Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/221/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205228244
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1205228244.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej

veci navrhovateľa: FREE ZONE SIPOX, a.s., so sídlom Kopčianska č. 92, Bratislava, IČO: 35 749 245,
zastúpeného JUDr. Ľudmilou Vachulovou, advokátkou, AK Krížna č. 47, Bratislava, proti odporcovi:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5,
o náhrade škody takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 78.664,14 € spolu s 8,35 % -iným úrokom z omeškania ročne
od 01.05.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám advokátky JUDr. Ľudmily Penz Vachulovej
vo výške 10.136,99 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súdkonanieozaplatenie242.403,30€spolus8,35%-inýmúrokomzomeškaniaročneaždozaplatenia
z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 28.09.2005 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v sume 9.672.477,75,-
Sk titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu. Požadoval aj 6% úrok z omeškania.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 19.12.2006 č. k. 50C/221/2005-141 návrh zamietol s tým, správne

konanie Colného úradu Bratislava bolo jeho rozhodnutím zo dňa 15.12.2005 právoplatne zastavené
dňa 21.12.2005 a zadržiavaný a neoprávnene vymáhaný colný dlh v sume 5.359.662,-Sk bol týmto
colným orgánom navrhovateľovi dňa 30.04.2004 vrátený. Časť sumy bola vrátená a časť preúčtovaná
na základe žiadosti na iný nedoplatok na colnom dlhu. Pôvodné rozhodnutia Colného úradu Bratislava
zo dňa 17.04.2001 boli zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 27.11.2001 č. k. 4Sž/90/01-63, pričom aj
nasledujúce rozhodnutia Colného úradu Bratislava potvrdené Colným riaditeľstvom SR boli zrušené
rozsudkomKrajskéhosúduvBratislavezodňa26.01.2004spis.zn.1S/72/2003-35avecimbolavrátená

na ďalšie konanie. Ďalej konštatoval, že v danom prípade bola splnená hmotnoprávna podmienka
nároku - existencia právoplatne zrušeného nezákonného rozhodnutia, vrátane právoplatného skončenia
konania správneho orgánu. Navrhovateľ nepreukázal voči štátu vznik škody, ktorej výšku odvodzoval od
§ 262 ods. 9 a § 233 ods. 3 zákona č. 618/1992 Zb., nakoľko v zmysle § 442 ods. 1 OZ mu nevznikla
skutočná a reálna škoda vyčísliteľná v peniazoch, ako aj ujma v majetkovej sfére. Vyslovil aj názor, že
pokiaľ by navrhovateľovi patrilo právo na zákonom stanovený úrok v zmysle § 262 ods. 9 a § 233 ods.
3 Colného zákona, bol by na základe zákonných ustanovení povinný plniť príslušný colný orgán, ktorý

by bol pasívne legitimovaným subjektom.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.02.2009 č. k. 8Co/38/2007-273 zrušil predmetné
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Zároveň v uznesení vyslovil, že správny a vyplávajúcu z vykonanéhodokazovania bol záver súdu prvého stupňa, že bola splnená hmotnoprávna podmienka zodpovednosti
štátu za uplatnenú náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to existencia právoplatne zrušeného
nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Za nesprávny vyslovil názor súdu prvého stupňa o

tom, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody voči štátu. Zákon č. 58.1969 Zb. priznáva
právo na náhradu škody tým, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení takýmto nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní Tento právny predpis neobsahuje úpravu škody a vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako predpisu lex generalis je predpisom špeciálnym, kde ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď lex specialis nemá vlastnú úpravu. V prípade uplatneného

nároku na náhradu škody je preto potrebné aplikovať § 442 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch, pričom sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk. Odvolací
súd ďalej uložil súdu prvého stupňa zistiť rozsah škody vzniknutej navrhovateľovi v príčinnej súvislosti
so zrušenými nezákonnými rozhodnutiami colných orgánov, keďže zodpovednosť štátu za uvedenú
škodu je nepochybne daná a uplatnený nárok, resp. výšku náhrady škody treba posúdiť podľa § 442

ods. 1 Občianskeho zákonníka s analogickým použitím ust. 369 ods. 2 v spojení s § 502 Obchodného
zákonníka. Za podstatnú otázku považoval pokiaľ ide o dobu trvania tohto protiprávneho zadržiavania
dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, aká časť zo sumy 5.359.662,-Sk, ktorá mala byť navrhovateľovi
vrátená, mu bola vrátená dňa 30.04.2004 a aká časť z tejto sumy preúčtovaná na základe jeho žiadosti
na nedoplatok na inej platbe colného dlhu, kedy tento ďalší colný dlh vznikol, lebo za obdobie od jeho

vzniku až do "započítania" nemohlo ísť o tzv. ušlý zisk, rovnako ako časť predstavovala DPH.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) použil nasledovnú
právnu kvalifikáciu a vykonal nevyhnutné dokazovanie pre rozhodnutia vo veci:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v
konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo
spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však

ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci,
je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je
týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky,
ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné
rozhodnutievydané,aakniettakéhoústrednéhoorgánu,Ministerstvospravodlivosti;toplatíajvprípade,

keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 cit. zákona, Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa
podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne
podľa § 502.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V konaní bola na základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ dňa 04.07.1996
zaplatil colný dlh v sume 5.359.662,-Sk. Jednoznačne bola splnená hmotnoprávna podmienka nároku
navrhovateľa, keďže rozhodnutia administratívneho orgánu boli ako nezákonné zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2004 č. k. 1S/72/2003-35. Na základe predmetného
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bol Colný úrad v Bratislave povinný vrátiť navrhovateľovi

nezákonné vymerané dlhy (rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.1995 - suma 1.538.745,-Sk,
rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.1995 - suma 1.907.439,-Sk, rozhodnutie č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.07.1995 - suma 1.913.478,-Sk). DPH predstavovala 1.318.003,-Sk. Rozhodnutím Colného
úradu Bratislava č. C.-XXXX/XXXX zo dňa 29.04.2002 vznikla navrhovateľovi povinnosť zaplatiť colný
dlh v celkovej sume 5.567.660,-Sk. Finančné prostriedky v sume 2.907.660,-Sk boli započítané na

zaplatenie colného dlhu v zmysle rozhodnutia Colného úradu v Bratislave zo dňa 29.04.2002. Zostatok
zadržiavaných finančných prostriedkov vo výške 2.452.002,-Sk bol pripísaný na účet navrhovateľa dňa
30.04.2004.

Odporca v konaní uplatnil námietku premlčania s argumentáciou, že oznámenia č. XXXXXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXXXXX V. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.07.1997, ktorými bol navrhovateľovi oznámený
vznik dlhu, neboli zrušené. Ministerstvo financií SR rozhodnutím MF č. XXXX/XXXX-Z. zo dňa
03.08.2000 vyslovilo pochybenie colného úradu, nakoľko nevydal vo veci rozhodnutie a nahradil ho
oznámením. Neobsahovalo poučenie a odňala sa tak možnosť účastníkovi konania podať odvolanie.
V deň doručenia predmetného rozhodnutia sa mohol navrhovateľ dozvedieť o prípadnom nesprávnom

úradnom postupe a podľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. mal trojročnú lehotu na podanie žaloby na
náhradu škody, ktorá mala vzniknúť za neoprávnene zadržané finančné prostriedky. Za škodu ktorá
vznikla v období od 04.07.1996 do 14.04.2001 mal podať do 03.08.2000. Následne rozhodnutia č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2001 boli zrušené rozhodnutím NS SR
spis. zn. 4Sž/90/2001 zo dňa 27.11.2001. Podľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. mal navrhovateľ tri a

pol ročnú lehotu odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia na podanie návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ mal tak podľa jeho názoru nárok na náhradu škody od 17.04.2001 do 18.03.2002 uplatniť
do 27.05.2005. Rovnako tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, či už vo forme skutočnej škody,
respektíveušléhozisku.Uviedol,žeskutočnáškodasaprejavujezmenšenímmajetkupoškodenejstrany
oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk spočíva v rozdiele medzi tým, čo by bol poškodený pri

normálnom behu vecí (nebyť škodovej udalosti) dosiahol a čoho dosiahol skutočne. Úroky z omeškania
sú sankciou, ktorá nie je škodou, pričom v konaní o náhrade škody túto treba skutočne preukázať,
aby sa vedela posúdiť príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Argumentoval aj
tým, že medzi úradom a navrhovateľom nikdy nedošlo k vzniku súkromnoprávneho vzťahu, ktorý by
opodstatňoval vznik súkromnoprávneho záväzku.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá. Okami vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa nemusí zhodovať sokamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že
plynutie premlčacej doby sa má počítať má počítať dňom 03.08.2000, nakoľko predmetné rozhodnutia
neboli zrušené ako nezákonné ale MF SR vyslovilo názor o nesprávnom úradnom postupe. Rozhodnutia

č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2001 boli zrušené rozhodnutím
NS SR XSž/XX/XXXX zo dňa 27.11.2001, ale správny orgán vydal dňa 18.03.2002 rozhodnutia č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré boli zrušené pre nezákonnosť rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/72/2003 zo dňa 26.01.2004. Až po vrátení finančných prostriedkov
navrhovateľovi dňa 30.04.2004 bolo možné vyčísliť škodu, ktorá bola navrhovateľovi nezákonnými

rozhodnutiami správneho orgánu spôsobená. Rovnako sa súd nestotožnil s právnym názorom odporcu
ohľadne tvrdenia, že medzi úradom (verejnoprávnym subjektom) a navrhovateľom nikdy nedošlo k
vzniku súkromnoprávneho vzťahu, ktorý by opodstatňoval k vzniku súkromnoprávneho záväzku. Na
vznik konkrétneho právneho vzťahu spravidla nestačí len existencia právnej normy, ktorá takýto vzťah vo
všeobecnej rovine predvída. Aby právny vzťah vznikol, musí byť v konkrétnej situácii splnená zákonom
predvídaná okolnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Právne

skutočnosti sú okolnosti s ktorými právna norma spája práve vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu.
Vznik škody je nepochybne právnou skutočnosťou s ktorou zákon spája vznik záväzkového vzťahu
súkromnoprávneho charakteru.

