Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915209586
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7915209586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. I., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX,
zast.JUDr.ĽubomírCibere&JUDr.StanislavBovan,advokátskakancelária,JUDr.ĽubomíromCiberem,
advokátom, Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej R. L., U.. XX.X.XXXX,
H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o neplatnosť
darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
13C/384/2015-108 z 9.11.2016 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva

je absolútne neplatná.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu, v časti určenia, že spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba - rodinný dom č. s. 462, na pozemku
registra „C“ pozemok parc. č. 1012 podiel 1/2, parc. č. 1022 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
972m2 v podiele 1/2 a parc. č. 1013/1- záhrada vo výmere 1431 v podiele 1/2 sú vo vlastníctve žalobcu
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žeI.žalobuzamietaa,žeII.žalovanejpriznáva
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne
odôvodnil, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedol, ako svoje stanovisko odôvodnila. Poukázal
na to, že vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedeckou výpoveďou H. L., výsluchom notára
C.. K. N., listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci a právne uzavrel citujúc znenie § 34, § 37
ods.1, § 39, § 22 ods.1,2, § 23, § 31 ods.1,4, § 628 ods.1,2, § 22 ods.1,2, § 28 ods.1,2,3 z. č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a s poukazom na § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka v
spojitosti so Všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34, § 37

ods.1, § 39) konštatoval, že v konaní žalobca nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by mala
byť darovacia zmluva absolútne neplatná, pretože odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom alebo
zákon obchádza. Z predložených listinných dôkazov oboma stranami sporu vyšlo najavo, že úmyslom
žalobcu ako darcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti sestre, žalovanej a tento úmysel bol
jednoznačne prezentovaný v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto toto
splnomocnenie treba považovať za platné ako aj právny úkon ktorý bol na základe neho urobený. K
uzavretiu právnemu úkonu došlo pred osobou na to oprávnenou, ktorá ako verejný činiteľ vystupuje

a zodpovedá za svoje konanie v medziach zákona. Podľa § 2 ods.1 z.č. 323/1995 Z.z. Notárskeho
poriadku notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto
zákona. Podľa § 4 ods. 3,4 cit. zák. pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verejného
činiteľa. Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Za danej situácie súdu neprislúchakontrolovať, skúmať resp. spochybňovať platnosť tých listín, na základe ktorých notár právny úkon strán
sporu pojal do notárskej zápisnice. Túto povinnosť mal notár lebo vykonávanie notárskej činnosti je
výkonom verejnej moci a ako také môže byť posudzované v osobitnom konaní podľa z. č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Nad rámec všetkého je potrebné uviesť, že súd ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia nezistil iný
úmysel žalobcu než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v konaní
nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach predať sestre
ako ani to za akú cenu. V ním udelenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej čiastke a

žalobca v tomto smere neunieslo dôkazné bremeno lebo nepreukázal, že by sa od r. 2008 (od darovania)
do r. 2015 (7 rokov) požadoval vyplatenie kúpnej ceny od žalovanej, čo samo osebe nasvedčuje
tomu, že nemohlo ísť o predaj odplatný ale o darovanie bezodplatné. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, žeby žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej bolo
plnomocenstvom, udeleným žalobcom udelené, a ako to potvrdil aj notár vo svojej svedeckej výpovedi
to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu ako aj obdarovaného nie je nič mimoriadne a

len táto okolnosť nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, resp. neplatnosť splnomocnenia, ktoré
je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného, lebo je založené na zásade, že
toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná tým, že na základe takéhoto
plnomocenstva konala, prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej plnomocenstvo bolo udelené. Z
obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny úkon, a to vysporiadania

majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo Vojčiciach, ktorá bola presne špecifikovaná
v plnomocenstve a to darovaním, teda išlo o špeciálne plnomocenstvo pre tento právny úkon. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd podľa § 256 ods.2 CSP samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu proti všetkým jeho výrokom,
a to v súlade s § 355 a § 365 ods.1 písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodnil nasledovne: Podanou žalobou sa domáhal,
aby súd vyslovil, že darovacia zmluva z 25.8.2008 spísaná vo forme notárskej zápisnice, predmetom

ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú.
H., je absolútne neplatná a zároveň žiadal, aby súd určil, že je spoluvlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností v podiele 1/2-vica. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že podľa názoru súdu, dokazovaním došlo najavo, že jeho úmyslom bolo darovať podiel na sporné
nehnuteľnosti žalovanej a tento úmysel bol jednoznačne prezentovaný v čestnom vyhlásení, kde súd

zároveň toto čestné vyhlásenie považuje za splnomocnenie, ktoré je platné a platný je aj právny úkon,
ktorý bol na základe neho urobený. K uvedenému právnemu názoru súdu si však dovolil poukázať
na nasledujúce skutočnosti, vyplývajúce priamo zo zákona, právnej teórie i existujúcej judikatúry. V
priebehu súdneho konania v rámci dokazovania boli predložené nasledujúce listiny: listina označená
ako „STATUTORY DECLARATION OF LADISLAV GECI" z 2.7.2008, vyhotovená v anglickom jazyku,

kde následne bol vyhotovený aj znalecký preklad uvedenej listiny, z ktorého vyplýva, že ide o jeho
čestné prehlásenie. Z jeho obsahu vyplýva, že v odseku 4 uvedeného čestného vyhlásenia uvádza
nasledovné: „schvaľujem, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa
na čísle 462/28 H., Trebišov, Slovensko, previedla na moju sestru R. L. dátum narodenia XX.X.XX
". V odseku 5 sa uvádza „ nehnuteľnosť a pozemok prevádzam bez nátlaku a robím tak z vlastnej

iniciatívy ". Z obsahu uvedenej listiny je evidentné nielen podľa jej označenia, ale aj podľa jej obsahu, že
nejde o splnomocnenie a listina rovnako nespĺňa ani nevyhnutné náležitosti darovacej zmluvy. Listina
označená ako „SPOLNOMOCNENIE" vyhotovená v slovenskom jazyku z 2.7.2008, z ktorej obsahu
vyplýva, že napriek jej označeniu splnomocnenie, listina v skutočnosti nie je splnomocnením, keďže
tu absentuje jeho prejav vôle niekoho splnomocniť na akékoľvek právne úkony a rovnako chýba aj

označenie splnomocnenca. Je tiež dôležité poukázať na fakt, že popiera, že uvedenú listinu podpísal,
avšak pominúc tento fakt je nutné konštatovať, že aj keď listina obsahuje formuláciu „darujem hnuteľnosť
v podobe domu" , chýbajú tu podstatné náležitosti darovacej zmluvy napr. aj prejav vôle obdarovanej,
presné vymedzenie daru atď., kde k rovnakému záveru evidentne dospel i notár, ktorý vyhotovil
darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Notár však listinu posúdil ako splnomocnenie napriek

evidentným nedostatkom. Notár však nemôže spísaním notárskej zápisnice nahrádzať neexistujúce
splnomocnenie resp. konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Z existujúcej legislatívy právnej
teórie judikatúry vyplývajú nasledujúce závery, týkajúce sa uvedeného prípadu: V zmluve o prevode
nehnuteľnosti nesmie chýbať určitý a zrozumiteľný, zároveň slobodný a vážny dvojstranný prejav vôleúčastníkov zmluvy o tom, ako s nehnuteľnosťou zmluvne nakladajú. Tento prejav vôle účastníkov
musí smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností a musí sa urobiť výslovným konaním
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Podstatné je, aby prejav vôle

bol obojstranný, teda zmluvná strana predávajúca vyjadrí v zmluve svoju vôľu nehnuteľnosť darovať
a strana obdarovaná zas svoju vôľu rovnakú nehnuteľnosť ako dar prijať. Ak nie je prejav vôle
obdarovaného o prijatí darovanej nehnuteľnosti vyjadrený písomne na tej istej listine, je darovacia
zmluva neplatná. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Znamená to, že aj
prejav vôle účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí byť písomný. Pri zmluve o prevode

nehnuteľnosti musia byť prejavy účastníkov naviac na tej istej listine. Iba podpis obdarovaného na
tej istej listine nieje možné podľa praxe súdov považovať za prijatie ponuky daru. Vždy je však
potrebnédbaťozachovanieurčitostiazrozumiteľnostizmluvy.Neurčitéanezrozumiteľnézmluvysútotiž
od počiatku neplatné. Plnomocenstvo musí obsahovať označenia splnomocniteľa a splnomocnenca.
Na oboch stranách môže vystupovať tak fyzická, ako aj právnická osoba. Písomné plnomocenstvo
má predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý prejav vôle splnomocniteľa (§ 37 OZ) a ak je

