Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Kráľová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/100/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010510
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619010510.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13. januára 2020 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
M. N., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom D. F. č. XX, okres U.,
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
od polovice mesiaca máj 2019 do 12. júna 2019, v obci D. F. č. XX, okres U., v spoločnej domácnosti,
pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával a opakovane sa slovne vyhrážal svojej manželke poškodenej
G. N. zabitím a vyhodením ju z rodinného domu, pričom dňa 11. júna 2019 v čase okolo 20.00 hod.,
počas toho ako vykonávala práce v záhrade, k nej odzadu pristúpil a drevenou násadou ju udrel do
oblasti boku v ľavej časti tela, čím jej spôsobil pomliaždenie ľavej sedacej časti s dobou liečenia v trvaní
5 dní a takto svojim konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe -blízkej osobe,
č í m s p á ch a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s použitím § 138
písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 18 (osemnáť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Dňa 24.9.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na
obvineného M. N. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 9. októbra 2019, proti ktorému obvinený podal odpor, preto
samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.
Obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že
je nevinný. K skutku vypovedal, že v žalovanom období mali s manželkou dobrý vzťah, chodil do lesa
sadiť stromy, pomáhal pri ťažbe, pomáhal doma manželke, spolu robili v záhradke. Nevznikali medzi
nimi nejaké nedorozumenia, je pravdou, že mali problémy s financiami, sem tam padlo nejaké slovo.
Priznal, že v tomto období viac vypil, aj keď mal nariadenú protialkoholickú ambulantnú liečbu, ale nie je
pravdou, aby manželku bil, vyhrážal sa jej alebo ju vyhadzoval z domu. Dňa 10. júna bol u rodičov a keď
sa vracal, tak si aj viac vypil. Mal tak vypité, že sa prenieslo na utorok (11.6.), ráno nastúpil do roboty, ale
keďže mal vypité ešte z predchádzajúceho dňa, poslali ho domov. Doma pospal, pohyboval sa po dvore,
kŕmil hydinu, zase pospal, aj niečo vypil. Napriek tomu nemal výpadky, ani manželku neudrel palicou.
Jej modrinu videl až na druhý deň, keď prišli po neho policajti. Nevie, ako k tej modrine prišla, má takú
pigmentáciu, mohla sa hockde udrieť. Manželka jeho fackuje, on na ňu ruku ani nedvihne. V ten deň
dostal od manželky bitku s palicou on a videl to sused B.. V žalovanom období mali menšie konflikty,
lebo manželka nenávidí, keď je opitý a mali slovné potýčky, ktoré riešil tak, že odišiel so psom do lesa.
K fyzickým útokom dochádzalo len zo strany manželky, ktorá mu dávala facky, buchnát po chrbte a toho
11.6. ho palicou zbila po chrbte. Z jeho strany padnú nejaké nadávky, povie, že je to úplný debilizmus
alebo kurva už má toho dosť. Vždy sa jej však za to ospravedlní.
Poškodená G. N. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
vypovedala, že počas žalovaného obdobia obžalovaný chodil na brigády ku starostke a skoro každý deň
chodil domov opitý a bolo hrešenie, vyháňanie z domu, vyhrážky zabitím. Príčinou ich nedorozumení
bol alkohol, hrešenie, ktoré si aj zapísala, ako kurva, piča, skurvený psychopat a podobne a vyhrážky
zabitím, z ktorých už mala strach. Fyzicky ju napadol iba toho 11.6 večer, keď v záhradke za domom
plela. Dňa 11.6. bola v Spišskej Novej Vsi a tiež u psychiatra obžalovaného povedať mu, ako sa správa.
