. Z jeho obsahu vyplýva, že v odseku 4 uvedeného
čestnéhovyhláseniažalobcauvádzanasledovné:„schvaľujem,abysapolovicapodielunanehnuteľnosti
a pozemku nachádzajúceho sa na čísle XXX/XX H., Trebišov, Slovensko, previedla na moju sestru R.
L. dátum narodenia 29.04.62". V ods. 5 sa uvádza „ nehnuteľnosť a pozemok prevádzam bez nátlaku

a robím tak z vlastnej iniciatívy". Z obsahu uvedenej listiny je evidentné nielen podľa jej označenia ale
aj podľa jej obsahu, že nejde o splnomocnenie a listina rovnako neobsahuje ani podstatné náležitosti
darovacej zmluvy - listina označená ako „SPLNOMOCNENIE" vyhotovená v slovenskom jazyku z
2.7.2008, z ktorej obsahu vyplýva, že napriek jej označeniu splnomocnenie, listina v skutočnosti nie
je splnomocnením, keďže tu absentuje prejav vôle žalobcu niekoho splnomocniť na akékoľvek právne

úkony a rovnako chýba aj označenie splnomocnenca. Je tiež dôležité poukázať na fakt, že žalobca
popiera, že uvedenú listinu podpísal, avšak pominúc tento fakt je nutné konštatovať, že aj keď listina
obsahuje formuláciu „darujem hnuteľnosť v podobe domu", chýbajú tu podstatné náležitosti darovacej
zmluvy napr. aj prejav vôle obdarovanej, presné vymedzenie daru atď., kde k rovnakému záveru
evidentnedospelinotár,ktorývyhotovildarovaciuzmluvuvoformenotárskejzápisnice.Notárvšaklistinu

posúdil ako splnomocnenie napriek evidentným nedostatkom. Notár však nemôže spísaním notárskej
zápisnice nahrádzať neexistujúce splnomocnenie resp. konvalidovať absolútne neplatný právny úkon.
Už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z 9.11.2016 uviedol, že tieto listiny neobsahujú
základné náležitosti na to, aby ich bolo možné označiť za „darovaciu zmluvu" resp. za splnomocnenie.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani jedna z listín, predložených v súdnom konaní, nespĺňa

náležitosti darovacej zmluvy, ale najmä nespĺňa náležitosti splnomocnenia, keďže z uvedených listín
výslovne nevyplýva a nie je možné taký záver urobiť ani iným výkladom, že by žalobca chcel splnomocniť
niekoho na uzatvorenie darovacej zmluvy v jeho mene a už vôbec nie, že by uvedené plnomocenstvo
udelil žalovanej. Preto prichádza do úvahy len jeden záver, a to taký, že žalovaná nebola oprávnená
podpísať notársku zápisnicu v mene žalobcu, a teda notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym

úkonom. K vykonanému dokazovaniu ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť sa so závermi súdu
prvej inštancie, ktoré sú uvedené v bode 33. rozsudku, kde súd uvádza, že vyzval žalobcu, aby predložil
znalecký posudok z odboru grafológie. Žalobca je toho názoru, že takýto posudok je právne irelevantný,
keďže grafológia resp. psychológia písma je často zamieňaná s písmoznalectvom. Je síce pravdou,že obe disciplíny skúmajú písomný prejav, každá však z iného uhla. Grafológia sa zaoberá vzťahom
medzi písomným prejavom a osobnosťou pisateľa na základe rôznych interpretačných systémov, čím
sa blíži k psychodiagnostickým technikám. Pre účely tohto súdneho konania je však takýto posudok

by bol bezpredmetný. Písmoznalectvo sa podieľa na identifikácii pisateľa, analyzuje rukopis eventuálne
podpis s cieľom určiť autora písomností resp. určuje pravosť či nepravosť posudzovaného písomného
prejavu. V súvislosti so spochybnením podpisu na listine označenej ako splnomocnenie z 2.7.2008,
súd ho vyzval na predloženie znaleckého posudku z odboru grafológia, z čoho vyplýva, že sa zrejme
snažil preniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určenie pravosti podpisu resp. listiny na neho. V tomto

smere zastáva názor, že mu nevznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že jeho podpis na listine je
pravý, pretože ak popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na
tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky t.j. na
žalovanej. Tým, že poprel pravosť podpisu na predloženej listine v podstate tvrdí, že ju nikdy nepodpísal,
teda tvrdí jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, pretože v zmysle existujúcej právnej teórie i judikatúry sa neexistencia určitej právnej

skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Teda od neho nemožno požadovať, aby
preukazoval, že predmetnú listinu nepodpísal. Je preto na žalovanej, aby v tomto smere uniesla dôkazné
bremeno. Domnieva sa, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak si osvojil názor, že
žalobca vyhotovil splnomocnenie pre žalovanú a rovnako možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzasnesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,aksúduvedené„splnomocnenie"považuje

