Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108211789
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1108211789.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej s JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: O.. J. C., F.. XX. X. XXXX T. T.,
E. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o. Staré Grunty 162, Bratislava, proti
žalovanému: I. M., F.. X. X. XXXX, T. E. - J., H. S., G., H. T. Š.P. X, G., Z. S., G. Z., T., K. Q. O., o určenie
vlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. júla 2018 č. k. 14
C/74/2008- 637 v znení opravného uznesenia zo 6. mája 2019 č. k. 14C/74/2008- 696, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti - F. H. Č.. XX, ktorý sa nachádza v suteréne bytového domu J.. Č.. XXX
R. T. - J. E. na A. K. Č.. X, postaveného na H.. Č.. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku na pozemku vo veľkosti
2653/129349,nehnuteľnosťzapísanánaA.preP..Ú..J.E.Č..XXXX,počnúcprávoplatnosťourozsudku.

Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vylúčil protinávrh žalovaného podaný dňa 27. 4. 2018
na samostatné konanie a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26.3.2007 žalobkyňa uzavrela so
žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému predala predmetný nebytový priestor za kúpnu cenu
700.000,- Sk. Splatnosť kúpnej ceny bola dojednaná tak, že kupujúci - žalovaný dohodnutú kúpnu cenu

zaplatí žalobkyni - predávajúcej šekom, ktorý jej vystaví v deň podpisu zmluvy, najneskôr však v deň
podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad bol podaný dňa
27.3.2007 a vklad bol povolený dňom 18.7.2007. Žalovaný však kúpnu cenu žalobkyni nezaplatil. V čl. X
bod 4. kúpnej zmluvy bolo dojednané, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny je predávajúca oprávnená
od kúpnej zmluvy odstúpiť s tým, že je povinná vrátiť kupujúcemu uhradenú časť kúpnej ceny zníženú o
zmluvnú pokutu vo výške 50.000 Sk. Keďže žalovaný kúpnu cenu neuhradil, žalobkyňa listom zo dňa 28.
5. 2007, teda pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností, odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „V konaní je jednoznačne preukázané, že žalovaný v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok nezaplatil kúpnu cenu a nepreukázal, že zaplatil dohodnutúcenu šekom pri podpise zmluvy a pri podaní návrhu na vklad a nepreukázal opak, čím porušil povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy z článku VII bod 2 kúpnej zmluvy. Z podania žalovaného zo dňa 13. 5. 2010
vyplýva, že žalovaný neuviedol dôkaz o tom, že zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v zmysle dohodnutých

zmluvných podmienok a nepreukázal to šekom v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Žalovaný
nepredložil v konaní súdu dôkaz o tom, že zaplatil dohodnutú cenu šekom a nepreukázal, že zaplatil
cenu v deň podpisu zmluvy ako aj v deň podania návrhu na vklad, čo žalovaný nepreukázal žiadnym
dôkazom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že zaplatil kúpnu cenu za nebytový priestor v hotovosti v
byte na P., alebo na notárskom úrade, tak súd považuje tvrdenie za účelové a nepreukázané, pretože to

nebolo ani dohodnuté v zmluvných podmienkach medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o dôvody uvedené
v podaní zo dňa 13. 5. 2010 žalovaným, tak súd ich považuje za účelové a nesúvisiace s vecou.
Žalovaný v konaní nepreukázal dôkazmi, že adresa uvedená v záhlaví v kúpnej zmluve zo dňa 26. 3.
2007 neexistuje a podľa vyjadrenia žalovaný kúpnu zmluvu uzatvoril a žalovaný kúpnu zmluvu sám
podpísal (č. l. 9). Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede žalovaného ako aj z listinného dôkazu
a to kúpnej zmluvy. Naviac, žalobkyňa vyzvala žalovaného zo dňa 9. 5. 2007 na zaplatenie kúpnej ceny,

