Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211533
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111211533.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Evy Šofrankovej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, dieťa rodičov G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX, právne zastúpenej Centrom
právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov a otca M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H., H.
XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.BOX 67, Košice
a v právnej veci navrhovateľky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX, právne zastúpenej Centrom
právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov, proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. H., H. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.BOX
67, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súd Prešov
č.k. 25P/94/2011-349 zo dňa 06.11.2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na mal. M. a na navrhovateľku so spresnením,
že týmto rozsudkom je zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2006 č.k.
1C/91/2005-80 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007
č.k. 7CoP/367/2006-110.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
7CoP /367/2006-110 zo dňa 5.9.2007 (správne rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z
25.09.2006 č.k. 1C/91/2005-80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007 č.k.
7CoP/367/2006-110; poznámka odvolacieho súdu) vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany
otca na mal. M. počnúc dňom 28.02.2011 zo sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 70,00 Eur
mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 90,00 Eur mesačne a zvýšil výživné zo strany odporcu
pre navrhovateľku počnúc dňom 28.2.2011 zo sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 90,00 Eur
mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 120,00 Eur mesačne s povinnosťou otca (odporcu) platiť
výživné vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 28.02.2011 do 30.04.2012
pre mal. M. vo výške 1.279,23 Eur, súd povolil otcovi splácať v 30 Eurových mesačných splátkach,
spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. Dlžné výživné za
obdobie od 28.02.2011 do 30.04.2012 pre navrhovateľku vo výške 2.419,94 Eur, súd povolil otcovi
splácať v 40 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až
do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti zvýšenia výživného ako aj v časti zvýšenia výživného

za obdobie od 01.02.2011 do 27.02.2011 návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu
o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá nie je len prechodná. U plnoletej C., ktorá v
súčasnosti navštevuje 3. ročník bilingválneho gymnázia v E. U. H. (ktorá v čase poslednej úpravy
bola vo veku 12 rokov), ako aj u mal. M., ktorá v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy
(v čase predchádzajúcej úpravy bola vo veku 6 rokov), bola zistená podstatná zmena pomerov.
Preukázateľne došlo k zvýšeniu výdavkov spojených so štúdiom, so zabezpečením oblečenia, obuvi,
stravy, s trávením voľného času. U plnoletej C. sú výdavky spojené s nákladmi na internát a cestovným.
Matka v čase predchádzajúcej úprav bola zamestnaná vo firme C. R. - Kameň s čistým mesačným
príjmom 6.581 Sk (218,45 Eur), otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 6.043 Sk (200,60 Eur) a
bol vo väzbe. V súčasnosti zvýšené výdavky detí zabezpečuje výlučne matka, otec sa na starostlivosti
o deti podieľa formou platenia výživného, ktoré od júna 2012 do marca 2013 platil vo výške 240
Eur, od mája 2013 prispieva na ich výživu sumou 66 Eur. Deti a ich matka žijú na hranici životného
minima, matka nedokáže zabezpečiť zvýšené potreby detí. Jej príjem pozostáva z prídavkov na deti
vo výške 46,20 Eur a príspevku na opatrovanie vo výške 207,91 Eur. Otec sa na starostlivosti o deti
podieľa aj nad rámec platenia výživného napr. odvozom navrhovateľky na internát, zakúpením potravín,
liekov, príležitostného oblečenia a pod.. Bolo preukázané, že navrhovateľke v čase, keď bola maloletá
otec otvoril účet v Slovenskej sporiteľni, kde jej ukladal peniaze ako vreckové, zakúpil jej počítač a
mal. M. platí životné poistenie. Uvedené súd prvého stupňa nepovažoval za výživné, nakoľko svojou
povahou tieto plnenia neprekračovali bežné výdavky, boli to len príležitostné plnenia počas stretávania
sa otca s maloletou a navrhovateľkou. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k zmene pomerov
aj na strane otca, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy bol vo väzbe následne bol nezamestnaný,
nebol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a ani nepoberal invalidný dôchodok.