splnomocniteľom vlastnoručne podpísané. Plnomocenstvo je právnym úkonom. Konkrétne ide o prejav
vôle zastúpeného smerujúci voči tretím osobám, ktorého cieľom je vznik oprávnenia splnomocnenca
zastupovať splnomocniteľa pri konaní voči týmto tretím osobám. Plnomocenstvo musí preto zodpovedať
náležitostiam predpísaným pre platný právny úkon. Plnomocenstvo musí byť predovšetkým určité
a zrozumiteľné a musí byť urobené slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ). Z plnomocenstva musí

byť teda zrejmé, kto ho robí a čo je jeho obsahom (t. j. vlastné splnomocnenie a jeho rozsah).
V plnomocenstve musí byť ďalej jednoznačne identifikovaná osoba splnomocnenca. Nevyhnutnou
obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah (§ 31 ods.1 druhá veta OZ). Bez neho by bolo
plnomocenstvoneplatné.Oneplatnéplnomocenstvoidenajmävprípade,keďanivýkladomniejemožné
sa dopátrať jeho rozsahu. Rozsah plnomocenstva musí byť vždy určitý (porovnaj § 37 ods.1 OZ) a

splnomocniteľ a splnomocnenec musia hraniciam plnomocenstva venovať náležitú pozornosť (diligenter
fines mandati custodiendi sunt). V ustanovení zákona č. 40/1964 v aktuálnom znení, konkrétne §
31 sa uvádza: (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Z uvedeného je zrejmé, že ani jedna z listín, predložených v súdnom

konaní, nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy, ale najmä nespĺňa náležitosti splnomocnenia, keďže z
uvedených listín výslovne nevyplýva a nie je možné taký záver urobiť ani iným výkladom, že by žalobca
chcel splnomocniť niekoho na uzatvorenie darovacej zmluvy v jeho mene a už vôbec nie, že by uvedené
plnomocenstvo udelil žalovanej. Preto prichádza do úvahy len jeden záver, a to taký, že žalovaná
nebola oprávnená podpísať notársku zápisnicu v jeho mene, a teda notárska zápisnica je absolútne

neplatným právnym úkonom. Mimo už uvedené poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedka, a to
konkrétne notára C.. N. a žalovanej R. L., kde na súdnom pojednávaní 13.4.2016 svedok C.. N. uviedol,
že pred spísaním notárskej zápisnice bola vec konzultovať žalovaná, ktorej uviedol, aké sú predpoklady,
čo zákon vyžaduje a čo všetko si má zabezpečiť, kde podľa jeho vyjadrenia si to aj zadovážila a
všetky listiny naraz notárovi predložila. Žalovaná však uviedla, že žalobca jej údajne chcel darovať

podiel na spornej nehnuteľnosti a ona mu teda navrhla, aby išli v Anglicku k notárovi, kde zároveň
priznáva, že ani ona ani on neovládali anglický jazyk, ale mala tam byť s nimi aj nevesta, ktorá angličtinu
ovládala a komunikovala s notárom. Ďalej uvádza, že on údajne podpísal v anglickú splnomocnenie
a toto splnomocnenie priniesla na Slovensko, bolo však vyhotovené v anglickom jazyku a notár na
Slovensku jej mal povedať, že potrebuje splnomocnenie v slovenčine, a tak sa s ním vrátila do Anglicka

a opätovne ho požiadala, aby podpísal nové splnomocnenie v slovenskom jazyku. Nie je však potom
jasné, ako môžu byť listiny vyhotovené v rovnaký deň t.j. 2.7.2008, preto je tu teda dôvodná pochybnosť
o pravdivosti vyjadrení svedka i žalovanej, aj s poukázaním na jeho výpoveď, ktorý od počiatku tvrdí,
že listinu vyhotovenú v slovenskom jazyku nepodpísal a jeho podpis je tam sfalšovaný. Domnieva sa
preto, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak si po

vykonanom dokazovaní, osvojil názor, že on vyhotovil splnomocnenie pre žalovanú a rovnako tak možno
konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
ak súd uvádza, že uvedené „splnomocnenie" považuje za platné. Navrhol preto, aby odvolací súd v
súlade s § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že v plnom rozsahu vyhovie
podanej žalobe a vyhlásil, že „Darovacia zmluva" z 25.8.2008, spísaná formou notárskej zápisnice na