za platné. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a to tak, že v plnom rozsahu vyhovie podanej žalobe, t.j. I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti: stavba
rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele 1/2-vice,
pozemok registra „C" parc. číslo 1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v podiele 1/2-

vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele sú vo vlastníctve
žalobcu M. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: O. XXX/XX, XXX XX H..
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za správny a správne právne posúdený. Dôvody uvádzané „žalovaným“ v jeho odvolaní považuje za
účelové a právne irelevantné. Súd sa zaoberal všetkými skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací

súdu. Ani vykonanie ďalšieho dokazovania nezmenilo názor súdu a naďalej považoval podanú žalobu za
nedôvodnú. Bolo preukázané, že žalobca mal v úmysle darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako
sa preukázalo, že plnomocenstvo z 2.7.2008, na základe ktorého ako splnomocnenec dala vo forme
notárskej zápisnice vyhotoviť darovaciu zmluvu, je perfektný právny úkon, nakoľko z jeho obsahu
jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Na základe vyššie uvedeného

navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň jej priznal náhradu trov
odvolacieho konania.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba - rodinný dom, č. s. XXX, na pozemku registra ,,C“,
pozemok parc. č. 1012 podiel 1/2, parcela č. 1022 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v
podiele 1/2 a parcela č. 1013/1 - záhrada vo výmere 1431 v podiele 1/2.

6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkovézistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, ale jeho skutkové

zistenia sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
8.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
9.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery
o právach a povinnostiach strán sporu.
11.Odvolací súd sa neodchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne
pred nim vykonaných dôkazov a z týchto skutkových zistení a použitých právnych noriem vychádzal pri

svojom rozhodnutí.
12.Súd prvej inštancie skutkovo uzavrel, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H., parc. č. 1012 zast. plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č.
1013/1 záhrada o výmere 1431 m2, domu so s. č. XXX na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku
a žalovaná bola spoluvlastníčkou druhej polovice. V čase, keď žalobca bol aj so sestrou (žalovanou) v

Anglicku podpísal listinu označenú ako „STATUTORY DECLARATION OF M. I." z 2.7.2008, vyhotovená
v anglickom jazyku (č. l. 84), ktorej preklad zabezpečil súd prekladateľom D.. A. R., č. 1055/2016 (č.
l. 85), z ktorého vyplýva, že ide o čestné prehlásenie žalobcu, ktorý v jeho 4 bode uviedol nasledovné:
„schvaľujem, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na čísle XXX/XX
H., F., Slovensko, previedla na moju sestru R. L. dátum narodenia 29.04.62" a v bode 5 „nehnuteľnosť

a pozemok prevádzam bez nátlaku a robím tak z vlastnej iniciatívy". V ten istý deň (2.7.2008) žalobca v
slovenskom jazyku spísal listinu označenú ako splnomocnenie, z ktorého obsahu je zrejmé, že žalobca
(iniciály uvedené) v bode 2 uviedol, že daruje nehnuteľnosť v podobe domu, v bode 3. uviedol, že je jeho
právoplatným vlastníkom (ktorý špecifikoval) a v bode 4 uviedol, že odovzdáva svoju polovicu majetku
domu č. XXX/XX, O., H., F., E., svojej sestre R.Í. L., U.. XX.X.XXXX. Žalobca pravosť podpisu na tejto

listine spochybnil a v priebehu konania tvrdil, že podpis nie je jeho. Žalovanej z uvedených listín jasne
vyplynulo, že má ísť o bezodplatný prevod (darovanie), prenechanie nehnuteľnosti a preto požiadala
notára JUDr. Alexandra Demetera, aby spísal notársku zápisnicu, ktorej obsahom bude darovacia
zmluva, pričom žalovaná bola splnomocnená zástupkyňa žalobcu ako darcu a obdarovaná. Notár
JUDr. Alexander Demeter spísal notársku zápisnicu N434/2008, Nz35919/2008, NCRIs35565/2008,

na základe ktorej žalobca mal darovať žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H.,
parc. č. 1012 zast. plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č. 1013/1 záhrada o výmere 1431 m2,
domu so s. č. 462 na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku, zastavaného i nezastavaného
pozemku. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Trebišov č. V2039/08 na základe návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností, ktorý podala žalovaná na Správu katastra Trebišov 25.8.2008 titulom

notárskej zápisnice z 25.8.2008 N434/2008 povolil vklad vlastníckeho práva na základe darovacej
zmluvy 18.11.2008 pod V2039/08.
13.Vzhľadom na zistený skutkový stav prejudiciálne bolo potrebné zistiť, či darovacia zmluva spísaná vo
forme notárskej zápisnice je platná. Keďže žalobca nepodpísal darovaciu zmluvu sám, ale v jeho meneju mala na základe plnej moci podpísať obdarovaná, t. j. žalovaná, platnosť darovacej zmluvy závisela
od platnosti plnej moci.
14.Podľa § 22 ods.1 O. z. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
15.Podľa § 22 ods.2 O. z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
16.Podľa § 23 O. z. zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

