Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010273
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319010273.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému Q. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 199/18/7702 zo dňa 12.04.2019, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa17.októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd trestnú vec obžalovaného Q. X., nar. XX.XX.XXXX Q. X.,

trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX X., pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „dňa 06.05.2018 v
čase o 14.00 hod. prišiel k drevenej chatke, ktorá sa nachádza v lesnom poraste O. Ú. E. N. Q. Č. N. „.
X., kde za pomoci pílky na železo a akumulátorovej vŕtačky odstránil z drevených dverí petlicu a 3 kusy
visiacichzámkov,vošieldnuanáslednezchatkyvyhodilvonkresloaodcudzilplynovúbombushorákom
o objeme 2,5 litra, kovový rebrík 190 cm dlhý, kovovú rohož, taktiež odstránenú petlicu a 3 ks visiacich
zámkov, ďalej nerezový rošt na gril, 2 fľaše ružového vína o objeme 0,7 dcl, 1 ks plastového piva zn.

Kelt o objeme 1,5 litra, ako aj naštiepané drevo o celkovom objeme 0,5 m3, kde s týmito vecami odišiel
na doposiaľ nezistené miesto, a taktiež prevŕtaním poškodil termosku s pumpou o objeme 2,5 litra, ako
aj sifón na odpade, v dôsledku čoho pretekala voda na kuchynskú linku, ktorá sa týmto tiež poškodila, a
následne do korenín, ktoré boli v chatke, primiešal doposiaľ nestotožnenú látku, čím ich znehodnotil, a
týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Q. X. zo Sniny škodu na odcudzených veciach vo výške

najmenej 185,08 eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 78,58 eur,“
pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, postupuje Okresnému úradu Humenné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal dňa 03.05.2019 obžalobu sp. zn. 1Pv 199/18/7702 zo dňa 12.04.2019 na obvineného
Q. X. pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vo veci vydal dňa 29.05.2019 trestný rozkaz, ktorým Q. X. uznal za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a odsúdil ho na trest odňatia slobody na
šesť mesiacov, výkon uloženého trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok.
Poškodeného Q. X. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti trestnému
rozkazu podal obvinený v zákonnej lehote odpor. Trestná vec bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní
dňa 17.10.2019 a bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Prizisťovaníosobnýchpomerovobžalovanýuviedol,žeježenatý,mátrideti,ztohojednonezaopatrené.
Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a jej mamou v rodinnom dome. Momentálne je nezamestnaný
a poberá príspevok v hmotnej núdzi.

Obžalovaný sa ku skutku vyjadril tak, že prišiel do lesného porastu v k. ú. E. N. Q. Č. N. F. X., kde

je postavená drevená chatka, ktorú staval spolu s bratom Q.. Stávalo sa, že niekto čas od času chatu
vykradol najmä kvôli alkoholu, ktorý tam niekedy nechali, preto bol vstup do chaty zabezpečený tromavisiacimi petlicami. Keď prišiel na chatu, zistil, že je pootvorené okno a keď skontroloval petlice, vyzeralo
to tak, že niekto zvnútra sa ich snažil vytlačiť. Pretože chcel skontrolovať, či neboli odcudzené nejaké
veci, ktoré mal uskladnené v chate, listovou pílkou na kov odrezal držiak - kovové oko petlíc, aby sa

mohol dostať dnu. Keď vošiel dovnútra, pri dverách bol položený krompáč a po stole boli porozkladané
koreniny. Potom zistil, že na sedačke sú exkrementy od hlodavcov, z ktorých sa šíril smrad, preto
sedačku vyniesol z chaty von. Petlice musel otvoriť násilím z toho dôvodu, že asi tri až štyri roky už
nevlastnil kľúče od objektu, predtým ich však mal. Na otázku prokurátora odpovedal, že kreslo vyhodil z
dôvodu, ktorý uvádzal, plynovú bombu s horákom tam vôbec nevidel, kovový rebrík zobral, lebo bol jeho,

kovová rohož bola jeho. Zobral petlice, lebo boli jeho, zámky tam nechal, nerezový rošt na gril nebral,
dve fľaše ružového vína nebral, pivo Kelt nebral, naštiepané drevo v objeme, ako sa uvádza v obžalobe,
tam nebolo, bolo tam 5 - 6 kusov dreva, ktoré zobral. O žiadnej termoske nevedel, sifón bol deravý
už keď osádzali drez, do korenín nič neprimiešaval. Chata je postavená na čierno, bolo im oznámené,
že má základy, tak sa musí vypratať a zbúrať. Nelegálnu stavbu vlastnia s bratom napoly, zriaďovali ju
spolu. S bratom mali nezhody, z chaty zmizli nejaké veci, preto sa rozhodol, že kľúče bude mať iba jeden

z nich, aby kvôli tomu nevznikali problémy. Brat vymenil zámok, od ktorého mal kľúče iba on.

