Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115225646.7

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej , v spore žalobkyne: C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. - C. XX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, so sídlom
Nitra - Podzámska 18, proti žalovanej: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. XXXX/X, zastúpená
advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k.
25C/454/2015-127 zo dňa 26. 01.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením ( v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného
konania tak, že priznal žalovanej plnú náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na
ust. § 256 ods. 1 ,2 CSP ako aj zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k záveru, že žalovanej,
ktorá z procesného hľadiska nezavinila zastavenie tohto konania patrí nárok na ich náhradu voči
žalobkyni, ktorá vzala žalobu späť. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, len to, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala voči žalovanej určenia vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa zobrala návrh späť

z dôvodu, že jej zanikol naliehavý právny záujem na podanom návrhu, lebo v správnom konaní bola
žalobkyňa zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti. Prvostupňový súd v poradí prvým uznesením č.k.
25C/454/2015-93 zo dňa 25.10.2016 konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.08.2017 č.k.
7Co/251/2017-121 zrušil prvoinštančné rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový súd pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov zastaveného konania nesprávne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP,
ktoré je možné aplikovať len v sporovom konaní ak sa rozhodlo vo veci samej ale nie v zastavenom
konaní, na ktoré pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov je možné aplikovať ust. § 256 CSP s
ohľadom na zásadu procesného zavinenia na zastavení konania. Po zrušení a vrátení veci súd skúmal
procesné zavinenie strán sporu a prijal záver, že z procesného hľadiska nebolo preukázané, že by
niektorá strana zavinila trovy konania, konkrétne, že by žalovaná z procesného hľadiska zavinila trovy

konania žalobkyne. Žalovaná nespôsobila situáciu na základe ktorej by žalobkyňa zobrala žalobu späť.
Prvostupňový súd tak postupoval podľa § 256 ods.1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania keď
žalobkyňa späťvzatím žaloby spôsobila zastavenie konania.
2.Protitomutouzneseniu,vzákonnejlehotepodala odvolaniežalobkyňa domáhajúcjehozmenytak,že
žalobkyňamá nároknanáhradutrovkonaniavplnejvýške alternatívnetak,žežiadnejzostránneprizná
náhradu trov prvoinštančného konania. V odvolaní uviedol, že súd prvj inštancie rozhodol o trovách

konania potom, čo dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by niektorá strana zavinila trovy konania
a priznal náhradu trov konania žalovanému použitím ust. § 256 ods. 1 CSP bez toho, aby sa zaoberalvšetkými skutkovými a právnymi okolnosťami predmetného sporu. Nevysporiadal sa s argumentami
uvedenými v samotnom späťvzatí žaloby, ako aj vo vyjadreniach žalovaného. Súd neprihliadal na
dôvody späťvzatia žaloby, na ktoré žalobca poukazoval a to, že podal dňa 20.08.2015 žalobu na určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovanému a dôvodom podania žaloby bola skutočnosť,
že žalovaný pôvodne nadobudol spornú nehnuteľnosť na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy
uzatvorenej v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, tak ako desiatky ďalších podvedených
vlastníkov pozemkov pod budúcou automobilkou Jaguar Land Rover pri Nitre. ,2 konania žalovaného,
resp. osôb konajúcich v mene žalovaného bolo zrejmé, že už v čase podpisu újínych zmlúv mali

vedomosť o rozhodnutí Vlády Slovenskej republiky o vybudovaní strategického priemyselného parku
v lokalite, kde sa nachádzajú predmetné pozemky, a teda o tom, že ich hodnota je niekoľkonásobne
vyššia ako suma, za ktorú žalovaný pozemky kúpil od žalobcu. Žalovaný tak konal v úmysle ukrátiť
žalobcu a obohatiť sa na jeho úkor , pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v danej lokalite bola
cena pozemkov 15 násobne vyššia. Konanie žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Z uvedených dôvodov bola predmetná kúpna zmluva absolútne

neplatná v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Na základe horeuvedeného skutkového
stavu nemala žalobkyňa inú možnosť na ochranu svojich porušených práv, ako podať žalobu na určenie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Následne sa žalobkyňa na základe protestu prokurátora
satala opäť vlastníčkou predmetných nehnuteľností a odpadol žalobkyni naliehavý právny záujem na
podanej žalobe a preto zobrala žalobu späť. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa neovplyvnila jej opätovné

zapísanie na LV ako vlastníka spornej nehnuteľnosti a s tým súvisiacu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby,
súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd tak bez ďalšieho vyslovil
záver, že žalobkyňa procesne zavinila späťvzatie žaloby a je tak povinná na náhradu trov konania
žalovanej v plnom rozsahu. Má za to, že uvedený skutkový stav predmetného konania odôvodňuje
minimálne pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdom použitie ust. 257 CSP , nakoľko skutkové