V roku 2011 otec podnikal ako živnostník s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce
pri realizácii exteriérov a interiérov. Živnostenské oprávnenie otcovi vzniklo dňa 2.3.2011 a zaniklo
dňa 31.3.2011. Živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania výroba kožených a kožušinových
výrobkov mu vzniklo dňa 2.3.2011 a zaniklo dňa 31.3.2011. Živnostenské oprávnenie s predmetom
podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených a technických elektrických zariadení vzniklo
dňa 19.8.2011 a zaniklo dňa 4.1.2012. V roku 2011 otec dosiahol celkový príjem 3.578 Eur, výdavky
predstavovali 2.901,63 Eur. Otec zánik živnostenského oprávnenia odôvodňoval tým, že aj keď si v L.
urobil certifikát so zameraním na spracovanie kože a zakúpil kožu a farby, nevedel sa na slovenskom trhu
presadiť, pretože mu neboli dané žiadne zákazky. Ukončenie živnostenského oprávnenia s predmetom
podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických a elektrických zariadení odôvodnil
otec tým, že sa nevedel presadiť v odbore v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom. Súd skúmal a
prihliadal na otcove možnosti aj potencionálne príjmy, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odbornosť, zručnosť, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti,
situáciu na trhu práce a najmä na to, či možným vyšším príjmom nebráni žiadna prekážka.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že životná úroveň otca nezodpovedá pomerom, ktoré uvádzal v
priebehu konania pred súdom. Náklady na výživu detí zodpovedajú ich veku, potrebám, ich výdavky v
konaní neboli neprimerané, korešpondujú so súčasným charakterom doby a s nárokmi, ktoré prináša
štúdium u navrhovateľky na strednej škole a u mal. M. návštevou druhého stupňa základnej školy.
Prihliadal na vek a vyspelosť detí, na pomery na strane otca ako aj potreby maloletej a navrhovateľky a
skonštatoval dôvody, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Zároveň prihliadal aj na celkovú majetkovú
situáciu na strane otca vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zvýšenia výživného a ustanovenia jeho výšky
tak, aby zodpovedala jeho majetkovej situácii, potrebám maloletej a navrhovateľky, s prihliadnutím aj
na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Z doplneného dokazovanie mal súd za preukázané, že
otec sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu z nehnuteľnosti v rámci dedičstva po svojej
matke. Ukončenie živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba
vyhradených technických a elektrických zariadení svedčí o tom, že otec sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, lebo nebolo dôvodné zrušiť
podnikateľskú činnosť, nakoľko z predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2011 vyplýva, že otec z vykonávanej podnikateľskej činnosti mal príjem. Poukázal na skutočnosť, že
prevádzkovanie živnosti otca bolo zrušené v priebehu konania o zvýšenie výživného, čo súd vyhodnotil
ako účelový postup. Súd vyzval otca, aby predložil súdu odborné lekárske posúdenie o zdravotnom
stave so zameraním, či dôvodom ukončenia podnikateľského oprávnenia bol jeho nepriaznivý zdravotný

stav. Napriek tomu, že bolo súdu predložené potvrdenie o jeho zdravotnom stave, z ktorého vyplýva,
že je potrebné šetrenie váhonostných kĺbov, eliminácia námahy a dvíhanie ťažkých bremien, tvrdenia
o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval pokračovať v živnostenskej činnosti pred súdom
neobstoja, nakoľko z predloženého potvrdenia nebola preukázaná skutočnosť, že vykonávanie takejto
činnosti by bolo naozaj pre otca tak náročné, že by mu spôsobovalo zdravotnú ujmu. V priebehu
konania otec nepredložil lekárske potvrdenie, ktoré by potvrdilo skutočnosť, že jeho zdravotný stav
mu nedovoľuje vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd sa zaoberal aj zásadou princípu potencionality
príjmov na strane otca a zisťoval jeho skutočné majetkové pomery, avšak s tvrdením, že podnikateľskú
činnosť ukončil v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom, sa súd nestotožnil. Keďže isté obdobie bol
otec nezamestnaný, súd zisťoval aj situáciu na trhu práce, jeho aktivitu smerom k získaniu zamestnania.