Svedok Q. X. uviedol, že je bratom obžalovaného, s obžalovaným teraz nemá žiadny vzťah. Po smrti
matky došli medzi ním a bratom k nezhodám, preto ho vyzval, aby si zobral z chaty svoje veci a aby
tam už viac bez jeho súhlasu nechodil. S odstupom času, keď sa na chate zastavil, zistil, že na chate

niekto bol, boli porozhadzované fľaše. Pretože chcel zistiť, kto mu poškodzuje zariadenie, nainštaloval
fotopascu a po pozretí záberov z fotopasce zo dňa 06.05.2018 zistil, že na záberoch je jeho brat Q., ktorý
pílkou na železo a akumulátorovou vŕtačkou odstraňuje zámky tak, aby sa dostal dnu. Svedok išiel na
miesto, kde bol signál na mobil a zavolal na políciu. Policajti prišli a zadokumentovali miesto činu. Zistil,
že mu tam chýba rebrík, plynová bomba s horákom, rošt na gril, drobnosti neriešil. Chatka bola „akože“

jeho, lebo ju obhospodaroval. Na stavbu nemal stavebné povolenie, je postavená na pozemkoch urbáru,
ktorého je podielnikom.

Súd podľa § 268 ods. 2 TP vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/7401, zo záverov ktorého vyplýva, že v jednotlivých

predmetoch skúmania nebola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok a látok, ktoré by
mohli spôsobiť poškodenie zdravia živého organizmu, resp. otravu organizmu.

Súd podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, a to vyčíslenia škody,
zápisnice o obhliadke miesta činu, správy o povesti P. X., výpisu z ústrednej evidencie priestupkov,

odpisu registra trestov a lustrácie v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Súd umožnil
procesným stranám nahliadnuť do fotodokumentácie - prílohy zápisnice o obhliadke miesta činu a
fotografií z fotopasce.

Prokurátor v záverečnej reči na základe vykonaného dokazovania navrhol uznať obžalovaného za

vinného v zmysle obžaloby a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej
sadzby a určiť primeranú skúšobnú dobu. Navrhol priznať nárok na náhradu škody vo výške ako bola
vyčíslená, v prípade pochybností odkázať poškodeného na civilný proces.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že poškodený žiada, aby v odsudzujúcom rozsudku súd zaviazal

obžalovaného na povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 337,00 eur.

Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože neboli
naplnené znaky trestného činu, okrem iného aj preto, že bolo preukázané, že chatka bola užívaná
spoločne obidvomi bratmi X. a nie je zrejmé, kto z nich a v akom pomere je vlastníkom objektu, ako aj

vecí, ktoré sa v chate nachádzali. Už len tieto pochybnosti sú v takej miere, že súd má aplikovať zásadu
in dubio pro reo, čo znamená, že v pochybnostiach má rozhodnúť v prospech obžalovaného. Navrhol
odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Obžalovaný uviedol, že nemá k tomu čo dodať. Pri prednese posledného slova uviedol, že je nevinný,

ako to tvrdil od začiatku.Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 sa
dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním. Trestná sadzba je
stanovená až na dva roky odňatia slobody.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona je prečin definovaný ako
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného

činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností
potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2 TZ). Týmito okolnosťami sú spôsob
spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla
ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením
je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska

závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obžalovanému do úvahy postúpenie
veci alebo zastavenie trestného stíhania.

V prejednávanej veci nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností určiť vlastníka objektu, do ktorého
obžalovaný násilím vstúpil - násilím preto, lebo poškodil petlicu a visiace zámky, ktorými vstup do objektu

zabezpečil svedok Q. X. (bratom obžalovaného). Možno teda konštatovať, že konaním obžalovaného
bola poškodená cudzia vec - petlica a visiace zámky v hodnote nedosahujúcej malú škodu, preto
nemožno hovoriť o naplnení znakov prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 TZ.

Ak by aj boli naplnené formálne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých uvedených kritérií možno konštatovať, že vzhľadom
na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin - čin súdne trestný. Súd teda aplikoval
materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 TZ.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná - materiálny korektív
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015 zo dňa 31. marca 2016).

Nepatrná miera závažnosti skutku uvedeného v obžalobe plynie inter alia aj z fotodokumentácie miesta
činu.

Priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa dopustí ten, kto

úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo
poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Posúdenímspôsobuvykonaniačinu,jehonásledkov,okolností,zaktorýchbolčinspáchaný,akoajmiery
zavinenia a pohnútky páchateľa, dospel súd k presvedčeniu, že závažnosť činu je nepatrná, a preto

nejde o prečin v zmysle Trestného zákona. Konanie obžalovaného pritom nemožno celkom ponechať
bez ďalšieho postupu, ktorý môže viesť k potrestaniu páchateľa - už však v konaní o priestupkoch v
zmysle výroku tohto uznesenia.

K formulácii výroku uznesenia okresný súd dodáva, že slovné vyjadrenie dôvodu popri zákonnom

ustanovení Trestný poriadok vyžaduje iba v prípade oslobodzujúceho rozsudku - podľa § 165 ods. 2
TP. Pri uznesení a jeho výroku sa nevyžaduje bližšie slovné vyjadrenie dôvodu, pre ktorý súd podľa §
280 ods. 2 TP, postúpi vec inému orgánu ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal
iný orgán prejednať ako priestupok, to znamená, že súd vo výroku, ktorým rozhodol o postúpení veci,nemá uvádzať slovné vyjadrenie dôvodu tohto postúpenia a uvedie iba označenie orgánu, ktorému vec
postupuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 280 ods. 3 TP).