Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2008

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/116/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304124344
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2008:1304124344.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej

veci navrhovateľa : C.. Y. D., Q. XX, R., zastúpený JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom, Krátka 1,
Bratislava, proti odporcovi : PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, zastúpený JUDr.
Pavlom Hagyarim, advokátom, Vlčkova 8/A, Bratislava, o návrhu na ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 538.964 Sk k rukám právneho
zástupcu odporcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 16.11.2004, sa navrhovateľ domáhal, aby

súd rozhodol, že zverejnením článku „D. rozhodoval aj v konkurze na V.“ dňa 26.10.2004 a článku „D.
sa podpísal aj pod Y.“ dňa 29.10.2004 v denníku Pravda došlo k neoprávnenému zásahu do práva
navrhovateľa na ochranu osobnosti. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 10.000.000
Sk.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uvedené články vážnym spôsobom zasiahli do práva navrhovateľa
na ochranu osobnosti. Uviedol, že výroky zverejnené v predmetnom článku zo dňa 26.10.2004 sú
nepravdivé a skresľujúce, do práva navrhovateľa zasiahli v tom, že navrhovateľ ako sudca Krajského

súdu v Bratislave, ktorý prejednával a rozhodoval konkurzné konanie proti úpadcovi Nový Calex je
uvádzaný ako sudca, ktorý je disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy, ustanovuje za správcov
podstát ľudí, ktorých preveruje polícia, ako podplatný konkurzný sudca spolu so správcami napomáha,
aby sa majetok
11C/116/2004

konkurzných podstát dostal do rúk spriaznených spoločností, má byť potrestaný preradením na okresný

súd, kde už nebude môcť rozhodovať o konkurzoch. Zásah do ochrany osobnosti vidí v tom, že zatiaľ
nebol právoplatne disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy, nakoľko rozhodnutie prvostupňového
disciplinárneho súdu nenadobudlo právoplatnosť. Aj v tomto konaní sa uplatňuje princíp prezumpcie
neviny, preto až do právoplatnosti rozhodnutia ho nemožno považovať za vinného, pričom odporca
navodil dojem, že je právoplatne uznaný vinným z disciplinárneho previnenia a v dôsledku toho je
aj potrestaný. Takéto výroky zasahujú nielen do práva na ochranu osobnosti, ale zasahujú aj do
práva na spravodlivé súdne konanie, v súvislosti s dosiaľ právoplatne neskončenými disciplinárnymi

konaniami vedenými proti nemu. Porušenie práva na prezumpciu neviny navrhovateľ vidí aj v účelovom
zverejňovaní série článkov s uvedením mena sudcu, ktoré navodzujú dojem, že navrhovateľ je vinný
zo spáchania disciplinárneho previnenia, ako i v zverejňovaní navrhovateľovho plného mena, dokonca
i v nadpise článku, pričom zverejnenie plného mena sudcu v nadpise článku považuje za vážnyzásah do práva na ochranu osobnosti, pričom obsah nadpisu vzbudzuje dojem, že navrhovateľ je
zapojený do série podozrivých aktivít v súvislosti s tzv. konkurznou mafiou. Z tohto pohľadu je potrebné
vnímať aj zverejnenie informácie o tom, že navrhovateľ ustanovil do funkcie správcov konkurzných

podstát ľudí podozrivých zo spáchania trestnej činnosti, pričom navrhovateľ nemôže zodpovedať za
správanie a konanie správcov konkurzných podstát. Oveľa vážnejším zásahom sa navrhovateľovi javí
zverejnenie spojenia v zmysle, ktorého má navrhovateľ ako podplatný konkurzný sudca napomáhať
finančným skupinám v získaní majetku konkurzných podstát. Aj výroky obsiahnuté v článku zo dňa
29.10.2004 zasiahli do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, navrhovateľ bol v nich vykreslený

ako sudca, ktorý v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi Elektrosvit, a.s. Nové Zámky ustanovil
správcov konkurzných podstát, z ktorých jeden mal byť zbavený funkcie pre odbornú nespôsobilosť
a druhý pokračuje v podozrivých aktivitách a ktorí umožnili vytunelovať Elektrosvit niektorým jeho
privatizérom. Článok vykreslil navrhovateľa ako sudcu, ktorý sa podieľal v konkurznom konaní, na
lacnom výpredaji v konkurze spriazneným osobám, rozhodoval v konkurznom konaní, ktoré sprevádzajú
podvody a podozrenia z tunelovania, na základe čoho mal krajský vyšetrovateľ začať trestné stíhanie,

je účastný na korupcii v rámci konkurzných konaní, čo vyplýva najmä z účelovej citácie analytika Pavla
U. a prejednáva a rozhoduje podozrivé konkurzy. Navrhovateľ sa domnieva, že nie je namieste
štylistická formulácia článkov, ktorá u čitateľa a verejnosti vzbudzuje dojem, že sudca napomáha
konkurznej mafii tým, že úmyselne ustanovuje do funkcie správcov konkurzných podstát tých, ktorí
majú pokračovať v tunelovaní konkurzných podstát. Konanie navrhovateľa ako konkurzného sudcu

a správcu konkurznej podstaty nemožno kvalifikovať ako podozrivé len na základe toho, že majetok
v konkurznom konaní nebol speňažený podľa predstáv bývalého predstaviteľa úpadcu. Navrhovateľ
uvádza, že podľa jeho názoru sú splnené predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch,
nakoľko neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej
miere a to s ohľadom na obsah zverejnených komentárov navodzujúcich zdanie, že navrhovateľ

ako podplatný konkurzný sudca prejednáva podozrivé konkurzy tak, že napomáha lacno vypredávať
konkurznú podstatu prostredníctvom podozrivých správcov
11C/116/2004

konkurzných podstát. Morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, nakoľko neprimeraný zásah bol

zverejnený v jednom z najvýznamnejších denníkov. Výška žiadanej nemajetkovej ujmy je odôvodnená
aj okolnosťami, navrhovateľ vykonáva funkciu sudcu zhruba 20 rokov a zverejnené údaje zasahujú do
jeho pracovnej činnosti a profesijnej cti.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril a navrhol, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu. K

namietanému zverejneniu celého mena navrhovateľa uviedol, že článok zo dňa 26.10.2004 sa venuje
aktuálnej téme, autor článku uvádza navrhovateľa ako sudcu, ktorý rozhodol ako zákonný sudca v
prípade správcu konkurznej podstaty v konkurze Nový Calex a uvedením celého mena v nadpise článku
nezasiahol do navrhovateľových práv na ochranu osobnosti, nakoľko nadpis nie je hanlivý, nepravdivý,
skresľujúci, článok sa nedotýka navrhovateľovho súkromného a osobného života. Odporca pripomína,

