Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010240
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.
februára 2020 v trestnej veci obžalovanej O. M., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa
8. 10. 2019, sp. zn. 3T/46/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len ako „okresný súd“) zo dňa 8. 10. 2019,
sp. zn. 3T/46/2019 bola podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestná vec obžalovanej O. M., nar. XX. X. XXXX v
E., trvale bytom R. č. XXX (ďalej len ako „obžalovaná“), vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 3T/46/2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe že,

dňa 25. 2. 2017 v čase okolo 21.10 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris, ev.č. E.
XXXBZ v smere od obce R. na E. po ceste s dvoma jazdnými pruhmi pre jeden smer jazdy, kedy
vo vzdialenosti 114 až 162 metrov pred miestom zrážky v čase prejazdu zľadovateným povrchom
vozovky vozidlo viedla rýchlosťou 102 km/h (v danom úseku maximálne dovolená rýchlosť 90 km/

h), pri prejazde na lokálne zľadovatenom úseku cesty prechádzala z pravého do ľavého jazdného
pruhu, pričom pri tomto jazdnom manévri došlo k strate smerovej stability vozidla, následnému šmyku
vozidla, prejazdu vozidla cez stredový deliaci pás do protijazdného pruhu, kde došlo k zrážke s
protiidúcim vozidlom zn. VW Golf, ev. č. E.-XXXDR, ktoré viedla H. H., ktorá pri zrážke vozidiel utrpela
podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX stredne ťažké zranenia s dobou práceneschopnosti 4 týždne,
spolujazdec H. H. - H. T. podľa uvedeného znaleckého posudku utrpel zranenia ťažkého charakteru

s dobou práceneschopnosti 3 až 5 mesiacov, v závislosti od rýchlosti kostného hojenia, poúrazovej
deformačnej artrózy kĺbov ľavej nohy a obvyklého spôsobu života poškodeného. Vodiči nemali požité
alkoholické nápoje (dychové skúšky 0.00 mg/l). Vodička O. M. svojím konaním porušila ustanovenie §
3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky
v Michalovciach, Okresnému dopravnému inšpektorátu, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok,

ktorý by mohol a mal iný orgán prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. 10.
2019, hneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Podanú sťažnosť odôvodnil prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. 12.
2019.Z obsahu tohto odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že napriek tomu, že obžalovaná po svojom vyhlásení,
že sa cíti byť nevinná využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať. Na hlavnom pojednávaní boli
vypočutí viacerí svedkovia, ktorí prechádzali miestom dopravnej nehody. Svedok E. T. vypovedal, že

daným miestom mohol prechádzať v čase o 21.05 - 21.10 hod., kedy prešiel cez most, ktorý vedie ponad
kanál, ktorý privádza vodu do W. Š. a vtedy pocítil, že niečo nie je v poriadku a zaregistroval, že pred
ním idúce vozidlo stratilo stabilitu, dostalo pravdepodobne šmyk a uvedomoval si, že vyletí z vozovky,
čo sa nestalo, náhle zmenilo svoj smer a preletelo do protijazdného pruhu a narazilo do vozidla, ktoré
prichádzalo v protismere. Svedok ďalej uviedol, že ak je takáto situácia, je poľadovica, dáva si pozor a

nejazdí rýchlo, lebo v minulosti mal podobnú dopravnú nehodu a odvtedy si dáva pozor. Na hlavnom
pojednávanísvedokpotvrdil,žejazdilrýchlosťou70až80km/h,pretoževtomčasebolohnusnépočasie,
preto vie, že mal zapnuté stierače a stále mu vozidlo stieralo tým, že bol odmäk, topil sa sneh a tento
namŕzal na vozovke, avšak svedok žiaden šmyk nedostal, akurát mal pocit, že niečo nie je v poriadku.

Ďalší vypočutý svedok Mgr. L. P. vypovedal, že keď došiel na miesto dopravnej nehody a vystúpil z

vozidla, tak sa šmykol. Uviedol, že to bolo v mieste, kde pretekala voda. Pri dokumentovaní nehody tam
prešlo vozidlo, ktoré posypávalo vozovku a vozovka bola mokrá. Dĺžku a šírku ľadového pásu si všimol
po príjazde, tak si ho zapamätal a takto ho zakreslil aj do náčrtku.