Otec sám potvrdil skutočnosť, že si privyrába brigádne. Keďže otec predložil súdu výpis zo zdravotnej
dokumentácie, ktorý bol vystavený jeho sestrou MUDr. E. F., považoval súd tento dôkaz za účelový. Z
výpisu z účtu otca vedeného v Slovenskej sporiteľni súd zistil, že na jeho osobný účet boli poukazované
rôzne finančné vklady, ktorých pôvod otec vysvetlil tým, že pochádzajú z účtu Ministerstva vnútra a
ide o príspevky ÚPSVaR, tiež o vklady od rodinných príslušníkov, konkrétne jeho sestry MUDr. E. F. v
súvislosti so starostlivosťou o ich matku a údržbou rodinného domu. Súd si však porovnal číslo účtu,
z ktorého boli poukazované vklady na osobný účet otca vedeného v Slovenskej sporiteľni ako aj číslo
účtu, z ktorého sestra otca MUDr. E. F. platila pravidelne namiesto otca podľa jeho tvrdenia výživné
na maloletú a navrhovateľku, pričom bolo súdu zrejmé, že nešlo o ten istý účet. Súd sa stotožnil s
tvrdením matky, že platenie výživného sestrou otca je účelovým konaním z jeho strany, aby došlo k
umelému vytvoreniu dlhu voči sestre, čo následne umožnilo zbavenie sa ďalšieho majetku otca, ktorý
bol predmetom dedičstva po zosnulej matke, keďže vzdanie sa dedičstva odôvodnil otec splácaním
takto vytvoreného dlhu. Vzdanie sa dedičských podielov k hnuteľnostiam a nehnuteľnostiam v rámci
dedičského konania po matke zo strany otca súd považoval za špekulatívne konanie s cieľom vyhnúť sa
plateniu, resp. plneniu vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec prenajímal rodinný
dom v E. H., túto skutočnosť otec poprel, avšak z čestného vyhlásenia maloletej vyplýva, že otec
skutočne nehnuteľnosť prenajímal. Ďalej súd poukázal na to, že v priebehu konania otec nepožiadal
o priznanie invalidného dôchodku, čo súd vyhodnotil ako účelové vzdanie sa zárobkov, resp. príjmov.
Súd uplatnil princíp potencionality príjmu, pretože týmto konaním ohrozil otec možnosť poskytovania
výživného. Táto skutočnosť bola potvrdená aj tým, že otec neprejavil záujem byť vedený v evidencii
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd vyhodnotil, že otec napriek zníženej pracovnej schopnosti mal
reálnu možnosť riadne si plniť zvýšenú vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom a pri určení výživného
bol rozhodujúci príjem, ktorý rodič mohol reálne dosahovať a nie príjem, ktorý otec fakticky dosahuje.
To, že otec mal výdavky v súvislosti s vrátením peňažného príspevku, ktorý mu bol poskytnutý Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny nemohlo ísť na ťarchu maloletej a navrhovateľky, pretože by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, aby deti znášali dôsledky konania otca v podobe určenia výživného. Súd
neprihliadal na splácanie úveru, ktorý vznikol počas trvania manželstva otcovi, keďže táto skutočnosť,
bola predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva a práve na základe splácania týchto úverov
sa otec stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Súd nepristúpil k doplneniu dokazovania vo forme
znaleckého dokazovania, či otec spĺňa podmienky vzhľadom na jeho zdravotný stav na zamestnanie,
konkrétne v profesiách, ktoré Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zaslal súdu vzhľadom na
jeho 50 %-nú zníženú pracovnú schopnosť, lebo mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania plne
podporujú výšku výživného, ktorú vo výroku svojho rozhodnutia určil. Súd vzhľadom na iné dôkazy, ktoré
vykonal v priebehu konania považoval tento návrh zo strany otca za nadbytočný a nevykonal ho. Uzavrel,
že maloletá aj navrhovateľka sú vo veku intenzívneho rastu, duševného dospievania a v tomto období
sú ich odôvodnené potreby značne zvýšené, kým potreby rodičov sú stabilizované. Bolo preukázané, že
práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný
rozvoj a podiel matky na výživnom je vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Súd mal za
to, výživné, ktoré navrhuje otec vo výške 80 Eur pre navrhovateľku a 70 Eur pre maloletú, je neprimerané
jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, berúc do úvahy aj jeho majetkové pomery. Preto
dospel k záveru, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentoval a účelové konanie otca smerujúce k
určeniu vyživovacej povinnosti v nižšej sume v neprospech detí odkázaných na výživu rodičov, by bolo
v rozpore so zásadami Zákona o rodine.

Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že bolo dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca
pre navrhovateľku zo sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu 90 Eur počnúc dňom podania návrhu a od
01.09.2011 do budúcna na sumu 120 Eur, nakoľko od 01.09.2011 navštevuje C. bilingválne gymnázium,
čo súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov. Pre mal. M. zo sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu

70 Eur počnúc dňom podania návrhu a od 01.09.2011 na sumu 90 Eur vzhľadom na skutočnosť, že
od 01.09.2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, keďže tá začala navštevovať 2.
stupeň základnej školy. Keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
zvýšenie výživného zo spätnou platnosťou, teda od doby, kedy matka žiadala zvýšiť výživné a to spätne
počnúc dňom 1.2.2011 do budúcna, súd zamietol návrh na zvýšenie výživného od 01.02.2011 do
27.02.2011 ako aj v prevyšujúcej časti ohľadom žiadanej výšky výživného, vzhľadom na odôvodnené
potreby detí a schopnosti a možnosti na strane povinného rodiča. Otcovi vznikol dlh na výživnom pre
navrhovateľku za obdobie od 28.02.2011 do 31.10.2013, a to za alikvotnú časť mesiaca február 2011 vo
výške 2,02 Eur, za obdobie marec 2011 až august 2011 vo výške 6 x (90-33,19 Eur) t.j. 340,86 Eur, za
obdobie od septembra 2011 do októbra 2013 26 x (120-33,19 Eur) t.j. 2.257,06 Eur, v celkovej výške jeho
dlh predstavuje 2.599,94 Eur. Pre mal. M. za obdobie od 28.02.2011 do 31.10.2013, a to za alikvotnú
časť mesiaca február 2011 vo výške 1,31 Eur, za obdobie od februára 2011 do augusta 2012 vo výške
18 x (70-33,19 Eur), t.j. 662,57 Eur, za obdobie od septembra 2012 do októbra 2013 14 x (90-33,19
Eur) t.j. 795,34 Eur, v celkovej výške jeho dlh predstavuje 1.459,23 Eur. Súd však zohľadnil skutočnosť,
že za obdobie od júna 2012 do marca 2013 prispieval na deti zvýšeným výživným pravidelne vo výške
240 Eur mesačne, nad rámec zvýšeného výživného zaplatil celkovo na obe deti 360 Eur. Preto pri
výpočte dlžného výživného súd zohľadnil 180 Eur z tejto sumy na každé dieťa, a teda dlžné výživné pre
navrhovateľku predstavovalo sumu 2.419,94 Eur a pre mal. M. vo výške 1.279,23 Eur. Dlžné výživné pre
navrhovateľku povolil súd otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach
po 40 Eur a pre mal. M. v mesačných splátkach po 30 Eur až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvého
stupňa pri svojom rozhodnutí neprihliadol na jeho zdravotné dôvody, pre ktoré nemohol získať ďalšie
zákazky, a to ani v zahraničí, kde mal pred časom len ojedinelý krátkodobý príjem. Súd vôbec neprihliadol
ani na skutočnosť, že v dôsledku nedostatku zákaziek nemal prostriedky ani na platenie zdravotného
