Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015898457
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015898457.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EuroFinancovanie s.r.o., Nové Záhrady I 13/A, Bratislava,
IČO: 44 731 906, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou, Vietnamská 48, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ SV-Centrum s.r.o., Drobného 2/1900, Bratislava, IČO: 36 779 296, 2/ Ing. O. S., nar.
XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, J., 3/ Ing. E., nar. XX.XX.XXXX, S. G. XXX/XX, B. S. o zaplatenie 31.710,-
eur s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/66/2011-275 zo

dňa 09.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému 2/
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 31.710,- eur s 0,15 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.050,- eur od 28.03.2010 do

zaplatenia, zo sumy 21.000,- eur od 23.04.2010 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1.902,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 8.389,52 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť ostatných v rozsahu poskytnutého plnenia.

2. Rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovaným 1/,

2/ a 3/ povinnosť uhradiť žalovanú istinu s príslušenstvom s poukazom na to, že poskytol spoločnosti
SV-Centrum s.r.o. - žalovaný 1/, na základe písomnej zmluvy zo dňa 22.02.2010 pôžičku vo výške
23.100,- eur, ktorú mala táto spoločnosť vrátiť v troch splátkach do 22.04.2010. Žalovaná spoločnosť
plnenie z pôžičky nevrátila, uhradila len splátku vo výške 1.050,- eur a zostávajúcu časť nezaplatila. V
zmluve o poskytnutí pôžičky boli v článku III. dohodnuté sankcie za nesplnenie povinnosti a to úrok z
omeškania vo výške 0,15 % za každý deň omeškania a zmluvná pokuta vo výške 420,- eur v prípade

omeškania s uhradením splátky a zmluvná pokuta vo výške 9.240,- eur, ak nebude pôžička splatená
do dňa 22.02.2010. Vzhľadom na tieto dojednania súčasťou žalovanej istiny tak boli okrem nároku na
vrátenie poskytnutej pôžičky aj sankcie a to zmluvná pokuta a úrok z omeškania.

3. Žalovaná spoločnosť poskytnutie pôžičky nerozporovala, ale poukazovala na to, že z pôžičky bola
reálneuhradenáčiastka19.950,-euramesačnásplátkavovýške1.050,-eur,ktorúprijalMgr.O.D.,ktorý

vydal potvrdenie o splatení pôžičky, preto namietala výšku žalovanej istiny i uplatnenie sankcií. Žalovaný
2/ a 3/ ako fyzické osoby sa stali ručiteľmi tohto záväzku, čo je preukázané vyhlásením spísaným v deň,
v ktorý bola podpísaná i zmluva o pôžičke.

4. Žalovaný 2/ uzatvorenie zmluvy o pôžičke potvrdil, ale poukazoval na to, že v skutočnosti bola
vyplatená iba suma vo výške 18.850,- eur, ktorá čiastka bola zo strany žalobcu aj poskytnutá, ktorú sumu

z dôvodu nedostatku financií nebolo možné včas vrátiť.5. Žalovaný 3/ uviedol, že finančné prostriedky tak ako sú uvedené v zmluve o pôžičke boli poskytnuté
konateľovi žalovanej 1/, ktorým je žalovaný 2/ a ktorý ich aj prevzal v sume 23 100 eur. Poskytnutá
pôžička mala slúžiť pre potreby spoločnosti - žalovanej 1/ na splatenie úveru a žalovaný 3/ vystupoval

v uvedenom vzťahu ako ďalší ručiteľ.

6. Súd prvej inštancie po vypočutí svedka Mgr. O. D., ktorý bol v postavení riaditeľa žalobcu a A.
S., po oboznámení sa so zmluvou o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ mal na
základe výdavkového pokladničného dokladu vystaveného dňa 22.02.2010 preukázané, že žalobca

vyplatil žalovanému 1/ čiastku vo výške 23.100,- eur, keď tvrdenie žalovaného 1/ ani žalovaného 2/ o
skutočnom poskytnutí sumy len vo výške 18 850 eur nemal preukázané. Záväzkový vzťah súd posúdil
podľa ust. § 657 Obč. zák. ako zmluvu o pôžičke, ktorá bola platne uzatvorená. Z dokazovania a
listinných dokladov vyplynulo, že v prípade nesplnenia predmetného záväzku žalovanou spoločnosťou,
žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa zaviazali uspokojiť pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke
a stali sa ručiteľmi k plneniu poskytnutému žalovanej spoločnosti. Ručiteľské vyhlásenia súd vyhodnotil

podľa ust. § 303 Obchod. zák. ako súladné so zákonom.