17.Podľa § 31 ods.1 O. z. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
18.Podľa § 31 ods. 4 O. z. ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

19.Podľa § 37 ods.1 O. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.
20.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21.Písomné plnomocenstvo je listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a

zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení.
22.Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.
23.Vychádzajúc z citovaných ustanovení, z plnomocenstva musí byť zrejmé, kto je splnomocniteľ a kto

splnomocnenec a v akom rozsahu je oprávnený splnomocnenec konať za splnomocniteľa. Rovnako je
potrebné zistiť, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa.
24.Z obsahu dôkazu označenom ako Splnomocnenie (č. l. 4) z 2.7.2008 je zrejmé, že žalobca v bode 2
daruje nehnuteľnosť v podobe domu a v bode 4 žalobca uvádza, že odovzdáva svoju polovicu majetku
sestre. V priebehu vedeného konania žalobca namietal podpis na tejto listine, že nie je jeho.

25.Podstatnými náležitosťami plnej moci sú a) označenie strán identifikované menom a priezviskom,
dátumom narodenia alebo rodným číslom, bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, b) rozsahu
plnej moci, c) dátum vyhotovenia splnomocnenia, d) vlastnoručný podpis splnomocniteľa (úradne
overený), e) vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením. Osobitnými náležitosťami pri
splnomocnení na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k darovacej zmluve, je

predmet plnomocenstva, t. j. presné označenie nehnuteľnosti, tak ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu o
prevode nehnuteľností, v súlade s § 42 katastrálneho zákona, teda splnomocnenie, by malo kopírovať
samotný predmet zmluvy, jeho obsahom by mali byť tie isté náležitosti, označenia nehnuteľností, ako
ich vyžaduje zákon pre daný typ zmluvy.
26.Hodnotenú listinu nemožno považovať za splnomocnenie, lebo obsahovým ani gramatickým

výkladom nemožno dospieť k záveru, že žalobca splnomocnil žalovanú na vykonanie úkonu - spísanie
a podpísanie darovacej zmluvy. Chýba rozsah a účel splnomocnenia, pričom neurčite a nejasne sú
špecifikované nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom darovania, lebo nie je jasné, či sa jedná len o
dom alebo aj pozemok ako zastavaná plocha a záhrada, či žalobca mienil darovať celý svoj podiel alebo
len polovicu z neho. Túto listinu možno vyhodnotiť ako neurčitý, jednostranný, neplatný právny úkon.

27.Z úradného prekladu Čestného vyhlásenia žalobcu z 2.7.2008 (čl. 86) odvolací súd konštatuje, že
žalobca v ňom vyhlasuje to, že je štátnym príslušníkom Slovenska, číslo slovenského občianskeho
preukazu E. XXX XXX, v súčasnosti bývajúceho v byte 11, I. R. R. XX M., X. J., E. L. a v bode 3/ uvádza,
že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O. vo H. pri Trebišove
na Slovensku so svojou sestrou R. L., U.. XX.XX.XXXX, číslo slovenského občianskeho preukazu E.

XXXXXX.Vbode4/schválil,abysapolovicapodielunanehnuteľnostiapozemkunachádzajúcehosana
č. XXX/XX, O., H., F., Slovensko previedla na jeho sestru R. L., U.. XX.X.XXXX. V bode 5/ prehlasuje, že
nehnuteľnosťapozemokprevádzabeznátlakuarobítakzvlastnejiniciatívy.Ďalejzčestnéhovyhlásenia
vyplýva, že žalobca poskytuje tieto informácie zodpovedne s vedomím, že uvedené je pravdivé a v
zmysle ustanovení zákona o čestnom vyhlásení z r. 1835. Čestné vyhlásenie v origináli bolo podpísané

notárom v Bradforde, nachádza sa na ňom nečitateľný podpis notára a nečitateľný podpis žalobcu
M. I.. Žalobca nim vyjadruje súhlas s prevodom nehnuteľností na sestru, ale ani z obsahového ani
gramatického rozboru nie je možné určiť, že žalobca splnomocnil žalovanú na vyhotovenie a podpísaniedarovacej zmluvy. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu, z ktorého pre žalovanú nevyplývajú práva
a povinnosti splnomocnenca.
28.Vzhľadom na nutnosť sa zaoberať tvrdeným rozporom vôle splnomocniteľa a konaním