Svedok D. J. uviedol, že keď jazdil večer, vozovka bola suchá a pri prejazde uvedeným miestom zrazu

pocítil stratu stability a dostal s vozidlom šmyk a mal čo robiť, aby vozidlo udržal na ceste. Uviedol, že keď
sa vracal zhruba o 40 minút z E. a prechádzal uvedeným miestom, bolo už na danom mieste havarované
vozidlo. Keď prechádzal daným úsekom cesty, rýchlosť jeho vozidla určite nebola vyššia ako 90 km/h.

Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prechádzal uvedeným miestom dopravnej nehody

v čase okolo 18.00 h, dostal šmyk a pocítil nestabilitu vozidla. Je profesionálny vodič a vďaka svojim
skúsenostiam zo šoférovania vozidlo ustál na vozovke. Ešte uviedol, že na uvedenej vozovke, najmä
keď prší, nastáva situácia, že voda naozaj steká cez túto vozovku a tento úsek je nebezpečný. Na otázku
prokurátora uviedol, že uvedenú kašu na vozovke zaregistroval zhruba 50 m pred ním, kde si všimol, že
v jeho, teda v pravom jazdnom pruhu, je jej viac a v ľavom jej bolo menej, preto sa preradil do ľavého

jazdného pruhu a napriek tomu, že vozidlo dostalo šmyk a stratilo stabilitu, tak ho vyrovnal. Pri jazde s
vozidlom mal zapnuté stretávacie svetlá, pretože oproti nemu išli iné vozidlá a išiel rýchlosťou zhruba
90 km/h.

Bezprostrední svedkovia nehody, a to poškodený H. T. ako spolujazdec, uviedol, že išli do reštaurácie

C. R., kde vodička spomalila a prechádzala do ľavého pruhu na odbočenie a krátko pred nehodou
zaregistroval iba pohybujúce sa svetlá a nasledovala veľká zrážka. Vodičke H. H. ešte hovoril, prečo
ide tak pomaly.

Poškodená svedkyňa H. T., rod. H. uviedla, že s vozidlom sa preradila z pravého do ľavého jazdného

pruhu, lebo chcela odbočovať k reštaurácii a iba zaregistrovala zrazu pred sebou svetlá, ktoré sa rútili
priamo na ich vozidlo, pritom to bolo veľmi rýchle a ona nestihla už nič urobiť. Uviedla, že chodieva vždy
v noci pomalšie a aj kvôli tomu, že chcela odbočovať do reštaurácie.

Samotná obžalovaná vo svojej výpovedi na č. l. 45-50 vyšetrovacieho spisu uviedla, že vozidlo riadila v

čase okolo 21.00 h. Jazdila po dvojprúdovej ceste rýchlosťou do 100 km/h. Pred sebou zaregistrovala
vozidlo,ktoréjazdilopomaly,podľajejodhadurýchlosťouokolo50km/h,kdesarozhodlahopredbehnúť.
Zapla ľavú smerovku a začala sa presúvať do ľavého jazdného pruhu, kde zrazu dostala šmyk, tak ešte
pribrzdila a vie, že potom ju prehodilo cez stredový deliaci pás vľavo a už nič si nepamätá. Uviedla, že
povrch cesty bol suchý a túto cestu pozná veľmi dobre, nakoľko sa jedná o cestu, ktorú prejde denne

viackrát, nakoľko je to cesta z jej domu, kde býva, do mesta E..

Súd prečítal znalecký posudok MUDr. D. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 27/2017 na č. l.
157-186 vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplývajú zranenia, ktoré utrpeli pri predmetnej dopravnej
nehode poškodení.

Znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy Ing. O. H. na č. l. 188-290 vyšetrovacieho spisu
usvedčuje obvinenú, zo záverov posudku vyplýva, že vozidlo Toyota Auris, ev. č. E. XXXBZ sa
pohybovalo v úseku mimo obce v čase straty smerovej stability rýchlosťou cca 115 km/h. Poukázal nato, že v úseku bola maximálne povolená rýchlosť 90 km/h a v danom období, keď došlo k dopravnej
nehode, je nutné predpokladať, že v určitých momentoch na povrchu vozovky sa môže vytvoriť námraza
vplyvom kondenzácie vodných pár v oblasti vodných tokov, ako aj námraza vytvorená vplyvom topenia

snehu a následného zamrznutia. Zo záverov posudku vyplýva záver, že technickou príčinou predmetnej
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Toyota Auris, ev. č. E. XXXBZ, a to,
že v danom úseku sa pohybovalo rýchlosťou vyššou ako je pre daný úsek maximálne dovolená, ako aj
technikou neprimeranou okolnostiam, ktoré môžu v danom mieste a vzhľadom na ročné obdobia nastať.
Znalec na hlavnom pojednávaní na dotaz prokurátora potvrdil tú skutočnosť, že dosvit stretávacích

svetiel je zhruba 60 m a bezpečná rýchlosť prejazdu s týmito svetlami je zhruba 60 km/h, čo zo strany
obžalovanej dodržané nebolo. Znalec konštatoval skutočnosť, že čím je vyššia rýchlosť, tým má vodič
menej času, aby reagoval na situáciu v cestnej premávke a na prípadné prekážky.

