Uznesenie – Spätvzatie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205907
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7116205907.5

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: D. K., nar.XX.X.XXXX, bytom
v P., H. XX, zastúpeného: JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti
žalovaným: 1/ Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50,
IČO: 36 570 460, 2/ HONORS, a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie Osloboditeľov 24, IČO:
36 000 744, zastúpeného: Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát, so sídlom v Martine, Červenej armády 1, v konaní

o nahradenie súhlasu na uzavretie zmluvy

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný 2/ m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet

právneho zástupcu žalovaného 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o výške tejto náhrady.

IV. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 92,80 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.3.2016 domáhal, aby súd nahradil súhlas žalovaného 2/ na uzavretie
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ o pripojení prekládky merania prívodu pitnej vody do prevádzky
Reštaurácie Gemer, na Štúrovej ulici 11 v Košiciach.
2. Uznesením zo dňa 5.4.2017, sp.zn. 24C/64/2016-110 súd rozhodol o prerušení konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 12C/170/2016.
3. Elektronickým podaním, doručeným konajúcemu súdu dňa 11.2.2020, pred začatím konania vo veci

samej, žalobca oznámil súdu späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu, navrhol, aby súd
konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov nepriznal. Uviedol, že žalobu o nahradenie súhlasu na
pripojenie prekládky podal na súd ešte v roku 2016, a to z dôvodu, že žalovaný 2/ bezdôvodne odstavil
prívod pitnej vody do prevádzky Reštaurácia Gemer. Od podania žaloby prešli 4 roky, medzičasom
prebiehalo aj konanie o určenie vlastníckeho práva a určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti, ktoré
zobral späť z dôvodu, že žalovaný 2/ sa v rámci konania o určenie vlastníckeho práva vyjadril, že nebude

žalobcuobmedzovaťvužívanípredmetnýchnehnuteľností.Tútožalobupodalzdôvodu,ževpriestoroch
reštaurácie Gemer a Expresa Gemer vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá je a bola jediným zdrojom
jeho príjmu. Žalovaný 2/ sa po vydaní predbežného opatrenia a po uskutočnení pojednávania vo veci
vedenejnaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.12C/170/2016 vyjadril,žejeochotnýsožalobcomjednať
o otázke ich nezhôd v užívaní spornej nehnuteľnosti a že nemá záujem na jej užívaní. Žalobca je toho
názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a sú splnené procesné podmienky pre uplatnenie

ustanovenia § 257 CSP. Dôležitým a významným z hľadiska uplatnenia tohto ustanovenia je najmä
posúdenie všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, a najmä skutočnosť, za akých okolností bolnárok uplatnený na súde, ako sa k uplatnenému nároku vyjadrovali strany sporu a ako pristupovali v
priebehu konania k plneniu procesných povinností. Tým, že žalovaný 2/ svojvoľne odpojil žalobcu od
prívodu vody, obmedzil ho vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti a spôsobil mu značnú škodu,

pretože žalobca bez prívodu vody 4 mesiace. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje, aby súd konanie
zastavil a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
4. K podaniu žalobcu sa v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 17.2.2020, vyjadril žalovaný
2/, ktorý uviedol, že žalobca zobral žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, preto nie je v
zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP potrebný súhlas žalovaného s týmto procesným úkonom žalobcu a

navrhuje konanie zastaviť podľa § 145 ods. 1 CSP. K náhrade trov konania uviedol, že nesúhlasí
s návrhom žalobcu ohľadom aplikácie ust. § 257 CSP a navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 256
ods. 1 CSP priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu procesného
zavinenia zastavenia konania na strane žalobcu. Tento návrh žalovaný 2/ odôvodnil skutočnosťou,
že podľa ustálenej praxe súdov pre možnú aplikáciu § 257 CSP platí, že sa vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré zákon

bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu (nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti

zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a
jeho výsledok. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti. Je nepochybné, že v danom prípade vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania. Nezhody medzi spoluvlastníkmi pri užívaní spoločnej veci nie sú
dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Ďalej uviedol, že žalobca,
zastúpený advokátkou, podal nesprávnu a nezmyselnú žalobu, proti ktorej sa musel žalovaný brániť a
vynaložiť náklady na trovy právneho zastúpenia. Záverom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciachvobdobnejveci,kdeodvolacísúdzmeniluznesenieprvoinštančnéhosúduvovýrokuotrovách

konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu.
5. K podaniu žalobcu sa v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 19.2.2020, vyjadril žalovaný 1/,
ktorý uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.
11Co/190/2016 zo dňa 16.5.2016 v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní

odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2016, č.k. 17C/27/2016, ktorým
súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi 1/ navrhuje, aby súd priznal
náhradu trov konania predbežného opatrenia v sume 33 Eur titulom uhradenia súdneho poplatku za
odvolanie proti predbežnému opatreniu. Žalovaný 1/ od začiatku konania namietal pasívnu legitimáciu,
neodpojil žalobcu od prívodu vody a so žalobcom nebol v zmluvnom vzťahu. Ďalšie trovy konania si

žalovaný 1/ neuplatňuje.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
13. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.P r á v n y záver :
14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil pred prvým pojednávaním o veci samej, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

15. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie

žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť

trovy konania žalovaný.
17. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie" použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium

procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne

vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
18. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom

výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane
toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci
nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a
má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov
konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na majetkové pomery

tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a podobne.
19. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po
začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom

o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
20. V tomto spore sa žalobca domáhal nahradenia súhlasu na uzavretie zmluvy a túto svoju žalobu
vzal späť a žiadal konanie zastaviť. Nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca a žalovanému
1/ v tomto súdnom konaní žiadne trovy nevznikli (pretože mu mali vzniknúť v inom súdnom spore o

nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp.zn. 17C/27/2016), tak vo vzťahu k žalovanému
1/ súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal a tak, ako je uvedené v II. výroku tohto
rozhodnutia.21. Vo vzťahu k žalovanému 2/ to bol z procesného hľadiska žalobca, ktorý zavinil zastavenie súdneho
konania a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné strane žalovaného 2/ nepriznať
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, preto súd o náhrade voči nemu rozhodol tak, ako je

uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia.

S ú d n y poplatok:
22. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo

dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak

sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednanímveci.Podľaods.4vyššieuvedenéhozákona,okrempoplatkuvkonaníorozvodmanželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
23. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré

sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona

a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
24. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 99,50 EUR za žalobu dňa 22.6.2016 a žalobu vzal
späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd rozhodol, že súdny poplatok vo výške 92,80 EUR
(99,50 EUR - 6,70 EUR) vráti žalobcovi do 30 dní odo dňa doručenia tohto právoplatného uznesenia

prevádzkovateľovi systému t.j. Slovenskej pošte, a.s., ako je uvedené vo IV. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti I., II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.