že navrhovateľ je predstaviteľom súdnej moci a pri výkone svojej funkcie je ústavným činiteľom. Autor
článkukonštatujefakt,žedofunkciesprávcukonkurznejpodstatynavrhovateľustanovilčloveka,ktorého
preveruje polícia pre podozrenie z trestného činu, ďalej interpretuje tvrdenie analytikov, ktorí sa k danej
téme vyjadrili. Text článku opisuje legitímne konanie ministra spravodlivosti a údaj v článku je pravdivý.
V článku zo dňa 29.10.2004 ide o tvrdenia osôb, ktoré sú autorom presne špecifikované a uvedenie

ich tvrdení v rámci článku je rozhodujúce pre pochopenie celej problematiky. Znenie jednotlivých častí
článku nemožno považovať za zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Odporca nesúhlasil
s tým, že vôbec došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, nie ešte
k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, preto je požiadavka na
náhradu nemajetkovej ujmy neopodstatnená. Skutočnosti uvedené v článku boli jednak jednoznačné

fakty ako aj vecná kritika a vzťahovali sa na navrhovateľa v pozícii, akú zastáva ako osoba verejne
činná. Odporca poukazuje aj na rozdiel medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. V článkoch sa uvádza
aj všeobecná informácia, ktorá vychádza z materiálu zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na
tlačovej konferencii, pričom sa jednalo o oficiálnu informáciu, ktorá bola spracovaná na základe kontroly
vykonanej ministerstvom.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to článkami uverejnenými v denníku Pravda
dňa 26.10.2004 pod názvom „D. rozhodoval aj v konkurze na Calex“ a dňa 29.10.2004 pod názvom
„D. sa podpísal aj pod Elektrosvit“, s dokumentom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikypod názvom „Zneužité konkurzy“, ostatnými listinnými dôkazmi, rozhodnutiami disciplinárnych súdov,
vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Minister spravodlivosti podal dňa 6.7.2004 návrh na disciplinárne konanie proti navrhovateľovi a
následne bolo disciplinárnemu súdu doručené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru Slovenskej
republiky, Úradu boja proti korupcii zo dňa 10.12.2004, ktorým odovzdal vec proti navrhovateľovi na
disciplinárne konanie. Disciplinárny súd dňa 27.1.2005 spojil dve konania na spoločné konanie, pod
spisovou značkou 2Ds 17/04. Najvyšší súd ako prvostupňový disciplinárny súd

11C/116/2004

rozhodnutím zo dňa 9.11.2005 navrhovateľa spod návrhov oslobodil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že mal pochybnosti o spáchaní disciplinárneho previnenia sudcom tak, ako mu to bolo kladené za nivu
v návrhu, ako aj o skutočnosti či konanie, ktoré mu je kladené za vinu spĺňa znaky disciplinárneho
previnenia. Preto postupujúc v súlade so zásadou „in dubio pre reo“ vyhodnotil tieto otázky v prospech

navrhovateľa. Vo veci odovzdanej prezídiom nezistil disciplinárne previnenie. Rozhodnutím zo dňa
21.4.2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací disciplinárny súd, zamietol odvolanie ministra
spravodlivosti, s odôvodnením, že navrhovateľ sa nedopustil disciplinárneho previnenia.

V ďalšom disciplinárnom konaní, rozhodnutím disciplinárneho súdu č.k. 1Ds 15/04 zo dňa

24.9.2004 bol navrhovateľ uznaný vinným, že v jemu pridelených konkrétnych veciach vedených na
Krajskom súde Bratislava nekonal a že v konkurznej veci č.k. 3K 69/00 vydal opatrenie, ktorým ustanovil
do konkurzného konania za osobitného správcu konkurznej podstaty pre správu majetku úpadcu, pričom
osobitný správca konkurznej podstaty bol súdom ustanovený do konkurzného konania v rozpore s
ustanovením § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní, ako aj bez žiadosti v zmysle
opatrenia č. 9 predsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.10.2001, teda zavinene nesplnil
a porušil povinnosti sudcu, ktoré mu ukladajú citované ustanovenia a rozhodnutie, zároveň svojim
správaním vzbudil oprávnenú pochybnosť o jeho svedomitosti, za čo mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie. Rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho súdu zo dňa 25.2.2005 bolo toto rozhodnutie

zrušené a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na nové konanie. Rozhodnutím zo dňa 7.12.2005
disciplinárny súd opätovne uznal navrhovateľa vinným, že v jemu pridelených veciach nekonal. Neuznal
navrhovateľa za vinného zo spáchania skutku uvedeného pod druhým bodom návrhu, s poukazom
na právny názor vyslovený odvolacím disciplinárnym súdom, ktorým bol viazaný. Rozhodnutím zo
dňa 8.12.2006 odvolací disciplinárny súd zamietol odvolanie ministra aj navrhovateľa voči tomuto

rozhodnutiu.

Zo spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.z. 7K 73/03 súd zistil, že konkurzné konanie na
majetok dlžníka Plastika, a.s. Nitra bolo začaté podaním návrhu dňa 23.12.2003, spis bol navrhovateľovi
ako zákonnému sudcovi pridelený dňa 9.3.2004, dňa 3.5.2004 sa k návrhu vyjadrila spoločnosť Plastika,

a.s. Nitra. Dňa 12.10.2004 navrhovateľ rozhodol o ustanovení predbežného správcu v spoločnosti
Plastika, a.s. Nitra. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.3.2005 bolo zistené, že súd návrh
na vyhlásenie konkurzu vo veci dlžníka Plastika, a.s. so sídlom v Nitre zamietol.

Krajská prokuratúra v Nitre oznámila, že vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom

konaní vo veci Elektrosvit, a.s. a Elsvit, a.s. Nové Zámky. Trestné stíhanie bolo začaté dňa 16.10.2002
na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ využil omyl Fondu národného majetku
Slovenskej republiky a po uzavretí zmluvy o odplatnom prevode akcií sa spoločnosť Elsvit stala
majoritným akcionárom spoločnosti Elektrosvit, a.s., odpredával majetok
11C/116/2004

spoločností, akcie oboch spoločností, uzatváral nevýhodné zmluvy, pričom svojim konaním spôsobil
obom spoločnostiam a Fondu národného majetku SR Bratislava škodu vo výške najmenej 190 miliónov
Sk. Spisový materiál bol z Krajského riaditeľstva PZ v Nitre postúpený dňa 15.11.2005 na ďalšie konanie
na Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii.

Svedok D. D., správca konkurznej podstaty, vypovedal, že predaj majetku úpadcu prebiehal
prostredníctvom verejného ponukového konania, inzercia v tlači bola zhruba rok a pol, pričom
rozhodujúcim kritériom bola výška ponúknutej ceny, majetok sa predával v prvom kole za znaleckýposudok, v ostatných kolách za najvyššiu ponúknutú cenu. Uviedol, že voči nemu nebolo vznesené
žiadne trestné obvinenie. Svedok potvrdil, že článkov s touto tematikou vyšlo viac, v denníku Pravda,
Hospodárskych novinách, v Národnej obrode. Uverejnený článok považoval za účelový, za kampaň,

sám podal žalobu na ochranu osobnosti. Potvrdil, že veritelia namietali postup správcu v konaní.

Svedok H. C., autor článkov, vypovedal, že všetko sa začalo na konferencii ministra spravodlivosti
v júni 2004, kde minister hovorilo tzv. konkurznej mafii, o účelnom spájaní sa veriteľov, konkurzných
sudcov a správcov konkurzných podstát. Zároveň informoval o kontrolách, ktoré ministerstvo vykonalo

na obchodných úsekoch krajských súdov, kde boli zistené nedostatky a zároveň ako navrhuje postihnúť
sudcov, u ktorých boli nedostatky zistené. Na základe podrobnejšieho materiálu, ktorý bol novinárom
rozdaný, prebiehala v novinách publicistická kampaň venovaná tejto problematike. V denníku Pravda
informovali o uskutočnenej tlačovej konferencii, o jednotlivých prípadoch a správach o postihu sudcov.
Autor bol jedným z troch redaktorov, ktorí sa téme venovali. Uverejnené články, ktorých bol autorom,
podľa jeho názoru nemožno vytrhávať z celkového sledu článkov venovaných tejto problematike.

Informovali aj o ďalších sudcoch v súvislosti s kontrolou, ktorú vykonalo ministerstvo, pričom sa tiež
citovali celé mená sudcov. Čo sa týka navrhovateľa, začali písať podrobnejšie v októbri 2004, bol to
spoločný článok pod šifrou ODÚ, ktorý obsahoval aj výzvu čitateľom, aby sa ozvali, ak majú určité
poznatky o účelových podvodných konkurzoch. V článku pripomenuli aj závery konferencie ministra
spravodlivosti Lipšica. Svedok napísal tri články venované konkurzom, ktoré vyhlásil navrhovateľ.