avšak na výzvu nereagoval. Žalovaný nepreukázal v konaní dôkazmi , že v zmysle zmluvy zaplatil
dohodnutúkúpnucenupredávajúcej, t.j.žalobkynišekom,ktorýmalvystaviťžalobkyniakopredávajúcej
v deň podpisu tejto zmluvy, t. j. 27.3. 2007, najneskôr však v deň podania návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti, t. j. 27.3.2007 (článok VII bod 2 zmluvy). Žalobkyňa na základe uvedenej skutočnosti
využila svoje právo dňa 28. 5. 2007 na odstúpenie od kúpnej zmluvy a doručila mu odstúpenie od zmluvy

na adresu trvalého bydliska žalovaného, ktorá bola uvedená aj v záhlaví kúpnej zmluve. Z predložených
dôkazov žalobkyňou vyplýva, že výzva na vrátenie P. ceny a odstúpenie od kúpnej zmluvy doručovala
na adresu, ktorú sám žalovaný uviedol v kúpnej zmluve a ktorú kúpnu zmluvu aj sám podpísal. Z
predloženého dôkazu žalobkyňou a to z poštová zásielka a doručenka, mu bola zásielka doručená
na adresu, ktorú žalovaný sám uviedol v kúpnej zmluve na adresu: L. X, ( Z. X) J., H. S., G. (č.

l. 19). Tieto skutočnosti sú preukázané a vyplývajú z doporučenej zásielky adresovanej žalovanému.
Zásielka bola podaná v T. dňa 29. 5. 2007 doporučene. Zásielka bola adresátom teda žalovaným
nevyžiadaná, čiže žalovaný si zásielku nevyzdvihol. Z predloženého dôkazu (č. l. 18) zásielky súd zistil,
že zásielka adresovaná žalovanému sa dostala do dispozície žalovanému uložením zásielky na pošte,
t. j. 4.6.2007. Zásielka sa vrátila s poznámkou NON REKLAME, t. z. nevyzdvihnutá zásielka a vrátila sa

naspäť adresátke teda žalobkyni na Slovensko dňa 10. 7. 2007. Zásielka bola doručovaná adresátovi
na adresu, ktorá mu bola známa, poštovému úradu bola známa, t. j. zdržiavajúcemu sa na adrese,
ktorá bola správna a úplná. Poštová zásielka len nebola v odbernej lehote adresátom, teda žalovaným
nevyzdvihnutá resp. vyžiadaná. Súd je toho názoru, že žalovaný mal možnosť na základe oznámenia
pošty o uložení zásielky predmetnú zásielku vyzdvihnúť, ktorej obsahom bolo odstúpenie od kúpnej

zmluvy, bola v sfére dispozície žalovaného a ide teda o platný a účinný prejav vôle žalobkyne. Súd
v tomto smere poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5
Cdo129/2010 zo dňa 28.1.2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk pod č. R 27/2011 z ktorého
okrem iného vyplýva, že neprítomnej osobe (t. j. osobe, s ktorou osoba realizujúca právny úkon nie
je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť, nemusí byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav

vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície
možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa
adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť ). Posudzovanie situácie z
objektívnehohľadiskaposilňujedobromyseľnosťiprávnuistotusubjektovprávnychvzťahov.Kúčinnému
doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, ak sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámi,

postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Súd je toho názoru, že žalobkyňa preukázala v
konaní, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom majúcim za následok zrušenie
kúpnej zmluvy od počiatku. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobkyňa
platne odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy a preto v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zák. došlo k zrušeniu
tejto kúpnej zmluvy ex tunc (od počiatku). Keďže kúpna zmluva bola zo zákona zrušená, obnovilo

sa vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému nebytovému priestoru. K otázke naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
„v danom prípade mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení v zmysle ust. § 137 C.s.p.,
keďže došlo k platnému odstúpeniu od uzatvorenej kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej
ceny žalovaným a bez takého určenia by nedošlo k obnove vlastníckeho práva v prospech žalovanej.“ S

poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti. Výrok, ktorým súd prvej inštancie vylúčil protinávrh žalovaného na samostatné konanie,
súd prvej inštancie neodôvodnil.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že pojednával v
slovenskom jazyku (bez prekladu) a že aj korešpondenciu s ním viedol v slovenskom jazyku. Napadnutý
rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa úmyselne oznámila súdu prvej inštancie jeho
neexistujúcu adresu a len náhodne zistil, že sa proti nemu vedie súdny proces. Súd prvej inštancie podľa