Súd sa ďalej zameral na zisťovanie a výpočet rozsahu škody vzniknutej navrhovateľovi v príčinnej

súvislosti so zrušenými nezákonnými rozhodnutiami colných orgánov, keďže zodpovednosť štátu za
škodu bola nepochybne daná.

K výpočtu náhrady škody v časti istiny:

Nezákonne zadržiavaná suma peňažných prostriedkov znížená o sumu platby DPH 1.318.003,-Sk
predstavovala 4.041.659,-Sk.

Úrok 14,23% p. a. zo sumy 4.041.659,-Sk (zadržiavané peňažné prostriedky) od 04.07.1996 do
13.05.2002 predstavuje sumu 3.370.408,09 Sk a úrok 14,23 % p. a. zo sumy 1.333.999,-Sk od

13.05.2002 do 30.04.2004 predstavuje 317.430,86,-Sk. Spolu 3.687.838,96,-Sk. Z tejto sumy bola časť
2.452.002,-Sk uhradená Colným úradom Bratislava dňa 30.04.2004 - po odpočte DPH 1.333.999,-Sk
t.j. suma 1.318.003,-Sk, preto istina náhrady škody bola ustálená odpočítaním sumy 1.318.003,-Sk od
3.687.838,96,-Sk,t.j.výslednávypočítanánáhradaškodyvčastiistinypredstavujevýšku2.369.835,96,-
Sk (78.664,14 €).

Odporca sa dostal dňom 01.05.2004 do omeškania s plnením peňažného dlhu a teda v zmysle § 517
ods. 2 OZ je povinný od začiatku omeškania zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania rovnajúce sa
dvojnásobku diskontnej sadzby NBS v čase vzniku omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. Nakoľko si uplatnil úrok z omeškania nižší, vo výške 8,35 % p. a. od 01.05.2004 - súd

mu túto výšku úrokov priznal.

Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie 78.664,14 € spolu s 8,35 % úrokom z
omeškania ročne od 01.05.2004 do zaplatenia.

Navrhovateľ vzal dňa návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 7.302.641,79,-Sk (242.403,30 €) späť a
žiadal konanie v tejto časti zastaviť, preto súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania 10.136,99 € pozostávajúcu z právneho
zastúpenia navrhovateľa advokátom za sedemnásť úkonov právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava 579,25 € režijný paušál 4,98 € + 20% (DPH-116,85 €)
2. písomné podanie na súd - návrh 579,25 € režijný paušál 4,98 € + 20% (DPH-116,85 €)
3. účasť na pojednávaní dňa 24.11.2006 579,25 € režijný paušál 5,44 € + 20% (DPH-116,94 €)4. písomné podanie na súd - odvolanie dňa 12.01.2007 579,25 € režijný paušál 5,91 € + 20 % (DPH
- 117,03 €)
5. 31.05.2007 prevzatie a príprava zastúpenia 579,25 € režijný paušál 5,91 €

6. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 05.05.2008 579,25 € režijný paušál 6,31 €
7. účasť na pojednávaní dňa 28.10.2008 579,25 € režijný paušál 6,31 €
8. písomné podanie na súd dňa 05.02.2009 579,25 € režijný paušál 6,95 €
9. účasť na pojednávaní dňa 10.02.2009 579,25 € režijný paušál 6,95 €
10. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 24.07.2009 579,25 € režijný paušál 6,95 €

11. ďalšia porada s klientom 19.10.2010 289,62 € režijný paušál 6,95 €
12. písomné podanie na súd dňa 15.11.2010 579,25 € režijný paušál 7,21 €
13. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 27.12.2010 579,25 € režijný paušál 7,21 €
14. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2011 579,25 € režijný paušál 7,41 €
15. účasť na pojednávaní dňa 04.02.2011 579,25 € režijný paušál 7,41 €
16. písomné podanie na súd dňa 07.02.2011 579,25 € režijný paušál 7,41 €

17. účasť na pojednávaní dňa 04.02.2011 579,25 € režijný paušál 7,41 €.

Všetko podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Pri výpočte náhrady priznaných trov právneho zastúpenia vchádzal súd z výšky súdom priznaného

plnenia (§ 142 ods. 2 O. s. p.) Súd pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta nemohol
vychádzať zo sumy 321.067,44 €, keďže navrhovateľ nebol v takej výške úspešný v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.