okolnosti konania odôvodňujú aplikáciu tohto ustanovenia, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Je toho názoru, že zo skutkových
okolností predmetného sporu je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa evidentná( poukázala
najudikátR24/1964).Žalobkyňazároveňpoukázalananepreskúmateľnosťanesprávnosťodôvodnenia
napadnutého uznesenia, ktorá má za následok odňatie možnosti žalobkyne adekvátne a účinne sa

brániť.
3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedla, že v tejto veci žalobkyňa vzala žalobu späť bez toho, aby žalovaná plnila
to, čoho sa žalobou domáhala, preto žalovaná nezavinila zastavenie konania. Naopak žalobkyňa vzal

svoju žalobu späť bez toho, aby takýto jej úkon bol vyvolaný správaním sa žalovanej, preto žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania. Žiadala tiež zohľadniť, že osobou povinnou z predkupného práva
bola žalobkyňa a dôvody, pre ktoré bolo protestu prokurátora vyhovené sú iné, než aké uviedla
žalobkyňa.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že
stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva
5. Vpredmetnejvecizobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňadoručiladňa20.08.2015súduprvejinštancie
žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. , a to

pozemokparc.č.XXXX-ornápôdaovýmereXXXXm2. Vžalobeuviedla,že bolapôvodnýmvlastníkom
nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 08.07.2015 medzi ňou ako predávajúcou a žalovanou
ako kupujúcou bola predaná za kúpnu cenu 4.999 eur. poukázala na okolnosti uzatvorenia zmluvy
a tvrdila, že žalovaná v čase podpisu kúpnej zmluvy mala vedomosť o pripravovanom rozhodnutí o
vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite, kde sa pozemok nachádzal a teda o tom,

že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú pozemok kúpila žalovaná. Reálna
hodnota pozemkov v danej lokalite je najmenej 15 eur za m2 a teda primeranou cenou za jej pozemok
by bola suma najmenej 70.300 eur. Žalovaná tak konala v úmysle žalobkyňu ukrátiť a obohatiť sa na jej
úkor a takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na
uvedené tvrdila, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39a OZ z dôvodu

jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko bola uzatvorená žalobkyňou ako nepodnikateľom, pri ktorom bola
zneužitá jej nevedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti . Dňa 24. 10. 2016 doručila žalobkyňa súdu prvej
inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že medzičasom stratila naliehavý právny záujem
na predmete žaloby, pretože na základe protestu prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastníkpredmetných nehnuteľností, avšak žalovaná podala návrh na obnovu konania, v ktorom správny orgán
vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie o povolení vkladu k predmetným nehnuteľnostiam
v prospech žalovanej. Návrh žalovanej na obnovu konania bol zamietnutý . Žalovaná teda procesne

zavinila zastavenie konania a pretože žaloba bola podaná dôvodne , žiadala aby jej súd priznal plnú
náhradu trov konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. .Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. .Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. . Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. .Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. .Podľa Čl 4 ods. 2 CSP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivostiaprincípy,naktorýchspočívatentozákontak,abyvýsledkombolorozumnévysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

14. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa
uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti za
zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech,

má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností
tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie

tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad
a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu

konania a pod.. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
15. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 20.08.2015
a v priebehu súdneho konania o proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor rozhodnutím zo dňa 04.11.2015 č. UP 62/2015-7 tak, že mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie

Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX zo dňa 31. júla 2015 o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.07.2015
medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu
podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,
referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 26.01.2016 č. UPo 26/2016-4/Br tak, že odvolanie

bolo podané oneskorene , no v zmysle § 60 správneho poriadku ho preskúmal a dospel k záveru,
že neodôvodňuje obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.10.2016 (č.l. 74 spisu) vzala žalobkyňa žalobu späť,
dôvodiac zmenou skutkového stavu, ku ktorému došlo po podaní protestu prokurátora. Žalobkyňa v
späťvzatí žaloby zdôraznila, že správny orgán dospel k záveru, že posudzovaná kúpna zmluva je

absolútne neplatný právny úkon, preto vlastnícke právo nebolo na žalovanú platne prevedené. Na
základe toho katastrálny úrad zapísal opätovne žalobkyňu ako vlastníka nehnuteľnosti.
16. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným
z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia právavšeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Z nálezov Ústavného súdu Slovenskej
republiky vedených pod č.k. IV. ÚS 614/2019-36 , I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa
20. augusta 2019 vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky vytýkal odvolaciemu súdu diametrálne