Podľa názoru prokurátora aj zo záverov znaleckého posudku č. 267/2018 Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity (ďalej len ako „Ústav“) na č. l. 294-395 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v čase

prejazdu zľadovateným povrchom vozovky (114-162 m pred miestom zrážky) bola rýchlosť vozidla
Toyota Auris cca 102 km/h, kde vodička viedla vozidlo rýchlosťou o cca 12 km/h vyššou. Ústav
konštatuje, že ak by vodička viedla vozidlo rýchlosťou do cca 83 km/h, prejazd oblúkom o polomere
425 m bolo možné zvládnuť v daných podmienkach. Znalec zdôraznil, že pri rýchlosti vyššej ako 83 km/
h vysoko klesá pravdepodobnosť bezpečného prejazdu daným miestom bez straty smerovej stability

vozidla. Znalec v závere posudku na otázku č. 1 jasne uviedol, že v tomto prípade bola technika jazdy
vodičky z hľadiska rýchlosti jazdy, v kombinácii s vykonávaním manévrov priečneho premiestnenia
v danom úseku, nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky a tento prvok bol aj príčinou vzniku
dopravnej nehody. Treba poukázať na tú skutočnosť, že súd dostatočne nezohľadnil tú okolnosť, že
cestu samotná vodička pozná veľmi dobre, pretože sa jedná o cestu, ktorú prejde denne viackrát z domu,

kde býva, do mesta E., teda možno konštatovať, že bola miestne znalá a vzhľadom na poveternostné
podmienky, pokiaľ by si náležite všímala cestu a jej okolie, mohla predpokladať takéto lokálne závady
na ceste.

Prokurátor v závere poukázal na tú skutočnosť, že svedkovia, ktorí prechádzali po tejto ceste pred

obvinenou (D. J., S. P. a E. T.) riadili motorové vozidlá rýchlosťou do 90 km/h a zvládli prejazd oblúkom
po ceste a pozornou reakciou a sledovaním cesty pred sebou niektorí prešli aj do iného jazdného pruhu.

Najviac k vzniku dopravnej nehody prispela tá skutočnosť, že obvinená nerešpektovala § 16 ods. 1, ods.
2zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,kdevodičjepovinnýrýchlosťjazdyprispôsobiťnajmäsvojim

schopnostiam a smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad a vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km v hodine, pokiaľ nie je na diaľnici.

Na základe vyššie uvedeného preto prokurátor zastáva názor, že obžalovaná spáchala trestné činy,
ktoré sa jej kladú v obžalobe za vinu a nebol zo strany súdu správny postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por.,

kde bolo vhodné aj uloženie trestu riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, ktoré sa javí byť účinným a
nutným z hľadiska generálnej prevencie proti páchaniu trestných činov na úseku dopravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie
Okresného súdu Michalovce v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Krajský súd na základe takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je

dôvodná.

Krajský súd má za to, že na hlavnom pojednávaní okresným súdom boli vykonané dôkazy v
rozsahu potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Jednotlivé dôkazy boli
vykonané zákonným spôsobom za plného rešpektovania procesných práv jednotlivých strán a zásad

kontradiktórneho súdneho procesu. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach a dospel k logicky odôvodneným záverom, s ktorými sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožňuje.Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správne ustálenému skutkovému stavu,
pričom detailne popísal, na základe akých dôkazov považoval jednotlivé skutočnosti za preukázané, a
akými úvahami sa riadil pri hodnotení rozdielov vyplývajúcich z jednotlivých dôkazov.