Vychádzal zo zdrojov uvádzaných v článku aj z denníka Hospodárske noviny, ktoré sa téme venovali
obsiahlejšie. S navrhovateľom sa pokúšal spojiť, ale podarilo sa mu to, až v prípade, keď písal o
konkurze v Galante, to však volal na mobil, pričom telefónne číslo získal od novinárov. So správcom
konkurznej podstaty sa mu spojiť nepodarilo. Ďalej uviedol, že titulok článku je vecou editora a má plniť
upútavaciu funkciu, pričom v redakčnej praxi je zaužívané, že v prípade ústavných a verejných činiteľov

sa uverejňuje celé meno a všetky noviny priniesli celé mená dotknutých sudcov. Tvrdil, že nemal v
úmysle očierniť navrhovateľa, ani z uverejnených článkov to nevyplýva, článkami sa snažili dešifrovať
či existuje konkurzná mafia na Slovensku.

Svedok C. M., bývalý minister spravodlivosti, vypovedal, že v roku 2004 bola uskutočnená previerka

na konkurznom oddelení Krajského súdu v Bratislave zameraná na prácu konkurzných sudcov, na
ustanovovanie správcov
11C/116/2004

konkurzných podstát podľa ich poradia. Bolo to v čase účinnosti starého zákona, kde bola účinná

vyhláška upravujúca tento postup. Tretím cieľom previerky bolo preveriť konkrétne spisy konkrétnych
sudcov. Podnetom boli sťažnosti účastníkov konania, vo väčšine prípadov veriteľov v konkurzných
veciach. Záver previerky bol taký, že nebol dodržaný systém náhodného výberu sudcov, v konkrétnych
prípadoch neboli ustanovovaní správcovia podľa poradia a boli zistené viaceré prieťahy v konaní
v konkrétnych veciach. Na základe toho odvolal predsedníčku Krajského súdu v Bratislave JUDr.

Šrámkovú a v konkrétnych veciach boli podané návrhy na začatie disciplinárneho konania. V prípade
navrhovateľa, ako konkurzného sudcu, bol tiež podaný návrh na začatie disciplinárneho konania. V
júni 2004 ministerstvo informovalo o podozrivých konkurzoch novinárov, v tom čase už boli výsledky
z prvej fázy previerky, boli podané aj návrhy na začatie disciplinárnych konaní. Existovali podozrenia
zo zneužitia konkurzov aj na Krajskom súde v Bratislave, následne bola kontrola vykonaná aj v

Banskej Bystrici a v Košiciach. Obsahom tlačovej konferencie v júni 2004 bola informácia verejnosti, v
akých prípadoch sa môžu ekonomicky zdravé firmy dostať do konkurzného konania. Novinárom bola
prezentácia daná aj v písomnej podobe, tak ako je založená v spise. Informácia bola o spolupráci medzi
správcami konkurzných podstát a ďalších strán zainteresovaných, napríklad znalcov, ktorých výsledkom
bolo speňaženie konkurznej podstaty pod skutočnú hodnotu. Boli to prípady, kedy bola pohľadávka

rozdelená, aby vznikli dvaja veritelia, bola postúpená na spoločnosti registrované v exotických krajinách
a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Boli to aj prípady, kedy priamo veriteľ navrhoval
vymenovanie konkrétneho správcu konkurznej podstaty, čo sa v niektorých prípadoch aj udialo. Teda
nebol rešpektovaný princíp menovania správu podľa poradia. Následne boli ustanovení znalci, ktorí
podhodnotili cenu speňažovanej konkurznej podstaty a pokiaľ má vedomosť voči znalcom prebiehajú aj

trestné stíhania. Na tlačovej konferencii informovali všeobecne o možnosti manipulovať s konkurzom,
boli uvádzané aj konkrétne prípady, avšak nespomínali sa konkrétne mená sudcov. Uviedol, že návrh
na disciplinárne potrestanie voči navrhovateľovi bol podaný na základe previerky, nie na základe
zverejneného článku v denníku Pravda. V jednom prípade sa jednalo o ustanovenie správcu konkurznejpodstaty mimo poradia a toto konanie podľa neho možno označiť za podozrivé. Bol navrhnutý trest
preradenia na súd nižšieho stupňa, pretože práve v prípade ustanovenia správcu konkurznej podstaty
mimo poradia bol navrhnutý druhý najzávažnejší trest a to práve trest preradenia na súd nižšieho stupňa.

Svedok si nespomínal či v prípade navrhovateľa bola uznaná vina, či sú ukončené všetky disciplinárne
konania a či sú právoplatné. Čo sa týka zverejnenia celého mena sudcu uviedol, že žiadna platná právna
úprava nevyžaduje uvádzanie iba iniciálok a pokiaľ informácia presne pomenuje procesné postavenie
dotyčnejosoby,jezachovanýprincípprezumpcieneviny.Jedinouvýnimkoupodľajudikatúryeurópskeho
súdu pre ochranu ľudského práva sú mladiství, v tomto prípade však nejde o porušenie prezumpcie

neviny, ale o ochranu súkromia.

Svedok H. T. vypovedal, že pôsobil v dozornej rade 7 rokov, bol predstaviteľ zamestnancov. V roku 1999
z podniku odišiel. Uviedol, že najskôr bol vymenovaný za správcu konkurznej podstaty R. O., potom D.,
ktorý poveril p. H. mladšieho, ktorý bol koncipientom u O.
11C/116/2004

Mal predstavu, že správca konkurznej podstaty podnik oživí, predá normálne jeho majetok, vyrovnajú
sa záväzky. Ani jeden správca to však nespravil, väčšina zamestnancov boli ich konaním sklamaní. S
článkom uverejneným v denníku Pravda súhlasí a myslí si, že v demokratickom štáte má právo povedať
svoj názor. Vie, že autor článku sa stretol s p. N., ktorý je zástupca akcionárov a ktorý mu povedal,

že ak chce počuť názor zamestnancov, aby sa obrátil na neho. Autora článku nekontaktoval, redaktor
telefonoval jemu. Má vedomosť, že Dolobáč sa obrátil na autora článku a zároveň dal odporúčanie
redaktorovi, aby sa s ním skontaktoval. V uverejnenom článku pod označením syna privatizéra mal na
myslip.Šutku staršieho,jednalosaobývaléhogenerálnehoriaditeľa,najväčšiehoakcionáraapredsedu
predstavenstva. Predmetné články čítal, čítal aj iné články o sudcovi, aj v iných médiách. Na postup

sudcu alebo na správcu konkurznej podstaty sa nesťažoval, sťažovali sa akcionári. Úmysel poškodiť
sudcu Paláštyho nemal. Uviedol, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť či navrhovateľ ustanovoval za správcov
konkurznej podstaty ľudí, ktorí vyvíjajú podozrivé aktivity, pozná však dvoch správcov, ktorí sklamali.

Svedok IU. N. vypovedal, že vykonával funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti Elektrosvit

Nové Zámky a funkciu finančného riaditeľa spoločnosti, bol podpredsedom predstavenstva spoločnosti
Elsvit Nové Zámky, bol 3 najväčším akcionárom tejto spoločnosti, táto spoločnosť bola majoritným 97
% akcionárom spoločnosti Elektrosvit. Jeho povinnosťou bolo hájiť záujem týchto spoločností a ich
akcionárov. Jeho postoj bol odlišný ako postoj Šutku, dostali sa do rozporu, ktorý vyústil do okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Na majetok spoločnosti Elektrosvit bol vyhlásený konkurz aj v r. 1998.