Keď prišla domov, obžalovaný už bol opitý. Večer ešte robila v záhradke, keď obžalovaný zobral do rúk
palicu, ktorá bola sčasti nadlomená, bol ticho a buchol ju, na čo sa zľakla, skričala a utiekla za garáž, kde
sa vyplakala. Palica sa zlomila. Susedia boli na dvore, nevie či sused, ale videla susedu M. B.. Keď prišla
do izby, on akoby nič, no on nemôže ani nič pamätať, lebo mal aspoň tri promile. Na druhý deň už ráno o
štvrtej nemohla spať, bolelo ju to, išla k obvodnému lekárovi, a keď sa opýtal, či to má zapísať do karty,
povedala, že áno, lebo už ďalej nemôže. Sestrička jej pomerala modrinu. Na druhý deň bol obžalovaný
opäť opitý a zase bolo kričanie, vyhrážky a vyháňanie z domu a potom si ľahol a zaspal. Ona zavolala
políciu, ktorí ho nechceli zobrať, že nemá záznam od roku 2016, tak odišla podať trestné oznámenie.
Ona obžalovaného udrela raz po líci, bolo to už skôr. Podľa nej obžalovaný mohol svoje vyhrážky aj
zrealizovať, lebo keď v roku 2012 prišiel z basy, dával si pod vankúš nožík, nevedela, na čo ho má, teraz
má v skrini v obývačke veľkú dýku, nevie, či na ňu pripravenú alebo načo. Obžalovaný pil už od doby ako
prišiel z protialkoholického liečenia, hneď v ten deň mal fľašku v taške a na druhý deň mal ísť na operáciu
achilovky, ale nešiel lebo hneď ráno bol kúpiť alkohol a na operáciu išiel až na druhý deň. Žiadosť o
rozvod nepodala, lebo obžalovaný povedal, že ide podať, vyvoláva jej z väzby, aby povedala tak, aby
bolo dobre. Lieči sa na psychiatri od roku 2000, z manželovho správania má psychické problémy.
K fyzickému útoku obžalovaného ďalej uviedla, že stál nad ňou, ona čupela a udrel ju po ľavej strane.
Keď prišiel naposledy z liečenia v Plešivci a následne opäť pil, povedal mu, že pôjde naspäť. Basou sa
obžalovanému nevyhrážala. Nemala od psychiatričky navrhnutú liečbu od závislosti na liekoch, raz jej
navrhla liečbu, ale bolo to isto štyri roky dozadu.Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že z Plešivca išiel rovno na chirurgiu, kde mu povedali, že
pôjde do Popradu na operáciu a nešiel s fľašami domov. Manželka brala 26 tabletiek, teraz do telefónu
povedal, že berie iba 12.
Svedkyňa M. B. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným a
jeho manželkou sú susedia, jednou stenou majú spojený dom. Zdravia sa, ale nenavštevujú sa. Pamätá
iba deň, keď prišla polícia. Vtedy bol kľud, robili na dvore a nebolo počuť žiadnu hádku. Deň predtým,
čiže 11.6. neevidovala žiaden incident medzi nimi. Pravdou je, že obžalovaný v tie dni popíjal. Odkedy
naposledy obžalovaný prišiel z liečenia alebo väzby, zdalo sa jej, že pekne žijú, spolu chodili na šišky,
pratali. Obžalovaný chodil do lesa pracovať.
Na otázku, či registrovala v žalovanom období hádky medzi nimi, uviedla, že oni celkovo sa nevedia
úplne pekne rozprávať, skôr počula poškodenú, ktorá má piskľavejší hlas, že mu nadáva do hlúpych.
Zvykne mu povedať „ty gluptaku“. Obžalovaného ani tak nepočuť. Svedkom fyzického napádania
medzi poškodenou a obžalovaným nebola. Nevidela nikdy, aby sa bili. Nepočula ani žiadne vyhrážky.
Poškodená keď sa sťažovala, tak na to, že obžalovaný zase pije. Celkovo však vzájomne nekomunikujú,
čiže bolo to len zriedkakedy.
Svedok O. B. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že si presne nepamätá
dni, ale v tom čase pán N. pil. On chodí do práce a domov okolo 15.00 hod., preto sa môže vyjadrovať len
ku popoludňajším hodinám. Také, aby sa bili nevidel. Je tam iba krik, čo nie je u nich nič výnimočné. Krik
je väčšinou kvôli alkoholu, alebo že sa niečo neurobilo. Dňa 11.6. popoludní obžalovaný už skoro ani
nerozprával. Toho 12.6. sa čudovali, prečo prišlo policajné auto, lebo nevnímali nič zvláštne. Vyhrážky
v minulosti nepočul, počul také, že sa obesí, ale bolo to obojstranné. Tiež nebol svedkom fyzického
útoku obžalovaného na poškodenú ani naopak. Poškodená keď sa sťažovala na obžalovaného, tak, že
je opitý a nič neurobí.