S uplatnenou argumentáciou pri plnom rešpektovaní voľnej úvahy súdu pri hodnotení dôkazov sa krajský
súd v plnej miere stotožňuje. Za správny považuje krajský súd aj spôsob, akým okresný súd zistený
skutkovýstavprávneposúdil,pričomsakrajskýsúdplnestotožnilajsprávnymizávermiokresnéhosúdu.
Osobitne treba zdôrazniť, že za vecne správny považuje krajský súd aj právny názor okresného súdu,

podľa ktorého konanie obžalovanej nenapĺňa síce skutkové podstaty trestných činov, ktoré obžalovanej
kládla za vinu obžaloba, avšak z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaná
sa kritickým miestom pohybovala rýchlosťou prevyšujúcou povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho došlo k
porušeniu § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo je potrebné, aby prejednal
príslušný orgán ako priestupok. Z uvedeného pohľadu bolo postúpenie veci v zmysle § 80 ods. 2 Tr. por.
vecne a zákonne správnym rozhodnutím v merite veci.

Okresný súd jasne uviedol, že za rozhodujúci považoval znalecký posudok Ústavu, pričom tento svoj
postojajnáležiteodôvodnil.Ztohtodôvodusasťažnostnáargumentáciaprokurátoraopierajúcasapráve
oznaleckézáveryznalcaIng.H.javíbyťakoabsolútneneopodstatnená.Okresnýsúdsivcelomrozsahu
osvojil zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Ústavu, na ktorých zotrval aj vypočutý Ing.

P., ktorý zrozumiteľným spôsobom na hlavnom pojednávaní tieto závery vysvetlil. Uvedené znalecké
závery majú kľúčový význam pre posúdenie predmetnej dopravnej nehody.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že v závere posudku Ústavu v odpovedi na otázku č. 1 sa uvádza, že
v tomto prípade bola technika jazdy vodičky z hľadiska rýchlosti jazdy, v kombinácii s vykonávaním

manévrov priečneho premiestnenia v danom úseku, nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky a
tento prvok bol aj príčinou vzniku dopravnej nehody, tak treba podotknúť, že uvedený záver platí len v
prípade, ak platí, že obžalovaná mala predpokladať danú lokálnu závadu. Prokurátor síce poukazuje
na okolnosti, na základe ktorých je logické dospieť k záveru, že obžalovaná mala predvídať danú
lokálnu závadu, avšak v konaní sa preukázali aj iné okolnosti, ktoré naopak svedčia opačnému záveru,

teda že obžalovaná nemohla predvídať túto lokálnu závadu, pričom okresný súd sa s posúdením tejto
otázky náležitým spôsobom vysporiadal, keď na základe ďalších vykonaných dôkazov podrobne a
vyčerpávajúco odôvodnil, akými úvahami dospel k záveru, že nešlo o bežnú závadu na danom mieste
vozovky, ktorá by sa zvykla na danom mieste vyskytovať a navyše ani konkrétne v kritickom čase neboli
na danom mieste pozorované žiadne mimoriadne poveternostné javy, na základe ktorých by sa dalo

očakávať vyváranie nebezpečnej situácie na inak bezproblémovom mieste pozemnej komunikácie.

V tomto smere okresný súd neprehliadol ani výpoveď svedka E. T., ktorý ako jediný vypovedal o mokrej
vozovke a nepriaznivej poveternostnej situácii, avšak súd vyhodnotil túto výpoveď vo vzťahu k jej
presvedčivosti a dospel k záveru, ktorý je argumentačne vecne podložený, a s ktorým sa dá logicky

súhlasiť.

Odôvodnenie sťažnosti sa opiera aj o výpoveď obžalovanej z prípravného konania na č. l. 45-50
vyšetrovacieho spisu. Obsahom tejto výpovede sa krajský súd nezaoberal, nakoľko ako uviedol aj
okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia, pre absenciu návrhu procesných strán

táto výpoveď nebola pred súdom prečítaná a teda nedošlo k jej procesnému vykonaniu na hlavnom
pojednávaní a preto ani pri rozhodovaní o vine obžalovanej nemožno prihliadať na jej obsah.

Záverom je možné skonštatovať, že predložená sťažnosť sa javí byť v celom rozsahu nedôvodná,
nakoľko okresný súd na základe zákonne vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a

právnym záverom, v dôsledku čoho aj samotné rozhodnutie vo veci hodnotí krajský súd ako zákonné
a vecne správne. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivou, detailnou a vyčerpávajúcou
argumentáciou, pričom sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými otázkami a okolnosťami
posudzovaného prípadu, pričom okresným súdom zvolený prístup k posudzovanej problematike a
uplatnenáprávnaargumentácianevykazujúžiadnenesprávnostialeboobsahovérozporyapretokrajský

súd,zaplnéhorešpektovaniazásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovprvostupňovýmsúdom,sastotožňuje
s napadnutým rozhodnutím okresného súdu.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.