Notárskom úrade C.. K. N. v Sečovciach, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov
žalobcu na nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti:
stavba rodinný dom súpisné číslo 462 na pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele
1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 vpodiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele 1/2-
vice, je absolútne neplatná. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, vedených na
LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti: stavba rodinný dom súpisné číslo 462 na

pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo
1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v podiele 1/2-ice, pozemok registra „C" parc. číslo
1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele 1/2-ice, sú vo vlastníctve žalobcu M. I., U.. XX.XX.XXXX,
F. R.: O. XXX/XX,XXX XX H..
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

správny a správne právne posúdený. Dôvody uvádzané žalovaným v jeho odvolaní považuje za účelové
a právne irelevantné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal v úmysle darovať jej
predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako sa preukázalo, že plnomocentsvo z 2.7.2008 na základe ktorého
ako splnomocnenec dala vo forme notárskej zápisnice vyhotoviť darovaciu zmluvu, je perfektný právny
úkon. nakoľko z jeho obsahu jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu darovať jej predmetnú nehnuteľnosť.
Tvrdenia uvádzané žalobcom v odvolaní sú len opakovaním jeho vyjadrení prednášaných v konaní na

súde prvej inštancie, z ktorými sa prvostupňový súd v plnej miere už vysporiadal. Na základe vyššie
uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň mi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
5.V prvom rade je nutné skonštatovať, že žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 99/1963 Z.
Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a súd prvej inštancie ako aj odvolací súd

rozhodoval za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
6.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
v časti, v ktorej zamietol žalobu vo vzťahu k neplatnosti darovacej zmluvy rozsudok potvrdil podľa §
387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie a v časti,
v ktorej žiadal určiť vlastníctvo k podielu popísaných nehnuteľností, v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci, nesprávne hodnotil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne

hodnotenie dôkazov vyústilo do nesprávneho zistenia skutkového stavu, preto v tejto časti rozsudok
podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho skutkové zistenia sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov, výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.11.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
stranách sporu.
12.Súd sa v svojom rozhodnutí nevenoval otázke naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej
žalobe, ktorou sa prvým výrokom domáhal žalobca určenia neplatnosti darovacej zmluvy a druhým

výrokom určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam ( bod 20,21,25,26).
13.Ekvivalentom § 80 písm. c) O. s. p. je § 137 písm. c), d) CSP
14.Podľa § 137 písm.c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu.
15.Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v
preskúmavanej veci) je v zmysle § 137 písm. c/ CSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predpokladaná
uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej

eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v

konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Súčasťou
riadneho odôvodnenia rozsudku je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe
predpokladanej § 137 písm. c/ CSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sa súd v

rámci právneho posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil
pri riešení tejto otázky.
16.Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu,
teda uplatňoval si svoje práva určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase podania

žaloby, je potrebné skúmať, či je splnený základný predpoklad úspešnosti takejto žaloby spočívajúci v
preukázaní naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení. Vo vzťahu k skúmaniu tejto otázky
s poukazom na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej, ak má tá ktorá právna otázka, o ktorej má byť
rozhodnuté na základe podanej žaloby povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie
je v takomto prípade daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky práve z dôvodu,

že je možné a potrebné žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo
právneho vzťahu (voči ktorému je daná otázka predbežnou, t.j. pri riešení ktorého právneho problému
je potrebné danú vec vyriešiť ako predbežnú otázku). V danom prípade je potrebné vychádzať z úvahy,
že na právnom postavení žalobcu by sa na základe žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
nič nezmenilo preto je potrebné uzavrieť, že na takomto určení nemôže mať žalobca naliehavý právny

záujem. Ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu v
danom prípade sa žalobca môže domáhať priamo určenia vlastníckeho práva, ako to aj vykonal druhým
žalobným návrhom, na základe ktorého žiadal určiť vlastníctvo k podielu popísaných nehnuteľností a
súd platnosť alebo neplatnosť darovacej zmluvy posúdi ako predbežnú otázku.17.Súd síce žalobu zamietol v obidvoch návrhoch, ale na základe iných skutočností, ako z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalobca v časti vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy
nemá na danom určení naliehavý právny záujem, lebo túto otázku je povinný súd riešiť ako predbežnú