Na otázku obžalovaného, či 11.6. videl, že ho poškodená bila palicou, uviedol, že nevidel nič. Počul, že
užmámtohodosťaakobyúderypalicou,aleničnevidel.Bolvizbe,malotvorenéoknoapočultozdvora.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok MUDr. F. Z., ktorý vo veci vypracoval odborné vyjadrenie
č. 30/2019 k zraneniu poškodenej G. N.. Podľa jeho záverov poškodená dňa 11.6.2019 utrpela
pomliaždenie ľavej sedacej časti, ktoré je z medicínskeho hľadiska zranenia ľahké, poškodená nebola
závažným spôsobom obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, pociťovala miernu bolestivosť v ľavej
sedacej oblasti. Primeraná doba liečenia je päť dní. Pomliaždenie všeobecne vzniká pôsobením tupého
násilia. Pretrhnutím ciev následkom tlaku alebo ťahu tupého nástroja, ktorý pôsobí na povrch tela
vznikajúpodkožnékrvnépodliatiny.Ichveľkosťjepodmienenáintenzitoupôsobiacehonásilia,veľkosťou
a druhom poranenej cievy, riedkosťou tkaniva, anatomickými pomermi, zdravotným stavom. Krvný výron
býva viditeľný krátko po pôsobení násilia. Ak vznikne v hlbších vrstvách, môže sa objaviť neskoršie.
Pomliaždenie ľavej sedacej časti u poškodenej vzniklo po údere tupým predmetom.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že k tomu o aké staré zranenie išlo je ťažko sa vyjadriť, lebo
poškodená nebola ošetrená na chirurgickej alebo traumatologickej ambulancii, bola u obvodného lekára,
ktorý dňa 14.6.2019 vypísal lekársku správu, ktorá obsahovala popis hematómu v ľavej sedacej časti.
Nepopísalveľkosť,rozsah,akejfarbybolhematóm.Hematómvovšeobecnostipritupomnásilínamäkké
tkanivá, je viditeľný krátko po úraze, ak zasiahne hrubšie tkanivá, je viditeľný neskôr, niekedy až za
desiatky hodín, je tam opuch, zdurenie, farba je tmavomodrá, po niekoľkých dňoch fialová, následne
žltozelená, žltá a následne vymizne. Po troch dňoch je farba fialová. Poškodená mala byť udretá tupým
predmetom, preto by hematóm mal mať tvar pásovitého hematómu, zvyčajne je hematóm širší ako
predmet, lebo sa rozleje do okolia. Fotodokumentáciu zranenia nevidel.
Po predložení fotografií zachytávajúcich zranenie poškodenej (č.l.203-204) uviedol, že hematóm
zodpovedá záveru o údere tupým predmetom aj zistenej veľkosti zadokumentovaného predmetu.
Vzhľadom na charakter hematómu, jeho veľkosť predpokladá stredne veľkú intenzitu útoku. Vzhľadom
na lokalizáciu hematómu nie je predpoklad, že by mal vzniknúť pádom, kde by bol lokalizovaný v prednej
alebo zadnej časti. Či by mohol byť spôsobený pádom na štiepik dreva, sa vyjadriť nevedel.Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. O. G., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá posudzovala duševný stav obžalovaného M. N. ako poškodenej G.
N. a uviedla, že na záveroch znaleckých posudkoch trvá.
Podľa záverov znaleckého posudku ohľadne obžalovaného M. N. ten netrpí žiadnym duševným
ochorením. Bolo u neho preukázané terminálne štádium vývoja alkoholizmu podľa Jellineka s trvalou
zmenou osobnosti, tzv. depravácia osobnosti. Takáto trvalá zmena osobnosti je popisovaná v zdravotnej
dokumentácii už v roku 2014. V danom prípade znamená narušenie racionálnej kontroly správania, s
jediným cieľom uspokojovania svojich potrieb aktuálne- a tým je konzumácia alkoholu. Ďalším znakom
tohto štádia je neschopnosť trvalej abstinencie, čiže trvalé toxické pôsobenie alkoholu na mozgové
bunky. Obžalovaný v čase spáchania skutku nekonal pod vplyvom duševnej choroby alebo poruchy,
ale jedine pod vplyvom alkoholu, nachádzal sa v stave jednoduchej opilosti stredne ťažkého stupňa.