splnomocnenej odvolací súd zdôrazňuje argumentáciu žalobcu, že „... dohodli sme sa na tom, že
vysporiadajú nehnuteľnosť vo H.B. tak, že on jej predá svoj spoluvlastnícky podiel sestre a ona mu
vyplatí finančnú hotovosť (za svoj spoluvlastnícky podiel žiadal 8 000,- libier). O darovaní nebola nikdy
reč a jeho úmyslom nebolo bezodplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti
na sestru. S odstupom času žiadal sestru, aby mu peniaze za jeho podiel vyplatila, ale sestra ho

krátko na to, čo splnomocnenie podpísal, z domu vyhodila....“. Súd nesprávne vykladal jeho prejav
vôle obsiahnutý v Čestnom vyhlásení a Splnomocnení z 2.7.2008 a rovnako nesprávne v napadnutom
rozsudku dospel k názoru, že pri darovacej zmluve z 25.8.2008, ide o perfektný právny úkon so všetkými
zákonnými náležitosťami tak, ako to ukladá nielen Občiansky zákonník ale aj Notársky poriadok a
zároveň aj Katastrálny zákon, že pri posudzovaní splnomocnenia a čestného vyhlásenia, ktoré boli
podkladom na spísanie darovacej zmluvy z 25.8.2008 v súlade s § 35 ods.2 O. z. a vychádzal z

významu prehlásení žalobcu vyjadrených slovami v týchto písomnostiach jednoznačným a pochybnosti
vylučujúcim spôsobom z čoho vyvodil záver, že jeho úmyslom a vôľou bolo v skutočnosti svoj
spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť na sestru. Vyjadril to slovami „darujem nehnuteľnosť“,
„odovzdávam svoju polovicu majetku“, „schvaľujem, aby polovica podielu na nehnuteľnosti sa previedla
na moju sestru“, „prevádzam bez nátlaku“. Z týchto prehlásení jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu svoj

spoluvlastnícky podiel darovať a nie predať.
29.Odvolací súd s uvedeným záverom nesúhlasí a tvrdí, že základné a všeobecné interpretačné pravidlo
na výklad vôle konajúcich osôb je upravené prostredníctvom § 35 ods.2 O. z..
30.Podľa § 35 ods.2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore

s jazykovým prejavom, pričom žalobca nikdy neprejavil vôľu, aby ho sestra pri nejakých úkonoch
zastupovala. Uvedené vyplynulo z predložených listinných dôkazov. Ďalej musí odvolací súd tiež
zdôrazniť historicky známu skutočnosť, že inštitút právneho zastúpenia, tak ako ho ponímame v
súčasnosti, je prelomením rímskej zásady „alteri stipulari nemo potest“, ktorá už vopred spochybňovala
možnosť zaväzovať niekoho úkonmi tretích osôb. Súčasnú výnimku z citovaného všeobecného zákazu,

že nikto nemôže zaväzovať druhého, predstavuje § 33 ods.1 O. z., kde zákonodarca prekročenie
rozsahu plnomocenstva viaže na súhlas splnomocniteľa. Samotný vznik a existencia konfliktu medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom, tzn. žalobcom a žalovanou, nepochybne preukazuje, že žalovaná
urobila právny úkon, s ktorým žalobca nesúhlasí, nemal vôľu ho vykonať a žalovaná nim získala
prospech pre seba na úkor žalobcu.

31.Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na
absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť
dodatočným schválením.
32.Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon sa podľa § 37 ods.1 O. z. musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatné. Listinné dôkazy predložené žalobcom nespĺňajú

náležitosti plnomocenstva, nie sú určité a zrozumiteľné a teda sú neplatné.
33.Podľa§3ods.1O.z.výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
34.Podľa § 40 ods.3 O. z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
35.Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a
hľadí sa naň, ako by nebol urobený. Darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N434/2008,
Nz35919/2008, NCRIs35565/2008 z 25.8.2008 je neplatný právny úkon, lebo obsahuje vady, na ktoré

je súd povinný prihliadnuť, je v rozpore s objektívnym právom, lebo nie je podpísaná konajúcou osobou
darcom - žalobcom.
36.Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd musel argumentáciu žalobcu v odvolaní
v naznačenom smere označiť za dôvodnú. V dôsledku neplatnosti darovacej zmluvy, nedošlo na jej
základe k prevodu nehnuteľností a teda žalobca je ich vlastníkom.

37.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
38.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.39.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42.Žalobca bol úspešný len v pomernej časti, keďže v žalobe žiadal určiť neplatnosť darovacej zmluvy
(I. výrok) a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (II. výrok), pričom úspešný bol len v II. výroku, preto
žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.