Útok na tento majetok prichádzal z vonku a aj Najvyšší súd ho označil ako protiprávny. Druhý útok
smeroval zvnútra a to v osobe G. ktorý po prvom zrušenom konkurze systematicky pracoval na tom, aby
sa spoločnosť dostala opätovne do konkurzu. Počas jeho neprítomnosti podpísal H. notársku zápisnicu
ako exekučný titul v prospech jedného z bankových veriteľov a to Istorbanky Levice, čím spôsobil to, že
iníveriteliasacítilibyťpodvedeníaznevýhodnení.Uvedenýmiaktivitamip.H.dosiaholto,žeVÚBBanka

sa pripojila k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Informácie, ktoré sa mu podarilo získať nasvedčujú tomu,
že tento konkurz bol od počiatku manipulovaný. Má k dispozícií listinné dôkazy, že aj počas konkurzného
konania sa nakladalo s majetkom konkurznej podstaty v mnohých prípadoch protiprávnym spôsobom.
Podal trestné oznámenie voči správcom konkurznej podstaty, keď nikto nereagoval na žiadosti súvisiace
s úkonmi, ktoré boli protiprávne, obrátil sa niekoľkokrát listami na správcov konkurzných podstát,

konkurzného sudcu, predsedu Krajského súdu v Bratislave a ministra spravodlivosti W. aj M.. Najskôr
boli podania kvalifikované ako neopodstatnené, keď predložil listinné dôkazy, bol podnet vyhodnotený
samotným navrhovateľom ako opodstatnený, navrhovateľ podal podnet, podozrenie zo spáchania
trestného činu voči správcovi konkurznej podstaty. Podozrivých aktivít bolo viacej, niektoré zmluvy
podpísal štatutárny zástupca protiprávne počas konkurzu, keď jedinou oprávnenou osobou bol správca

konkurznej podstaty. Predmetné dôkazy sú súčasťou trestného oznámenia. O manipulácii v konkurznom
konaní nasvedčujú aj iné skutočnosti, Mgr. Šutka umiestnil svojho syna G.. G. na stáž do advokátskej
kancelárie O. a spol. a po
11C/116/2004

vyhlásení konkurzu tento správca vymenoval G. za svojho zástupcu. Keď spoločnosť Elektrosvit
vstupovala do konkurzu jej aktíva boli 600 miliónov Sk, nebola predĺžená, vykazovala vlastné imanie,
čo svedčí, že do konkurzu nemusela ísť. Ak by spoločnosť predala všetky svoje aktíva v účtovných
hodnotách, vysporiadala by všetky svoje záväzky, ostalo by jej 150 miliónov Sk, ktoré by bolirozdelené medzi akcionárov. Práva veriteľov tejto spoločnosti boli obmedzené, konkurz bol vyhlásený
pred účinnosťou novely zákona, ktorou sa posilňovali práva veriteľov. Výsledok zo speňaženia je
žalostný, veriteľom pripadlo niekoľko miliónov, ale časť majetku sa ocitla v rukách G., syna predsedu

predstavenstva, ktorý disponuje majetkom prevyšujúcim 150 miliónov Sk, ktorý pochádza z konkurznej
podstaty úpadcu a jednak z majetku spoločnosti Elsvit. Obrátil sa na ministra spravodlivosti či je možné
urobiť kontrolu v tom čase, keď došlo k zmene správcu konkurznej podstaty, teda Bernarda Ondrejku,
ktorého krajský súd vyčiarkol zo zoznamu správcov pre odbornú nespôsobilosť. V liste boli uvedené
závažné fakty a pochybenia, ktorých sa správca dopustil. Niektoré podozrivé aktivity podľa jeho názoru

pokračovali aj počas pôsobenia nového správcu D.. Druhý správca podľa neho umožnil podpisovať
zmluvu o predaji majetku úpadcu G., toleroval skutočnosť, že z konkurznej podstaty bola vynechaná
lukratívna časť majetku, konkrétne 49 % podiel akcií v spoločnosti Elektrosvit Svatobořice, a.s. a bolo
umožnené takúto zmluvu podpísať Mgr. Jozefom Šutkom a tieto akcie nakoniec skončili v rukách
jeho syna. Okrem toho z konkurznej podstaty úpadcu bol vyňatý majetok a to majetok nachádzajúci
sa v Českej republike. Bližšie podrobnosti neuvádzal, nakoľko sú predmetom trestného konania. V

súvislostisčinnosťousprávcovkonkurznýchpodstátbolpodanýprostredníctvomB.podnetzpodozrenia
zo spáchania trestnej činnosti na Okresnú prokuratúru v Nových Zámkoch. Keď vyčerpal všetky
možnosti komunikácie a bol nespokojný s výsledkami, obrátil sa na denník Pravda, aby dosiahol jednak
informovanosť širšej verejnosti a upozornil na fakt možnej manipulácie s vyhlasovaním a priebehom
konkurzov. Osobne navštívil redakciu Pravdy, rozprával sa s autorom článku, poskytol mu pri prvom

stretnutí všeobecné informácie, následne mu predložil listinné dôkazy. Medzi inými aj fotokópiu listu
adresovaného ministrovi. Časť týchto informácií sa objavila aj v predmetnom článku. Článok považuje
za pravdivý, za oprávnenú kritiku, za korektný a poctivý. Na denník Pravda sa obrátil aj preto, že
Hospodárske noviny, ktoré zverejnili aj na jeho podnet celú sériu článkov v predmetnej záležitosti, po
tom,čobolpodanýnávrhnaochranuosobnostivoveciŠutku,nechcelipočaskonaniazverejňovaťďalšie

informácie. Tento spor je vedený na Okresnom súde v Leviciach. Uviedol, že mal vedomosti o spôsobe
speňažovania majetku spoločnosti Elektrosvit, mal prístup ku konkurznému spisu, ktorý má takmer celý
odfotený. Ako majetok, ktorý sa predával za podhodnotené ceny, mal na mysli predaj haly VPS, ktorá
bola v záložnom práve Poľnobanky a znalecky bola ohodnotená na 40 miliónov Sk, v konkurznom
konaní bola predaná za 4 milióny spoločnosti Ardoc, s.r.o. Bratislava, ktorú považoval za nastrčenú,

pretože následne táto spoločnosť predala halu spoločnosti Elisium Nové Zámky, ktorá bola dcérskou
spoločnosťou Elektrosvitu Svatobořice, a tá obratom predala časť majetku kórejskej spoločnosti za
38 miliónov Sk. Okrem tejto haly bolo podstatne viacej nehnuteľností, aj majetok, ktorý bol vyňatý z
konkurznej podstaty, majetok v Čechách, skončil v rukách G. presnejšie
11C/116/2004

v spoločnosti ESCZ, s.r.o. Sťažoval sa viackrát na správcov konkurzných podstát aj na navrhovateľa,
chcel, aby sudca kontroloval správcu konkurznej podstaty, na čo má zákonné oprávnenie. Okrem neho
sa sťažovali aj iní veritelia, ktorí žiadali aj výmenu správcov aj výmenu sudcu. Aj pán O. sa sťažoval na
správcu. Svedok potvrdil, že čítal aj iné články o navrhovateľovi, v žiadnom prípade neexistoval úmysel

poškodiť navrhovateľa alebo tretiu osobu uverejnením informácií. Predtým ako informácie poskytol
novinárovi sa korektným spôsobom obracal na správcu konkurznej podstaty, aj na konkurzného sudcu,
aj na predsedu krajského súdu, aby upozornil na konanie, ktoré podľa jeho názoru bolo v rozpore
so zákonom. Uviedol, že jeho postoj k sudcovi sa nezmenil, mnohokrát bol sudca klamaný zo strany
správcov konkurznej podstaty, nebol dostatočne informovaný a niektoré veci sa udiali bez jeho vedomia

a bez rozhodnutia súdu. Keď pochopil koľko má jeden sudca konkurzných prípadov, uvedomil si, že je
nad jeho sily, aby všetky kroky sledoval. Vie, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na Generálnu
prokuratúru.