Obžalovaný chápe v triezvom stave zmysel trestného konania a vie svoje konanie plne ovládať,
ovládaciu schopnosť mal nepodstatne zníženú pod vplyvom alkoholu. Rozpoznávaciu schopnosť mal
plne zachovanú. Z psychiatrického hľadiska navrhla zmeniť ambulantnú liečbu protialkoholickú na
ústavnú. Vzhľadom na prítomnosť terminálneho štádia alkoholizmu s prítomnými trvalými zmenami
osobnosti, neschopnosťou abstinencie aj napriek absolvovaniu ústavných protialkoholických liečení,
zohľadnením nespolupráce s ambulantnou psychiatrickou liečbou sa dá predpokladať pokračovanie
v konzumácii alkoholu s negatívnymi zdravotnými ako aj sociálnymi dôsledkami (opakované poruchy
správania sa v opilosti). Konzumácia alkoholu u neho spôsobuje verbálnu a brachiálnu agresivitu.
Vplyvom trvalých zmien osobnosti s vedomým klamstvom, opakovaným porušovaním noriem
spoločnosti len za predpokladu realizácie protialkoholického liečenia v ústavnej forme nie jej pobyt
obžalovaného z psychiatrického hľadiska na slobode nebezpečný pre spoločnosť.
Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že obžalovaný pri znaleckom vyšetrovaní, nevykazoval znaky
potlačenej agresivity. K zisteniu tzv. vedomého klamstva u obžalovaného uviedla, že u obžalovaného
je už v roku 2014 zistené terminálne štádium alkoholizmu, ktoré doprevádza trvalá zmena osobnosti,
ktorá má ďalšie znaky ako absencia vyšších citov a tiež vedomé klamstvo. Obžalovaný nepriznáva
to, čo tvrdí poškodená. Už v roku 2013-2014 a v roku 2017-2018 mal ústavnú liečbu, kde bola
konštatovaná verbálna a brachiálna agresivita. Od roku 2013 je stále popisovaná aj fyzická agresivita
voči manželke na základe jej udania, videla to v nálezoch MUDr. G. a mala lekársku správu z ošetrenia
poškodenej zo dňa 14.6.2019, kde uviedla, že bola zbitá manželom. Taktiež prepúšťacie správy z NsP
Levoča z 30.4.2019, kde okrem iného je diagnosticky záver suicidálne a homicídne proklamácie, pričom
homicídne proklamácie znamenajú rozšírenú samovraždu a zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo,
že 5.3.2014 ukončil ústavnú liečbu a už 21.4.2014 bol dovezený RLP za asistencie polície tiež pre
suicidálne a homocídne proklamácie. Vierohodnosť výpovede obžalovaného a poškodenej nehodnotila,
je to otázka pre psychológa.
Zo záverov znaleckého posudku ohľadne osoby poškodenej G. N. vyplynulo, že u nej bola
zistená prítomnosť úzkostne - depresívnej poruchy, ktorá sa v čase znaleckého vyšetrenia
nachádzala v bezpríznakovom štádiu. Úzkostne- depresívna porucha vzniká ako reakcia na
vonkajšiu záťaž a prejavuje sa pocitmi zvýšeného vnútorného psychického napätia, skleslou náladou,
zvýšeným sebapozorovaním v konkrétnom prípade. Tiež bola preukázaná prítomnosť vrodenej trvalej
abnormnej varianty vývoja osobnosti, konkrétne vyhýbavá osobnosť, medzi prejavy ktorej patria pocit
menejcennosti, vyhýbanie sa spoločenským kontaktom. Poškodená plne chápe zmysel trestného
konania. Ani jedna zo zistených porúch nemá vplyv na jej schopnosť správne vnímať a správne
vypovedať. Konanie obžalovaného bolo len jedným z viacerých faktorov, na základe ktorých sa prejavili
príznaky úzkostne-depresívnej poruchy. Vyhýbavá porucha osobnosti je jav vrodený. Poškodená v
čase páchania protiprávneho konania voči jej osobe zo strany obžalovaného mohla plne rozpoznať
protiprávnosť jeho konania. Prejavy úzkostne-depresívnej poruchy závisia od intenzity vonkajších
záťažových faktorov.
Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že si zabezpečila lekárske správy z psychiatrického
oddelenia v Levoči, taktiež poškodená doniesla záver psychologického vyšetrenia z 27.3.2019. Dôvod
hospitalizácie poškodenej na psychiatrickom oddelení bolo disfunkčné matrimónium, konzumácia
alkoholu obžalovaným. Nevie, akú má medikamentóznu liečbu v súčasnosti, vyšetrovala ju 29.7.2019.
Opakovane a stále sú u nej vyhýbavá porucha osobnosti a zmiešaná úzkostne-depresívna porucha,
kde len jedným z vyvolávajúcich faktorov je manželstvo, pretože takáto osoba má zníženú flustračnútoleranciu a akákoľvek záťaž môže vyvolať poruchy, v čase vyšetrenia bola v bezpríznakovom stave.
Poškodená brala antidepresíva, lieky proti úzkosti a na navodenie spánku. Uvádzala jednotlivé druhy
liekov ako dostačujúce, ktoré sú na úzkostnú depresívnu poruchu. Tzv. vyhýbavá porucha sa nedá liečiť.
Ohľadne otázky, či užívanie týchto druhov liekov menia osobnosť pacienta, znalkyňa uviedla, že nie.
Ide o lieky na konkrétne príznaky, ide o reaktívne vyvolanú poruchu a na konkrétnu poruchu sa dá liek.
Závislosť môžu vyvolať jedine lieky na potlačenie úzkosti. V prepúšťacej správe nie je o tom žiaden
náznak. Na otázku, či má vedomosť, že MUDr. B. posielala poškodenú na liečenie zo závislosti od liekov,
znalkyňa uviedla, že v správach to uvedené nebolo. Žiadnu závislosti nezistila u poškodenej ani ona.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. V. Z., PhD., znalkyňa z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, ktorá podala znalecký posudok ohľadne
poškodenej G. Birčákovej, na ktorého záveroch zotrvala. Podľa znaleckého posudku sú u poškodenej
vysoko pravdepodobné psychosomatické ťažkosti. Aktuálne bola preukázaná prítomnosť poruchy
afektivity. Psychologickým vyšetrením bolo preukázané, že adekvátne vníma realitu. Vo všeobecnosti je
spôsobilá prežité udalosti vnímať, zapamätať a reprodukovať ich správne a v podstatnej miere, k čomu
ju dostatočne predisponuje jej mentálna a osobnostná výbava. Poškodená má vo všeobecnosti zvýšený
sklon k vymýšľaniu, klamstvu alebo skresľovaniu prežitých udalostí, teda môže vo všeobecnosti prežité
udalosti popísať skôr vedome mierne skreslene, s tendenciou opomenutia a to pri jej snahe celkovo
pôsobiť skôr lepším dojmom a sociálne žiaduco vzhľadom k jej osobnostnej výbave. Vzťah poškodenej
k obvinenému v minulosti ako i aktuálne možno charakterizovať ako ambivalentný, špecifickejšie
predsa skôr s prevahou pozitívnej citovej náklonnosti k obvinenému a ako vzťah konfliktný a enormne
rizikový vzhľadom ku konzumu alkoholu a delikventnej anamnéze u obvineného doposiaľ. Samotný
podiel poškodenej na tom, že sa stáva stále jeho obeťou možno hodnotiť ako forenzne -psychologicky
nevýznamný, nemožno ju charakterizovať ako aktívne provokujúci ani ako konfliktný typ osobnosti.