žalovaného pochybil aj v tom, že neskúmal jeho tvrdenie, že žalobkyňa ako riaditeľka jeho spoločností
mu ukradla okolo 1.000.000 eur. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že od roku 1997 až do súčasnosti
býva na adrese obec E. - J., H. S., Č.. C. G.-X. Jeho adresa označená žalobkyňou, z ktorej vychádzal
aj súd prvej inštancie (L. X, J., H. S.), je fiktívna a takáto adresa neexistuje.

6.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniunavrhla,abyodvolací súdnapadnutýrozsudokpotvrdil.Poukázala

na to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy doručovala na adresu, ktorú jej žalovaný sám uviedol pri uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nariadil v konaní tlmočenie z jazyka slovenského do
jazyka ruského a to na všetkých pojednávaniach a nariadil aj preklad všetkých dokumentov do ruského
jazyka.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu,

ktorou by spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa preukázala, že má naliehavý
záujem na požadovanom určení, že žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť a
že žalobkyňa platne, teda v súlade s čl. X bod. 4. kúpnej zmluvy, od tejto odstúpila. Vzhľadom na
odvolaciu argumentáciu žalovaného zostala sporná iba otázka doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy
žalovanému. K tomu treba uviesť, že platí, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde, teda keď je jej doručený (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Prejav vôle dôjde takémuto adresátovi
akonáhle sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Tým sa rozumie, že adresát nadobudol konkrétnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát zoznámil s obsahom
právneho úkonu; postačuje, že mal objektívne možnosť spoznať jeho obsah.

9. Zo spisu vyplýva, že v predmetnej kúpnej zmluve je uvedená nasledovná adresa žalovaného: G.,
H. S., J., L. X ( táto adresa žalovaného je uvedená aj na A. Č.. XXXX ). Keďže žalovaný predmetnú
kúpnu zmluvu podpísal, pričom podľa žalobkyne jej túto adresu sám oznámil pri uzavretí kúpnej
zmluvy, je zrejmé, že žalobkyňa musela objektívne vychádzať z toho, že ide o správnu adresu bydliska
žalovaného. Logicky mu preto na túto adresu doručovala aj odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže

žalovaný jej neoznámil, že na tejto adrese nebýva. Za tejto situácie je odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie toho názoru, že zásade spravodlivého a vyváženého usporiadania občianskoprávnych
vzťahov zodpovedá záver, že žalobkyni nemôže byť na ťarchu, že - ako to možno vyvodiť z odvolacej
argumentácie žalovaného - žalovaný jej pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy zrejme oznámil
neexistujúcu adresu. Treba preto vychádzať z toho, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalovanému

riadne doručené v zmysle zásad uvedených v predchádzajúcom odseku. Žalovaný až v roku 2010
oznámil súdu prvej inštancie ( nie žalobkyni ), že býva na adrese J., K.. I.. H. Č.. X (viď č. l. 91). V
odvolaní však uviedol, že od roku 1997 až doposiaľ býva na adrese obec E. - J., H. S.. Keďže predmetnú
kúpnu zmluvu s ním žalovaná uzavrela v roku 2007, vzniká otázka, prečo túto adresu svojho bydliska
neoznámil žalobkyni pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy.

10. Žalovaný označil ruštinu za svoj materinský jazyk v odvolaní proti prvému v poradí rozsudku súdu
prvej inštancie z 18. 7. 2012 č. k. 14 C 74/08-258 (odvolanie sa nachádza na č. l. 264). V tomto odvolaní
uviedol nasledujúcu adresu svojho bydliska: K.. H. X/XX, J., K. - P.. Túto adresu svojho bydliska uviedol
aj v podaní došlom súdu prvej inštancie dňa 24. 3. 2010 (č. l. 91). Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie

mu na túto adresu doručoval písomnosti (viď doručenky na č. l. č. l. 98, 101, 106, 129, 245, 252, 282,
340, 343) a všetky písomnosti boli pretlmočené do ruského jazyka. V podaní doručenom súdu prvej
inštancie dňa 12.11.2015 (č. l. 359) žalovaný uviedol túto svoju novú adresu: K. E. J., G. G. C. Č..
XX, Q. G., B. L. U. XX, XXXX U., B.. Súd prvej inštancie na to reagoval úpravou z č. l. 389, ktorounechal doručiť originál dokladov z č. l. 317 - 335 na túto adresu žalovaného (viď doručenku na č. l.
395). Na túto adresu bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie stanovené na termín
25. 10. 2017 (doručenka sa nachádza na č. l. 402). Na toto pojednávanie sa žalovaný dostavil osobne

(viď zápisnica o pojednávaní na č. l. 434) a vzal na vedomie ďalší termín pojednávania stanovený na 4.
12. 2017. Na tomto pojednávaní bol prítomný aj tlmočník z ruského jazyka E. P.. Žalovaný sa osobne
dostavil aj na pojednávania v dňoch 4. 12. 2017 a 28. 2. 2018, pričom na oboch týchto pojednávaniach
sa zúčastnil aj tlmočník z jazyka ruského. Predvolanie na pojednávanie stanovené na termín 19. 6.
2018 bolo žalovanému doručované na vyššie uvedenú cyperskú adresu (viď doručenka na č. l. 582).

Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanému doručované aj e-mailom, na ktorý žalovaný reagoval
tak, že uviedol, že na toto pojednávanie sa dostaví (viď č. l. 584a). Na toto pojednávanie sa žalovaný
osobne dostavil a dostavil sa naň i tlmočník z ruského jazyka. Toto pojednávanie bolo odročené na
termín 11. 7. 2018, žalovaný termín tohto pojednávania vzal na vedomie a osobne sa na ňom zúčastnil,
prítomný bol aj tlmočník z ruského jazyka. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený napadnutý rozsudok.

11. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku vyplýva, že neobstojí odvolacia argumentácia
žalovaného, že len náhodne zistil, že sa proti nemu vedie súdny proces, že bolo porušené jeho
právo konať vo svojom jazyku upravené v ust. § 155 C.s.p. a že napadnutý rozsudok bol vyhlásený
v jeho neprítomnosti. Naopak, žalovaný dobre vedel o predmetnom konaní a osobne sa zúčastňoval
pojednávaní, vrátane pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Iba na okraj odvolací

súd poznamenáva, že z viacerých podaní žalovaného vrátane odvolania je zrejmé, že slovenský jazyk
ovláda do takej miery, že je schopný so súdom komunikovať aj bez asistencie tlmočníka (napriek tomu
však súd prvej inštancie v konaní tlmočníka z ruského jazyka ustanovil).

12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a

preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).
14. Súd prvej inštancie uznesením z 10. 5. 2019 č. k. 14C/74/2008- 699, ktoré vydal vyšší súdny úradník,
uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní zaplatil poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur podľa pol. 1
písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

15.Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovaný.Odôvodnilhotým,ženevie,zaktoréodvolanieby
mal zaplatiť súdny poplatok, keďže vo veci podal dve odvolania. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa nerozhodne
o jeho odvolaní, nemožno ho považovať za stranu, ktorá bola v konaní neúspešná.

16. Odvolací súd podľa obsahu vyhodnotil podanie žalovaného označené ako odvolanie tak, že ide o

sťažnosť proti spomenutému uzneseniu. Z ust. § 248 C.s.p. vyplýva, že o sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie. Je teda zrejmé, že odvolací súd nie je vecne príslušný na rozhodnutie o sťažnosti žalovaného,
ktorou napadol uznesenie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Odvolací
súd tiež poukazuje na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona
koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a o sťažnostiach proti jeho rozhodnutiam koná a rozhoduje sudca

súdu prvej inštancie. Bude teda v ďalšom na súde prvej inštancie, aby rozhodol o sťažnosti žalovaného,
ktorou napadol uznesenie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).