7. Žalovaná spoločnosť ako dlžník si svoje povinnosti, ktoré jej zo zmluvy o pôžičke plynuli nesplnila,
poskytnutú finančnú čiastku poskytnutú žalobcom titulom pôžičky v lehote splatnosti nevrátila. Obrana
žalovanej spoločnosti 1/ a žalovaného 2/, ktorý je konateľom žalovanej spoločnosti a podľa ktorej bola

medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou, za ktorú konal žalovaný 2/ uzatvorená Dohoda o urovnaní,
o odklade splatnosti pôžičky a odpustení zmluvnej pokuty nebola preukázané, keď žalovaný 2/, ani
v konaní vypočutý svedok A. S. nedisponovali žiadnym dôkazom, ktorým by svoje tvrdenia súdu o
uzatvorení dohody o urovnaní preukázali, ich tvrdenia boli nekonkrétne, preto súd skonštatoval, že
žalovaný 1/a žalovaný 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v súvislosti s ich tvrdeniami

zaťažovalo a nepreukázali, že by pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňoval v tomto konaní nevznikla,
prípadnezaniklatitulomsplnenia,ztohodôvodusúdprvejinštanciežalovaných1/až3/ ktejtopovinnosti
v súlade s petitom žaloby zaviazal. Za opodstatnený považoval i nárok uhradiť podľa čl. III/3.1 zmluvy
o pôžičke dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne, ktorý posúdil podľa ust.§ 369 ods. 1
Obchod. zák. keď mal preukázané omeškanie dlžníka podľa § 365 ods.1 Obchod. zák.. Dohodu o výške

úroku z omeškania a zmluvnú pokutu vyhodnotil podľa ust. § 265 Obchod. zák. s tým, že nie je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, pri ktorom posúdení vychádzal z primeranosti pomeru medzi
úrokom z omeškania a hodnotou zabezpečeného záväzku, keď pri prepočte v zmluve dohodnutého
úroku z omeškania ide o 50,75 % ročný úroku z omeškania, ktorý súd neposúdil ako dojednanie, ktoré
by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom a v hrubom nepomere k zabezpečenému záväzku. Súd

prvej inštancie vyhodnotil i nárok na zmluvnú pokutu, ktorú právne posúdil podľa § § 301 Obchod. zák. a
§ 544 Obč. zák., vzal do úvahy dobu omeškania, počas ktorej žalovaná spoločnosť mohla pôžičku vrátiť
s tým, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty neprekračuje výšku zabezpečovanej sumy a žalovaná
spoločnosťsibolapocelúdobuomeškaniavedomásvojhozáväzku,ktorýnesplnilaažalovaníozníženie
zmluvnej pokuty nepožiadali. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie skonštatoval, že vo vzťahu

medzi žalovanou spoločnosťou a žalovanými 2/ a 3/ sa nejedná o oddelené ani solidárne záväzky,
povinnosť žalovaných uhradiť plnenie bolo potrebné vyjadriť spôsobom, ktorý zodpovedá vzťahu dlžníka
a ručiteľov, preto znením výroku rozsudku neprekročil svoje oprávnenie, keď s odkazom na § 153 ods.
2 O.s.p. nie je viazaný návrhom žalobcu, ktorý žiadal, aby žalovaným bola uložená povinnosť uhradiť
žalovanú istinu spoločne a nerozdielne a ani delene.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný 2/ odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby

konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný 1/ je v reštrukturalizácii, ktoré konanie je vedené pred Okresným
súdom Bratislava I pod sp.zn. 8R/1/2014. K dokazovaniu vykonanému súdom prvej inštancie namietol,
že bolo vykonané nedostatočne, zotrval na tvrdení, že pôžička bola poskytnutá iba v sume 19.950,-
eur s tým, že úrok z omeškania, ktorý bol súdom priznaný je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je
v súbehu so zmluvnou pokutou, ktorej výšku považuje za neprimeranú, čo v priebehu konania pred

prvoinštančným súdom aj namietal, preto sa mal súd vzhľadom na nesúhlas žalovaných z jej výškou
zaoberať a prípadne ju moderovať z hľadiska zabezpečovacej povinnosti a jej významu.

10. Žalobca, ani žalovaná 1/ a žalovaný 3/ sa k odvolaniu nevyjadrili.11. Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní odvolania žalovaným 2/, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 14.07.2014 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8R/1/2014-72 zo dňa

30.06.2014 začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanej spoločnosti, na základe ktorej skutočnosti
a vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) sa súdne a rozhodcovské konania o
pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou povolením reštrukturalizácie prerušujú;
tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR.

12. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8R/1/2014-344 zo dňa 18.03.2015 bola
reštrukturalizácia vedená na žalovanú 1/ skončená a Okresný súd Bratislava I výrokom uvedeného
uznesenia potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného 1/ ako dlžníka. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie vec predložil odvolaciemu súdu, ktorému bola doručená na rozhodnutie o odvolaní dňa
27.10.2015.

13. V období od začatia reštrukturalizačného konania až do jeho právoplatného ukončenia, ku
ktorému došlo dňa 26.03.2015 odvolací súd o odvolaní žalovaného 2/ nekonal, preto námietky právnej
zástupkyne žalobcu JUDr. Kataríny Dvorskej, v ktorých namietala, že odvolací súd koná o dovolaní
(zrejme mala na mysli odvolaní) minimálne dva roky sú neopodstatnené.