Z forenzne-psychologického hľadiska nebolo zistené, aby prípadné osobnostné zmeny u poškodenej
boli v príčinnej súvislosti s konaním manžela. Vysoko pravdepodobne možno vylúčiť, aby oznámenie
poškodenej bolo ovplyvnené nahováraním iných osôb. Motivácia k jej trestnému oznámeniu sa javí ako
psychologicky zrozumiteľná na podklade prežitého skutku so snahou poškodenej chrániť seba ako aj
zrozumiteľná vzhľadom k obsahu ostatného spisového materiálu. Vyšetrením nebolo preukázané, aby
u poškodenej došlo k prípadným psychickým následkom, neboli zistené psychologické znaky prežitého
psychického príkoria, ktoré by boli výlučne dôsledkom konania obvineného.
Na otázku, či môže poškodená na základe znaleckého skúmania uvádzať iné alebo skresľujúce
informácie o tom, ako mal prebiehať skutok, znalkyňa uviedla, že osobnosť poškodenej vo všeobecnosti
vykazuje zvýšený sklon ku skresľovaniu prežitých udalostí, to znamená je mierne nad pásmom
populačného priemeru, avšak nie je natoľko významne vysoký stupeň a zároveň ani zistená osobnostná
patológia u poškodenej, nie je natoľko významná, žeby ju z psychologického hľadiska vylučovala podať
dostatočne vierohodné výpovede vo všeobecnosti. Tiež nie je možné jednoznačne vo všeobecnosti
konštatovať, žeby vzťah medzi všeobecnou a špecifickou vierohodnosťou bol lineárny, to znamená aj
osoba, ktorá má tendenciu významne klamať, môže byť spôsobilá a podať pravú výpoveď a opačne.
Zvýšený sklon k vymýšľaniu, klamstvu alebo skresľovaniu prežitých udalostí neznamená, že svedkyňa
bude aj v prípade špecifickej vierohodnosti, zvýšene klamať alebo skresľovať jej prežitie. Nedá sa to
paušálne použiť na všetky situácie prežité v jej živote.
Správaním obžalovaného vysoko pravdepodobne mohlo dôjsť u poškodenej nie ku zmenám osobnosti,
ale k rozvinutiu porúch prežívania, na ktoré sa už mnohoročne poškodená lieči.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Podľa zápisnice o trestnom oznámení, trestné oznámenie podala poškodená G. N. dňa 12.6.2019 o
19.15 hod. na obžalovaného v súvislosti s predmetným skutkom.
Obžalovaný sa vyjadril, že určité chyby pod vplyvom alkoholu urobil, nikdy sa manželke nevyhrážal.
Zo záznamu o dychovej skúške bolo preukázané, že dňa 12.6.2019 o 22.40 hod. bola u
obžalovaného nameraná hodnota 1,43 mg/l alkoholu v dychu.Fotografie na č.l. 203 a 204 zachytávajú zranenie poškodenej - hematóm na ľavej sedacej časti.
Obžalovaný sa vyjadril, že on toto zranenie manželke nespôsobil, či mal vypité alebo nie, nikdy na ňu
ruku nedvihol.
Z miesta trvalé bydliska má obžalovaný všeobecné hodnotenie s tým, že jeho správanie nebolo riešené
komisiou verejného poriadku ani mu neboli uložené žiadne opatrenia.
Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplynulo, že
obžalovaný sa počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z
ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach zmierneného režimu
výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Z evidencie priestupkov bolo preukázané, že v roku 2014 bol dvakrát priestupkovo postihnutý pre
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorých
sa dopustil voči manželke, pričom jeho konanie spočívalo v hrubých a vulgárnych nadávkach, vyhrážke
zabitím a v jednom prípade ju kopal nohou do oblasti bokov a chrbta, bez spôsobenia zranenia.
Obžalovaný k tomu uviedol, že poškodená udáva, že ju bil pred 20-timi rokmi, nevie, kde je pravda.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ trikrát súdne trestaný, vždy pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, ktorého sa dopustil vo vzťahu k manželke.
