Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223706
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223706.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy vo výške

1.731,61 Eur titulom náhrady majetkovej škody a 346,32 Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: 102300149 dlžníkom: Zuzana Hrodeghová, nar.
18.01.1981 a bolo jej pridelené č. EX14028/2010. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal a jeho povinnosťou bolo

rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 15.02.2011 (konanie začalo dňa 06.09.2010) a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo

po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 104 dni!). Nesprávny úradný postup bol
charakterizovaný: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok; bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavili vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa.
Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu založil svoju právomoc, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho skúmanie

exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží
a porušil tak zásadu právneho štátu - zásadu legality (č1.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť,
ktorábyumožňovalavytvoriťstavzakladajúcireálnunevymožiteľnosťistinyajejpríslušenstvazaložením
prekážky veci rozhodnutej.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody vo výške 1.731,61 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Ďalej si uplatnil si náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením. Nesprávny
úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu očakávania navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas mohol efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá.
Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy: a. Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu,

resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale
aj na strane jeho majiteľov; c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Uplatňuje
si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 346,32 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na návrhu pozitívne nereagoval.
Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.

K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 01.03.2013 k sp. zn. 43C/134/2014, s ktorou vecou bolo
toto konanie spojené v tom čase na spoločné konanie. Poukázal na nejasný titul nároku na náhradu
škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v
konaní alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako
nezákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nie je splnená podmienka uplatnenia nároku na súd, keďže

návrh bol podaný predčasne. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli
doručené 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012 boli na súde podané návrhy teda pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
K nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k 15 dňovej lehote uviedol, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a má za to, že nárok je

neopodstatnený. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02,
v ktorom Ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Taktiež mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný
postup a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť nebola
konštatovaná príslušným orgánom.

S odkazom na ustálenú judikatúru (Uznesenie Ústavného súdu z 3.3.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13,
Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp.zn. 3 Cdo/146/2011, Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 26.09.2011, sp.zn. 3 MCdo/11/2010, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.03.2011, sp.zn.
5Cdo/291/2010) uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, preskúmať či

rozhodcovského konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Tiež uviedol, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho
konania je oprávnený preskúmať len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy a o ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu ku škode uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Odporca navrhol zamietnuť návrh
a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3NcC/128/2012-21 z 16.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava V, okrem sudkyne JUDr. Jany Tamášiovej, nie sú vylúčení z konania a
rozhodovania vo veci.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 15.10.2014. Odporca sa ospravedlnil z neúčasti
na pojednávaní, odročenie pojednávania nežiadal. Navrhovateľovi bolo doručené predvolanie dňa
3.9.2014. Ten emailovým podaním zo dňa 13.10.2014 žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do
konečného ústavne konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a o otázke zákonného sudcu, keďže
podal sťažnosť na Ústavný súd SR v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom,
že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú z prejednávania veci vylúčení. Súčasne navrhol

prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. K návrhu
pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu, avšak bez podacej pečiatky. Jeho podanie
neuvádzalo ani neobsahovalo žiadne iné dôkazy, resp. potvrdenia, že takáto sťažnosť bola skutočne na
Ústavný súd podaná. A keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 119
ods. 2 O.s.p., súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/6885/2010,
najmä s uznesením č.k. 37Er/6885/2010-9. Žiadne iné dôkazy účastníci konania nenavrhli a súd na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa26.11.2010podalsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýnaOkresnýsúdBratislavaVžiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému: Zuzana
Hrodeghová,nar.18.01.1981,navymoženieistiny420,--Eurspríslušenstvom,napodkladeexekučného
titulu-RozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu podsp.zn.SR06265/10zodňa27.07.2010.Tunajšísúd
Uznesením č.k. 37Er/6885/2010-9 zo dňa 20.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 18.02.2011.
V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej
sa v tomto konaní domáha.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím;
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 17. 1.2013, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených,

Odporca namietol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne. Preto
bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Odporca uviedol, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012 a návrh na začatie konania bol
podaný na tunajšom súde 27.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná

nebola, avšak táto lehota počas konania už uplynula, preto námietka predčasného uplatnenia nároku nie
je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporcom uspokojený nebol.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou zodpovednosťou upravenou zákonom č. 514/2003 Z.z. Základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti sú:
1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.
Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i

len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť
je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie a preto pri kumulatívnom splnení všetkých
predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
Súd v prvom rade skúmal, či v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/6885/2010 došlo ku
kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Súdna prax (napríklad
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/ 2009) však ustálila, že z obsahu
tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Knesprávnemuúradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho

vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci „bez zbytočných prieťahov“.

Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného

postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

Z exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 26.11.2010

na podklade Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp.zn. SR 06265/10 zo dňa 27.07.2010
a exekučný súd o ňom rozhodol uznesením zo dňa 20.01.2011, ktorým žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty vychádzal

zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zák. č. 144/2010 Z.z. účinného od 1.6.2010.
Povinnosťou súdu v zmysle citovaného ustanovenia bolo vydať poverenie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti v prípade nezistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota však neplatila podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pre vykonateľné rozhodnutierozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.Navrhovateľnamietalnajednejstranenedodržanie
lehoty 15 dní na vydanie poverenia a na druhej strane tvrdil, že uvedená výnimka z lehoty sa na
jeho prípad nevzťahuje, pretože Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol exekučným titulom podľa

§ 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku (iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.) Z exekučného spisu vyplýva, že poverenie v danej veci vydané nebolo a
preto exekučný súd nebol viazaný 15 lehotou. Nakoľko súd poverenie nevydal povahu rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d) alebo písm. i) EP nebolo potrebné
posudzovať. Z tretej vety citovaného § 44 ods. 2 je zrejmé, že v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie

poverenia nie je lehota ustanovená a lehota 15 dní sa naň nevzťahuje. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 10.07.2013 č.k. II. ÚS 520/2012-39.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že exekučné konanie začalo 06.09.2010 a o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 15.02.2011. K rozhodnutiu o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 162 dní).

V prípade posúdenia prieťahov v konaní, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Ten v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie vo vzťahu
k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy môže byť podaná žaloba o
náhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci,oktorejsúoprávnenéaajpovinnérozhodnúťvecne

a miestne príslušné všeobecné súdy. (IV. ÚS 471/2012).

Súd zároveň dodáva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I.
US 46/01).

Z exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že návrh na udelenie poverenia bol podaný dňa
26.11.2010 a rozhodol o ňom 20.01.2011, čo znamená, že súd o žiadosti rozhodol do 2 mesiacov,
neposudzujúc pritom, či došlo k porušeniu základných práv účastníka garantovaných Ústavou.

Navrhovateľ namietol nesprávny úradný postup vykonaním postupu bez splnenia zákonných
podmienok.Tvrdil,žesúdbezďalšíchpredpokladovzaložilsvojuprávomoc,čímzrealizovalúplnýproces
zahrňujúcizistenieskutkovéhostavuveci,výberprávnejnormy,aplikácieainterpretáciezvolenejprávnej
normynaskutkovýstavameritórnerozhodnutievoveci.Navrhovateľvyčítaexekučnémusúdurealizáciu
právomoci všeobecného súdu, teda prieskum rozhodcovského rozsudku po vecnej stránke.

Vzhľadom na uvedenú námietku súd konštatuje, že právomoc súdu patrí k podmienkam konania a súd
kedykoľvek počas konania prihliada na jej splnenie. Navrhovateľ právomoc exekučného súdu nepopiera,
avšak vytýka mu, že v rozpore so zákonom preskúmal rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke
bez zákonného oprávnenia. Každý exekučný súd po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle §
103 O.s.p. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu.

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednakurčitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku

rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. (Najvyšší súd Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011).

Uvedené rozhodovanie jasne vyplýva zo zákona - § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučný

súd iba realizoval oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod
sp.zn. SR 06265/10 zo dňa 27.07.2010 nie je v rozpore so zákonom. Súd tiež konštatuje, že citované
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje v rámci rozhodovacej činnosti exekučného súdu nielen
vydanie poverenia, ale aj zamietnutie žiadosti na vydanie poverenie.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany exekučného súdu za žiadnych okolností namietaných navrhovateľom nedošlo.

Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana nebola
poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Na tomto mieste súd uvádza, že navrhovateľ explicitne
nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, súd k jeho námietke uvádza nasledovné:

Nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s
právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne

opravné prostriedky (§ 3 zákona o zodpovednosti za škodu), ak nejde o prípady hodné osobitného
zreteľa. Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho
opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len
za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené (§ 4 zákona o zodpovednosti za škodu).

Súd z exekučného konania pod sp. zn. 37Er/6885/2010 mal preukázané, že uznesenie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia zrušené ani zmenené nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo
preukázané, že by existovalo rozhodnutie, ktorým bolo toto uznesenie zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť. A keďže navrhovateľ ako oprávnený nepodal odvolanie, súd už neposudzoval nesplnenie
podmienky riadneho opravného prostriedku z dôvodu prípadu hodného osobitného zreteľa. A ani

navrhovateľ prípad osobitného zreteľa netvrdil.

Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľnepreukázalnesprávnyúradnýpostupaninezákonnérozhodnutie,
ktorý je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Vzhľadom na to, súd už neposudzoval ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

- vznik a existenciu škody a príčinnú súvislosť vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04)

Na záver súd dodáva, že základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami
účastníka. (Ústavný súd Slovenskej republiky z 3.3.2011, IV. ÚS 60/2011-13).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal právo na
náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súdu
mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O. s. p.)