Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113230680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6113230680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu I. G. Z., s. r. o., N., A. č. 5, L.: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Petre O., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom N. N., N. 3, zast. M.. A.
A., advokátom V. kancelária v N., R. XX, o zaplatenie X.XXX,XX € s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku P. súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/81/2014-182 zo dňa 06. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
X.XXX,XX € s príslušenstvom. Súd vychádzal z toho, že žalovaná uzavrela so Z. sporiteľňou, a. s. ako
pôvodným veriteľom dňa XX. XX. XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá
suma X.XXX,XX € (XX.XXX Sk), ktorú sa zaviazala vrátiť v XX mesačných splátkach po XX,XX € (X.XXX
Sk) so splatnosťou prvej splátky XX. XX. XXXX a poslednej splátka XX. XX. XXXX. R. o postúpení
pohľadávok zo daň XX. XX. XXXX pôvodný veriteľ pohľadávku z úveru postúpil na žalobcu.

2. P. súd ďalej uviedol, že právny vzťah žalovanej a pôvodného veriteľa bol založený spotrebiteľskou
úverovou zmluvou podľa § 497 a nasl. P. zákonníka a na žalovanú, ktorá v právnom vzťahu vystupuje v
postavení spotrebiteľa, sa vzťahujú ust. § 52 ods. 3, ods. X P. zákonníka. R. ide o bankovú pohľadávku,
lebo pôvodným veriteľom bola banka. V prípade pohľadávok, ktorých veriteľom je banka, ukladá § 92
ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o bankách podmienky postúpenia pohľadávky, ktorých splnenie súd za
účelom vyriešenia otázky aktívnej legitimácie žalobcu skúmal.

3. A. veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom z XX. XX. XXXX a žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru listom z XX. XX. XXXX. X. písomnosti boli vyhotovené až po postúpení
pohľadávky, ku ktorému došlo zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, P. súd tak nemal preukázané, že pôvodný
veriteľ vyzval žalovanú uhradiť dlh pred postúpením pohľadávky. A. žalobca predložil oznámenie
pôvodného veriteľa o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa XX. XX. XXXX, nejde o výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy v zmysle § 92 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o bankách. Z dôvodu špecifickej
právnej úpravy nestačí na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zmluva a oznámenie o

postúpenípohľadávky.D.podmienok§92ods.Xzák.č.XXX/XXXXZ.z.obankáchznamenáneplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 P. zákonníka, lebo právny úkon je v
rozpore so zákonom.4. P. súd sa ďalej zaoberal ustanovením bodu XX.XX. všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré
bolo doplnené dodatkom č. X v rámci bodu XX.X., na ktoré poukázal žalobca, ktoré upravuje možnosť
postúpenia pohľadávky banky odchýlne od zákona. H. úprava, podľa ktorej klient dáva banke súhlas

s postúpením akejkoľvek pohľadávky banky bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku rozsudkom P.
súdu v R. sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX z XX. XX. XXXX v spojení s rozsudkom G. súdu v R. sp. zn. XCo/
XXX/XXXX z XX. XX. XXXX.

5. Okresný súd zistil že neprijateľnosť zmluvnej podmienky v tom, že obchádza § 92 ods. 8 zák.

č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podmienky postúpenia pohľadávok sú na rozdiel od zákonnej úpravy
nastavené výhodnejšie pre banku v postavení dodávateľa ako pre žalovanú v postavení spotrebiteľa.
Úpravou obsiahnutou vo všeobecných obchodných podmienkach sa banka zbavuje predpísaných
povinností, čo je v zmysle § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázané.

6. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie, že pohľadávka zo zmluvy o úvere neprešla platne zmluvou

na žalobcu, ktorý nemá v konaní aktívnu legitimáciu. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal
plnú náhradu trov konania od žalobcu v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

7. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že § 89 ods.
1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného

zákona. Pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92
ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z tohto oznámenia vychádzať
aj bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Z uvedených dôvodov žalobca

navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala, že žalobca nepreukázal splnenie povinností podľa §
92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Postúpenie pohľadávky je

neplatný právny úkon, urobený v rozpore s § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu
žalobca nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného

fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľaosobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, ktorú má banka voči žalovanej.
Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného
skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako právny nástupca, ktorý nadobudol

pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaná. Preto bol povinný preukázať, že
banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou
ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za
predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom, mohla byť

banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako
správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi)
nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku,
ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že
žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala predpísaný postup a doručila

žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v §
92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na žalobcu
uvedená právna úprava nevzťahovala.

11. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore
s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. CSP musí mať súd možnosť posúdenia
dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu
sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný

súd. Z toho dôvodu dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy
nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento
zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním sa rozumie aj obchodovanie
s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke pri
obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej

úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného
vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou. Na splnení
tejto podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému dohľadu podľa Zákona o
bankách. Pôvodne banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku,

ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Žalobca
sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím
zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu
spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník
nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu

obchádzať.

12. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách
a právnej úpravy Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej
sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie

pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadnuť ex offo aj
podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť ochranu zmluvnej
strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala. Žalobca nespochybnil
záver o tom, že ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z.o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so
zákonom, kedy je postúpenie v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané, čo vyplýva z
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo

dňa 24. apríla 2018, 1Cdo 61/2017 z 22. 08. 2018, (ďalej sp. zn. 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5
Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017). Ide o ustálenú rozhodovaciu prax a uvedené právne posúdenie žalobca
nespochybnil.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Vyjadrenie k odvolaniu podal jej právny zástupca,
preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške nároku rozhodne súd
prvej inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).