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/9/11 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 26.1.2011,
právoplatným dňa 26.1.2011 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov a zároveň protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. U predmetné odsúdenia platí zákonná fikcia, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/74/13 zo dňa 17.5.2013, právoplatným dňa
17.5.2013 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a),b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/74/2013
zo dňa 16.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Tos/77/2015 zo dňa
10.9.2015bolorozhodnuté,žeodsúdenýsavskúšobnejdobeneosvedčilauloženýtrestodňatiaslobody
v trvaní 8 mesiacov vykoná, na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, trest vykonal dňa 16.3.2016.
Obžalovaný sa vyjadril, že manželka udávala, že ho nikdy neudrela, pričom tam v skutku udávala, že
mu dala facky.
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/30/2017 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
11.4.2017, právoplatným dňa 11.4.2017 bol obžalovaný M. N. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a ktorý vykonal dňa 12.4.2017.
Súd pre nepotrebnosť zamietol návrh obhajoby na vypočutie svedka O. H. na objasnenie manželského
spolužitia obžalovaného s poškodenou, nakoľko by výsluch svedka na uvedenú okolnosť neprispel k
objasneniu prejednávaného skutku.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.
Z výpovede obžalovaného M. N. vyplynulo, že poprel spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu
obžalobou, keď uviedol, že manželke sa nevyhrážal, neudrel ju ani ju nevyhadzoval z domu.
Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčila a jeho obranu vyvrátila poškodená G. N. - manželka. A.
zhodne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný v žalovanomobdobí chodil domov opitý už skoro každý deň a skoro na každodennom poriadku boli z jeho strany
vyhrážky zabitím, vulgárne nadávky a vyháňal ju z domu. Čo sa týka fyzických útokov, tak ju fyzicky
napadol iba raz, toho 1.6.2019, keď bol opäť opitý a udrel ju palicou do ľavého boku. Z jeho správania
má obavy o svoj život a zdravie.
Výpoveď poškodenej súd vyhodnotil ako pravdivú, lebo o podstatných okolnostiach pred súdom
vypovedala rovnako ako v predošlých výpovediach, logickú a ucelenú teda presvedčivú v tom, že
takéto konanie obžalovaného aj zažila, bez zistenia akejkoľvek skutočnosti nasvedčujúcej tomu, žeby si
toto konanie obžalovaného vymyslela a zámerne a nepravdivo o skutkových okolnostiach vypovedala.
Poškodená popísala podrobne jeho vulgárne nadávky, ktoré obžalovaný síce potvrdil, ale ich znenie
zľahčoval, popísala jeho vyhrážky zabitím a vyhodením z domu. Nemala snahu zveličovať jeho
protiprávne konanie, keď uviedla, že bola fyzicky napadnutá iba raz. Jej výpoveď ohľadne utrpeného
zranenia - hematómu bola objektivizovaná aj jeho odborným posúdením, kde MUDr. F. Z. potvrdil, že
mechanizmus jeho vzniku zodpovedá tomu, čo uviedla poškodená, popis ako mal hematóm vyzerať
zodpovedal fotodokumentácii tohto zranenia, čo potvrdil aj MUDr. Z. po jeho vzhliadnutí.
Psychologickým vyšetrením poškodenej bolo potvrdené, že poškodená je spôsobilá prežité udalosti
vnímať, zapamätať a reprodukovať ich správne a v podstatnej miere. Napriek zistenému zvýšenému
sklonu k vymýšľaniu, klamstvu alebo skresľovaniu prežitých udalostí, kedy vo všeobecnosti môže
prežité udalosti popísať skôr vedome mierne skreslene, s tendenciou opomenutia znalkyňa potvrdila,
že tento zvýšený sklon je mierne nad pásmom populačného priemeru, avšak nie je natoľko významne
vysoký a zároveň a tiež zistená osobnostná patológia u poškodenej, nie je natoľko významná, aby
ju z psychologického hľadiska vylučovala podať dostatočne vierohodné výpovede vo všeobecnosti.
Taktiež vykonané psychiatrické vyšetrenie poškodenej vzhľadom k tomu, že je psychiatrická pacientka
v žiadnom smere nespochybnilo jej schopnosť hodnovernej výpovede.