odlišnú rozhodovaciu činnosť o tej istej právnej otázke, čo je ústavne neudržateľná činnosť s tým, že
riešenie problému a zjednotenie rozhodovania je v spôsobnosti krajského súdu.
17. Z obsahu zápisne zo zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre dňa
06.februára 2020 vyplýva, že občianskoprávne kolégium ohľadne náhrady trov konania prijalo
zjednocujúce stanovisko v znení : “Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych

dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám
sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Občianskoprávne kolégiu Krajského súdu v Nitre tak,
zjednotilo rozhodovaciu činnosť svojich senátov pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v
prípade zastavenia konania po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, ktorá rozhodovacia činnosť
bola rozdielna.
18. .Odvolací súd po prejednaní vec dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa vzťahuje vyššie

citované zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia, pretože k späťvzatie žaloby nezavinila
ani jedna zo strán sporu a došlo k nemu z objektívnych dôvodov po podaní protestu prokurátora. Keďže
na danú právnu vec nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP ani ust. § 257 CSP odvolací súd
postupoval podľa Čl. 4 ods.1, 2 Základných princípov CSP, pričom zároveň vzal do úvahy právny názor
Ústavného súdu SR vyslovený v jeho nálezoch vo veciach vedených pod č.k. IV. ÚS 614/2019-36 ,

I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa 20. augusta 2019 . V týchto nálezoch Ústavný súd
Slovenskejrepublikyuviedol:„Kspävzatiužalobyviedliobjektívnedôvody-protestprokurátora,naktorý
žalobcovia a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená
ochrana vlastníckeho práva žalobcov, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to je danom prípade
opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznáva“.

19. Rovnako tak v tejto veci odvolací súd prijal záver, že s procesného hľadiska žalobkyňa dôvodne
podala žalobu, pretože v čase podania žaloby inú právnu možnosť ako sa domôcť ochrany vlastníckeho
práva nemala. Aj v tejto veci dôvodom späťvzatia bol protest prokurátora, na ktorý strany sporu dosah
nemali a v dôsledku ktorého, bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobkyne. Navyše toto
rozhodnutie je aj v súladeso zjednocujúcim stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu

v Nitre prijatým dňa 06.februára 2020 vo veciach nároku na náhradu trov zastaveného konania a je
teda v súlade s rozhodnutiami iných senátov Krajského súdu v Nitre v rovnakých právnych veciach
rozhodnutých po 06.februári 2020. Predmetom odvolacieho konania je v poradí druhé rozhodnutie o
trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej ich náhradu z dôvodov uvedených v úvode
tohto odôvodnenia.

20. S ohľadom na vyššie uvedené zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Nitre zo dňa 06.februára 2020 vo veciach náhrady trov podľa ktorého : “Vo veciach, v ktorých
dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesné nezavinila žiadna zo strán sporu,
je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ aj senát
7Co Krajského súdu v Nitre rešpektuje tieto závery a jeho rozhodnutia v obdobných veciach po prijatí

zjednocujúceho stanoviska sú rovnaké.
21. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. V danej
veci nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, pretože treba vychádzať z toho záveru, že žalobkyňa zastavenie konania
nezavinila. V tejto veci, ako je už vyššie uvedené k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - protest

prokurátora, na ktorý žalobkyňa a ani žalovaná nemali dosah, preto odvolací súd zmenil napadnutý
výrok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že s poukazom na Čl. 4 ods.1, 2
Základných princípov CSP stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takéto rozhodnutie
o trovách konania podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje rozumné vysporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.
22. Vo vzťahu k odvolacím dôvodov, ktoré žalobkyňa v odvolaní uviedla odvolací súd uvádza, že tieto
dôvody neboli spôsobilé privodiť také súdne rozhodnutie o trovách konania, akých sa každá zo strán
sporu domáhala. Odvolací súd sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi, ktoré strany sporu v priebehu
konania uviedli a po zohľadnení osobitosti tejto veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia, pričom s ohľadom na vyššie uvedené závery nepovažuje za potrebné sa v
tomto rozhodnutí vyporiadavať s jednotlivými odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní.
V tejto súvislosti odvolací sú uvádza, že obe strany sporu v písomných podaniach poukázali na
zavinenie každej zo strán na zastavení konania. Odvolací súd za rozhodujúcu pre právne posúdenieveci však považoval skutočnosť, že dôvodom pre zastavenie konania z objektívneho hľadiska bol protest
prokurátora, ktorého dôsledkom bolo navrátenie vlastníckeho práva žalobkyni, ktorá už nemohla mať
ďalej právny záujem v konaní pokračovať. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadne nepoctivých zámerov

žalovanej a jej konania v rozpore s dobrými mravmi ,odvolací súd sa týmito námietkami nezaoberal,
pretože konanie vo veci samej bolo zastavené a tieto otázky v rámci rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania nemohol riešiť.
23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keďže žalobkyňa ani žalovaná nemali v odvolacom
konaní úspech.

24. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).