SvedokG.,zamestnanýakoprávnikspoločnosti,vypovedal,žečlánokpovažujezaznôškunepravdivých

informácii, respektíve informácií ktoré sa zakladajú na pravde, ale sú vytrhnuté z kontextu a článok
bol účelový. Uviedol, že na to, aby bol kvalifikovane napísaný článok, by nestačili ani 4 strany. Ďalej
uviedol, že spoločnosť Nový Elektrosvit nekupovala majetok spoločnosti Elektrosvit. K predaju haly VPS
uviedol, že nehnuteľnosť bola kúpená v 9. kole speňažovania konkurznej podstaty, asi na jar roku 2003,
víťazom sa stala spoločnosť Ardoc so sídlom v Bratislave. Táto spoločnosť prenajímala spoločnosti

Elektrosvit priestory za nemalé peniaze, preto požiadali o dokúpenie tejto nehnuteľnosti, nehnuteľnosť
bola odpredaná spoločnosti Elízium, s.r.o., ktorej je konateľom. Medzičasom sa spoločnosť Elektrosvit
dostala do vážnych existenčných problémov, nebolo iného východiska, ako nehnuteľnosť predať, preto
bola predaná tretej osobe v lete 2004. Má vedomosť o článkoch, vie, že nejaké vyšli, ale nečítal ich.Hospodárske noviny na konci roku 2001 a na začiatku roku 2002 uverejnili sériu článkov o privatizácii
Elektrosvitu, iniciovali preto žalobu na ochranu osobnosti, spor prebieha na Okresnom súde v Leviciach,
iniciátorom článkov v Hospodársky novinách bol Ing. Dolobáč. Ešte bol uverejnený jeden článok v

Národnej obrode, kde sa spomína meno svedka, aj tam bola podaná žaloba na ochranu osobnosti.

Svedok C., vypovedal, že na spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s. bol vyhlásený prvý krát konkurz v
roku 1998, bol zrušený Najvyšším súdom pre nezákonnosť, vo veci vtedy rozhodoval C. Na vyhlásení
konkurzu sa pravdepodobne podieľal finančný riaditeľ IU.. Jeho aktivity sú preverované orgánmi činnými

v trestnom konaní. Po finančných problémoch, do ktorých sa spoločnosť dostala po vyhlásení prvého
konkurzu sa zaktivizovali viacerí veritelia, bol vyhlásený tzv. druhý konkurz, kde bol menovaný správca
konkurznej podstaty N., následne B.. Nepovažuje za pravdivé tvrdenie uvedené v článku, že spoločnosť
nakúpila majetok za výrazne podhodnotené čiastky. Ani tvrdenie pána Haulíka nepovažuje za pravdivé,
nakoľko konkurzní správcovia neboli právoplatne odsúdení za trestný čin. Uviedol, že čítal

11C/116/2004

články v Hospodárskych novinách a v Národnej obrode, aj v bývalej Slovenskej republike.

Svedok G., člen predstavenstva a bývalý personálny riaditeľ spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, člen

predstavenstva spoločnosti Elsvit a.s., jeden z konateľov spoločnosti Elizium s.r.o., vo svedeckej
výpovedi uviedol, že nemá vedomosť, že by navrhovateľ vyvíjal podozrivé aktivity, ktoré by odporovali
právnym predpisom, takéto aktivity vyvíjal B. Neverí, že sa dá spoločnosť tunelovať, nakoľko je to pod
dohľadom sudcu a konkurzných veriteľov. Uviedol, že navrhovateľ bol druhým sudcom, ktorý sa podpísal
pod konkurz, prvým sudcom bol Martinkovič. Podľa neho uvedený článok poškodil česť a vážnosť

navrhovateľa a správcu konkurznej podstaty, pretože ak by nepoznal celú kauzu, z daného článku by si
mohol myslieť o sudcovi a správcovi, že sú skorumpovaní. Pritom uviedol, že si nepamätá či predmetný
článok čítal, pred pojednávaním, pozeral či na nie je zverejnený na internete, kde s menom navrhovateľa
nič nenašiel. Na otázku odkiaľ poznal obsah článku odpovedal, že obsah článku nepoznal. Potvrdil,
že o tejto kauze čítal viacero článkov. Uviedol, že nečítal v tlači článok o navrhovateľovi, až na súde.

Nepamätá si či čítal články o B. Známym a rodine, ktorí poznajú navrhovateľa, predmetný článok názor
na navrhovateľa nezmenil, nezmenil sa ani jeho osobný názor.

G., predseda predstavenstva Elektrosvit a.s. Nové Zámky aj spoločnosti Elsvit a.s., vypovedal, že podľa
neho je časť článku nepravdivá, pretože sú v nej uvedené polopravdy a článok budí zdanie, že bol

predaný majetok hlboko pod cenou. Podľa neho Ing. Dolobáč sa snaží vytvoril mediálnu bublinu, keďže
neuspel napádaním jeho osobnosti a čom svedčia aj žaloby na ochranu osobnosti. Myslí si, že článok
navrhovateľa poškodil. Zaznamenal informácie o zneužitých konkurzoch na krajskom súde v Bratislave,
Košiciach a v Banskej Bystrici.

Svedok C., zamestnanec odporcu vypovedal, že vedel o tlačovej konferencii organizovanej
ministerstvom spravodlivosti ohľadom problémov s konkurznými sudcami, bola to veľká prezentácia o
zneužívaní konkurzov. V tom čase bol vedúcim ekonomického oddelenia a tieto veci malo na starosti
domáce oddelenie. K spôsobu fungovania v redakcii uviedol, že autor článku nemá špeciálnu oblasť,
ktorej sa venuje, robí veci aktuálne, kauzy, históriu a vedecké rozhovory, pričom si sám vyhľadáva

témy článkov. Uviedol, že to bola veľká akcia ministerstva spravodlivosti, ktorá nebola bežná, minister
popisoval ako to funguje, boli obvinení viacerí sudcovia. Informácie z tlačovej konferencie ministerstva
brali ako dôveryhodné.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ zasielal listom zo dňa 9.12.2004 fotokópie dokladov z

konkurzného spisu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v súvislosti s podozrením z trestného
činu marenia konkurzného konania a podvodu v konkurznom konaní.

Krajský súd na sťažnosť B. odpovedal, že je neprípustná. Pričom podľa vyjadrenia zákonného sudcu
počas spravovania konkurznej podstaty

11C/116/2004

jeho správcom C. pravdepodobne došlo k neoprávnenému započítaniu pohľadávok medzi úpadcom
a spoločnosťou Elsvit. Keďže zákonný sudca nemá k dispozícii potrebné doklady, pričom o tejtoskutočnosti sa dozvedel až z jeho listu a stanoviska súčasného správcu konkurznej podstaty B. , vec
postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Na list Ing. Dolobáča zo dňa 31.7.2001 adresovanom
ministrovi spravodlivosti W. odpovedala predsedníčka krajského súdu listom zo dňa 16.1.2002, že jeho

sťažnosť na navrhovateľa ako zákonného sudcu, považuje za neprípustnú. Na ďalšiu sťažnosť Ing.
Dolobáča odpovedal predstaviteľ krajského súdu listom zo dňa 5.10.2004, pričom konštatoval, že jeho
sťažnosťnanavrhovateľajeneprípustná.Svedoksasťažovalajnapostupsprávcovkonkurznejpodstaty
a dňa 18.10.2004, adresoval žiadosť o preverenie postupu správcov konkurznej podstaty v prípade
úpadcu Elektorsvit Nové Zámky. V liste zo dňa 7.6.2004 adresovanom ministrovi spravodlivosti svedok

uvádza, že po prečítaní článku Vandy Vavrovej v denníku Pravda zo dňa 5.6.2004 pod názvom „šesť
sudcov čaká na trest za zneužité konkurzy“ mu nedá, aby ho neoboznámil s prípadom konkurzu na
majetok spoločnosti Elektrosvit a.s. Nové Zámky.