Žalované protiprávne konanie obžalovaného bolo spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú, teda vyššiu
obavu o svoj život a zdravie, vzhľadom na vysokú frekvenciu vyhrážok obžalovaného, na bezdôvodný
fyzický útok na jej osobu, všetko v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu, pričom znalecké dokazovanie
MUDr. O. G. preukázalo u obžalovaného terminálne štádium alkoholizmu podľa Jellineka s už trvalou
zmenou osobnosti, pričom konzumácia alkoholu u neho spôsobuje verbálnu aj brachiálnu agresivitu,
ktorá je v jeho správaní zaznamenaná dlhodobejšie, čomu zodpovedajú aj jeho predchádzajúce
odsúdenia. Obavu potvrdila aj poškodená G. N., keď uviedla, že pri vyhrážkach zabitím už nemala dobrý
pocit, bála sa a políciu zavolala, lebo sa to už nedalo vydržať. Uvedená skutočnosť zodpovedá tomu,
že práve požívanie alkoholu obžalovaným, ktoré bolo v žalovanom období časté a v jeho dôsledku
protiprávne konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej viedlo k zhoršeniu ich spolunažívania až do
tej miery, že vyhľadala pomoc zavolaním polície.
Výpovede svedkov M. B. a O. B. neprispeli k skutkovému objasneniu veci, pretože obaja svedkovia ako
bezprostrední susedia obžalovaného a poškodenej síce potvrdili ich problémové spolunažívanie, avšak
bez toho, aby boli svedkami akéhokoľvek protiprávneho konania. V podstate potvrdili len tú okolnosť,
ktorá ale nebola sporná, že obžalovaný vo zvýšenej miere konzumoval alkohol a svedok O. B. to, že toho
dňa 11.6. bol obžalovaný tak opitý, že skoro ani nerozprával, čo uvádzala aj poškodená, že obžalovaný
bol tak opitý, že si nemôže nič pamätať a zároveň nebol svedkom toho, aby práve poškodená bila palicou
obžalovaného ako to prezentoval obžalovaný.
Keďže bola vina obžalovaného nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo
spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.
Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom - so
zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že od polovice
mesiaca máj 2019 do 12. júna 2019, v obci D. F. č. XX, pod vplyvom alkoholu, v spoločnej domácnosti
vulgárne nadával a opakovane sa slovne vyhrážal manželke poškodenej G. N. zabitím a vyhodením
ju z rodinného domu, dňa 11. júna 2019 v čase okolo 20.00 hod., počas toho ako vykonávala práce v
záhrade ju s drevenou násadou udrel do oblasti boku v ľavej časti tela, čím jej spôsobil pomliaždenie
ľavej sedacej časti a svojim konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.Poškodená G. N. sa v zmysle § 139 písm. c) Tr. zákona s poukazom § 127 ods. 4 Tr. zákona považuje
za osobu blízku, keďže v čase spáchania skutku bola manželkou obžalovaného. Konanie obžalovaného
súd kvalifikoval aj podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, a to
že čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, keďže bolo nepochybne preukázané, že
obžalovaný poškodenú aj fyzicky napadol úderom drevenou palicou.
Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje
ochranu osôb pred niektorými závažnými vyhrážkami.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona
mu priťažuje okolnosť, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený.
Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (šesť mesiacov až tri rokov) o jednu
tretinu, na základe čoho bola určujúca horná hranica trestnej sadzby 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri)
roky. Obžalovanému súd takto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov, teda pri dolnej hranici už zvýšenej trestnej sadzby.
Naobžalovanéhojemožnépôsobiťužlentrestomspojenýmsobmedzenímjehoosobnejslobody,keďže
ide o recidivistu v páchaní úmyselnej trestnej činnosti, dokonca v páchaní špeciálnej recidívy, ktorý sa
opakovane dopúšťa trestnej činnosti na manželke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Obžalovaný
sa dopustil trestnej činnosti aj napriek tomu, že už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na
osobu obžalovaného, by iný druh trestu u neho nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom.
Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu o stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude ním zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda
individuálnaprevenciaasúčasnenaplníprvokgenerálnejprevenciespočívajúcivovýchovnompôsobení
trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.
O škode súd nerozhodoval, keďže poškodená G. N. sa s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní
nepripojila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.