Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215546
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615215546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobkyne Všeobecnej úverovej banky
a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, proti žalovanému M. O., C. N. K. H. N., Š. H. Č.. XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou č.
17, o zaplatenie 50.138,58 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 18.4.2016 č.k. 8C 372/2015-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 50.038,77
eura s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 42.985,40 eura od 23.08.2013 do zaplatenia a konanie v
časti poplatku vo výške 99,80 eura a sčasti úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zastavil a vyslovil, že
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého
úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 02.03.2007 účastníci uzatvorili
zmluvuoposkytnutíeuroflexihopotéky,nazákladektorejžalobkyňaposkytlažalovanémuúvervcelkovej
výške 58.500,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou na 1 rok vo výške 6,09 %, splatnosť úveru dohodli
na 10 rokov a žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou mesačných anuitných splátok. Žalovaný bol
v omeškaní s platením splátok, preto žalobkyňa listom zo dňa 20.3.2013 vyzvala ho na zaplatenie
dlžnej sumy v lehote 5 dní. Následne žalobkyňa vyzvala žalovaného na predčasné splatenie úveru s

príslušenstvom výzvou zo dňa 6.8.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 12.8.2013. Súd ďalej
vychádzal zo zistenia, že dňa 27.2.2014 bola žalovanému poukázaná na účet suma vo výške 36.289,86
eura. Súd mal za nesporný vznik obchodno-záväzkových vzťahov, na základe toho žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal spolu s úrokmi splatiť. Súd mal za
preukázané bankovou knihou, že žalovaný pohľadávku v žalovanej výške doposiaľ neuhradil. Súd bol
toho názoru, že na úverovú zmluvu uzavretú účastníkmi sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. alebo zákona č. 258/2001 Z.z. Právny vzťah založený úverovou zmluvou sa totiž riadi ust. § 497

a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že úverová zmluva nemá podstatné
náležitosti a nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a teda, že sa jedná o neplatná
právny úkon, súd dospel k záveru, že žalovaný si bol plne vedomý skutočnosti, akú zmluvu podpisuje,za akým účelom, v akej výške, ako aj všetky povinnosti, ktoré mu z tohto zmluvného vzťahu vyplývajú.
Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že úverová zmluva spĺňa zákonom stanovené náležitosti
a nebola zo strany žalobcu ani žalovaného uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, svojím obsahom

alebo účelom neodporuje zákonu. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa má vymáhať finančné
prostriedky od OTP banky Slovensko, a.s. súd bol toho názoru, že ust. § 497 Obchodného zákonníka ani
ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky
dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Plnenie v prospech
dlžníka môže mať aj formu plnenia záväzku dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho

účet v peňažnom ústave. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný je v spore pasívne
legitimovaný a má preto povinnosť nesplnený záväzok úveru poskytnutého mu žalobcom riadne uhradiť.
Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd povinnosť zaplatiť
žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,5%.

4. V prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia sumy 99,80 eura a v časti úrokov z omeškania nad výšku

8,5% ročne vzhľadom na späťvzatie žalobcom, súd konanie zastavil.

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedol, že uplatnený nárok žalobkyňou nie je dôvodný, nakoľko žalobkyni bola vyplatená dlžná suma

vo výške 30.828,39 eura a zostatok úveru predstavuje sumu 27.671,61 eura a nie sumu uplatnenú v
konaní. Žalobkyni vyplatil na istine sumu 15.514,60 eura a na úroku sumu 15.313,79 eura, čo je spolu
30.828,39 eura. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie absolútne neskúmal neodstránenie rozpornej
danej vymáhanej sumy, a rozhodol v prospech žalobcu účelovo. Ďalej bol toho názoru, že samotné
uplatnenie na zaplatenie úveru žalobkyňou je irelevantné, nakoľko úver bol poskytnutý na základe

potvrdenia o udelení príklepu k predmetu dražby dňa 22.2.2007. Tento úver bol preto prevedený priamo
z účtu VÚB a.s do OTP a.s. a to výške 46.595,61 eura a zvyšná časť sumy 11.904,39 eura bola mu
prevedená,čopoužilnazaplateniepredmetudražby.Mátedazato,žeVÚBa.s.bolapovinnázabezpečiť
si vrátenie úveru priamo do OTP, a.s., nakoľko bola aj účastníkom konania o zrušení dražby. Ďalej
uviedol, že dňa 21.2.2007 sa príklepom licitátora stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na

F. Č.. XXX E..Ú.. Z. N.. Úver mu bol poskytnutý na základe znaleckého posudku a bol zabezpečený
záložným právom na nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Súd taktiež pochybil, ak zmluvu nepovažoval
za spotrebiteľskú, lebo mal za to, že predmetná zmluva spadá do zákona na ochranu spotrebiteľa.
Konanie žalobkyne podľa jeho názoru bolo účelové a v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí jej
konanie ohľadom uplatnenia si práva na predčasné splatenie. Má za to, že daná zmluva o poskytnutie

euro flexihypotéky je spotrebiteľskou zmluvou, čo súd prvej inštancie neskúmal. Uvedená zmluva
je síce absolútnym obchodom a mala by sa spravovať ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
ale zároveň však ide o spotrebiteľskú formulárovú zmluvu, zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a
nepodnikateľským subjektom. Taktiež žalovaný má za to, že zmluva o úvere je absolútne neplatná,
nakoľko bola uzavretá v tiesni a omyle a finančnej neschopnosti, o čom žalobkyňa vedela a veľká časť

ustanovenej zmluvy je v rozpore s pravidlami dobrých mravov.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku
a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci ohľadom dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky, ktorý následne aj správne právne posúdil ak
žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v
celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

9. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza
z názoru, že žalobkyni z poskytnutého úveru zaplatil sumu 30.828,39 eura a teda zostatok úveru
predstavuje sumu 27.671,61 eura a nie sumu uplatnenú žalobkyňou v konaní. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na čl. 5 bod 1 zmluvy o poskytnutí euro flexihypotéky, v ktorom sa účastnícidohodli, že úver bude splácaný formou mesačných anuitných splátok. Treba súhlasiť s názorom
žalobkyne v tom, že anuitná splátka sa skladá z dvoch zložiek splátky istiny a splátky úroku. Výšku
anuitnej splátky, teda ovplyvňuje okrem výšky úveru najmä doba jeho splatnosti a úrok. S postupom

splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Keďže
účastnícidohodlivrámcipodmienokposkytnutiaúveruajúverovúsadzbu,nemožnozapočítaťzaplatené
úroky na istinu tak, ako to namieta žalovaný v odvolaní. Z tohto pohľadu nemožno považovať za dôvodné
tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie absolútne neskúmal a neodstránil rozpor v danej vymáhanej
sume, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu - prehľadu úhrad a ich rozúčtovania

(č.l. 67 spisu).

10. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj opätovnú námietku žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa
bola povinná zabezpečiť si vrátenie úveru priamo z OTP banky Slovensko a.s. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody súdu prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému
tvrdeniu v napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. Obdo/V/47/2001. Je nesporné, že úverové prostriedky na základe zmluvy o poskytnutie
euro flexihypotéky boli poskytnuté žalovanému, nakoľko ust. § 497 Obchodného zákonníka ani ďalšie
ustanovenia o úverovej zmluve síce bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky
dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Výraz poskytnutia v
prospech dlžníka nevyžaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie dlžníkovi v hotovosti alebo

bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňažnom ústave. Ak teda žalobkyňa na základe úverovej zmluvy
previedla časť finančných prostriedkov vo výške 46.595,61 eura v prospech účtu vedeného v OTB
banka Slovensko a.s. a zvyšnú časť finančných prostriedkov v sume 11.904,39 eura v prospech účtu
žalovaného treba mať za to, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov v prospech žalovaného ako
dlžníka v určenej výške a žalovanému teda vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky. Navyše je potrebné uviesť, aj keď je to bez právneho významu z potvrdenia - listu OTP
banky Slovensko a.s. zo dňa 04.03.2016 je zrejmé, že žalovanému OTP banka Slovensko a.s. dňa
27.02.2014 poukázala na jeho účet finančné prostriedky vo výške 36.289,86 eura. Žalovaný si však tieto
finančné prostriedky ponechal.

11. Ohľadom tvrdení žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere je potrebné uviesť, že s
týmto tvrdením sa náležite vyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Toto tvrdenie treba
považovať za účelové, pretože ani zo samotných prednesov žalovaného na pojednávaniach nevyplýva,
aby zmluva o úvere bola uzatvorená za takých okolností, ktoré by spôsobovali jej absolútnu neplatnosť
a takéto skutočnosti v konaní ani preukázané neboli.

12. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že právny vzťah založený úverovou
zmluvou sa síce riadi ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na to, že sa jedná
o spotrebiteľský vzťah, riadi sa aj všeobecnými ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nemožno
preto súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní, že súd neposudzoval zmluvu ako spotrebiteľskú.

Žalovaný síce v odvolaní uvádza, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Konkrétne však
neuvádza, ktoré podmienky v zmluve považuje za neprijateľné a ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, o
aké neprijateľné zmluvné podmienky v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by malo ísť.

13. Nemožno súhlasiť so žalovaným ani v tom, že zmluva o úvere je absolútne neplatná, nakoľko bola

uzavretá v tiesni a v omyle a finančnej neschopnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmluva o úvere bola
uzatvorená na financovanie hypotéky žalovaného a za tým účelom žalobkyňa poskytla žalovanému
úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť. Aj keď je pravdou, že došlo k zrušeniu dražby, na
základe ktorej žalovaný ako vydražiteľ vydražil rodinný dom s pozemkom, vznikla mu povinnosť vrátiť
poskytnutý úver. Nemožno preto súhlasiť ani s názorom žalovaného, že v rozpore s dobrými mravmi sú

v podstate všetky časti zmluvy. V rozpore s dobrými mravmi je však minimálne konanie žalovaného, ak
nesplatil, resp. nevrátil žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mu boli zaslané jednak na účet,
ale aj vrátené OTB bankou Slovensko a.s.

14. Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie

dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,
ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).