poistenia ako SZČO, čo bolo tiež dôvodom na zrušenie živnostenského oprávnenia. Záver súdu o
tom, že otec nepredložil lekárske potvrdenie o tom, že dôvodom ukončenia podnikateľskej činnosti bol
jeho nepriaznivý zdravotný stav, je vyvrátený predloženým lekárskym potvrdením zo dňa 22.05.2013
a k nemu pripojenými ortopedickými nálezmi z 11.04.2011, 22.10.2012, 11.03.2013,18.03.2013 a
25.03.2013. Zároveň súd nevzal pri hodnotení dôkazov do úvahy, že ku dňu 15.07.2013 je otec dlžníkom
vo vzťahu k MUDr. E. F. za vyplatené výživné pre navrhovateľku a mal. M., pričom poskytnuté prostriedky
od nej činili 18.917,81 Eur. Súd neprihliadol ani na to, že je dlhodobo nútený splácať pôžičky voči
Slovenskej sporiteľni, a.s. a ŠFRB, ktoré prevzal s matkou detí ešte počas trvania ich manželstva.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o
dlžnom výživnom a návrh zamietol.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny. Mala za to, že bolo dostatočne preukázané a zistené, že od skoršieho rozhodovania o úprave
práv a povinností došlo nielen u nej a maloletej k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie
výživného, ale aj na strane odporcu, pretože sa už nenachádza vo vyšetrovacej väzbe, a tým nemá
obmedzené zárobkové schopnosti a možnosti ako mal v čase skoršieho rozhodovania. Súhlasila so
záverom súd prvého stupňa, že otec je schopný a rovnako aj v minulosti bol schopný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť k deťom vo zvýšenej miere. Uviedla, že sa plne stotožňuje s vyhodnotením súdu,
že zrušenie živnostenského oprávnenia bolo účelovým konaním odporcu, ako aj platenie výživného
jeho sestrou. Považovala postup súdu za správny, ak nepripustil doplnenie dokazovania, keďže by tak
došlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal
vo veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a tiež aj k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné

zdôrazniť, že zmena súdneho rozhodnutia o výživnom závisí výlučne od zmeny pomerov (§ 78 ods. 1
Zákona o rodine), bez ohľadu na časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho rozhodnutia.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V danom prípade odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu, ktorá nie je len prechodná. Krajský
súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7CoP/367/2006-110 zo dňa 5.09.2007 zmenil rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 1C/91/2005-80 zo dňa 25.09.2006 vo výroku o výživnom tak, že zaviazal
otca na čas po rozvode prispievať na výživu v tom čase mal. navrhovateľky a mal. M. po 1.000,-
Sk (33,19 Eur) mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva z dôvodu, že otec, ktorý
bol v tom čase vo väzbe, mal z objektívnych dôvodov obmedzené zárobkové schopnosti a možnosti.