v konaní resp. rozhodovaní o nároku na určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam.
18.Nie je možné súhlasiť ani s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že jemu neprislúcha
kontrolovať, skúmať resp. spochybňovať platnosť tých listín, na základe ktorých notár právny úkon strán
sporu pojal do notárskej zápisnice, že túto povinnosť mal notár lebo vykonávanie notárskej činnosti je
výkonom verejnej moci a ako také môže byť posudzované v osobitnom konaní podľa z. č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
19.K uvedenému záveru súdu je nutné uviesť, že notárska zápisnica má viacero účinkov, je
predovšetkým podľa § 3 ods.4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Delenie listín na verejné a
súkromné má relevanciu pri konaní pred súdom. Pojem verejná listina je definovaný § 205 CSP (predtým
§ 134 zák. č. 99/1963 Zb. O. s. p.). Uvedené ustanovenie upravuje, že listiny vydané súdmi Slovenskej
republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými

predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu
vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Význam
delenia listín na verejné a súkromné je v tom, že súd pri verejných listinách aplikuje vyvrátiteľnú
domnienkupravdivostiobsahulistiny.Priverejnýchlistináchsúdneskúmapravdivosťichobsahu,vykoná
tak len v prípade, ak má pochybnosť o pravdivosti obsahu verejnej listiny. Pri súkromných listinách však

súd uvedenú domnienku neaplikuje a je povinný skúmať pravdivosť aj pravosť listiny. Z uvedeného
vyplýva, že právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu
dôkaznú hodnotu ako právny úkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. Neznamená to však,
že druhý z uvedených právnych úkonov nemá dôkaznú hodnotu, avšak dokazovanie je v tomto prípade
z pohľadu finančného aj časového náročnejšie ako pri právnych úkonoch spísaných vo forme notárskej

zápisnice. Navyše bez notárskej zápisnice sa niekedy vykonanie a obsah určitého právneho úkonu dá
dokázať len s obtiažami, respektíve sa nedá dokázať vôbec.
20.Pokiaľ žalobca spochybňuje údaje na verejnej listine uvedené, je na ňom, aby tieto skutočnosti
preukázal a súd je povinný tieto tvrdenia preskúmať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
judikatúru podľa ktorej, ak nespĺňa verejná listina požiadavky obsahu stanovených údajov, tak nie je táto

listina verejnou listinou a potom je dôkazné bremeno je na žalovanej. (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Odo
1577/2006, NS ČR 33 Cdo 3368/2012).
21.Ak žalobca v konaní tvrdí, že neudelil plnú moc žalovanej na spísanie darovacej zmluvy súd je
povinný sa zaoberať listinou, ktorú notár hodnotil ako plnú moc a to v súlade § 23, § 31 - § 33a O.
z.. Z obsahu notárskej zápisnice a ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé, ktorú listinu

pojal notár ako plnú moc, či tú ktorá bola spísaná v anglickom jazyku označená v preklade ako čestné
prehlásenie, ktorej preklad si zabezpečil súd (č.l. 86) alebo tú, ktorá je označená ako splnomocnenie
(č. l. 4). Po vyriešení tejto otázky bude potrebné vyhodnotiť, či plná moc obsahuje podstatné náležitosti
a to označenie strán identifikované menom a priezviskom, dátumom narodenia alebo rodným číslom,
bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, presné vymedzenie účelu a rozsahu plnej moci, dátum

vyhotovenia splnomocnenia, vlastnoručný podpis splnomocniteľa (úradne overený), vyjadrenie súhlasu
splnomocnenca so splnomocnením a vyhodnotiť, či boli splnené podmienky na udelenie plnej moci a
či splnomocniteľ konal v rozsahu udelenej plnej moci. Treba podotknúť, že splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k darovacej zmluve, by mal podľa názoru
odvolacieho súdu obsahovať totožný predmet ako zmluva, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie

isténáležitostioznačenianehnuteľnosti,akoichvyžadujezákonprezmluvuvsúlades§42katastrálneho
zákona a vyhodnotiť, či z listiny označenej ako čestné prehlásenie alebo splnomocnenie vyplýva,
že by splnomocnenec mohol v mene splnomocniteľa uzavrieť darovaciu zmluvu a vyhodnotiť rozsah
udelenéhoplnomocenstva,takakotovyžaduje§31O.z..Vprípade,aksúddospejkzáveru,ženotárska
zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, o ktorom žalobca tvrdí, že on ho nepodpísal je

potrebné sa zaoberať aj týmto tvrdením.
22.V ďalšom konaní bude potrebné zaujať stanovisko k darovacej zmluve a následne rozhodnúť vo veci
určenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu k popísanej nehnuteľnosti. V novom rozhodnutí rozhodne
súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.