Navrhovateľ predložil súdu posudok vypracovaný N., ktorý bol zameraný na posúdenie profesionality
a etiky novinárskej práce v článkoch denníku Pravda v období od 22.10.2004 do 5.11.2004, ktoré

sa týkali navrhovateľa. K tomuto listinnému dôkazu možno len konštatovať, že posúdenie etiky práce
novinárov nie je predmetom tohto konania, snahou tejto práce bolo otvoriť diskusiu o kvalite a
problémoch žurnalistiky, preto sa súd tomuto dokumentu nevenoval. Navyše ak by aj postup redakcie
bol hodnotený expertom na žurnalistickú etiku, ako sa autor posudku označil, za neprimeraný a nie v
súlade s profesionálno-etickými kritériami, nemožno z toho automaticky vyvodiť záver, že došlo aj k

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. A navyše posúdenie etických kritérií je veľmi subjektívne
a posudzovanie profesionality novinárov nie je predmetom tohto konania.

Na pojednávaní dňa 13.5.2008 právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby bol v konaní vypočutý
navrhovateľ, s tým, že oznámi súdu termín, ktorý by navrhovateľovi vyhovoval. Napokon bolo

pojednávanie vytýčené na deň 2.10.2008, právny zástupca navrhovateľa sa však ospravedlnil z dôvodu
kolízie s pojednávaním vedenom na tunajšom súde č.k. 20C/17/2005. Po tom, čo toto pojednávanie bolo
zrušené, súd oznamoval právnemu zástupcovi navrhovateľa, že nie je dôvod na odročenie pojednávania
v tejto veci. Následne právny zástupca požiadal o odročenie a to z dôvodu kolízie s pojednávaním na
Okresnom súde v Košiciach, pričom tento dôvod na odročenie pojednávania súd vyhodnotil v súvislosti

s ďalšími skutkovo významnými skutočnosťami ako nie dôležitý. Právny zástupca navrhovateľa dôvod,
pre ktorý opätovne žiadal o odročenia pojednávania žiadnym spôsobom ani nepreukázal. O termíne
pojednávania sa dozvedel 1.8.2008, čiže mal dostatočne dlhý čas na to, aby si zabezpečil substitučné
zastúpenie na tomto pojednávaní a to aj z dôvodu, že konanie sa vedie od roku 2004 a navrhovateľ
nebol vypočutý, pretože sa žiadneho pojednávania nezúčastnil. Ani dôvod navrhovateľovej pracovnej

zaneprázdnenosti, ktorý uvádzal právny zástupca navrhovateľa ako dôvod pre odročenie
11C/116/2004

pojednávania v liste doručenom súdu v deň pojednávania, pričom ho nijako nešpecifikoval ani nepodložil
žiadnym dôkazom, nie je dôležitým dôvodom na jeho odročenie, preto súd dňa 2.10.2008 pojednával

v neprítomnosti navrhovateľa.

Ustanovenie § 11 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
upravuje právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle § 13 odseku 2 a 3, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť či zverejnením konkrétnych dvoch napadnutých článkov v
denníku Pravda došlo k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.Právo na ochranu osobnosti zakotvuje náš právny poriadok ako základné ľudské právo. V
rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú
občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí jej

celkovej fyzickej a psychickej integrity. Jedným z týchto dielčích práv je i právo na ochranu cti a ľudskej
dôstojnosti.
Otázku či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú cti a dôstojnosti fyzickej
osoby, musí súd skúmať z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej
osoby. Musí vychádzať z toho, či uverejnené tvrdenie je za daných konkrétnych okolností objektívne

spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti
takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje
jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v spoločnosti.

Za konanie, ktoré zasiahlo do cti a dôstojnosti navrhovateľa, označil navrhovateľ tvrdenia uvádzané v
článku zo dňa 26.10.2004 a zásah do ochrany osobnosti vidí v tom, že navrhovateľ nebol právoplatne

disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy, nakoľko rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho
súdu nenadobudlo právoplatnosť a aj v tomto konaní treba uplatňovať prezumpciu neviny. V tomto
článku jeho autor uvádza, že navrhovateľ je disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy a rozhodoval
aj v prípade podniku Nový Calex so sídlom v Zlatých Moravciach. Informácia, že navrhovateľ bol
disciplinárne

11C/116/2004

potrestaný nie je nepravdivá, nakoľko v čase keď bol článok uverejnený prvostupňový disciplinárny senát
rozhodnutím zo dňa 24.9.2004 uznal navrhovateľa za vinného, že v konkurznej veci č.k. 3K 69/00 vydal
opatrenie, ktorým ustanovil do konkurzného konania za osobitného správcu konkurznej podstaty pre

správu majetku úpadcu, v rozpore so zákonom ako aj bez žiadosti v zmysle opatrenia predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave, teda zavinene nesplnil a porušil povinnosti sudcu, zároveň svojim
správaním vzbudil oprávnenú pochybnosť o jeho svedomitosti, za čo mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie. Z výpovede svedka N. ktorý v tom čase zastával funkciu ministra spravodlivosti vyplynulo,
že ako minister spravodlivosti považoval konanie, pri ktorom bol ustanovený správcu konkurznej

podstaty mimo poradia, za podozrivé. Je treba dať za pravdu aj tvrdeniu odporcu, že v tlači sa
pristupuje k určitému zovšeobecneniu, že informácia nemôže byť vyčerpávajúca, nakoľko denník nie
je odborným periodikom. Aj keď rozhodnutie disciplinárneho súdu v čase uverejnenia informácie nebolo
právoplatné, treba zohľadniť že ide o zjednodušenú formuláciu prispôsobenú bežnému čitateľovi a
navyšev závere článku je informácia, že minister požiadal Najvyšší súd, aby bol navrhovateľ preradený z

krajskéhosúdunaokresnýsúd,zčohogramaticko-logickýmvýkladommožnovyvodiť,ženavrhovateľovi
uložený trest nie je ešte právoplatný. Jednoznačne preto nemožno prijať záver, že odporca zasiahol
do navrhovateľových práv na ochranu osobnosti tým, že porušil princíp prezumpcie neviny. Nemožno
súhlasiť s navrhovateľom ani v tom, že je v článku vykreslený ako podplatný konkurzný sudca, ktorý
napomáha finančným skupinám v získaní majetku konkurzných podstát. Informácie, ktoré v tomto článku

sa dotýkali navrhovateľa neboli nepravdivé. Navrhovateľ bol disciplinárne potrestaný, rozhodoval aj
v prípade podniku Nový Calex, minister ho navrhol potrestať a ako disciplinárne potrestanie navrhol
preradenie na súd nižšieho stupňa. Súd preto dospel k záveru, že v tomto článku neboli zverejnené
informácie, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.