Keďže bol poberateľom len výsluhového dôchodku vo výške 6.043,-Sk (200,60 Eur) mesačne, súd
dospel k záveru, že takto určené výživné na obe deti je primerané a zodpovedá zistenému skutkovému
stavu. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom založil svoje rozhodnutie na podstatnom zvýšení
príjmu otca oproti príjmu dosahovanému pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, čo je v súlade
so zákonom. Bolo preukázané, že odporca, ktorý bol v čase predchádzajúcej úpravy výživného vo
vyšetrovacej väzbe v L., potom ako sa vrátil na Slovensko začal podnikať, následne mu bolo zrušené
prevádzkovanie živnosti. Odporca je naďalej poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 248 Eur a
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla vo výške 32,50 Eur. Otec v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
ani dôkazu, že by mu výkonom podnikateľskej činnosti hrozila ujma na zdraví, a teda závažné dôvody
na ukončenie podnikateľskej činnosti otcom v priebehu konania preukázané neboli. Odvolací súd sa
plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu zrušením podnikateľskej činnosti. Napriek tomu,
že bolo súdu predložené potvrdenie o jeho zdravotnom stave, z ktorého vyplýva, že je potrebné
šetrenie váhonostných kĺbov, eliminácia námahy a dvíhanie ťažkých bremien, tvrdenia o tom, že jeho
zdravotný stav mu neumožňoval pokračovať v živnostenskej činnosti pred súdom neobstál, nakoľko z
predloženého potvrdenia nebola preukázaná skutočnosť, že vykonávanie takejto činnosti by bolo naozaj
pre otca tak náročné, že by mu spôsobovalo zdravotnú ujmu. Rovnako vzdanie sa dedičských podielov
k hnuteľnostiam a nehnuteľnostiam v rámci dedičského konania po matke zo strany otca odvolací súd v
zhode so súdom prvého stupňa považoval za špekulatívne konanie odporcu s cieľom vyhnúť sa plneniu
vyživovacej povinnosti. Taktiež z výpisu z účtu otca vedeného v Slovenskej sporiteľni bolo zistené, že
na jeho osobný účet boli poukazované rôzne finančné vklady, a preto tvrdenia otca, že išlo o vklady
jeho sestry MUDr. E. F. v súvislosti so starostlivosťou o ich matku a údržbou rodinného domu, nebolo
preukázané, pretože číslo účtu, z ktorého boli poukazované vklady vyššej hodnoty na osobný účet otca
nebol totožný s číslom účtu, z ktorého sestra otca platila pravidelne namiesto otca podľa jeho tvrdenia
výživné na maloletú a navrhovateľku.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Cieľom tohto ustanovenia je plynule zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Odvolací súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy odporcom tvrdený dlh voči sestre MUDr. E. F. a
neprihliadol ani na splácanie úveru, ktorý vznikol počas trvania manželstva otcovi, keďže táto skutočnosť
bola predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva a práve na základe splácania tohto úveru
sa otec stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného nedošlo len na strane otca, ale aj
na strane maloletej a navrhovateľky, a to prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému.
V priebehu konania boli preukázané zvýšené výdavky na stravu, školské pomôcky, ubytovanie a
cestovanie. Odvolací súd je toho názoru, že otec disponuje s takým množstvom peňazí, aby dokázal
zabezpečiť aj zvýšené potreby svojich detí, aby nebola ohrozená sociálna únosnosť jeho rodiny, keďže
matka, ktorá sa o maloletú a navrhovateľku osobne stará, je nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z
prídavkov na deti vo výške 46,20 Eur a z príspevku na opatrovanie vo výške 207,91 Eur. Keďže matka
s deťmi žije na hranici životného minima, je povinnosťou otca zabezpečiť životné potreby svojich detí
a svoje životné potreby si povinný rodič v zmysle cit. § 62 ods. 5 Zákona o rodine môže uspokojiť až
následne zo sumy príjmu, ktorá mu po uhradení výživného zostane.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne a zákonne rozhodol, keď zvýšil výživné zo strany otca na maloletú počnúc dňom 28.02.2011
zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu
90,00 Eur mesačne, ako aj na navrhovateľku počnúc dňom 28.2.2011 zo sumy 33,19 Eur mesačne
na sumu 90,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 120,00 Eur mesačne. Zároveň
sa odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím o dlžnom výživnom a o náhrade trov konania, ktoré výroky
odvolaním napadnuté neboli. Keďže ide o súvisiace výroky, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku
o zvýšení výživného na maloletú M. a na navrhovateľku, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o
trovách konania (§ 219 O.s.p.) s tým, že týmto rozsudkom bol správne zmenený rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2006 č.k. 1C/91/2005-80 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007 č.k. 7CoP/367/2006-110 (preto je vo výroku rozsudku použité
slovo ,,so spresnením“).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p. tak, že súd odporcovi náhrada trov konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní
úspešný nebol, navrhovateľka si trovy odvolacieho konania neuplatnila a vo vzťahu k maloletej odvolací
súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo predmetné
konanie sa mohlo začať i bez návrhu (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa § 81 ods. 1 O. s. p.). Preto
odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.