14. Odvolací súd vec prejednal podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný,
bez nariadenia pojednávania keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolateľovi, ktorým je žalovaný 2/, ako vyžaduje právna
úprava uvedená v § 387 ods. 1 CSP, ako ani podmienky uvedené v ust. § 388 CSP týkajúce sa

zmeny rozhodnutia, k čomu odvolací súd sledoval zabezpečenie, aby nedošlo k porušeniu zásady
dvojinštantčnosti konania, ktorý postup je považovaný i ústavným súdom za vecne správny a ústavne
komformný(II.ÚS207/2013-27zodňa04.04.2013)azabezpečírešpektovaniedvojinštančnostisúdneho
konania. Žalovaná 1/ a žalovaný 3/ sa neodvolali, preto sa odvolací súd nezaoberal preskúmaním im
uloženého plnenia.

15. Súd prvej inštancie výrokom rozsudku uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť k úhrade žalovaného
nároku s tým, že plnením jedného so žalovaných zaniká povinnosť ostatných v rozsahu poskytnutého
plnenia. Právne postavenie žalovaných 2/ a 3/ ako ručiteľov prvoinštančný súd právne kvalifikoval s
odkazom na úpravu uvedenú v ust. § 303 Obchod. zák., podľa ktorého je ručenie právnym vzťahom

medzi veriteľom a ručiteľom, na základe ktorého ručiteľ sľubuje, že uspokojí veriteľa, ak dlh nesplní
dlžník a ktorý sľub veriteľ akceptuje. Pre vyhlásenie ručiteľa pri posudzovaní podľa Obchodného
zákonníka je písomná forma obligatórna. I keď zmluva o ručení nemusí mať písomnú formu. Uvedené
podmienky sú v tomto spore splnené tak, ako vyžaduje príslušný právny predpis. Charakteristickým pre
vzťahručiteľskéhozáväzkujeakcesoritaasubsidiarita.Ručiteľskýzáväzokjeakcesorický,tedavedľajší,

ktorý závisí od obsahu záväzku hlavného, vzniknutého medzi žalovanou spoločnosťou ako dlžníkom a
žalobcom v postavení veriteľa, a ktorý je zároveň záväzkom subsidiárnym, kedy je ručiteľ povinný plniť
až vtedy, keď dlžník svoj splatný záväzok na základe písomnej výzvy veriteľa nesplnil.

16. Základný právny vzťah, ktorým je poskytnutie pôžičky je súdom prvej inštancie správne posúdený

podľa právnej úpravy uvedenej v ust. §657 Obč. zák. ako zmluva o pôžičke, na rozdiel od zmluvy o
úvere, upravenej v ust. § 497 a nasl. Obchod. zák., ktorá je zmluvou odplatnou, pri ktorej sa dlžník
zaväzuje poskytnúť veriteľovi úroky ako odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré plnenie nebolo
medzi žalobcom a žalovaným 1/ dohodnuté. V záhlaví zmluvy síce účastníci odkázali na ust. § 261ods.6
Obchod. zák., ale zmluva o pôžičke je upravená iba v Občianskom zákonníku, preto nemôže byť

posudzovaná podľa Obchodného zákonníka.

17. Ručenie je upravené tak Obchodným ako aj Občianskym zákonníkom. Obe právne úpravy sú
komplexné a existujú paralelne popri sebe. Príslušná právna úprava ručenia sa odvíja od povahy
základného záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, preto nie je správne použitie právnej úpravy

ručenia,poskytnutéhofyzickýmiosobamipodľa Obchodnéhozákonníka (§303)ikeďtentoprávnyvzťah
tak účastníci označili, ktorým právnym posúdením ale nie je súd viazaný a mal preto aplikovať právnu
úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá tento vzťah rieši. Uvedená skutočnosť tak zakladá nedostatok
súvisiaci s nesprávnym právnym posúdením veci vo vzťahu k odvolateľovi - žalovanému 2/.18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že žalovaní 1/ až 3/ o zníženie zmluvnej
pokuty nežiadali, preto moderačné právo neuplatnil. Uvedené však nie je v súlade s obsahom spisu a

prejavmižalovaného2/,ktorýopakovaneatonapojednávaníkonanomdňa07.06.2012prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a tiež dňa 10.01.2013 dôvodnosť a výšku zmluvnej pokuty namietal, pričom
nie je potrebné, aby výslovne o použitie moderačného práva súd žiadal. Vyššie vytknuté nedostatky
mali za následok, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1/písm.c/ CSP zrušil
a podľa § 391 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vyhodnotí zo spisu vyplývajúci skutkový

stav a to vo vzťahu k žalovanému 2/ a priznanej zmluvnej pokute, a v tejto časti o veci opäť rozhodne.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodne podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 396 ods. 3 CSP.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).