V článku uverejnenom dňa 29.10.2004 navrhovateľ považoval za zásah do jeho práv skutočnosť,
že bol v nich vykreslený ako sudca, ktorý v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi Elektrosvit,
a.s. Nové Zámky ustanovil správcov konkurzných podstát, z ktorých jeden mal byť zbavený funkcie
pre odbornú nespôsobilosť a druhý pokračuje v podozrivých aktivitách a ktorí umožnili vytunelovať
Elektrosvit niektorým jeho privatizérom, že článok vykreslil navrhovateľa ako sudcu, ktorý sa podieľal v

konkurznom konaní na lacnom výpredaji v konkurze spriazneným osobám, rozhodoval v konkurznom
konaní,ktorésprevádzajúpodvodyapodozreniaztunelovania,nazákladečohomalkrajskývyšetrovateľ
začať trestné stíhanie, je účastný na korupcii v rámci konkurzných konaní, čo vyplýva najmä z účelovej
citácie analytika D.V tomto článku jeho autor uvádza, že navrhovateľ je sudca, ktorého minister žiada
zbaviť rozhodovania v konkurzoch. Táto informácia nie je nepravdivá, aj keď je zjednodušená. Minister

spravodlivosti navrhoval, aby bol navrhovateľ ako sudca preradený na súd nižšieho stupňa práve v
súvislosti s prejednávaným skutkom v disciplinárnom konaní. Informácia, že navrhovateľ rozhodoval
v konkurznom konaní v prípade Elektrosvitu Nové Zámky tiež nie je nepravdivá. Ostatné tvrdeniauvádzané v článku sa netýkajú navrhovateľa, ale správcov konkurzných podstát. V závere článku je
citovaný analytik Pavol Nechala, ktorý však vo svojom vyjadrení
11C/116/2004

nehovorí o navrhovateľovi, ale všeobecné konštatovania v súvislosti s problematikou podozrenia zo
zneužívaných konkurzov. V konaní bolo preukázané, že prvý správca konkurznej podstaty bol odvolaný
zo svojej funkcie. Ostatnými tvrdeniami uvádzanými v článku sa súd nezaoberal, nakoľko sa netýkali
priamo navrhovateľa, ale práve správcov konkurzných podstát. Súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa,

že bežný čitateľ si vytvoril po prečítaní článku práve taký obraz o navrhovateľovi, ako on sám uvádza
v návrhu na začatie konania. V žiadnej časti článku nebol navrhovateľ spájaný s „konkurznou mafiou“
a ani v spojení s uvádzanou citáciou analytika nemožno konštatovať, že aj v prípade Elektrosvitu
sa jednalo o „zmanipulovaný konkurz“. Treba pripomenúť, že pojem konkurzná mafia nepoužil po
prvý krát odporca, ale vtedajší minister spravodlivosti. Téma konkurzov, konkurzných sudcov, bola v
čase zverejnenia predmetných článkov výsostne aktuálna, touto problematikou sa nezaoberalo len

jedno printové médium, naopak po tlačovej konferencii na ministerstve spravodlivosti a po podaní
návrhov na disciplinárne potrestania viacerých sudcov sa téme venovali dlhodobo viaceré médiá.
Išlo o tému týkajúcu sa vecí verejných, vychádzajúcej z informácie z ministerstva spravodlivosti zo
dňa 4.6.2004, v ktorej sa opisoval spôsob fungovania a postupov v konkurzoch, ktoré boli označené
ako pochybné a navrhovateľ bol jedným zo sudcov, u ktorých boli ministrom podané návrhy na

disciplinárne potrestanie. Išlo o oficiálny materiál ministerstva spravodlivosti a možno s odporcom iba
súhlasiť, že neexistoval a neexistuje dôvod spochybňovať pravdivosť a hodnovernosť tohto materiálu.
V neposlednom rade treba uviesť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa jednalo o cielenú diskreditáciu
jeho osoby. Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že prostredníctvom zverejnených informácii odporca
ovplyvňoval prácu navrhovateľa, odporca iba informoval o výsledkoch jeho činnosti, pričom denník sa

problematikevenovaldlhodobo,vkonaníbolopreukázané,žebolipublikovanénásledneajďalšiečlánky.

Vzhľadom k tomu, že predmetné články sa netýkali iba navrhovateľa, ale aj správcu konkurznej podstaty
a iných skutočností, súd sa nezaoberal výsledkami rozsiahleho dokazovania zo strany navrhovateľa,
ktoré sa týkalo pravdivosti tvrdení ohľadom postupu správcu konkurznej podstaty.

Súd sa zaoberal aj otázkou či treba dokázať pravdivosť tvrdení vo všetkých jednotlivostiach, alebo stačí
preukázať pravdivosť podstatnej časti tvrdení a priklonil sa k názoru prezentovanom aj judikatúrou, že
stačí, aby boli pravdivé podstatné časti tvrdení, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo
vždy pravde. V danom prípade, s prihliadnutím na texty celých článkov, ktoré mali zasiahnuť do

osobnostných práv navrhovateľa, na kontext článkov a okolností za ktorých boli uverejnené, s
prihliadnutím na všetky súvislosti, formu článkov, účel, nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že došlo
k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.

Súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, považoval za preukázané, že uverejnené články neboli

spôsobilé vyvolať zásah do práv navrhovateľa, spôsob podania informácii a okolnosti, za ktorých došlo
k uverejneniu článkov neboli objektívne spôsobilé vyvolať ujmu, spočívajúcu v ohrození alebo porušení
práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Navyše, v tomto konaní nebolo preukázané,
11C/116/2004

že tvrdenia uverejnené v článkoch boli tvrdenia nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Možno
skonštatovať, že boli zjednodušené, avšak články sa netýkali navrhovateľovho súkromia, ale informovali
o aktuálnej téme a netýkali sa iba navrhovateľa, navrhovateľ bol v oboch článkoch spomínaný v kontexte
konkurzných konaní a práve konkurzným konaniam venovalo pozornosť aj ministerstvo spravodlivosti.
Skutočnosť, že ministrom spravodlivosti bol podaný návrh na disciplinárne potrestanie je argumentom

pre záujem verejnosti o osobe navrhovateľa a ním prejednávané prípady konkurzných konaní.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal značnú mieru zníženia dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa v
spoločnosti v príčinnej súvislosti s uverejnenými článkami. A vypočutí svedkovia nepotvrdili existenciu
zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.
Navrhovateľ vyslovil domnienku, že motívom uverejnenia článkov bolo personálne a majetkové

prepojenie odporcu a spoločnosti Plastika Nitra, prostredníctvom majoritného akcionára. Uviedol, že
ich považuje za články na objednávku, zamerané na diskrimináciu navrhovateľa s cieľom ovplyvniť
konkurzné konanie vedené proti dlžníkovi Plastika, a.s. Nitra, ktorý navrhovateľ ako sudca prejednával
a v čase zverejnenia článkov mal rozhodnúť o tom či konkurz bude vyhlásený alebo návrh na vyhláseniekonkurzu bude zmietnutý. V konaní bolo preukázané, že práve informácia ministerstva spravodlivosti,
ktorá odznela na tlačovej konferencii a bola spracovaná na základe kontroly ministerstva, odštartovala
záujemmédiíokonkurznékonania.Pritomnešloibaozáujempisateľačlánku,nieibaozáujemvdenníku

Pravda. Svedčia o tom aj odporcom priložené články s touto problematikou, ktoré boli uverejnené v
iných médiách. V konkurznom konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.3.2005, pričom články
bolo publikované v mesiacoch október a november 2004. Prepojenie medzi spoločnosťou odporcu a
spoločnosťouPlastikyNitrasúdneskúmal,nakoľkopreposúdenieotázkyčizverejnenýmičlánkamidošlo
k zásahu do práv navrhovateľa, bola táto skutočnosť irelevantná. Podobne irelevantná bola informácia

či právny zástupca navrhovateľa vypracovával v máji 2005 právnu analýzu pre Ing. Priatku ako správcu
konkurznej podstaty spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a aká odmena mu bola za to vyplatená. Navyše
navrhovateľ svoje tvrdenie, že zo strany odporcu išlo o cielenú objednávku za účelom diskriminácie
navrhovateľa nepreukázal a z textu napadnutých článkov takýto záver nemožno vyvodiť.
Navrhovateľ sa v priebehu konania snažiť súd presvedčiť, že medializácia bola účelová s cieľom
vytvárať na navrhovateľa mediálny tlak, a tým bolo porušené aj právo na spravodlivé súdne konanie.

S týmito tvrdeniami navrhovateľa sa však nedá stotožniť. Zo skutočnosti, že v denníku Pravda vyšlo
viacero článkov s podobnou tematikou nemožno vyvodzovať záver, že išlo o účelovú medializáciu a
už vôbec nie za nátlak na osobu navrhovateľa ako zákonného sudcu. Odporca v konaní preukázal,
že kauze konkurzov sa venoval dlhodobo a to zverejnením článkov dňa 5.6.2004, 28.6.2004,
9.10.2004, 23.10.2004, 26.11.2004, 27.11.2004, 17.12.2004, 29.1.2005, 22.3.20005, 14.5.2005,

25.6.2005, 23.8.2005, 18.10.2005, dňa 29.11.2005 uverejnil informácie o disciplinárnych stíhaniach proti
konkurzným sudcom. Téme sa venoval aj denník SME a to dňa 23.10.2004, 28.10.2004, 11.11.2004,
27.11.2004, 23.3.2005, ďalej týždenník Profit a denník Hospodárske noviny.
11C/116/2004

Súd sa zaoberal návrhom na začatie konania aj z pohľadu ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 26. apríla 2007 k sťažnosti č. 11182/03 a 11319/03 pre
porušenie článku 10 Dohovoru pripomína, že sloboda vyjadrovania je jedným zo základov demokratickej
spoločnosti. Jej cieľom sú nielen informácie a myšlienky prijímané pozitívne alebo považované za
neútočné alebo neutrálne, ale tiež tie, ktoré útočia, šokujú alebo znepokojujú. Sloboda vyjadrovania

tak ako ju garantuje článok 10 Dohovoru podlieha výnimkám, ktoré je potrebné interpretovať
striktne. Akákoľvek potreba obmedzení musí byť presvedčivo stanovená. Podmienka „nevyhnutnosti v
demokratickej spoločnosti“ určuje, aby súd rozhodol, či sporný zásah zodpovedá „tlaku spoločenskej
potreby“. Pritom práve tlač zohráva významnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Pokiaľ neprekročí
určité hranice, prináleží jej poskytovať informácie a myšlienky o všetkých otázkach vo všeobecnom

záujme, rešpektujúc svoje povinnosti a zodpovednosť. S jej funkciou, ktorá pozostáva v rozširovaní
informácií, je spojené aj právo verejnosti prijímať tieto informácie. Ak sa tak nestane, nemôže plniť svoju
nevyhnutnú úlohu „strážneho psa“ (Thoma proti Luxembursku, sťažnosť č. 38432/97, CEDH 2001-III,
odsek 45).
V rozsudku zo dňa 20. apríla 2006 k sťažnosti č. 47579/99 pre porušenie článku 10 Dohovoru Európsky

súd pre ľudské práva k prejednávanému prípadu, ktorý sa týkal zástupcu generálneho prokurátora
uvádza, že ak bol terčom kritiky vysoko postavený verejný činiteľ, sú hranice prijateľnej kritiky voči nemu
širšie než vo vzťahu k súkromnej osobe. V tomto prípade je dotknutou osobou tiež ústavný činiteľ, čiže
hranice prijateľnej kritiky sú nesporne širšie.
V rozsudku zo dňa 2.11.2006 k sťažnosti 60899/00, ktorý sa týkal sudcu, Európsky súd pre ľudské

práva konštatuje, že úloha tlače ako strážneho psa sa nepochybne vzťahuje aj na otázky spojené s
fungovaním justície. Tlač je tak vnímaná ako jeden z prostriedkov, ako si môžu politici a verejnosť overiť,
či sudcovia plnia svoju ťažkú úlohu spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom tvoriacim základ úloh, ktoré
im boli zverené. Na jednej strane stojí legitímna obava o zachovanie autority a nestrannosti justície,
ktorá môže byť ohrozená, pokiaľ budú sudcovia vystavení bezdôvodnej či trvalej kritike, na druhej strane

„kritika sudcovského stavu“ je sama o sebe rovnako hodnotná, nakoľko umožňuje členom spoločnosti
participovať na verejnej diskusii a prispieva k zodpovednosti sudcov“. Téma sporných článkov nesporne
patrila do oblasti verejného záujmu, bola predmetom záujmu médií, dianie okolo sporných konkurzov
priťahovalo v tom čase pozornosť médií. Aj s prihliadnutím na úlohu súdnej moci v spoločnosti, ktorá ako
ochrankyňa spravodlivosti, základnej hodnoty právneho štátu, musí požívať dôvery verejnosti, pokiaľ

má byť v plnení svojich úloh úspešná, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nešlo o útok, ktorý by
bol zjavne neopodstatnený, predmetné články nepredstavovali neospravedlniteľný útok voči dotknutému
sudcovi či súdnej moci ako takej.Nakoľko súd dospel k názoru, že v danom prípade sa nejednalo o také konanie zo strany odporcu, ktoré
by bolo objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súd zamietol aj návrh
na primerané zadosťučinenie formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10

miliónov Sk, ktorého sa navrhovateľ domáhal.

11C/116/2004

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.3.2006, á 33.804 Sk, režijný paušál 150 Sk,

2. vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 29.11.2005, á 33.804 Sk, režijný paušál 150 Sk,
3. účasť na pojednávaní dňa 15.9.2006, á 33.910 Sk, režijný paušál 163 Sk,
4. účasť na pojednávaní dňa 28.9.2006, á 32.650, režijný paušál 163 Sk,
5. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2006 (9,30-12,50 hod.), á 65.300 Sk, režijný paušál 326 Sk,
6. účasť na pojednávaní dňa 22.1.2007(9,30-13,30 hod.), á 65.300 Sk, režijný paušál 356 Sk,

7. účasť na vypočutí svedkov na OS Nové Zámky dňa 25.5.2007, 1, á 8.162,50 Sk, režijný paušál
178 Sk,
8. účasť na vypočutí svedkov na OS Nové Zámky dňa 14.6.2007, 1, á 8.162,50 Sk, režijný paušál
178 Sk,
9. účasť na vypočutí svedkov na OS Nové Zámky dňa 25.5.2007 (9,30-13,45 hod.),á 97.950 Sk, režijný

paušál 534 Sk,
10. účasť na pojednávaní dňa 13.5.2008, á 32.650 Sk, režijný paušál 190 Sk,
11. účasť na pojednávaní dňa 2.10.2008, á 32.650 Sk, režijný paušál 190 Sk.

Tarifná odmena (§ 9 až 14) zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 84.915 Sk predstavuje

čiastku 531.836 Sk. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu aj náhradu za stratu času za účasť
na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky vo výške 3 x 8 začatých polhodín (297 Sk) a to vo
výške 7.128 Sk. Súd nepriznal náhradu cestovných výdavkov, nakoľko tieto právny zástupca odporcu
nepreukázalavzmysleustanovenia§16ods.4vyhláškysanavýškunáhradypreukázanýchcestovných
výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy a to zákon o cestovných náhradách.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 538.964 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

11C/116/2004

Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.